Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu MED - ART, spol. s r.o., so sídlom Hornočermánska 4, 949 01 Nitra, IČO: 34 113 924, právne zastúpeného Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom so sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra, proti žalovanej Mgr. W. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX S. J., právne zastúpenej JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, o zaplatenie 7.044,96 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie sumy 10.361,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. - 432 zo dňa 14. septembra 2020 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. - 432 zo dňa 14. septembra 2020 v napadnutej časti prvej, tretej a štvrtej výrokovej vety potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 6.798,30 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 233,99 Eur od 16.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 4,49 Eur od 16.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 112,59 Eur od 16.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 819,59 Eur od 17.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 63,49 Eur od 20.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 136,69 Eur od 20.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 30,87 Eur od 20.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 345,66 Eur od 20.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 2 270,63 Eur od 20.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 276,37 Eur od 20.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 17,91 Eur od 20.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 218,08 Eur od 20.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 2,88 Eur od 22.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 529,03 Eur od 22.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 179,72 Eur od 22.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 117,69 Eur od 23.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 570,83 Eur od 23.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 324,74 Eur od 24.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 278,10 Eur od 24.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 16,28 Eur od 27.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 248,67 Eur od 27.7.2016 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 Eur, druhou výrokovou vetou žalobu v časti sumy 246,66 Eur zamietol, treťou výrokovou vetou vzájomnú žalobu žalovanej zamietol a štvrtou výrokovou vetou žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v podiele 97,16 %, výška ktorých bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 12.7.2019 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 7.044,96 Eur s príslušenstvom, titulom ceny za dodaný tovar do prevádzky žalovanej - Lekáreň „U leva“ v Rimavskej Sobote, vyúčtovanej faktúrami pripojenými k žalobe, vrátane

vyúčtovaných notárskych poplatkov (spolu vo výške 246,66 Eur) za registráciu výmazu záložných práv. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila majúc za to, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním. Uviedla, že z dôvodu jej úpadku bolo Okresným súdom Banská Bystrica vedené reštrukturalizačné konanie pod sp. zn. , v ktorom konajúci súd uznesením č. k. -1032 zo dňa 16. 6. 2016 potvrdil reštrukturalizačný plán v znení zo dňa 9. 5. 2016, prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 6.6.2016 a zároveň ukončil reštrukturalizáciu. Už v priebehu reštrukturalizačného konania žalobca, ako rozhodujúci veriteľ prejavoval vôľu, aby žalovaná po skončení reštrukturalizácie vzhľadom na podmienky reštrukturalizačného plánu v ďalšom podnikaní nepokračovala, ale aby jej lekáreň a aj výkon zdravotníckej starostlivosti prevzala spoločnosť ANEMAPHARM s.r.o., Hornočermanská 4, Nitra, ktorá v rámci reštrukturalizácie odkúpila budovu lekárne spolu s hnuteľnými vecami. Z vyššie uvedeného dôvodu na žiadosť žalobcu žalovaná súhlasila s tým, že do doby, kedy spoločnosť ANEMAPHARM s.r.o. získa príslušné povolenia na výkon lekárnickej činnosti, bude prevádzkovať lekáreň pod svojim obchodným menom. Následne strany sporu uzatvorili dohodu o obchodnej spolupráci, ktorú žalobca prijal 13.6.2016. Na základe tejto dohody potom žalovaná ako podnikateľ a zamestnávateľ prevádzkovala lekáreň do 27. 7. 2016. Po skončení reštrukturalizačného konania, počas účinnosti dohody o obchodnej spolupráci žalobca dodal žalovanej lieky v celkovej hodnote 44.800,24 Eur. Po ukončení prevádzkovania lekárne lieky v hodnote 27.340,40 Eur boli vrátené spoločnosti ANEMAPHARM s.r.o. a táto suma bola započítaná na pohľadávky žalobcu. Okrem toho žalovaná uhradila faktúry v celkovej výške 4.826,36 Eur. Žalovaná ďalej uviedla, že v dohode o obchodnej spolupráci si zmluvné strany zároveň dohodli záložné práva k pohľadávkam voči zdravotným poisťovniam, na základe ktorého záložného práva žalobca získal plnenia zdravotných poisťovní v celkovej výške 9.350,83 Eur. Pri takomto vyčíslení a nespornom preukázaní úhrady dlhu splnením by podľa žalovanej pohľadávka žalobcu mohla predstavovať len sumu 3.282,65 Eur. Žalovaná si zároveň v zmysle čl. III.3.2. písm. b) dohody o obchodnej spolupráci uplatnila voči žalobcovi nárok na započítanie mzdy zamestnancov a odvodov za zamestnancov počas účinnosti dohody v celkovej výške 6.013,32 Eur, odvody z miezd vo výške 5.133,79 Eur a náhradu nákladov vynaložených na nehnuteľnosť, v ktorej sídlila lekáreň vo výške 2.497,48 Eur, teda celkom si voči žalobcovi žalovaná uplatnila sumu 13.644,59 Eur. Keďže uplatnený nárok žalobcu bol nižší ako žalovanou uplatnený nárok na započítanie, ktorý žalovanú istinu prevyšoval o sumu 10.361,94 Eur, okresný súd uvedenú prevyšujúcu čiastku považoval za predmet konania o vzájomnej žalobe žalovanej podanej voči žalobcovi.

