Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-74-2020.pdf
PDF · 127.55 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne LM Express s.r.o., so sídlom v Trnave, Nitrianska 5, IČO: 47 390 166, zastúpenej JUDr. Ľudovítom Surmom, advokátom so sídlom v Pavliciach, Pavlice 183, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.533,50 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny v sume 24,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,50 eura od 12.07.2020 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.509 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.509 eur od 12.07.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 96,80 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 1.533,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.533,50 eura od 12.07.2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V návrhu žalobkyňa uviedla, že strany sporu medzi sebou uzavreli havarijné poistenie motorového vozidla O., R.: V Dňa 11.05.2020 došlo k poistnej udalosti na poistenom motorovom vozidle - poškodeniu 4 kusov zadných diskov ťahača, zadného stabilizátora, koncového svetla, držiaku zadného svetla ľavého, držiaku blatníka, blatníka zadného ľavého, zadnej ľavej reakčnej tyče - ramena, ľavého držiaku zadnej nápravy, náboja kolesa zadného ľavého. Žalobkyňa poistnú udalosť nahlásila žalovanej, zabezpečila opravu poškodeného vozidla a predložila doklady v zmysle podmienok poistnej zmluvy žalovanej. Žalovaná vykonala šetrenie poistnej udalosti a nárok na poistné plnenie zamietla z dôvodu, že ohľadom poškodenia 4 kusov zadných diskov ťahača nevzniklo právo na plnenie, pretože toto právo nevzniká za škody vzniknuté pri oprave alebo údržbe motorového vozidla alebo v priamej súvislosti s týmito prácami. Vo zvyšku poistné plnenie nepriznala s odôvodnením, že toto nie je kryté poistením. Žalobkyňa so záverom vykonaného vyšetrovania nesúhlasila a žalovanej zaslala predžalobnú výzvu. Žalovaná v deň obdržania predžalobnej výzvy žalobkyni uhradila sumu 1.698,91 eura. Nepriznala výmenu 4 kusov diskov, ložiska zadného ľavého náboja, náboja kolesa zadného ľavého a práce s tým súvisiace, pretože ide o poškodenie spôsobené nedostatočne utiahnutými kolesami zadnej nápravy, teda poškodenie nie je spôsobené náhodnou poistnou udalosťou. Zároveň žalovaná priznala normohodinu len v sume 25 eur bez DPH. Podľa žalobkyne žalovaná odmietla prvotne plniť z dôvodu, že nešlo o náhodnú
udalosť a z dôvodu výluky v poistných podmienkach. Mala za to, že škoda na poistenom majetku nevznikla pri oprave alebo údržbe vozidla, za ktorú zodpovedá opraváreň alebo dodávateľ zo zákona. Poškodenie vozidla bolo spôsobené náhodnou udalosťou s tým, že nedošlo k výluke označenej žalovanou. Poukázala aj na § 797 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorého žalovaná nie je oprávnená dôvod neplnenia dodatočne meniť. Doplnila však, že uplatnená normohodina v sume 28 eur bez DPH je obvyklá v danom čase a mieste. Z dôvodu, že žalovaná suma nebola žalobkyni v lehote podľa 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka uhradená, uplatnila si svoj nárok na súde a požadovala aj úrok z omeškania od 12.07.2020 do zaplatenia vo výške 5 % ročne zo žalovanej istiny. Na preukázanie svojich tvrdení predložila žalobkyňa súdu predžalobnú výzvu z 18.08.2020, oznámenie o riešení škodovej udalosti z 26.06.2020, výpis z účtu v banke, faktúru č. 220010357 z 28.05.2020 znejúcu na sumu 3.564,35 eura bez DPH, oznámenie o poistnom plnení zo 14.08.2020, návrh poistnej zmluvy z 10.10.2017, osobitné poistné podmienky poistenie motorových vozidiel č. 356,všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku VPP MP 106.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 28.09.2020 platobný rozkaz sp. zn. 17Up/1739/2020, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti vyššie označenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že nárok žalobkyne neuznáva v celom rozsahu. Škodová udalosť jej bola nahlásená 11.05.2020, pričom k nej podľa žalobkyne malo dôjsť pri jazde na diaľnici pri Trenčíne smer na Trnavu, v rýchlosti 90 km/hod odpadnutím, odšraubovaním zadného kolesa na ťahači, ktoré boli od auta 1,5 km. Došlo k poškodeniu zadného náboja ľavej strany. Žalovaná škodovú udalosť zaregistrovala pod č. 9568604561 a 12.05.2020 vykonala obhliadku poškodeného motorového vozidla. Opravu vykonala TRUCKS SERVIS- TRNAVA, spol. s r.o. (ďalej len servis), ktorú vyúčtovala faktúrou č. 220010357 z 28.05.2020 na sumu 3.564,35 eura bez DPH. Po oprave bola 01.06.2020 vykonaná obhliadka. Následne listom z 26.06.2020 a zo 14.08.2020 žalobkyni oznámila najprv nepriznanie a potom zníženie poistného plnenia (bližšie je obsah týchto listín vedený v bode 1. tohto rozsudku). Podľa žalovanej žalobkyni nevzniklo právo na plnenie zodpovedajúce 4 kusom diskov, ložisku zadného ľavého náboja, náboja kolesa zadného ľavého a zodpovedajúcim prácam, pretože ide o poškodenie spôsobené nesprávnou, resp. neodbornou údržbou poškodeného motorového vozidla, teda nejde o náhodnú udalosť. Poukázala aj na skutočnosť, že podľa zmluvy si strany dohodli 10 % spoluúčasť, minimálne 331,94 eura, ktorú žalobkyňa nezohľadnila. Napokon podľa žalovanej žalobkyňa nepredložila súhlas ČSOB Leasing, a.s. s poskytnutím poistného plnenia, keďže v jej prospech je poistné plnenie vinkulované. K odporu priložila oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla, oznámenie o poistnom plnení zo 14.08.2020, kalkuláciou nákladov na opravu.
4. Podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 28.10.2020 žalovaná predložila súdu odborné vyjadrenie č. 202002301504 129/2020 z 19.10.2020 (ďalej aj „odborné vyjadrenie“) znalca O.. A. D., znalca z odboru cestná doprava (ďalej aj „znalec“), ktorý v odbornom vyjadrení okrem iného skonštatoval, že zdokumentované poškodenia vozidla nenesú známky náhodnej udalosti, resp. vysvetlením pre daný stav nie je jednorazové alebo náhle zaťaženie (preťaženie). Technickým prijateľným vysvetlením je nedostatočné dotiahnutie skrutiek kolesa, čo môže mať súvis s nedostatočnou, alebo nesprávnou údržbou vozidla. Žalovaná vo vyjadrení definovala údržbu odkazom na prílohu 6 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa ktorej údržba je súhrn predpísaných úkonov zabezpečujúcich technickú spôsobilosť prevádzky vozidla a jej hospodárnosť. Patrí sem ošetrenie vozidla, technická prehliadka, výmena alebo doplnenie prevádzkových náplní vozidla, umývanie a čistenie vozidla, kontrola a dotiahnutie alebo nastavenie určitých častí vozidla (prípadne po predpísanom čase alebo jazdnom výkone aj výmena niektorých drobných súčiastok) a podobne. Dotiahnutie skrutiek označila aj s poukazom na odborné vyjadrenie za spadajúce pod údržbu vozidla. K tomu, aby poistná udalosť mohla mať právne účinky je potrebné, aby vykazovala znak náhodnej udalosti. Zo záverov odborného vyjadrenia vyplýva, že zdokumentované poškodenia motorového vozidla žalobkyne nenesú znaky náhodnej udalosti, a teda žalobkyni nevzniklo právo na plnenie, pretože ide o poškodenie spôsobené nesprávnou, resp. neodbornou údržbou poškodeného motorového vozidla, čo nie je náhodnou udalosťou.
5. K vyjadreniam žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 28.10.2020. V podaní uviedla, že ohľadom poškodenia ložiska zadného ľavého náboja, náboja kolesa zadného ľavého bol dôvod odmietnutia
plnenia iný, ako je uvedené žalovanou v odpore. Žalovaná neodmietla uvedené poistné plnenie z dôvodu, že by tieto následné škody boli spôsobené neodbornou údržbou, ale z dôvodu, že nie sú kryté poistením. Tieto poškodenia však vznikli v skutočnosti náhodným pôsobením síl (váhy a rýchlosti vozidla) a ich styku s inými objektami, a preto sú kryté uzavretým poistením. Žalovaná nemôže následne a ani v súdnom konaní meniť dôvod odmietnutia plnenia, a preto na argumentáciu žalovanej týkajúcu sa primeranosti účtovania normohodín a dôvodu neplnenia týkajúceho sa týchto súčiastok nemožno prihliadať. Výluka z poistenia bola žalovanou v jej poistných podmienkach stanovená tak, že sa týka iba škôd vzniknutých pri oprave alebo údržbe vozidla, ak ide o poškodenie alebo zničenie vozidla, za ktoré je zodpovedná opraváreň alebo dodávateľ zo zákona. Podľa podmienok žalovanej nie sú poistené škody, ktoré vznikli počas opravy alebo údržby vozidla realizovanej opravárňou. Uvedený vznik škody je časovo naviazaný na opravu a údržbu vozidla u subjektu realizujúceho túto činnosť. Z prešetrenia udalosti žalovanou však nevyplýva, že by poškodenie diskov vzniklo pri oprave alebo údržbe vozidla, a že by za toto poškodenie zodpovedala opraváreň alebo dodávateľ podľa zákona. Poškodenie diskov nevzniklo nedostatočným utiahnutím kolies, ale náhodným pôsobením síl jazdiaceho vozidla po samovoľnom uvoľnení skrutkových spojov. Iba uvoľnenie skrutkového spoja bez následného pôsobenia síl pri jazde vozidla nemohlo byť dôvodom žiadneho vzniknutého poškodenia vozidla, ak vozidlo stojí. Skrutky na kolesách všetkých vozidiel sa totiž môžu samovoľne „náhodne“ uvoľniť. Uvoľnenie skrutkových spojov na kolese automobilu môže počas jazdy môže nastať dvomi spôsobmi, a to deštrukciou, t. j. krehkým lomom kritického konštrukčného prvku alebo spontánnym uvoľnením. Oba spôsoby sú náhodnými udalosťami, ktoré sú spôsobené náhle zaťažením a prekročením pevnosti materiálu, resp. spontánnym uvoľňovaním
- postupným poklesom predpätia upevňovacích skrutkových spojov až po ich úplný rozpad s paralelnou kumuláciou únavového poškodzovania. Posúdenie toho, či uvoľnenie skrutkového spoja na kolese je náhodnou udalosťou, je právnym posúdením s tým, že žalovanou označený znalec nemôže takúto otázku zodpovedať (nejde o skutkovú odbornú otázku). Podľa poistnej praxe - náhodná udalosť je udalosť, o ktorej sa dá predpokladať, že v priebehu trvania poistenia môže nastať, nevie sa však s istotou určiť, kedy nastane alebo či vôbec nastane. Uvoľnenie skrutiek na kolese je náhodnou udalosťou, ktorá je predpokladaná, že vzniká pri prevádzke motorového vozidla s tým, že sa nedá určiť kedy a či vôbec nastane. O náhodnú udalosť by nešlo v prípade, ak by existoval vôľový aspekt na strane poisteného (žalobkyne), a to že spôsobil uvoľnenie kolesa úmyselne. Žiadne takéto tvrdenie však nebolo žalovanou pri vyšetrení poistnej udalosti zistené a ani nebolo dôvodom odmietnutia poistného plnenia. Tvrdila ďalej, že žalobkyňa dodržovala všetky povinnosti v súvislosti s údržbou poisteného motorového vozidla, a to aj kontrolou utiahnutia skrutiek na kolesách po výmene pneumatík v danom období a odjazdení odporučeného počtu kilometrov. Vodič vozidla taktiež pravidelne realizoval kontrolu vozidla pred a počas jazdy. K vinkulácii poistného plnenia uviedla, že zmluva číslo: UZF/17/61091 bola uzavretá na dobu určitú a ku dňu spísania vyjadrenia už zanikla, t.j. aj záväzok vinkulácie poistného plnenia v prospech tretej osoby zanikol a žalobkyňa je jediným subjektom oprávneným na poistné plnenie. Napokon zobrala žalobu v časti istiny v sume 24,50 eura späť. K vyjadreniu priložila potvrdenia ukončenia úverovej zmluvy, zmluvu o spotrebnom úvere a návrh poistnej zmluvy.
6. K vyjadreniu žalobkyne žalovaná podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I 14.12.2020 uviedla, že zo záverov odborného vyjadrenia znalca vyplýva, že zdokumentované poškodenia motorového vozidla žalobkyne nenesú znaky náhodnej (poistnej) udalosti. Technicky prijateľným vysvetlením je nedostatočné dotiahnutie skrutiek kolies. Zotrvala preto na názore, že žalobkyni vôbec nevzniklo právo na plnenie.
7. Súd nariadil pojednávanie na deň 19.03.2021, ktoré sa v súlade s v tom čase účinným § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení s § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu neuskutočnilo.
