Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-154-2023.pdf
PDF · 87.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/154/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senec, dieťa rodičov: C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, D. a C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. A. XXX/X, F., právne zastúpený JUDr. Milošom Papcunom, advokátom, so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. augusta 2022, č.k. 37P/31/2022-67, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III. o určení dátumu splatnosti výživného m e n í tak, že otec je povinný uhradiť výživné vždy do 18. dňa v mesiaci vopred.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výrok II.), zároveň uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 110 eur mesačne počnúc dňom 1.9.2022, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred (výrok III.), styk otca s maloletou A. B. neupravil (výrok IV.), vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok V.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka dňa 4.3.2022 podala na súd prvej inštancie návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. (ďalej aj „maloletá“), ktorú žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, styk s otcom navrhla neupraviť a zároveň otcovi určiť prispievať na výživu maloletej A. sumou 150 eur mesačne. Dôvodila, že s otcom maloletej nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, o maloletú sa stará sama a doposiaľ neboli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletej žiadnym súdnym rozhodnutím. Otec s návrhom matky nesúhlasil, na pojednávaní žiadal zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko matka nie je schopná sa o maloletú adekvátne postarať, keď ju nechala dehydrovanú a skončila na infúzii v nemocnici. Taktiež žiadal zaviazať matku výživným na maloletú v sume 60 eur mesačne, v opačnom prípade bol ochotný platiť výživné na maloletú v sume 100 eur mesačne. Žiadal tiež upraviť styk s maloletou raz do mesiaca na dva dni, nakoľko cestovné je finančne nákladné. Opatrovník na pojednávaní žiadal zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazať platením výživného na maloletú v sume 125 eur mesačne a styk otca s maloletou neupraviť. Opatrovník zastáva názor, že maloletá je na matku naviazaná a je v záujme maloletej opätovne budovať vzťah s otcom postupne. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že maloletá A. sa narodila z mimomanželského vzťahu
účastníkov konania, rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od 7/2020, kedy sa matka spolu s maloletou odsťahovala z tejto domácnosti. Otec spočiatku neposielal pravidelne mesačné výživné na maloletú, následne posielal sumu 50 eur mesačne, cez covid posielal sumu 100 eur mesačne. Otec je slobodný, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Aktuálne je vedený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Piešťany ako opatrovateľ svojej matky, od 1/2022 poberá opatrovateľský príspevok v sume 508,44 eur mesačne. Matka je slobodná, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi C. D., nar. X.X.XXXX, výživné na syna nedostáva, živí ho sama. Aktuálne je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami na dve deti v sume 443 eur mesačne. Pracuje na Dohodu o vykonaní práce, roznáša poštu, pričom mesačne zarobí do 60 eur, avšak nie pravidelne. Maloletá A. má 2,5 roka, je zdravá. Matka uviedla priemerné mesačné výdavky na maloletú v sume 203 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je čiastočne dôvodný. Rodičia sa nevedia dohodnúť v otázke úpravy práv a povinností voči maloletej dcére. Matka nebráni otcovi v styku s maloletou, napriek tomu sa otec s maloletou pravidelne nestretáva, maloletá otca nepozná, naposledy sa stretol s maloletou 13.2.2022. Vzhľadom k nezáujmu otca o maloletú matka žiadala styk neupraviť. Súd aj po doporučení kolíznym opatrovníkom zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú od jej narodenia doposiaľ riadne stará, keď otec ničím nepreukázal svoje tvrdenia o nedostatočnej starostlivosti matky o maloletú a styk otca s maloletou neupravil. Súd určil výživné v sume 110 eur mesačne, počnúc dátumom, ktorým požadovala určenie matka, nakoľko takto určené výživné považoval súd za primerané veku 2,5 roka a potrebám maloletej a zároveň primerané zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca, vo zvyšku návrh zamietol ako nedôvodný. Súd pri určovaní výživného vzal do úvahy vek maloletej ako aj skutočnosť, že je s matkou doma a je zdravá. Zároveň pri určení výživného na maloletú súd prihliadol aj na zárobkové a majetkové možnosti a schopnosti povinného otca, ktorý poberá opatrovateľský príspevok v sume 508,44 eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti spolu s matkou a bratom, ale iba otec maloletej ju opatruje. Otcova matka je starobná dôchodkyňa, poberá starobný dôchodok v sume 390 eur mesačne. Otec je spolu s bratom podielovým spoluvlastníkom 4 izbovej nehnuteľnosti. Otec vlastní 10 ročný počítač a notebook, má tri účty v banke, spolu stav na účtoch uviedol 300 eur. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti mal súd za to, že je v otcových možnostiach platiť výživné na maloletú v sume 110 eur mesačne. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku III. o určenie dátumu splatnosti výživného podal v zákonom určenej lehote odvolanie otec maloletej. Dôvodil, že je poberateľom príspevku za oparovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorou je jeho matka) vo výške 508,44 eur mesačne, ktorý poberá s účinnosťou od 1.7.2021 a je jeho jediným zdrojom príjmu. Uvedený príspevok je otcovi pripisovaný na účet medzi 15. až 16. dňom v mesiaci. Z uvedeného dôvodu nie je schopný plniť súdom uloženú povinnosť zasielať výživné na maloletú do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutú časť výroku III. o určení dátumu splatnosti výživného na maloletú tak, že otec je povinný zasielať výživné do rúk matky vždy do 18. dňa v mesiaci vopred a zároveň, aby rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súhlasí s tým, aby súdom určenú sumu 110 eur mesačne na výživu maloletej otec zasielal vždy do 18. dňa v mesiaci vopred.
4. Otec maloletej k vyjadreniu matky uviedol, že je v súlade s jeho odvolaním, preto opätovne navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou – otcom maloletých detí (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poroiadku, ďalej len „CMP“), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je z toho dôvodu dôvodné v napadnutej časti výroku III. o určení dátumu splatnosti výživného tento zmeniť.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 37P/31/2022 je úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.X.XXXX, na základe návrhu matky maloletej, ktorá žiadala maloleté dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi určiť výživné na maloletú 150 eur mesačne a styk s otcom navrhla neupraviť.
7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým určil otcovi povinnosť uhrádzať výživné na maloletú do vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
8. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov.
9. Odvolací súd po prejednaní veci vzhliadol dôvodným odvolanie otca, ktorým otec požadoval zmenu určenia dátumu splatnosti výživného, a to vždy do 18-teho dňa v mesiaci vopred z dôvodu, že jediným zdrojom jeho príjmu je príspevok za oparovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je otcovi pripisovaný na účet medzi 15. až 16. dňom v mesiaci, preto nie je schopný plniť súdom uloženú povinnosť zasielať výživné na maloletú k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Odvolací súd mal za to, že takáto zmena je dôvodná, keď aj matka maloletej so zmenou určeného dátumu splatnosti súhlasila.
10. Odvolací súd vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III. zmenil podľa § 388 CSP a dátum splatnosti výživného upravil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
11. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).