3. Okresný súd považoval za nesporné, že strany sporu medzi sebou dňa 13. 6. 2016 uzavreli Dohodu o obchodnej spolupráci (v ďalej len „dohoda“). Zmluvu uzatvárala žalovaná v pozícii podnikateľky s obchodným menomA.. - Lekáreň „U leva“ s prideleným identifikačným číslom: XX Z preambuly dohody vyplýva, že obe zmluvné strany majú záujem na oživení prevádzky lekárne žalovanej po dobu maximálne dvoch mesiacov. V konaní nebolo sporné, že lekáreň bola v tom čase zatvorená a na Okresnom súde Banská Bystrica vedenom pod sp. zn. prebiehalo reštrukturalizačné konanie na majetok žalovanej. Okresný súd uzavretú dohodu posúdil podľa jej obsahu ako nepomenovanú zmluvu, ktorá sčasti predstavovala rámcovú kúpnu zmluvu na dodanie tovaru (liekov a zdravotníckych pomôcok) žalovanej. Nakoľko ide o právny vzťah medzi dvomi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, okresný súd právny vzťah považoval za obchodný podľa (ďalej len „“). Po vykonanom dokazovaní okresný súd ustálil, že na základe uzavretej dohody boli v období od 30. 6. 2016 do 11. 7. 2016, t. j. po skončení reštrukturalizácie, realizované dodávky tovaru v celkovej hodnote 7.527,48 Eur, z ktorej žalobca za neuhradenú považoval sumu 6.798,30 Eur. Dodanie tovaru vyúčtovaného faktúrami pripojenými k žalobe a jeho cena sporné medzi stranami neboli.

4. Z rozhodnutia okresného súdu ďalej vyplýva, že žalovaná spočiatku tvrdila, že žalobca od zdravotných poisťovní obdržal plnenie v rozsahu sumy 9.350,83 Eur, neskôr bola celková výška plnenia od zdravotných poisťovní ustálená na sumu 9.499,06 Eur, pričom spornou bola otázka, na aké nároky žalobcu voči žalovanej malo byť takto prijaté plnenie priradené. Žalobca predložil súdu prehľad svojich pohľadávok voči žalovanej, z ktorého vyplynulo, že v období od 10. 2. 2016 do 26. 7. 2016 dodal žalovanej tovar v celkovej hodnote 50.864,53 Eur, z ktorej sumy dobropisoval sumu 366,47 Eur. Za uhradené žalobca považoval faktúry, netvoriace predmet konania, vystavené v období od 16. 2. 2016 do 26.4.2016 (t.j. v období reštrukturalizačného konania) spolu v sume 1.790,28 Eur, ako aj faktúry vystavené v období od 11. 7. 2016 do 26. 7. 2016 spolu v sume 4.826,36 Eur a úhradu týchto faktúr potvrdila aj žalovaná, predložením svojho zoznamu prijatých faktúr. Ďalej bola zohľadnená aj suma 27.430,40 Eur, v ktorej hodnote žalovaná nepredaný tovar vrátila.

5. Súd prvej inštancie považoval ďalej za preukázané tvrdenie žalobcu, že na zabezpečenie jeho nároku na uhradenie kúpnej ceny tovaru a úrokov z omeškania bolo zriadené záložné právo dvomi samostatnými zmluvami uzavretými dňa 24. 11. 2012 a 13.6.2016. Okresný súd vychádzajúc z ustanovenia (ďalej len „“) dospel k záveru, že platná právna úprava umožňuje záloh zaťažiť viacerými záložnými právami, pričom zákon bližšie vymedzuje poradie uspokojenia tak, že prednosť má pohľadávka, ohľadom ktorej došlo k skoršej registrácii záložného práva. Zmluva uzavretá dňa 24. 11. 2012 sa vzťahovala na tovar dodaný po 17.10.2012 až do najvyššej hodnoty istiny pohľadávky v sume 1.000.000,-- Eur, pričom v čase uzavretia zmluvy bola vykazovaná pohľadávka v sume 821.573,62 Eur. V Notárskom centrálnom registri záložných práv bolo záložné právo zaregistrované dňa 2. 1. 2013 pod č. 3/2013 a dňa 17. 2. 2015 pod č. 4146/2015 bolo zaregistrované aj začatie výkonu záložného práva. Podľa záverov okresného súdu nebolo v konaní tvrdené ani preukázané, že k zániku záložného práva na základe tejto zmluvy došlo. Ak aj bola dňa 13. 6. 2016 uzavretá ďalšia záložná zmluva, s prihliadnutím na ustanovenie postupoval žalobca správne, pokiaľ plnenie obdržané zo zdravotných poisťovní v období od 23. 6. 2016 do 2.12.2016 v celkovej výške 9.499,06 Eur priradil aj k pohľadávkam zabezpečeným už na základe záložnej zmluvy zo dňa 24. 11. 2012, ktorými boli zabezpečené aj pohľadávky vzniknuté počas konania o reštrukturalizácii, ktorých sa právne účinky reštrukturalizácie nedotkli. Išlo o pohľadávky vzniknuté z faktúr za obdobie od 10. 2. 2016 do 30. 6. 2016 (podľa prehľadu žalobcu pod č. 60005901, 60202619, 60006606, 60202944, 60025873, 60025940, 60202897, 60202944, 602111232 a č. 60212650). Ohľadne týchto pohľadávok veriteľa vzniknutých po začatí reštrukturalizácie okresný súd uviedol, že tieto sa podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) neuplatňujú prihláškou, ide o prednostné pohľadávky. Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Z tohto dôvodu išlo aj po ukončení reštrukturalizačného konania o existujúce pohľadávky žalobcu. Podľa okresného súdu potom nedoplatok na tovarových faktúrach pripojených k žalobe predstavoval sumu 6.798,30 Eur, preto nárok žalobcu na úhradu kúpnej ceny tovaru považoval za dôvodný.

6. V časti, v ktorej si žalobca uplatňoval nárok na náhradu notárskych poplatkov spojených s výmazom záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv v sumách 6 x 41,11 Eur, t. j. spolu v sume 246,66 Eur, okresný súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal žiaden právny dôvod, na základe ktorého by mu tento nárok vznikol.