8. Ďalšie pojednávanie súd nariadil na 14.05.2021, ktoré sa konalo v prítomnosti žalobkyne a žalovanej. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich písomných podaniach. Žalobkyňa uviedla, že medzi stranami došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, počas ktorej došlo k poistnej udalosti. Žalobkyňa požiadala o plnenie, žalovaná odmietla plniť z dôvodu výluky z poistenia ohľadom časti nároku a z dôvodu, že nárok nie je krytý poistným krytím. Následne žalovaná prehodnotila svoje zamietnutie plnenia, časť nároku splnila, časť nesplnila. Zmenila dôvod neplnenia - škoda nebola spôsobená náhodnou udalosťou. Poukázala
na § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý neumožňuje poisťovni zmeniť dôvod poskytnutia plnenia, a preto platí dôvod výluky z poistenia, pričom výluka na daný prípad nedopadá. K odbornému vyjadreniu uviedla, že znalec sa vyjadruje k právnej otázke. Samovoľné uvoľnenie skrutiek je náhodnou udalosťou. Žalovaná musí preukázať, že žalobkyňa spôsobila škodu úmyselne, t. j. jazda po diaľnici s úmyslom, aby odletelo koleso. Poistné plnenie nemôže byť rozdelené do dvoch kategórií, pretože uvoľnenie skrutiek kolesa bolo príčinou vzniku celej škody. Plnením v časti žalovaná uznala, že išlo o náhodnú udalosť. Rozhodujúcim poškodením bol kontakt diskov s vozovkou. Primeraná suma za normohodinu práce vyplýva z faktúry. Ak s normohodinou žalovaná nesúhlasila, je povinná svoje tvrdenia preukázať. Žalovaná poukázala na odborné vyjadrenie, zo záverov ktorého vyplýva, že poškodenie vozidla žalobkyne nenesie znaky náhodnej poistnej udalosti. Technickým prijateľným vysvetlením je nedostatočné dotiahnutie skrutiek kolies. Poškodenie bolo spôsobené nesprávnou, neodbornou údržbou poškodeného motorového vozidla, teda nie je spôsobené náhodnou udalosťou. Žalobkyňa sa nevyjadrila k vecnej stránke odborného vyjadrenia, a preto tieto okolnosti tam uvedené považuje za nesporné. Poškodenia vozidla žalobkyne nenesú znaky náhodnej poistnej udalosti, a preto absentuje prvok náhodnosti ako obligatórna podmienka na založenie nároku poisteného voči poisťovateľovi na poistné plnenie, a to bez ohľadu na § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. K aplikácii § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže dôjsť vtedy, ak žalobkyni vzniklo právo na poistné plnenie, čo v danom prípade nie je splnené. Žalobkyni vôbec nevzniklo právo na poistné plnenie a poskytnuté plnenie bolo poskytnuté bez toho, aby mala naň nárok. V záverečnej reči žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že jej vznikol nárok na poistné plnenie, pričom tu nie je dôvod na výluku z poistného plnenia. Rovnako nie je dôvod na to, aby sa neplnilo pre skutočnosť, že škoda nebola spôsobená náhodnou udalosťou. Obsah odborného posúdenia je jeden z dôkazov a žalobkyňa rozporuje od začiatku dôvod odmietnutia poistenia, bol spochybnený obsah odborného posúdenia, pretože znalec prekračuje svoje kompetencie, vyjadruje sa k právnej otázke, čo je a čo nie je náhodnou udalosťou. Odborné vyjadrenie označila za účelové. Žalovaná v záverečnej reči uviedla, že pre aplikáciu § 794 Občianskeho zákonníka musí byť naplnená podmienka pre poskytnutie poistného plnenia. V súvislosti s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka musí byť naplnená podmienka - vznik náhodnej poistnej udalosti. Žalobkyni vôbec nevzniklo právo na poistné plnenie. Znalec sa vyjadroval k technickej otázke. Pri nákladnom vozidle nie je možné úmyselne uvoľňovať skrutky. Žalobkyňa sa mala vyjadriť k technickej otázke a túto rozporovať, čo sa nestalo. Pre úplnosť súd na tomto mieste dodáva, že nevykonal dokazovanie výsluchom vodiča poškodeného motorového vozidla, pretože na jeho výsluchu žalobkyňa netrvala.
9. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je oprávnenosť krátenia poistného plnenia žalovanou. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a preto sa považujú podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné skutočnosti uvedené v bodoch 1. až 8. opätovne opakovať. V nadväznosti na niektoré námietky žalovanej súd na tomto mieste uvádza, že spornosť ohľadom vinkulácie poistného plnenia v prospech ČSOB Leasing, a.s. a s tým spojeným súhlasom tejto spoločnosti na plnenie v prospech žalobkyne (bod 3. tohto rozsudku) bola odstránená predložením potvrdenia tejto spoločnosti zo strany žalobkyne. V liste z 12.10.2020 spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. uviedla, že zmluva o spotrebnom úvere č. UZF/17/61091 uzavretá za účelom financovia motorového vozidlaXX.XX.XXXX, VIN: V bola ku dňu 17.10.2020 ukončená z dôvodu úplného uspokojenia všetkých pohľadávok ČSOB Leasing, a.s. voči žalobkyni. ČSOB Leasing, a.s. v predmetnom liste potvrdila, že voči žalobkyni neeviduje žiadne ďalšie pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebnom úvere a súhlasila s ukončením vinkulácie poistného plnenia v jej prospech. Na preukázanie tvrdení predložila žalobkyňa aj zmluvu o spotrebnom úvere č. UZF/17/61091 a návrh poistnej zmluvy. Z predloženej listiny - potvrdenie ČSOB Leasing, a.s. z 12.10.2020 má súd dostatočne preukázané ukončenie vinkulácie v prospech ČSOB Leasing, a.s. Rovnako žalovaná tieto skutočnosti ďalej nerozporovala. V nadväznosti na námietku žalovanej o nesprávnom odpočte spoluúčasti (bod 3. tohto rozsudku), ktorá bola podľa návrhu poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel a poistenie zodpovednosti za škodu z 10.10.2017 dohodnutá vo výške 10 % minimálne 331,94 eura, čo pri sume fakturovanej servisom faktúrou č. 220010357 z 28.05.2020 3.564,35 eura je suma 356,44 eura. Od celkovej sumy odpočítaná spoluúčasť je potom 3.207,91 eura. Keďže žalobkyni bola už vyplatená suma 1.698,91 eura, túto sumu treba od sumy 3.207,91 eura odpočítať, a teda maximálna možná suma, ktorú môže žalovaná požadovať je 1.509 eur a nie 1.533,50 eura. Na túto námietku reagovala žalobkyňa späťvzatím istiny v sume 24,50 eura spolu s príslušenstvom z tejto istiny (bod 5. tohto rozsudku), čím došlo k odstráneniu aj tejto spornosti.
10. Súd sa preto následne zaoberal oprávnenosťou postupu žalovanej, ktorá poistné plnenie nepriznala.
11. Súd uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.
14. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
15. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
16. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
17. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
18. Podľa § 809 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
19. Podľa § 879u Občianskeho zákonníka ustanovenia § 797 ods. 4, § 799 ods. 3, § 800 ods. 1, § 801 ods. 2 a § 803 ods. 1 v znení účinnom od 1. októbra 2018 sa prvýkrát použijú od 1. októbra 2018.
20. Podľa § 145 ods. 2 a 3 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
21. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
22. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu žalovanej (bod 5. tohto rozsudku) vzala žalobu v časti istiny v sume 24,50 eura spolu s príslušenstvom späť. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením pojednávania vo veci samej, súhlas žalovanej so späťvzatím sa nevyžadoval. Z uvedeného dôvodu súd konanie v časti istiny v sume 24,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24,50 eura od 12.07.2020 do zaplatenia zastavil.
26. Z oznámenia o poistnom plnení zo 14.08.2020 vyplýva, že žalovaná krátila poistné plnenie o sumu 1.533,50 eura z dôvodu neprimerane účtovanej ceny práce a z dôvodu, že práce vynaložené na výmenu a výmena 4 kusov diskov, ložiska zadného ľavého náboja, náboja kolesa zadného ľavého bola spôsobená nedostatočne utiahnutými kolesami zadnej nápravy, a teda nejde o náhodnú poistnú udalosť. Ešte predtým však žalovaná oznámením z 26.06.2020 žalobkyni uviedla, že poškodenie 4 kusov diskov bolo spôsobené nedostatočným dotiahnutím skrutiek kolesa a zvyšné poškodenia nie sú poistením kryté.
27. Z § 788 Občianskeho zákonníka (bod 14. tohto rozsudku) vyplýva, že poistná udalosť je definovaná ako náhodná udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne či sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia vie, že už nastala a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje. Náhodnou udalosťou môže byť aj udalosť, ktorá nastala v dobe, kedy hrozí vysoký stupeň vzniku dohodnutého poistného rizika. Počas celej doby trvania poistenia je poistený povinný dodržiavať zákonom uložené a zmluvne dohodnuté povinnosti. Povinnosti poisteného a prípadná sankcia za ich nedodržanie sú obsiahnuté v § 799 a v § 809 Občianskeho zákonníka, pričom platí, že vedomé porušenie povinností, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti znamená, že poistený mal vedomosť o tom, že porušenie povinností môže viesť k vzniku poistnej udalosti alebo zväčšiť rozsah jej následkov.
28. Súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že nepovažuje za správne rozdelenie škodovej udalosti na 2 skupiny tak ako to vyplýva z oznámenia žalovanej z 26.06.2020 (bod 26. tohto rozsudku), ktoré neboli posúdené ako celok, ale vyhodnotené ako kombinácia výluky z poistenia a škôd poistením nekrytých. V rámci tohto názoru súd vychádzal z odborného vyjadrenia znalca, ktorý uviedol, že na poškodenom motorovom vozidle H.boli zdokumentované poškodenia diskov zadných kolies, náboja ľavého zadného kolesa, dielov zavesených ľavých zadných kolies a zadného blatníku s držiakom blatníka a ľavým zadným svetlom. V spodnej časti vozidla boli zdokumentované poškodenia spodnej konzoly zavesenia kolesa, predného spodného ramena stabilizátoru. Charakterovo sa jedná o zodretie dielov s výraznejším úbytkom materiálu. Poškodenia umiestnením a charakterom zodpovedajú kontaktu predmetných dielov s povrchom vozovky a to po uvoľnení a odpadnutí ľavých zadných kolies, kde následkom poklesu ľavej zadnej časti došlo k pádu predmetných dielov na vozovku. S popísaným dejom súvisí aj poškodenie zadného blatníku držiaku a svetla a ide o sekundárne poškodenia, ktorým
predchádzalo odpadnutie kolies zadnej nápravy. Na ľavej strane boli zdokumentované poškodenia disku, ktoré zodpovedajú otlačeniu od matíc kolies. K uvedenému poškodeniu dochádza po uvoľnení skrutkových spojov a uvoľneniu diskov z pevného spojenia s nábojom. Na ľavej zadnej strane boli zdokumentované poškodenia závitov kolesových skrutiek a podobne ako u stavu diskov je možné tento stav spojiť s uvoľnením skrutkových spojov a s pohybom diskov na skrutkách. Podobne ako na ľavej strane boli zdokumentované poškodenia závitov kolesových skrutiek aj na pravom kolese a to v menšom rozsahu. Znalec tak poškodenia nerozdelil na žiadne 2 skupiny, ale na primárne poškodenie, s ktorým súvisia poškodenia sekundárne, avšak príčina je rovnaká - odpadnutie ľavých zadných kolies. Súd preto považuje za nesprávne, ak žalovaná v oznámení z 26.06.2020 poškodenia rozdelila, pretože tieto ako bolo uvedené vyššie spolu súvisia. Uvedené si najskôr uvedomila aj žalovaná, ktorá v oznámení o poistnom plnení zo 14.08.2020 (bod 26. tohto rozsudku) už odôvodňovala krátenie poistného plnenia nedostatočným utiahnutím kolies a nie tým, že nejde o škody nekryté poistením. Celkovo je postup žalovanej aj po čiastočnom plnení nekonzistentný, pretože žalovaná nevedno z čoho rozdelila vzniknutú škodu na takú, ktorá bola spôsobená nedostatočným utiahnutím kolies a na takú, ktorá týmto následkom nevznikla. Od tohto postupu žalovaná napokon úplne odstúpila a na pojednávaní už tvrdila, že nejde o náhodnú poistnú udalosť ako celok a žalobkyni vôbec nevznikol nárok na poistné plnenie, teda ani na to čo už vyplatila. Súd preto v závere tohto bodu konštatuje, že vzniknutú škodu je potrebné hodnotiť ako celok a nie ju kúskovať.
29. Následne súd posúdil námietku žalovanej, že v danom spore nejde o náhodnú udalosť, pretože poukazujúc na závery odborného vyjadrenia technickým prijateľným vysvetlením je nedostatočné dotiahnutie skrutiek kolesa, čo môže mať súvis s nedostatočnou alebo nesprávnou údržbou vozidla. Súd nespochybňuje a ani nemôže spochybňovať závery znalca, ktorý uviedol, že teoreticky môže koleso automobilu odpadnúť v priebehu jazdy dvoma spôsobmi a to buď po deštrukcii, ku ktorej dôjde pri krehkom lome niektorého prvku, alebo postupným resp. spontánnym uvoľnením skrutkových spojov. K deštrukcii dôjde náhle pri preťažení (nadmerným zaťažením) a pri prekročení pevnosti materiálu, pri spontánnom uvoľnení dochádza k postupnému poklesu predpätia skrutkových spojov, kde následkom môže byť aj úplné uvoľnenie kolesa, alebo kolies. Možnosťou je aj únavový lom skrutiek v súvise s čiastočným povolením, v danom prípade ale k lomu nedošlo. Vplyv mávajú dynamické rázy, nevyváženosť, akcelerácia, brzdenie a teda podmienky prevádzky. Na skrutkový spoj kolesa pôsobia vnútorné sily a teda montážne sily a sily vonkajšie, ktoré sú spôsobené prevádzkou. Predpokladom pre správnu funkciu skrutkových spojov je dostatočné utiahnutie potrebným krútiacim momentom. V prípade, ak nie je dotiahnutie dostatočné dôjde k postupnému uvoľneniu spoja sprevádzané poškodením skrutiek, diskov alebo náboja v prípade konštrukčných plôch na ktoré dosadajú disky. Prevádzkové