Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/27/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: R.. W. M., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX/ XX, G., proti žalovanej: J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, I., o zaplatenie sumy 4 320 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 09. marca 2021 pod č. k.

- 81 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4 320 eur a trovy konania vo výške 259 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.3.2019 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4 320 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, čo odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. I., obec I., okres I. zapísanej na LV č. XXXX bytu č. XX, nach. sa na 6. posch. vchodu č. o. XX, bytového domu s. č. XXXX so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemkoch. Vlastníctvo nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.7.2012, ktorá bola uzatvorená medzi ním ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou. V čase predaja žalovaná byt užívala. Dňa 17.8.2012 uzatvorili nájomnú zmluvu na dobu určitú do 30.11.2012 za dohodnuté nájomné vo výške 180 eur. Po uplynutí doby nájmu sa strany nedohodli na jej predĺžení a na podmienkach ďalšieho užívania. Žalovaná byt nevypratala a užíva ho naďalej. Uplatnil si bezdôvodné obohatenie za obdobie 2 rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žaloby (pozn. súdu žaloba podaná 1.3.2019, t.j. za obdobie od 1.3.2017 do 28.2.2019) a výšku určil ako 24 násobok výšky nájomného, ktoré bolo dohodnuté v nájomnej zmluve, t.j. 180 eur, aj napriek tomu, že z inzerátov predložených žalobcom vyplýva, že bežne sa za obdobné byty pohybuje nájomné v mesačných nákladoch spolu s energiami okolo 417,50 eura.

1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. I., obec I., okres I. zapísanej na LV č. XXXX bytu č. XX, nach. na 6. posch. vchodu č. o. XX, bytového domu s.č. XXXX so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemkoch. Vlastníctvo nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.7.2012 uzavretej so žalovanou. Dňa 17.8.2012 uzatvorili nájomnú zmluvu na dobu určitú do 30.11.2012 za dohodnuté nájomné vo výške 180 eur. Žalovaná byt nevypratala a naďalej ho užíva. Prečítaním listinného dôkazu

- závery zo znaleckého posudku z vyšetrovacieho spisu zistil, že podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 20.7.2012, návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 20.7.2012, výdavkový pokladničný doklad na sumu 3679 eur, potvrdenie o prevzatí sumy 27 856,90 eura žalovanou od žalobcu

podľa kúpnej zmluvy časť IV., bod 4.2. c) zo dňa 20.7.2012 patria žalovanej, okrem podpisu na potvrdení, ku ktorému skúmaniu nepristúpila znalkyňa, nakoľko sporný podpis nevyhovuje podmienkam kladeným na písmoznalecké skúmanie (nekvalitná kópia, z hľadiska písmoznaleckého nepreskúmateľná).