7. Súd prvej inštancie ďalej skúmal aj dôvodnosť uplatnenej vzájomnej žaloby žalovanej, kde žalovaná sa domáhala zohľadnenia sumy 13.644,59 Eur (t. j. mzdy zamestnancov a odvody za zamestnancov počas účinnosti dohody o obchodnej spolupráci v celkovej výške 6.013,32 Eur, odvody z miezd vo výške 5.133,79 Eur a náhrada nákladov vynaložených na nehnuteľnosť, v ktorej sídlila lekáreň, vo výške 2.497,48 Eur), z ktorej suma 3.282,65 Eur mala byť započítaná na oprávnené nároky žalobcu žalované v tomto konaní a suma 10.361,94 Eur predstavovala vzájomnú žalobu. Okresný súd konštatoval, že predloženú dohodu o obchodnej spolupráci obe zmluvné strany podpisovali ako samostatné podnikateľské subjekty. Z postavenia žalovanej ako podnikateľky, nadväzne aj zamestnávateľky, vo vzťahu k jej zamestnancom vyplýva, že práve ona bola povinná platiť svojim zamestnancom mzdy, resp. za nich odvádzať odvody do sociálneho poistenia. Rovnako žalovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti, v ktorej bola lekáreň umiestnená, bola subjektom, ktorý mal znášať výdavky spojené s udržiavaním nehnuteľnosti v prevádzkyschopnom stave. Podľa názoru okresného súdu požadovaná refundácia týchto výdavkov za účelom ich započítania s kúpnou cenou odobratého tovaru preto musí byť podložená dohodou zmluvných strán, keďže zo zákona takýto záväzok nevznikol. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo samotného znenia ustanovenia čl. III.3.2. písm. b) dohody nemožno vyvodiť záväzok žalobcu refundovať alebo inak znášať náklady na mzdy a odvody. Ide len o ustanovenie, ktoré účelovo viazalo použitie tržby z predaja len na účely vymedzené v tomto ustanovení. Okresný súd uviedol, že výkladovými pravidlami v ustanovení možno skúmať prejav vôle z hľadiska jeho objasnenia, t. j. je potrebné hľadať jeho zmysel. Výkladom však nemôžu byť do dohody doplnené práva a povinnosti, ktoré z vykladaného zmluvného ustanovenia nijako nevyplývajú. V kontexte skutočnosti, že dohoda bola uzavretá v procese reštrukturalizácie žalovanej, účelové obmedzenie použitia tržby, ako aj vonkajšiu kontrolu predaja tovaru prostredníctvom predkladaných výkazov, možno považovať za racionálne dojednanie smerujúce k ochrane oprávnených záujmov žalobcu ako predávajúceho. Nevyplýva však z neho záväzok podieľať sa na mzdových a iných nákladoch súvisiacich s prevádzkovaním lekárne.

8. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že pokiaľ by aj bolo preukázané tvrdenie žalovanej o tom, že jej boli zo strany žalobcu dané ústne prísľuby o náhrade nákladov na mzdy, odvody a režijných nákladov a tieto sa neobjavili v konečnom znení podpísanej dohody, táto skutočnosť by za predpokladu nedobromyseľného konania druhej strany mohla viesť nanajvýš k relatívnej neplatnosti zmluvy z dôvodu podstatného omylu ( ). Žalovaná sa však neplatnosti zmluvy nedomáhala, preto niet dôvodu, prečo by súd dohodu nemal považovať za platný právny úkon, záväzný pre obe zmluvné strany. Pre úplnosť okresný súd poznamenal, že ani výsluchom navrhnutých svedkov nebolo preukázané, že by v rámci rokovaní o budúcom obsahu zmluvy o spolupráci bola uzavretá dohoda o tom, že by žalobca znášal mzdové a prevádzkové náklady súvisiace s prevádzkovaním lekárne. Podľa výsledkov dokazovania túto možnosť kategoricky vylúčila svedkyňa E. (právnička spoločnosti žalobcu) a nebola jednoznačne potvrdená ani výsluchom svedkyneJ.j a Ing. J.. Svedkyňa PharmDr.E.k obsahu rokovania neponúkla relevantné informácie. MUDr. vypovedala tak, že prevádzkové náklady mal hradiť žalobca, nebolo však vysvetlené, čo sa myslí prevádzkovými nákladmi. Ing. J. vypovedal, že náklady na prevádzku budovy, telefóny a podobne mali byť hradené z tržieb lekárne. Náklady na mzdy a odvody zamestnancov mal podľa neho hradiť žalobca. Na základe uvedeného rozdielu v obsahu svedeckých výpovedí okresný súd tvrdenia žalovanej nepovažoval za preukázané.

9. K argumentu žalovanej, že z ekonomického hľadiska nemalo opodstatnenie vo vlastnom mene a na vlastné riziko podnikať napriek vykonávanej reštrukturalizácii, okresný súd uviedol, že podľa omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Rovnako ani uzavretie zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok v obchodných záväzkových vzťahoch nemá právnu relevanciu s ohľadom na . Len tento argument nemôže založiť nedôvodnosť žaloby a naopak dôvodnosť vzájomnej žaloby. Z uvedených dôvodov okresný súd vzájomnú žalobu žalovanej ako nedôvodnú zamietol.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) a žalobcovi ako strane s prevažujúcim úspechom v konaní priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v závislosti od pomeru jeho úspechu v konaní, a to v rozsahu miery jeho čistého úspechu, t. j. v podiele 97,16 % s tým, že o výške náhrady účelne vynaložených trov konania podľa rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v časti výroku I., III. a IV. v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení , , a , majúc za to, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaná v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie sa k vykonaným dôkazom a ich hodnoteniu postavil jednostranne a nekriticky, pričom bez riadneho odôvodnenia považoval za preukázané len tvrdenia žalobcu. Napadnuté rozhodnutie vyznieva arbitrárne, bez toho, aby súd prvej inštancie dôsledne aplikoval ustanovenie . Súd prvej inštancie jasne a výstižne nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Súd nedbal, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Napadnutý rozsudok preto nespĺňa požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré vyplýva aj z a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré možno subsumovať pod právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nedáva možnosť pochopiť, na základe akých skutočností neakceptoval tvrdenia žalovanej, najmä ak tieto tvrdenia a závery boli podporené výsluchmi vypočutých svedkov aj listinnými dôkazmi.

