Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Tos-38-2021.pdf
PDF · 86.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/38/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr. Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. júna 2021 sťažnosť odsúdeného K. R. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č.k. 8PP/2/2021-25 zo 14.4.2021 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného K. R. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Senát Okresného súdu Ružomberok uznesením, sp.zn. 8PP/2/2021 zo 14.4.2021 postupom podľa § 415 ods. 1 Tr. por., z dôvodov uvedených v § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. návrh odsúdeného K. R., nar. XX.XX.XXXX v L., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 1T/17/2003 zo dňa 7.2.2005, právoplatným dňa 26.3.2005, pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v trvaní 5 rokov nepodmienečne so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, zamietol.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že odsúdený K. R. nespĺňa všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. U odsúdeného nie je predpoklad, že v prípade podmienečného prepustenia je preukázaný taký stupeň polepšenia a snahy o nápravu, ako to vyžaduje ustanovenie § 66 Tr. zák. Odsúdený vykonal vyžadované dve tretiny trestu odňatia slobody, avšak na to, aby odsúdený mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, okrem uplynutia zákonom stanovenej doby výkonu trestu odňatia slobody, je podmienkou aj splnenie druhej a tretej podmienky, a to, že odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a zároveň sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život. Súd sa teda zaoberal a skúmal všetkými troma kritériami pre prípadné podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podrobne sa zaoberal stavom prevýchovy odsúdeného, či sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody prispôsobil len formálne, či odstránil nejaké záporné vlastnosti, to znamená, či u neho došlo k nejakému polepšeniu, ako má na mysli ustanovenie § 66 Tr. zák., či možno očakávať zmenu po jeho prepustení na slobodu. Po zvážení všetkých okolností rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu odsúdený ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí podal sťažnosť. Zahlásenú sťažnosť odsúdený zdôvodnil písomným podaním zo dňa 26.4.2021, doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 27.4.2021. Zároveň sťažnosť odôvodnil aj prostredníctvom obhajcu písomným podaním, doručeným elektronicky dňa 25.5.2021 Okresnému súdu Ružomberok.
S rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí. Zastáva názor, že mu vznikol zákonný nárok na podmienečné prepustenie a spĺňa všetky podmienky, ktoré sa pri prípadnom podmienečnom prepustení vyžadujú. Počas celého výkonu trestu v III. NVS a následne aj v II. NVS sa snažil vykonať si trest bezproblémovo,
o čom svedčia aj hodnotenia ústavu na jeho osobu. Je pravda, že mal disciplinárne previnenia za spánok, no tie prišli v čase, keď si podal žiadosť o podmienečné prepustenie a bol na liekoch, ktoré to ovplyvnili kvôli jeho zdravotným problémom. Pokiaľ mu to jeho zdravotný stav dovoľoval, tak aj pracoval, za čo bol disciplinárne odmenený. K odsúdeným aj personálu sa správal slušne a profesionálne a stanovené body programu zaobchádzania sa snaží plniť k svojej spokojnosti a spokojnosti príslušníkov ZVJS. V čase spáchania skutku mal len 20 rokov, bol mladý a naivný, podľahol mylným predstavám o živote a teraz za to pyká. V súčasnosti si veľa vecí uvedomil, čas strávený vo väzení sa snažil využiť na nápravu, vzdelávanie a prípravu na riadny a bezúhonný život. Celý čas ho v tom podporuje a pomáha mu i jeho rodina. Po prípadnom prepustení má ihneď zabezpečenú prácu, o čom svedčí aj pracovná zmluva, ktorú doložil Okresnému súdu Ružomberok. Myslí si, že má už teraz správne nastavený hodnotový rebríček a bude viesť riadny život. Má vytvorené podmienky, ako podpora rodiny a pracovné zázemie a je len na ňom, ako to do budúcna využije. Je vnútorne presvedčený a odhodlaný sa tejto šance chytiť a presvedčiť nielen seba, ale aj súd, že už nesklame ich dôveru, preto žiada, aby nadriadený súd jeho žiadosti o podmienečné prepustenie vyhovel.