vplyvy budú pôsobiť na skrutkový spoj, ale nejaké jednorazové, alebo náhle zaťaženie nebude príčinou uvoľnenia skrutkových spojov a výsledného odpadnutia kolesa. Nedostatočná alebo nevykonaná kontrola tak môže viesť k uvoľneniu skrutkových spojov a to v možnom spojení s ich nedostatočným alebo nesprávnym dotiahnutím pri výmene, alebo kontrole kolies. Čo však súd spochybňuje je záver znalca o tom, že v danom prípade nejde o náhodnú udalosť, pretože znalec nie je oprávnený vysloviť tieto závery, keďže ide o právne posúdenie. Žalovaná vychádzala z tohto konštatovania znalca a uviedla ho na podporu jej tvrdenia o tom ,že v danom spore nejde o náhodnú udalosť. Tento postup považuje súd za účelový, a to z nasledujúcich dôvodov. Žalovaná sa totižto snaží presvedčiť súd o tom, že v danom spore nejde o náhodnú udalosť ako základnú podmienku podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Opomína však, že takýmto tvrdením len zakrýva podstatný fakt, a to, že vo svojej podstate uplatňuje výluku z poistenia. Touto výlukou z poistenia je poškodenie spôsobené nesprávnou, resp. neodbornou údržbou. V čase šetrenia poistnej udalosti sa v súlade s bodom 19. tohto rozsudku aplikoval § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Uvedené predstavuje zákaz dodatočnej zmeny dôvodu, čo znamená, že poisťovňa (žalovaná) môže oprávnenosť zamietnutia dôvodiť iba závermi, ktoré sú uvedené v stanovisku poistenému. Na neskôr uvedené dôvody žalovanej sa neprihliada, a to ani v rozmere súdneho konania.
30. V nadväznosti na predchádzajúci bod a v súlade s § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka súd na obranu žalovanej v rámci súdneho konania nemôže prihliadať. V nadväznosti na bod 28. tohto rozsudku a v spojení aj s odborným vyjadrením súd vychádzal z odmietnutia plnenia pri poškodení 4 kusov zadných diskov ťahača, keďže ako už bolo uvedené ide o primárny dôvod poškodenia, na ktoré nadviazali poškodenia sekundárne. Dôvodom, pre ktorý žalovaná odmietla plniť bolo nedostatočné dotiahnutie skrutiek kolies, pričom poukázala na zmluvné dojednania uzatvoreného
havarijného poistenia (produkt 562) článok III - výluky z poistenia. Uviedla, že okrem výluk uvedených vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných poistných podmienkach pre poistenie motorových vozidiel citovaných v článku I nevznikne právo na plnenie ani za škody vzniknuté pri oprave alebo údržbe motorového vozidla alebo v priamej súvislosti s týmito prácami. Predmetné zmluvné dojednania, na ktoré žalovaná odkázala súdu predložené neboli, a preto súd vychádzal pri posudzovaní (ne)oprávnenosti poskytnutia poistného plnenia výlučne z výluky uvedenej v oznámení žalovanej z 26.06.2020. Ide teda o výluku, ktorá sa viaže na celú vzniknutú škodu (bod 28. tohto rozsudku) a jediný relevantný dôvod, na ktorý súd môže prihliadať (bod 30. tohto rozsudku). Neušlo pozornosti súdu, že v predmetnom oznámení je uvedené aj nesprávna, neodborná údržba, avšak ako dôvod výluky podporený aj odkazom na zmluvné dojednania je uvedený dôvod „škody vzniknuté pri oprave alebo údržbe motorového vozidla alebo v priamej súvislosti s týmito prácami“. A práve v tom vidí súd účelovosť tvrdení žalovanej, pretože táto musí mať vedomosť o tom, že uplatnený dôvod výluky na daný spor nedopadá. Dôvod výluky „škody vzniknuté pri oprave alebo údržbe motorového vozidla alebo v priamej súvislosti s týmito prácami“ sa podľa názoru súdu vzťahuje na škody vzniknuté pri opravách / údržbách realizovaných autoservismi, pri ktorých má poškodený široký nárok na náhradu škody proti subjektom realizujúcich opravu. Toto tvrdenie potvrdzuje aj znenie osobitných poistných podmienok poistenie motorových vozidiel č. 356 predložených žalobkyňou kde v článku III bod. 2 je uvedené - poistenie sa nevzťahuje na škody vzniknuté pri oprave alebo údržbe vozidla, ak ide o poškodenie alebo zničenie vozidla, za ktoré je zodpovedná opraváreň alebo dodávateľ zo zákona. Navyše žalovaná vo svojom oznámení z 26.06.2020 odkazuje na zmluvné dojednania produkt 562. Je ale otázne o aký presne dokument ide, pretože podľa návrhu poistnej zmluvy z 10.10.2017 pre poistenie platia poistné podmienky č. 106, č. 356, č. 156 a č. 206. Produkt č. 562 v zmluve uvedený nie je a žalovaná nijako súdu nevysvetlila, prečo vychádza z produktu č. 562.