13. Žalovaná predovšetkým v odvolaní vyjadrila nesúhlas s odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadne možného započítania jej pohľadávok voči zdravotným poisťovniam s pohľadávkami žalobcu, kde okresný súd vyslovil, že „nebolo v konaní tvrdené“, že k zániku záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 24.11.2012 došlo, a to z dôvodu, že po predložení záložných zmlúv žalovaná zaujala jednoznačný názor o tom, že podľa čl. I. ods. 3 písm.

a) Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 13. 6. 2016 sa pre účely tejto zmluvy zabezpečovanými pohľadávkami záložného veriteľa voči záložcovi rozumejú tie pohľadávky záložného veriteľa na uhradenie kúpnej ceny a úrokov z omeškania voči záložcovi, ktoré vznikli na základe vystavených a neuhradených faktúr za tovar dodaný po podpise tejto zmluvy, t. j. po 13. 6. 2016. V konaní pred súdom prvej inštancie tiež tvrdila, že ak žalobca jej pohľadávky voči poisťovniam započítal aj na pohľadávky do 13. 6. 2016, konal tak nesporne v rozpore s dohodou upravenou v Zmluve o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 13. 6. 2016, a teda na tieto svoje pohľadávky nemal možnosť započítať jej pohľadávky voči poisťovniam, ktoré zabezpečovali splnenie jej záväzku na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar po podpísaní tejto zmluvy. Uviedla, že Zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 24. 11. 2012 bola uzavretá pred začatím reštrukturalizačného konania. Súd prvej inštancie samotné reštrukturalizačné konanie posudzoval len z hľadiska pohľadávok vzniknutých počas reštrukturalizácie bez vyhodnotenia následkov začatia reštrukturalizačného konania vo vzťahu k platnosti a účinnosti záložných zmlúv uzavretých pred začatím reštrukturalizácie. Postup súdu, ktorým priznal právo žalobcu započítať pohľadávky žalovanej voči zdravotným poisťovniam na svoje pohľadávky počas reštrukturalizácie, žalovaná považuje za nesprávny, a to aj s poukazom na článok 5.1 Záväznej časti reštrukturalizačného plánu, podľa ktorého zabezpečený veriteľ MED- ART, spol. s r.o., IČO: 34 113 924 sa vzdáva všetkých riadne a včas prihlásených záložných práv viaznucich na majetku dlžníka. Súd prvej inštancie tiež nevykonal žiadne dokazovania a ani neskúmal, či vôbec existoval právny dôvod na započítanie jej pohľadávok voči zdravotným poisťovniam podľa čl. IV. jednotlivých zmlúv o zriadení záložného práva k týmto pohľadávkam. Žalovaná poukázala na to, že Zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 24. 11. 2012 mala zabezpečovať pohľadávky žalobcu do najvyššej hodnoty istiny 1.000.000,-- Eur, pričom už v čase uzatvárania zmluvy mala byť istina 821.573,62 Eur a táto pohľadávka nesporne zabezpečenú sumu pohľadávky prevýšila. Ako dôkaz žalovaná k odvolaniu pripojila zoznam prijatých faktúr za rok 2015, kde výška pohľadávok predstavovala sumu 503.237,13 Eur a podľa knihy prijatých faktúr za rok 2014 táto suma pohľadávok predstavovala sumu 276.166,71 Eur. Žalovaná mala za to, že podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 24. 11. 2012 nebolo možné použiť úhrady pohľadávok zo strany zdravotných poisťovní na započítanie voči pohľadávkam žalobcu vzniknutým počas reštrukturalizácie a voči pohľadávkam vzniknutým do dňa účinnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 13. 6. 2016. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nedal v odôvodnení odpoveď na jej tvrdenia, podľa ktorých navrhla, aby suma 9.407,65 Eur zo strany žalobcu priradená neoprávnene k jeho pohľadávkam bola započítaná na pohľadávky uplatňované žalobcom v prejednávanej veci. Za kvalifikovanú odpoveď nemôže žalovaná považovať názor súdu, že žalobca správne plnenie obdržané od zdravotných poisťovní priraďoval aj k pohľadávkam zabezpečeným už na základe záložnej zmluvy zo dňa 24. 11. 2012, a to najmä z dôvodu, že nie je dostatočne ozrejmená skutočnosť platnosti a účinnosti dvoch záložných zmlúv, ktoré zabezpečujú splnenie rovnakých záväzkov, rovnakým druhom zálohu. Žalovaná trvala na svojom tvrdení, že pohľadávka žalobcu vo výške 7.044,96 Eur s prísl. zanikla započítaním úhrad poisťovní v rozsahu uvedenom v podaní žalobcu označenom ako „napárovanie výkonov z poisťovní od 06/2016“.

14. Žalovaná vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej vzájomnú žalobu, uviedla, že sa nestotožňuje s tým, ako súd prvej inštancie vyložil ustanovenie článku III. 3.2. písm. b) dohody o obchodnej spolupráci. Predložená elektronická komunikácia strán sporu v nadväznosti na jej tvrdenia a výsluchy svedkov za použitia výkladových pravidiel podľa preukazuje, že zmyslom dohody pre žalovanú nemohlo byť „podnikať“, keďže vopred bolo jasné, že otvorenie prevádzky lekárne po schvaľovacej schôdzi je len dočasné a v žiadnom prípade nebude pre žalovanú znamenať „sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.“ Žalobca mal podľa dohody žalovanej denne sledovať a aj sledoval vývoj tržieb a odsúhlasoval všetky výdavky lekárne. Ak v zmysle dohody nemalo byť záväzkom žalobcu refundovať alebo inak znášať náklady na mzdy a odvody, tak pre žalovanú zostáva otáznym, z akých prostriedkov žalovaná mala tieto mzdy hradiť, keď je nesporné, že bola v úpadku, o čom svedčí samotný proces reštrukturalizácie. Žalovaná poukázala na e-mail zo dňa 08. 06. 2016, kde sa vyslovene hovorí, že „na režijné náklady Vám dáme peniaze. Platy - čo sa týka tých platov

- prevádzka by si na seba mala zarobiť.“ Pokiaľ jej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vytýkal, že sa nedomáhala relatívnej neplatnosti uzavretej dohody o obchodnej spolupráci, žalovaná uviedla, že o nedobromyseľnom konaní žalobcu nadobudla presvedčenie len po tom, ako súd prvej inštancie nepriznal žiaden jej skutkový a právny argument a po závere súdu o tom, že ňou uplatnený vzájomný návrh nie je možno uznať len preto, že z dohody pre súd nevyplýva záväzok žalobcu

podieľať sa na mzdových a iných nákladoch súvisiacich s prevádzkovaním lekárne. V nadväznosti na v odvolaní vznesené námietky žalovaná zároveň namietala správnosť výroku súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže za terajšieho dôkazného stavu veci nie je možné ustáliť úspech žalobcu v konaní.

15. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej podaním doručeným okresnému súdu dňa 17. 12. 2020, v ktorom uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je podľa jeho názoru jasný, zrozumiteľný, riadne zdôvodnený, obsahuje logické úvahy vyhodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Okresný súd riadne zdôvodnil svoje rozhodnutie aj čo do právnej stránky veci s poukazom na konkrétne súdom aplikované ustanovenia všeobecných právnych predpisov. Podľa žalobcu skutočnosť, že žalovaná rozhodnutie súdu prvej inštancie neakceptuje, resp. že toto rozhodnutie nie je v súlade s jej predstavami, nie je odvolacím dôvodom. Žalobca uviedol, že žalovaná poukazuje neustále na reštrukturalizačné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. a s tým súvisiace okolnosti. Zdôraznil, že pohľadávky, ktoré si uplatnil v tomto konaní, vznikli pri prevádzke podnikateľskej činnosti žalovanej buď počas reštrukturalizácie alebo po dátume ukončenia reštrukturalizačného konania, preto pohľadávky uplatňované v tomto konaní nie sú dotknuté predmetným reštrukturalizačným konaním. V tomto smere opätovne poukázal na ustanovenie , ktoré správne aplikoval aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Námietky žalovanej týkajúce sa nesprávneho posúdenia možnosti započítania pohľadávok žalovanej voči zdravotným poisťovniam na pohľadávky žalobcu pri realizovaní záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 24. 11. 2012 žalobca považoval za zavádzajúce a tendenčné. Žalobca poukázal na to, že so žalovanou uzavrel viacero záložných zmlúv, pričom v rámci konania predložil záložnú zmluvu uzatvorenú dňa 24. 11. 2012 a aj záložnú zmluvu uzatvorenú dňa 13. 6. 0216. K výkonu záložného práva došlo na základe záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 24. 11. 2012, pričom výkon záložného práva začal dňa 17.2.2015, o čom žalobca do konania predložil aj doklad o registrácii výkonu záložného práva zriadeného na základe záložnej zmluvy zo dňa 24. 11. 2012 v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Uvedenú skutočnosť žalobca uvádzal aj na pojednávaní konanom dňa 7.9.2020. V čl. I. ods. 5 Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2012 bola v zmysle určená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, a to do sumy 1.000.000,-- Eur. Žalovaná sa mylne domnieva, že najvyššia hodnota istiny určená v záložnej zmluve uzavretej dňa 24. 11. 2012 sa vyčerpala. Keďže k výkonu záložného práva došlo až dňa 17. 2. 2015, do najvyššej hodnoty zabezpečovanej istiny boli započítané až tie pohľadávky, ktorých úhrada sa zrealizovala výkonom záložného práva, a to až po tomto dátume začatia výkonu záložného práva.

16. Žalobca v súvislosti s uzavretou Dohodou o obchodnej spolupráci zo dňa 13.6.2016 uviedol, že žalovanou vznesený nárok na započítanie mzdy zamestnancov a odvodov, ako aj nákladov vynaložených na prevádzkovanie nehnuteľnosti celkovo vo výške 13.644,59 Eur považuje za nedôvodný, neopodstatnený, nepreukázaný a nepodložený právnym titulom, o čom konajúci súd podľa jeho názoru správne rozhodol, a to aj s ohľadom na vykonané dokazovanie. Z predmetnej dohody nevyplýva žiadna právna povinnosť pre žalobcu akýmkoľvek spôsobom sa podieľať na nákladoch pri prevádzkovaní podnikateľskej činnosti žalovanej, nakoľko táto podnikala vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Žalovaná bola samostatný podnikateľský subjekt, nezávislý od žalobcu, preto nároky žalovanej vznesené vzájomnou žalobou nemajú oporu ani v dohode, ani v príslušných právnych predpisoch. Samotná žalovaná v ňou podanom odpore uvádzala, že sama prevádzkovala ako podnikateľ a ako zamestnávateľ predmetnú lekáreň do 27. 7. 2016. Žalobca dodával predmetný tovar do prevádzky žalovanej, pričom jeho motiváciou bolo oživenie prevádzky žalovanej, a to tým, že žalobca jej bude dodávať tovar do jej prevádzky, nakoľko ostatní veľkodistribútori z dôvodu negatívnych skúseností a reštrukturalizácie žalovanej odmietli tovar žalovanej dodávať. Žalobca poukázal na výsluch svedkyne Mgr. T., vykonaný na pojednávaní dňa 7. 9. 2020, ktorá jednoznačným spôsobom potvrdila, že žalobca sa nezaviazal na úhradu mzdových a prevádzkových nákladov lekárne žalovanej. Rovnako svedkyňa potvrdila, že si ani nespomína, že by v priebehu rokovaní takúto požiadavku vzniesla samotná žalovaná. Rovnako svedok O.. J., manžel žalovanej, ktorý aktívne komunikoval so žalobcom ohľadom uzatvorenia predmetnej dohody o spolupráci, pri výsluchu uviedol, že „odsúhlasovali sa prevádzkové náklady, to znamená náklady na prevádzku budovy, telefóny a podobne, a tieto mali byť hradené z tržieb lekárne.“ Predložená e-mailová komunikácia z mesiaca jún 2016 medzi PharmDr. U. a O.. J. týkajúca sa uzatvorenia Dohody o obchodnej spolupráci taktiež jednoznačne potvrdzuje znenie uzatvorenej dohody a vyvracia účelové prostriedky procesnej obrany žalovanej, keď z tejto e-mailovej komunikácie je zrejmé, že úmysel a vôľa zmluvných strán bola, aby si prevádzka