Z písomného odôvodnenia sťažnosti obhajcom vyplýva, že tento poukazuje na skutočnosť, že obhajoba i odsúdený zastávajú názor, že odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a tak splnil prvú materiálnu podmienku. Záver, či odsúdený splnil túto materiálnu podmienku, môže preukázať iba výsledok porovnania medzi terajším stavom osobnosti odsúdeného, t.j. v čase rozhodovania o podmienečnom prepustení a jeho stavom minulým, t.j. v čase pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody. Na rozdiel od súdu obhajoba zastáva názor, že odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie. Je pravdou, že počas výkonu trestu bol dvakrát disciplinárne potrestaný, a to v oboch prípadoch za rovnaké protiprávne konanie, spanie na neupravenom lôžku. Odsúdený toto konanie odôvodnil svojím momentálnym zdravotným stavom a užívaním liekov na spanie, pričom táto obrana bola prezentovaná aj na verejnom zasadnutí pred súdom a prítomný zástupca ÚVTOS jej pravdivosť nenamietal. Podľa obhajoby z predloženého hodnotenia nepriaznivo pre odsúdeného okrem uvedeného disciplinárneho potrestania vyplýva iba hodnotenie formulované, že stanovené ciele programu zaobchádzania v bode edukácia neplní. Z predloženého hodnotenia nie je zistiteľné, čo bolo obsahom zaobchádzania odsúdeného v bode edukácia, ani čo je alebo bolo príčinou jej neplnenia, či plnenie v tomto bode nie je ani čiastočné, ale ani vyhodnotenie, v akom rozsahu neplnenie programu zaobchádzania v bode edukácie má vplyv na celkové plnenie programu zaobchádzania odsúdeného. Táto otázka by mala byť riešená cez zodpovedanie otázky, ako odsúdený celkovo plní svoj program zaobchádzania. Súd záver hodnotenia odsúdeného v otázke plnenia programu zaobchádzania v časti edukácie nekriticky prevzal a z toho prijal záver, že odsúdený nepreukázal taký stupeň polepšenia a snahy o nápravu, ako to vyžaduje ustanovenie § 66 Tr. zák., a tým súd došiel k záveru, že u odsúdeného nie je splnená prvá materiálna podmienka. Obhajoba zastáva názor, že odsúdený splnil aj druhú materiálnu podmienku, t.j. že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život. Súd pri hodnotení otázky splnenia druhej materiálnej podmienky vychádzal v podstate iba z registra trestov odsúdeného a z faktu, že bol v minulosti trikrát súdom trestaný pre majetkové trestné činy. Z tohto faktu dospel k záveru, že ako osoba nedáva dostatočnú záruku, že v prípade podmienečného prepustenia by viedol riadny život. Trestná minulosť odsúdeného je nesporne dôležitým faktorom pri prognóze očakávania vedenia riadneho života, táto prognóza však nemôže byť založená výlučne a len na jeho trestnej minulosti. Rozhodujúcim je, že ide o trestnú činnosť spáchanú v minulosti pred dvadsiatimi rokmi, pričom tieto odsúdenia sú už zahladené. Pre reálnosť prognózy, že odsúdený bude viesť v budúcnosti riadny život, svedčia tiež jeho sociálne, pracovné i rodinné faktory. V prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu má zabezpečené bývanie, má zabezpečenú prácu a má na to najdôležitejšie, a to skutočné rodinné zázemie a skutočnú rodinu. S odkazom na podstatný obsah sťažnostných námietok odsúdený navrhuje, aby odvolací súd sťažnosťou napadnutý výrok o zamietnutí jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zrušil a podanému návrhu na podmienečné prepustenie vyhovel.
Prokurátor sa k odsúdeným podanej sťažnosti písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na chyby, ktoré sťažnosťou vytýkané neboli a ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť sťažnosťou napadnutého
rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného K. R. bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodná.
Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj pre rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť zistené aj to, či odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre vyhovenie jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní. Okresný súd dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený K. R. nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a správne žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Možno konštatovať, že okresný súd postupoval pri vydaní napadnutého uznesenia v súlade so zákonom, súčasne v odôvodnení uznesenia podrobne a jasne vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona umožňujúcich podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd sa preto stotožňuje v týchto smeroch s presvedčivým a správne odôvodneným uznesením okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje.
Krajský súd z obsahu spisu zistil, že odsúdený má nariadený a aktuálne si vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do III. NVS, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 1T/17/2003 zo dňa 7.2.2005, právoplatným dňa 26.3.2005, pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Je potrebné poznamenať, že odsúdený bol do výkonu trestu odňatia slobody dodaný z cudziny dňa 27.1.2017 do ÚVV a ÚVTOS Bratislava a dňa 14.3.2017 bol premiestnený do ÚVV a ÚVTOS Košice. Uznesením Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1Nt/43/2019 zo dňa 23.10.2019 bolo rozhodnuté o zmene súdnej diferenciácie, to znamená, že odsúdený bol preradený do II. NVS, ktorá aktuálne zodpovedá ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Krajský súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., súd m ô ž e odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, teda na podmienečné prepustenie nie je právny nárok. Odsúdeného je však možné podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody iba vtedy, pokiaľ sú pre takéto rozhodnutie splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený musí mať vykonanú príslušnú zákonom požadovanú časť trestu odňatia slobody, súčasne odsúdený musí vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázať polepšenie a zároveň môže sa od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Všetky tieto zákonom určené podmienky musia byť splnené súčasne.