31. Napokon osobitné poistné podmienky poistenie motorových vozidiel č. 356 - na ktoré odkazuje aj samotný návrh poistnej zmluvy uvádzajú, že poistenie sa vzťahuje na poškodenie, zničenie vozidla alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou udalosťou, s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných podmienkach pre poistenie majetku č. 106, osobitných poistných podmienkach - poistenie veci pre prípad živelných udalostí č. 156 alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. V článku II tohto dokumentu sa uvádza, že poistnou udalosťou je náhodná udalosť špecifikovaná v predchádzajúcom článku, ak je s ňou spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Poistnou udalosťou však nie je, ak bola takáto udalosť spôsobená úmyselným konaním poisteného, poistníka alebo z podnetu niektorého z nich. V nadväznosti na uvedené potom súd jednoznačne konštatuje, že odpadnutie kolesa na diaľnici je náhodnou udalosťou, na ktorú sa poistenie vzťahuje a zároveň platí, že osobitné poistné podmienky poistenie motorových vozidiel č. 356 výluku z dôvodu nesprávnej / neodbornej údržby nepoznajú. Upravený dôvod výluky „poškodenie alebo zničenie vozidla, za ktoré je zodpovedná opraváreň alebo dodávateľ zo zákona“ sa na danú situáciu nevzťahuje, pretože v spore nebolo tvrdené, že by za škodu mala zodpovedať opraváreň alebo dodávateľ. Napokon v spore nebolo tvrdené ani úmyselné konanie žalobkyne, prípadne jej zamestnanca. Žalovaná uplatnila výluku, ktorá nemá oporu v dokumentoch, na ktoré odkazuje samotná zmluva a aplikáciu tejto výluky ničím nepodložila. Namiesto toho žalovaná účelovo spochybňuje v rozpore s vlastnými osobitnými poistnými podmienkami poistenia motorových vozidiel č. 356 prvok náhodnosti udalosti, pričom vo svojej podstate tvrdí výluku z poistenia, ktorú relevantnými listinami nepodložila. Nemôžu obstáť závery odborného vyjadrenia, pretože tie žalovaná následne nesubsumovala pod konkrétny dôvod výluky v zmysle zmluvných dojednaní / poistných podmienok. Uplatnená výluka zo strany žalovanej tak nemá podklad v príslušných dojednaniach medzi stranami sporu, a preto ide o udalosť náhodnú tak ako to žalovaná vymedzila vo svojich osobitných poistných podmienkach poistenia motorových vozidiel č. 356. Keďže dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie výluky z poistenia spočíva na žalovanej, pričom táto súdu dostatočným spôsobom uplatnenie výluky nepreukázala a zároveň uplatňuje ako dôvod nepriznania poistného plnenia okolnosť, ktorá nemá podklad v žiadnych zmluvných dojednaniach a ani v samotnej zmluve, súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne (bod 1. 5. a 8.) a žalovanú zaviazal na zaplatenie poistného plnenia, ktoré neoprávnene nepriznala (a následne neoprávnene krátila) v sume 1.509 eur (3.564,35 eura - spoluúčasť 356,44 eura - už vyplatených 1.698,91 eura), pričom suma 3.564,35 eura bola fakturovaná servisom faktúrou č. 220010357 z 28.05.2020.
32. Súd zároveň žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, keďže sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktorý bol uplatnený vo výške 5 % ročne (v súlade s bodom 13. tohto rozsudku) zo sumy 1.509 eur a počítaný po uplynutí 15. dňa od nepriznania plnenia t. j. od 12.07.2020
(bod 15. tohto rozsudku - poistná udalosť č. 9568604561 šetrenie podľa oznámenia o riešení škodovej udalosti číslo 9568604561 z 26.06.2020 skončené 26.06.2020).
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a s § 256 ods. 1 C. s. p. Žalobkyňa bola úspešná v časti istiny 1.509 eur, čo je k pôvodne žalovanej istine 1.533,50 eura úspech v 98,40 %. Žalovaná mala teda úspech v časti istiny 24,50 eura (keďže žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti 24,50 eura, keď pod tlakom tvrdení žalovanej žalobu v tejto časti zobrala bez bližšieho vysvetlenia späť), čo predstavuje 1,60 %. Čistý úspech žalobkyne je potom 96,80 % (98,40 % - 1,60 %). Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,80 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.).