žalovanej na mzdové náklady sama zarobila a aby náklady boli hradené práve z tržieb žalovanej tak, ako to je upravené aj v uzatvorenej dohode. Okresný súd vykonané dôkazy správne vyhodnotil a svoje závery v rámci meritórneho rozhodnutia riadne odôvodnil. Žalobca v závere svojho písomného vyjadrenia uviedol, že žalovanou v odvolacom konaní predložené listinné dôkazy nespĺňajú podmienky ustanovenia , preto predložené listinné dôkazy nemožno v tomto odvolacom konaní použiť. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

17. Súd prvej inštancie doručil dňa 4. 1. 2021 žalovanej písomné vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej a zároveň jej umožnil, aby sa v lehote 10 dní od doručenia vyjadrenia k uvedenému podaniu vyjadrila. Žalovaná sa k podaniu žalobcu nevyjadrila.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

19. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý prvou výrokovou vetou vyhovel žalobe žalobcu a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.798,30 Eur s príslušenstvom, uplatnenú titulom kúpnej ceny za dodaný tovar do prevádzky žalovanej, treťou výrokovou vetou zamietol vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou si žalovaná v konaní uplatnila voči žalobcovi nárok na náhradu nákladov na mzdy a odvody za zamestnancov, vrátane nákladov vynaložených na prevádzku nehnuteľnosti, v ktorej sídlila prevádzka žalovanej počas účinnosti dohody o obchodnej spolupráci a štvrtou výrokovou vetou priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v podiele 97,16 %. Základnou odvolacou námietkou žalovanej je tvrdenie, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s jej argumentáciou, pričom nevyhodnotil následky začatia reštrukturalizačného konania vo vzťahu k platnosti a účinnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 24. 11. 2012 uzavretej pred začatím reštrukturalizačného konania. Zároveň nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď za preukázané považoval len tvrdenia žalobcu, pričom súd nesprávne vyložil znenie dohodnutých zmluvných podmienok uzavretej Dohody o obchodnej spolupráci zo dňa 13.6.2016.

20. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred okresným súdom. V danom prípade preto odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, kde bolo nesporné, že strany sporu uzavreli medzi sebou dňa 13.6.2016 Dohodu o obchodnej spolupráci, účelom ktorej bolo oživenie prevádzky lekárne po ukončení reštrukturalizácie vedenej voči žalovanej, a to po dobu maximálne dvoch mesiacov. Za týmto účelom sa zmluvné strany dohodli, že žalobca dodá počas trvania tejto dohody žalovanej tovar podľa svojej tovarovej ponuky v hodnote 35.000,-- Eur s DPH, vystaví žalovanej faktúry so splatnosťou 15 dní odo dňa ich vystavenia a žalovaná za objednaný a dodaný tovar riadne a včas zaplatí kúpnu cenu v lehote uvedenej vo vystavenej faktúre, pokiaľ predávajúci jednostranne nerozhodne o inom termíne splatnosti (čl. II.2.1., čl. II.2.2. dohody).

21. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v čl. III. uzavretej dohody o obchodnej spolupráci sa zmluvné strany dohodli, že žalovaná ako kupujúca bude poskytovať žalobcovi ako predávajúcemu súčinnosť formou zasielania sumára pohybov, zostavy o cene a množstve predaného tovaru a denných tržieb, a to na dennej, týždennej aj mesačnej báze. Uzavretá dohodla zároveň obsahuje zmluvné dojednanie, na základe ktorého sa žalovaná zaviazala tržbu z predaja tovaru odobratého od žalobcu použiť výlučne na úhradu faktúr za dodávku tohto tovaru v prospech žalobcu a po písomnom, resp. mailovom odsúhlasení žalobcu bolo podľa čl. 3.2. písm. b) dohody možné tržbu z predaja tovaru odobratého od žalobcu použiť na úhradu nákladov žalovanej na mzdy jej zamestnancov. Zakazovalo sa použitie tržby z predaja tovaru po podpise dohody na iný účel, ako je ustanovené v článku 3.2. dohody. V čl. 3.4. sa zmluvné strany dohodli na tom, že na zabezpečenie dlhu žalovanej voči žalobcovi uzatvoria zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam žalovanej voči zdravotným poisťovniam.

22. Z predloženého spisu odvolací súd ďalej zistil, že medzi stranami boli uzavreté viaceré zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam žalovanej. Súčasťou spisového materiálu je Zmluva o zriadení

záložného práva k pohľadávkam uzavretá dňa 24. 11. 2012, z ktorej vyplýva, že strany sporu zriadili záložné práva k peňažným pohľadávkam žalovanej, špecifikovaným v zmluve, ktoré žalovaná ako záložca nadobudla alebo nadobudne v budúcnosti, a to za účelom zabezpečenia nároku žalobcu na zaplatenie faktúr špecifikovaných v zmluve, vystavených v období od 30. 9. 2011 do 15. 10. 2012 v celkovej hodnote 821.573,62 Eur, spolu s úrokmi z omeškania a náhradou nákladov podľa tejto zmluvy, a to do najvyššej hodnoty pohľadávky 1.000.000,-- Eur. Podľa článku I. bodu 3 písm. a) zmluvy sa pre účely tejto zmluvy zabezpečovanými pohľadávkami žalovaného voči žalovanej rozumejú, okrem iného aj pohľadávky žalobcu voči žalovanej na uhradenie kúpnej ceny a úrokov z omeškania na základe doteraz vystavených a neuhradených faktúr, ako aj pohľadávky žalobcu voči žalovanej na uhradenie kúpnej ceny a úrokov z omeškania na základe vystavených a neuhradených faktúr za tovar dodaný po 17. 12. 2012. Zálohom podľa tejto zmluvy mali byť jednotlivé existujúce a budúce peňažné pohľadávky záložcu ako poskytovateľa lekárskej starostlivosti voči zdravotným poisťovniam titulom poskytnutia lekárenskej starostlivosti zo strany záložcu poistencom zdravotných poisťovní, vrátane ich príslušenstva, a to počas celej doby platnosti tejto zmluvy.