Krajský súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že odsúdený má vykonanú príslušnú zákonom požadovanú časť trestu odňatia slobody (s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. dve tretiny trestu odňatia slobody). Aj napriek splneniu tejto vôbec základnej podmienky pre vyhovenie žiadosti odsúdeného, rovnako krajský súd konštatuje, že odsúdeného nie je možné podmienečne prepustiť, nakoľko u neho nie je možné nepochybne očakávať, že v budúcnosti po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. Z odpisu z registra trestov na odsúdeného vyplýva, že v prípade odsúdeného sa jedná o osobu so sklonmi k páchaniu trestnej činnosti, pričom odsúdený bol v minulosti doposiaľ 3-krát súdne trestaný pre trestnú činnosť majetkového charakteru, pričom trest uložený posledným odsúdením si aktuálne vykonáva. V tomto prípade krajský súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že odsúdený bol právoplatne odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 1T/17/2003 zo dňa 7.2.2005, ktorý sa stal právoplatným 26.3.2005, pričom odsúdený sa vyhýbal nástupu nariadeného výkonu trestu v podstate až do roku 2017, kedy bol z cudziny dodaný do výkonu trestu odňatia slobody. Z obsahu pripojeného súdneho spisu 1T/17/2003 vyplýva, že už 7.6.2007 Interpol vyhlásil pátranie, pričom dňa 5.2.2014 bol Krajským súdom v Košiciach vydaný EZR, ktorý bol realizovaný až v roku 2017. Odsúdený sa dlhodobo zdržiaval na území Veľkej Británie, pričom mal vedomosť, že voči nemu bolo vedené trestné stíhanie pred Krajským súdom v Košiciach a rozhodnutie bolo vyhlásené v jeho neprítomnosti. Miesto jeho pobytu sa podarilo identifikovať až 30.1.2014, kedy požiadal o vydanie cestovného dokladu. Nie nepodstatnou je aj skutočnosť, že v rámci vydávacieho konania realizovaného pred príslušnými súdnymi orgánmi Veľkej Británie odsúdený napriek tomu, že
bol upozornený na povinnosti zdržiavať sa v mieste trvalého, resp. pobytu, ktorý nahlásil, túto svoju povinnosť porušil a vydávaciemu konaniu sa vyhýbal od 29.5.2014 až do jeho opätovného zadržania dňa 19.1.2017. Len okrajovo možno spomenúť, že z obsahu pripojeného spisového materiálu vyplýva, že voči odsúdenému boli vedené ďalšie dve trestné stíhania pre majetkovú trestnú činnosť (pričom jedno z nich bolo premlčané - uznesenia OP Košice I z 24.10.2017 a v druhom prípade bolo trestné stíhanie pre trestný čin podľa § 250a ods. 1, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. zastavené dňa 15.5.2018 podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Tr. por.). Je nepochybné, že odsúdený sa trestnej činnosti dopustil v minulosti (1994, 1998) a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. V tejto súvislosti však krajský súd poukazuje na závažnosť trestnej činnosti, pre ktorú si odsúdený trest odňatia slobody vykonáva, pričom krajský súd osobitne dáva do pozornosti tú skutočnosť, že súd posudzuje vedenie riadneho spôsobu života bez ohľadu na to, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený v prípade predchádzajúcich odsúdení, a ani zahladenie odsúdenia v minulosti totiž nič nemení na skutočnosti, že odsúdený v minulosti predmetnú trestnú činnosť spáchal. Je jasne zistiteľný aj postoj odsúdeného k trestnej činnosti, pre ktorú si trest aktuálne vykonáva, vzhľadom na to, že sa dlhodobo úmyselne vyhýbal nástupu nariadeného výkonu trestu.
Z hodnotenia odsúdeného z ÚVTOS Ružomberok zo dňa 15.3.2021 vyplýva, že odsúdený bol do výkonu trestu odňatia slobody dodaný z cudziny dňa 27.1.2017 do ÚVV a ÚVTOS Bratislava, dňa 14.3.2017 bol premiestnený do ÚVV a ÚVTOS Košice, následne 21.3.2017 bol premiestnený do ÚVTOS Ružomberok. Odsúdený bol jedenkrát disciplinárne odmenený počas výkonu trestu odňatia slobody v maximálnom stupni stráženia po preradení do stredného stupňa stráženia, dňa 23.10.2019 bol odsúdený dvakrát disciplinárne potrestaný, disciplinárne odmenený počas výkonu trestu v strednom stupni stráženia odsúdený nebol. Počas výkonu trestu v ústave so stredným stupňom stráženia si odsúdený plní ciele stanoveného programu zaobchádzania v časti aktivity vo voľnom čase, zaraďovanie do práce a vzťahy s vonkajším svetom. V bode edukácia stanovené ciele programu zaobchádzania odsúdený neplní. Na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti je resocializačná prognóza menej priaznivá a ústav na výkon trestu dal záver, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a jeho podmienečné prepustenie sa neodporúča. I napriek negatívnemu stanovisku Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok je potrebné konštatovať, že toto nie je pre súd záväzné. V prípade rozhodovania o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie je súd povinný dôsledne skúmať, či odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie a pri rozhodovaní vyhodnotiť všetky relevantné dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Hodnotenie vypracované na odsúdeného je len jedným z dôkazov, ktoré súd hodnotí v rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení, pričom tento musí v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotiť nielen jednotlivo, ale aj v súhrne s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Na záver krajský súd uzatvára, že tu neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť vecne správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu. Ako už bolo vyššie podrobne zdôvodnené, podstatným dôvodom, pre ktorý nebolo žiadosti odsúdeného vyhovené, je, že u odsúdeného nie je dostatočná záruka, že v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život a viac nebude páchať trestnú činnosť, a to z už vyššie podrobne uvedených dôvodov, a preto krajský súd sťažnosť odsúdeného K. R. zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.