Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_6P-22-2021.pdf
PDF · 84.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, vo veci starostlivosti o mal. A., z rodičov: N. a U., v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, pracovisko Želiezovce, o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti na návrh U. za účasti Okresnej prokuratúry Levice, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e mal. A. do náhradnej osobnej starostlivosti U., ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. sumou zodpovedajúcou 30 % aktuálneho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Levice počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, sestra mal. A., podala na Okresný súd Nové Zámky dňa 14.12.2020 návrh, ktorým sa domáhala zverenia oboch mal. A. do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 18P/5/2018-41 zo dňa 12.6.2018 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. OS Nové Zámky preniesol príslušnosť na konanie vo veci maloletej na tunajší súd uznesením zo dňa 9.2.2021, právoplatným dňa 15.2.2021.
2. V podanom návrhu navrhovateľka dôvodila, že so sestrou žijú v spoločnej domácnosti, kde bývali aj so svojou matkou, ktorá dňa 29.11.2020 zomrela. Sestry sú na seba citovo naviazané a po strate matky sa toto puto ešte viac prehĺbilo. V súlade s návrhom vypovedala aj na pojednávaní. Doplnila, že mame ešte tri sestry, ktoré však majú vlastné rodiny, alebo bývajú v zahraničí. Podmienky, aké má v domácnosti otec nie sú vhodné, preto chceli ostať spolu tak ako doteraz. Je zamestnaná u Attilu Csókása
- Dallas. V období od 11.11.2020 do 05.02.2021 pracovala v spol. N.G.W. OBALY, s.r.o. kde skončili pracovný pomer dohodou. Bývajú v podnájme a aktuálne nájomné im bolo znížené na 170 € mesačne. Navrhovateľka priestupkovo ani trestne stíhaná nebola.
3. Mal. A. je v treťom ročníku SOŠ dopravy a služieb v Nových Zámkoch, odbor grafik digitálnych médií, kam denne dochádza. Otec výživné dáva Natálii každý mesiac a rovnako jej dáva aj prídavok na dieťa.
4. Na pojednávanie sa bez predvolania dostavila aj mal. A., ktorá súhlasila s návrhom. Uviedla, že by chcela ostať so sestrou jednak preto, že spolu žijú už dlhšie a je to vlastne zvyk a u otca tie podmienky nie sú veľmi dobré, má síce trojizbový rodinný dom, ale nemala by tam ani vlastnú posteľ. Otec má už
71 rokov, o domácnosť sa nevie tak dobre postarať a nemohla by tam mať ani dištančné vzdelávanie, keďže nemá internet. S otcom má dobrý vzťah, určite vie aj o tomto konaní, ale nerozprávali sa o tom a po smrti matky jej ani nenavrhol, aby išla k nemu bývať.
5. Z vykonaného šetrenia rodinných pomerov v domácnosti navrhovateľky bolo zistené, že obe bývajú v prenajatom byte, kde má A. vlastnú izbu. Bytové pomery sú na požadovanej úrovni, neboli zistené žiadne nedostatky. Natália navštevuje školu v Nových Zámkoch, kam denne dochádza, všetky náklady hradí navrhovateľka, otec prispieva na výživu A. sumou 30 € mesačne a posiela jej aj prídavky na dieťa, ktoré v súčasnosti poberá. A. s otcom komunikuje, majú dobrý vzťah. V súčasnosti je v pediatrickej starostlivosti MUDr. Tóthovej. S navrhovateľkou žijú spolu dlhodobo, preto kolízna opatrovníčka navrhuje podanému návrhu vyhovieť a otcovi určiť výživné vo výške 30 % aktuálneho životného minima.
6. S podaným návrhom sa stotožnila aj prokurátorka.
7. Otec je poberateľom starobného dôchodku vo výške 251,30 €. Býva v rodinnom dome v obci Svodín. Poberá prídavok na jedno dieťa.
8. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
9. Podľa § 44 ods. 3 písm. a/ Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“).
10. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
11. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
12. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
13. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
14. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
15. Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
16. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
17. Podľa § 45 ods. 9 zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že mal. A. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá XX.XX.XXXX zomrela. V spoločnej domácnosti s nimi bývala aj navrhovateľka, ktorá ej sestrou maloletej. Obe tak žijú spolu dlhodobo, sú na seba naviazané a je v záujme A., aby tieto väzby a rodinné prostredie ostali zachované. Všetci účastníci vrátane A. zaujali súhlasné stanovisko k návrhu. Otec sa síce nevyjadril, a teda proti návrhu nenamietal, o zverenie dcéry do svojej starostlivosti nežiadal. Vzhľadom na uvedené súd mal. Natáliu zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Otcovi
súd určil výživné v minimálnej zákonom stanovenej výške, pretože poberá len starobný dôchodok v sume 251 €.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice, v 4 písomných vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.
Odvolanie nemajú právo podať tí účastníci, ktorí sa tohto práva výslovne vzdali.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.