Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40P-52-2024.pdf
PDF · 76.71 KB
Case nature
Subarea
40P/52/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: meno neurčené A., narodený XX.XX.XXXX, t. č. B. v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava , dieťa rodičov: otec
- A., narodený XX.XX.XXXX, bytom F., B. matka - P., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. o návrhu navrhovateľky: F., narodená XX.XX.XXXX, B., na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia:
Matka maloletého dieťaťa, P., narodená XX.XX.XXXX, je povinná platiť výživné na maloleté dieťa, meno neurčené A., narodený XX.XX.XXXX, v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa, mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava.
Otec maloletého dieťaťa, A., narodený XX.XX.XXXX, je povinný platiť výživné na maloleté dieťa, meno neurčené Kozina, narodený 15.01.2024, v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa, mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava.
II. Súd konanie o zvyšnej časti návrhu zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.04.2024 bol Okresnému súdu Senica (Mestskému súdu Bratislava II postúpený dňa 23.04.2024) doručený návrh navrhovateľky na dočasné zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a na uloženie povinnosti rodičom maloletého dieťaťa platiť výživné na maloleté dieťa na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Svoj návrh odôvodnila tým, že je sestrou matky maloletej - tetou maloletého a má vo svojej náhradnej osobnej starostlivosti už dve deti svojej sestry, maloletú Z., narodenú XX.XX.XXXX . a K., narodenú XX.XX.XXXX. Má záujem postarať sa aj o maloletého, ktorý je bratom maloletých detí Z., tak, aby boli všetky tri deti vychovávané spoločne.
2. Ako dôkazy k návrhu predložila rodný list maloletého; rodný list matky maloletého, rodný list navrhovateľky; Uznesenie Mestského súdu Bratislava II č.k. 40P/32/2024-31 zo dňa 18.03.2024.
3. Súdu je známe z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) a z navrhovateľkou predloženého uznesenia, že vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa sa už vedie konanie, a to pod sp. zn. 40P/32/2024 na Mestskom súde Bratislava II, ktoré nie je právoplatne skončené a predmetom, ktorého je rozhodovanie o návrhu navrhovateľky na dočasné zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
5. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
8. Nedostatkom podmienky súdneho konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. (teraz § 161 ods. 2 CSP) je i prekážka začatého konania (litispendencia; § 83 O.s.p., teraz § 159 CSP), ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, a základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade vždy konanie zastaví. Spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Prekážka litispendencie môže byť odstránená napr. aj tým, že konanie bude zastavené v dôsledku späťvzatia jedného z dvoch návrhov. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní (R 97/2003). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. januára 2013, sp. zn. 3 Cdo 290/2012).
9. Súd dospel k záveru, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v časti dočasného zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky potrebné zastaviť.
10. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
15. Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
16. Podľa § 366 CSP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
17. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené neodkladné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
21. Keďže neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (viď rozhodnutie IV. ÚS 84/9).
22. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní o starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou takýchto opatrení v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak neodkladného opatrenia nariadeného v prebiehajúcom konaní. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.
23. Súd pri rozhodovaní o výživnom neodkladným opatrením mal za osvedčené, že je v záujme ochrany práv maloletého z dôvodu, aby nedošlo k ohrozeniu jeho výživy, určiť rodičom maloletého výšku ich vyživovacej povinnosti v rozsahu, aký zodpovedá nevyhnutnej miere, na zabezpečenie základných potrieb maloletého dieťaťa neodkladným opatrením bez vykonania dokazovania zisťovaním zárobkových a majetkových pomerov rodičov.
24. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.