23. Z predloženého spisu tiež vyplýva, že strany sporu medzi sebou uzavreli obdobnú zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam aj dňa 13. 6. 2016, t. j. v deň uzavretia Dohody o obchodnej spolupráci, kde na základe písomného vyhotovenia zmluvy odvolací súd zistil, že predmetom zmluvy bola dohoda o zriadení záložného práva k peňažným pohľadávkam žalovanej ako záložcu, špecifikovaným v zmluve, ktoré žalovaná nadobudla alebo nadobudne v budúcnosti, v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky. Pohľadávkou sa pre účely tejto zmluvy podľa čl. I. bodu 3 rozumeli: a) pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na uhradenie kúpnej ceny a úrokov z omeškania na základe vystavených a neuhradených faktúr za tovar dodaný po podpise tejto zmluvy a b) pohľadávka, ktorá vznikne záložnému veriteľovi na základe súdneho posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho úkonu. Najvyššia hodnota istiny zabezpečenej pohľadávky bola dohodnutá v sume 100.000,- Eur. Aj v tomto prípade mali byť zálohom budúce peňažné pohľadávky záložcu voči zdravotným poisťovniam zo zmlúv o poskytovaní lekárenskej starostlivosti (čl. II. zmluvy).

24. Podľa , začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi.

25. Podľa , pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

26. Podľa , zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

27. Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

28. Podľa , záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

29. Podľa , ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

30. Podľa , záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

31. Po preskúmaní predloženej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, na ktoré v zmysle odkazuje.

32. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, ktorý správne právne posúdil, že v zmysle sa pohľadávky veriteľa vzniknuté po začatí reštrukturalizácie neuplatňujú prihláškou, ide o prednostné pohľadávky, na ktoré nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia, odvolací súd uvádza, že žalobca v rámci realizácie výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 24. 11. 2012, priradil prijaté plnenie zdravotných poisťovní, tvoriace predmet zálohu v zmysle zmluvy, k tým pohľadávkam, ktoré voči žalovanej žalobcovi vznikli až po začatí reštrukturalizačného konania, a to na základe faktúr vystavených v období od 10.2.2016 do 30.6.2016. Vychádzajúc zo zákonného znenia ustanovenia odvolací konštatuje, že účinky začatia reštrukturalizačného konania sa vzťahujú len na tie zabezpečené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú v reštrukturalizácii prihláškou a len voči takýmto pohľadávkam nemožno výkon zabezpečovacieho práva začať, resp. v už začatom výkone zabezpečovacieho práva pokračovať. Keďže v danom prípade išlo o pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii prihláškou neuplatňujú, okresný súd správne vyhodnotil, že účinky začatia reštrukturalizačného konania sa na zabezpečené pohľadávky vzniknuté počas reštrukturalizácie žalovanej nevzťahujú a žalobca mohol pre účely uspokojenia týchto pohľadávok naďalej realizovať výkon záložného práva, ktorého začatie bolo v Notárskom centrálnom registri záložných práv registrované pod č. 4146/2015 dňa 17. 2. 2015.

33. Pokiaľ žalovaná namietala nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu, poukazujúc na článok 5.1 Záväznej časti reštrukturalizačného plánu, podľa ktorého žalobca ako zabezpečený veriteľ sa mal vzdať všetkých riadne a včas prihlásených záložných práv viaznucich na majetku dlžníka, odvolací súd konštatuje, že žalovaná reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou a potvrdený konkurzným súdom, na ktorý odkazuje, v konaní ako listinný dôkaz nepredložila. Žalovaná tak svoje tvrdenie o vzdaní sa záložného práva žalobcom nepreukázala. Z jej tvrdenia naviac vyplýva, že vzdanie sa záložného práva žalobcom ako zabezpečeným veriteľom sa malo týkať všetkých riadne a včas prihlásených záložných práv, teda netýkalo sa záložným právom zabezpečených pohľadávok, ktoré sa v reštrukturalizácii prihláškou neprihlasujú.

34. Neobstojí ani argumentácia žalovanej, že žalobcom prijaté plnenie od zdravotných poisťovní malo byť po uzavretí Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 13.6.2016 priradené len k pohľadávkam, ktoré vznikli po 13.6.2016. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že platná právna úprava umožňuje záloh zaťažiť viacerými záložnými právami, pričom ustanovenie bližšie vymedzuje poradie uspokojenia tak, že prednosť má pohľadávka, ohľadom ktorej došlo k skoršej registrácii záložného práva. V konaní nebolo sporné, že na zabezpečenie nároku žalobcu na uhradenie kúpnej ceny tovaru a úrokov z omeškania bolo zriadené záložné právo dvomi samostatnými zmluvami uzavretými dňa 24. 11. 2012 a 13. 6. 2016, s rovnako vymedzeným predmetom zálohu, pričom obidve boli registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv v poradí, v akom boli uzavreté. Zo znenia samotnej zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 24. 11. 2012 vyplýva, že táto sa vzťahovala aj na pohľadávky z neuhradených faktúr za tovar dodaný po 17. 10. 2012 až do najvyššej hodnoty istiny pohľadávky v sume 1.000.000,-- Eur. Pohľadávky zabezpečené na základe skôr registrovanej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24. 11. 2012 mali preto prednosť pred pohľadávkami vzniknutými po uzavretí 13.6.2016 a okresný súd dospel k správnemu záveru, že

postup žalobcu, ktorý plnenie obdržané zo zdravotných poisťovní v období od 23.6.2016 do 2.12.2016 v celkovej výške 9.499,06 Eur priradil k pohľadávkam vzniknutým na základe faktúr vystavených v období od 10.2.2016 do 30.6.2016 a zabezpečeným na základe záložnej zmluvy zo dňa 24.11.2012, považoval za správny.

35. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by došlo k zániku záložného práva zriadeného skôr uzavretou záložnou zmluvou. Vyššie citované ustanovenie md vymedzuje zákonné dôvody zániku záložného práva, pričom žalovaná zánik záložného práva zo záložnej zmluvy uzavretej dňa 24.11.2012 relevantným spôsobom nepreukázala a v konaní pred súdom prvej inštancie ani žiadny relevantný dôvod zániku záložného práva v zmysle neuviedla. Na zoznamy prijatých faktúr za rok 2014 a 2015 predložené žalovanou v odvolacom konaní, ktorými zrejme mienila preukázať prekročenie limitu 1.000.000,-- Eur, do výšky ktorého sa pohľadávka žalobcu na základe č. I. bodu 5 zmluvy zabezpečovala, odvolací súd neprihliadol, nakoľko išlo o dôkazy, ktoré žalovaná mohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie a nespĺňajú podmienky vymedzené v .

36. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej okresný súd vzájomnú žalobu žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú. Okresný súd správne právne posúdil právny vzťah medzi stranami spory podľa ako záväzkový vzťah medzi dvomi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Tvrdenie žalovanej, že zmyslom uzavretej dohody nebolo pre žalovanú podnikanie, odvolací súd považoval za účelové, nakoľko aj zo znenia čl. I. 1.2 Dohody o obchodnej spolupráci zo dňa 13.6.2016 vyplýva, že žalovaná predmetnú dohodu uzatvárala ako podnikateľ s predmetom činnosti - poskytovanie lekárenskej činnosti a túto skutočnosť žalovaná aj sama uviedla v podanom odpore proti platobnému rozkazu vydanému v tomto súdnom konaní.

37. Odvolací súd zastáva názor, že výkladovými pravidlami v zmysle ustanovenia , možno skúmať prejav vôle z hľadiska úmyslu konajúcej osoby, resp. podľa významu, ktorý by mu prikladala osoba, ktorej bol prejav vôle určený. Okresný súd správne konštatoval, že výkladom nemôžu byť do dohody doplnené práva a povinnosti, ktoré z vykladaného zmluvného ustanovenia nijak nevyplývajú. Zo samotného znenia ustanovenia čl. 3.2. písm. b) dohody nemožno vyvodiť záväzok žalobcu refundovať alebo inak znášať náklady na mzdy a odvody žalovanej. Uvedené zmluvné ustanovenie určuje, že po písomnom, resp. mailovom odsúhlasení žalobcu bolo možné tržbu z predaja tovaru odobratého od žalobcu použiť na úhradu nákladov žalovanej na mzdy jej zamestnancov. Zo znenia citovaného zmluvného ustanovenia však nie je možné vyvodiť záver, že žalobca bol povinný podieľať na úhrade miezd a nákladov žalovanej, pričom túto povinnosť žalobcu jednoznačne nepotvrdili ani vypočutí svedkovia. Okresný súd sa v tomto smere dostatočne podrobne vysporiadal s vykonanými dôkazmi a svoje rozhodnutia aj dostatočne odôvodnil.

38. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala nesprávne vyhodnotenie dôkazov, pričom poukazovala na e-mailovú komunikáciu, ktorá predchádzala uzavretiu dohody (e- mail zo dňa 8.6.2016), v rámci ktorej sa mali strany dohodnúť, že žalobca bude refundovať náklady žalovanej na mzdy a odvody zamestnancov, tu je nutné konštatovať, že ani odvolací súd nepovažuje uvedené tvrdenie žalovanej za preukázané. Z obsahu e-mailu zo dňa 8.6.2016 je zrejmý zámer žalobcu uzavrieť dohodu za tých podmienok, že platy budú hradené z tržieb lekárne, nie z vlastných zdrojov žalobcu, keď v texte predmetného e-mailu sa uvádza, že prevádzka lekárne by si mala na seba zarobiť. Obsah žalovanou predloženého e-mailu tak korešponduje so znením čl. 3.2 písm. b) uzavretej dohody, kde tržby z predaja tovaru bolo možné použiť na mzdy zamestnancov žalovanej po predchádzajúcom súhlase žalobcu. Nevyplýva však z neho povinnosť žalobcu znášať všetky náklady na mzdy a odvody za žalovanú.

39. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektami zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné otázky v konaní vznesené a dokazovanie bolo vykonané plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v .

40. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia explicitne vysvetlil, čo ho viedlo k záveru, že nárok žalovanej na náhradu mzdových a prevádzkových nákladov lekárne nie je preukázaný a vysvetlil aj, aké následky z

tohto záveru vyplývajú. I keď tento záver je v rozpore so záverom, ktorý prezentovala žalovaná, je nutné pripomenúť, že sporová strana nemá nárok na to, aby sa súd stotožnil s jej právnym záverom. Sporová strana má nárok na to, aby súd riadne a zrozumiteľne vysvetlil svoje myšlienkové úvahy, ktoré ho k záveru vedú, čo okresný súd pri hodnotení nároku žalovanej uplatneného vzájomnou žalobou dodržal. V tomto smere má potom odvolací za to, že neboli porušené procesné práva žalovanej.

41. Odvolací súd je v zmysle viazaný odvolacím dôvodmi uvedenými v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu podstatných dôvodov uvedených žalovanou v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

42. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , , v časti, v ktorej súd žalobe žalobcu vyhovel (prvá výroková veta) a v časti, v ktorej súd vzájomnú žalobu žalovanej zamietol (tretia výroková veta) ako vecne správny potvrdil.

43. Rovnako odvolací súd potvrdil podľa aj štvrtú výrokovú vetu odvolaním napadnutého rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, ktorým súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej, a to podľa pomeru úspechu vo veci. Nakoľko žalobca mal prevažujúci úspech v konaní, preto mu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vznikol podľa v rozsahu 97,16 %.

44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v nadväznosti na ustanovenie a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa .

45. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).