1.3. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia (ďalej len alebo ), , , a uviedol, že strany sporu sú vecne legitimovanými v spore. Aktívne vecne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia je vlastník bytu, či nebytového priestoru a pasívne legitimovaným je ten, kto sa na úkor vlastníkov bytov bezdôvodne obohatil. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná predala byt žalobcovi na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.7.2012. Následne strany uzatvorili nájomnú zmluvu dňa 17.8.2012 na dobu určitú, t.j. do 30.11.2012 s výškou mesačného nájomného 180 eur. Žalovaná napriek zániku nájomného vzťahu byt naďalej užíva, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. Užíva ho bez právneho dôvodu a nadobúda tak neplatením za jeho užívanie majetkový prospech. Na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohacuje. Naplnila skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa , keď ide o plnenie bez právneho dôvodu. Ďalej uviedol, že žalovaná v podanom odpore uviedla, že ju žalobca uviedol do omylu a oklamal. Bližšie neuviedla v čom ju žalobca uviedol do omylu a nepreukázala tvrdené skutočnosti, že jej kúpna zmluva vo výške 44 000 eur nebola vyplatená a podpisy na zmluvách nie sú jej. Z predloženej kúpnej zmluvy jasne vyplýva ako žalobca mal uhrádzať kúpnu cenu. Suma 44 600 eur bola hradená v troch častiach: 1/ suma 15 675,90 eura bola vyplatená záložnému veriteľovi titulom zmluvy o úvere, suma 1 067,20 eura uhradená súdnemu exekútorovi a zvyšok 27 856,90 eura mala byť vyplatená pri podpise zmluvy žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nikdy nemal celú kúpnu cenu poskytnúť žalovanej ako to tvrdí. Rovnako zo záverov znaleckého posudku z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že podpis na kúpnej zmluve, návrhu na vklad, výdavkom pokladničnom doklade patria žalovanej. To, že znalkyňa nepristúpila ku preverovaniu podpisu na potvrdení o prevzatí sumy 27 856,90 eura žalovanou od žalobcu podľa kúpnej zmluvy časť IV., bod 4.2. c) zo dňa 20.7.2012 neznamená, že by nepatril podpis žalovanej, ale len to, že znalkyňa ku skúmaniu nepristúpila z dôvodu, že podpis nevyhovuje podmienkam kladeným na písmoznalecké skúmanie (nekvalitná kópia, z hľadiska písmoznaleckého nepreskúmateľná). Tvrdenie žalovanej, že v priebehu roku 2019 hradila nájomné v bytovom dome (700 eur + následne 96 eur mesačne) nebolo preukázané. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.3.2017 do 28.2.2019. Preto žalobcovi priznal žalovanú sumu 4 320 eur vypočítanú ako 24 mesiacov x 180 eur. Suma 180 eur bola výška dohodnutého nájomného v nájomnej zmluve, ktorá zanikla uplynutím doby v nej uvedenej. Takto určenú výšku nájomného považoval za adekvátnu, keď obvyklá cena nájomného v danom čase za obdobný byt sa pohybovala okolo 400 eur mesačne.

1.4. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s , , žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaná podala proti rozsudku odvolanie. Namietala, že nič sa nezakladá na pravde. Žalobca jej nevyplatil kúpnu cenu 44 000 eur, ktorú jej mal vyplatiť pri notárovi. Ukradol jej peniaze, všetky doklady, dal jej vypnúť plyn, elektrinu na 9 mesiacov. Dávala mu peniaze na nájomné, ani tie nezaplatil a nezaplatil ani smetné. Podpisy na kúpnopredajnej zmluve sa neoverili za 9 rokov. Žiadala overiť podpisy na kúpnej a nájomnej zmluve na mestskom úrade, lebo nie sú jej.

3. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

5. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktivít alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie po dobu výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a v čase za užívanie obdobného predmetu nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda či priniesla konzumentovi zisk.

6. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, použil správne ustanovenia zákona o bezdôvodnom obohatení, ktoré správne na daný skutkový stav aplikoval. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a nemá dôvody opakovať zistený skutkový stav a právne posúdenie. Žalovaná v odvolaní namietala, že nič nie je pravdivé, žalobca jej nevyplatil kúpnu cenu a žiadala overiť podpisy na kúpnej zmluve a nájomnej zmluve na mestskom úrade. K tomu odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa s jej námietkami vyporiadal v dôvodoch rozhodnutia, poukazujúc na závery znaleckého dokazovania. Žalovaná v priebehu konania povedala, že zmluvu išli podpísať na mestský úrad, podpis na kúpnej zmluve je jej. V odvolaní poprela prevzatie celej kúpnej ceny, ale v trestnom spise potvrdila, že jej žalobca dal 3 679 eur. Rovnako v trestnom konaní potvrdila uzavretie a podpísanie kúpnej a nájomnej nájomnej zmluvy. Preto jej námietka, že zmluvy nepodpísala a žiada o overenie podpisov je nedôvodná. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia a nie zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ mala žalovaná za to, že žalobca jej nevyplatil kúpnu cenu, mohla sa svojho nároku domáhať inými právnym postupom.

7. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a , úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).