Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/4/2016

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: T.. H.. N. O., B.. X.X.XXXX, bytom H. XX, W., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Michal Juhás, IČO: 42 325 463, so sídlom Mojmírova 12, Košice, proti žalovaným v 1. rade: N.. L. C., B.. XX.X.XXXX, X. P. X, W. a v 2. rade: Y. C., B.. X.X.XXXX, X. P. X, W.N., obaja právne zast. JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom Floriánska 16, Košice, o ochranu spoluvlastníckych práv takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

III. P r i z n á v a štátu náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.1.2016 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť odstrániť dymovod od plynového kotla nachádzajúceho sa v nebytových priestoroch vo vlastníctve žalovaných v 1. a v 2. rade a uviesť vec do pôvodného stavu, a to v nebytových priestoroch č. XX-X, v suteréne, vo vchode XX, spoluvlastnícky podiel 1/1, zapísané v LV č. XXXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné č. XXX, o výmere 796 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku - 15, umiestnenie pozemku - 1, právny vzťah - 3, druh ch. n. 202, stavby súpisného č. XXX, na parcele č. XXX, druh stavby - 9, popis stavby - dom meštiansky, H. XX, druh ch. n. 201, umiestnenie stavby - 1, okres W. N., obec W. - U. T., katastrálne územie U. T., ktorý je vyvedený cez svetlík bytového domu až nad strechu budovy.

2. Žalobca elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 4.6.2021 vzal žalobu späť a žiadal konanie zastaviť a o trovách konania rozhodnúť podľa ust. z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania. Späťvzatie odôvodnil tým, že žalobca má záujem na ukončení dlhoročného súdneho konania, pričom so žalovanými nebolo možné ukončiť spor mimosúdne. Žalobca má za to, že žaloba bola podaná dôvodne, za účelom zabrániť ohrozovaniu spoluvlastníckych práv, keďže bez aktívneho konania žalobcu, ktorý začal riešiť situáciu by k odstráneniu závad (dodatočnému zabezpečeniu súhlasov a vyjadrení príslušných orgánov) nedošlo. Žalovaní bez právneho dôvodu zasiahli do spoluvlastníckeho práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vyvolali dôvodné obavy, že v dôsledku porušenia povinností žalovaných pretrváva ohrozenie práv, právom chránených záujmov spoluvlastníkov. Realizácia osadenia dymovodu zo strany žalovaných bola vykonaná bez predchádzajúcej dohody s ostatnými spoluvlastníkmi a bez udelenia súhlasu, čím zasiahli do spoločnej veci a porušili povinnosti pri hospodárení so spoločnou vecou, navyše nedodržali podmienky, ktoré musia byť nevyhnutne splnené na inštaláciu kotla a odvádzanie splodín, pričom žalovaní sa následne snažili dodatočne odstrániť nedostatky spojené s inštaláciou kotla a odvádzaním spalín.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade elektronickým podaním zo dňa 8.6.2021 so späťvzatím súhlasili a žiadali, aby im súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Rozporovali, že by zavinili začatie konania a následne zastavenie konania. Tvrdili, že žalovaní v 1. a v 2. rade žiaden kotol neinštalovali a všetky nedostatky týkajúce sa vývodu spalín z kotla boli odstránené ešte pred podaním žaloby, a to práve prostredníctvom predmetného dymovodu, ktorého odstránenia sa žalobca v tomto konaní domáha. Žalobca od počiatku menil dôvody žaloby, prvotne odôvodnili žalobu tak, že žalovaní osadili dymovod bez súhlasu spoluvlastníkov, resp. žalobcu, až počas súdneho konania začal žalobca tvrdiť nutnosť zavedenia dymovodu, postupne začal spochybňovať bezpečnosť umiestnenia dymovodu a tvrdil, že je inštalovaný v rozpore s platnými právnymi predpismi a následne, že dymovod nebol zhotovený z vyhovujúcich materiálov, a že k jeho realizácii bolo potrebné vypracovanie projektu požiarnej ochrany. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri umiestnení dymovodu mali žalovaní v 1. a v 2. rade všetky príslušné vyjadrenia a povolenia, a že k realizácii dymovodu nebolo potrebné zabezpečiť vypracovanie projektu požiarnej ochrany. Dôvodom podania žaloby teda neboli obavy žalobcu o bezpečnosť, ale tvrdenie, že žalobca na umiestnenie dymovodu nedal súhlas, pričom táto skutočnosť mu už momentálne neprekáža a následne tvrdené nedostatky sa vykonaným dokazovaním nepotvrdili. Ak žalobca podával žalobu iba z dôvodu, že mal obavu, či žalovaní nezanedbali nejaké povinnosti, musel si byť vedomý, že výsledkom tohto konania môže byť i záver o tom, že žalovaní svoje povinnosti neporušili, a že bude v konaní neúspešný, a to hlavne, ak predtým nevyužil existujúce prostriedky na odstránenie svojej obavy.

4. Podľa ust. (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ust. , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť a súhlas žalovaných v 1. a 2. rade, súd v súlade s cit. zák. ust. konanie zastavil.

8. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Súd rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 256 ods. 1 a priznal žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania.

11. O trovách konania súd rozhodol v súlade so zásadou procesnej zodpovednosti strany za zavinenie, ktorá znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá ich vznik zavinila. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože že nič z toho nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bráni. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (pozri , komentár, autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD. akol., vyd. C. H. Beck v Prahe 2016, str. 934).

12. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca je stranou, ktorá

späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania. Súd má za to, že v danom spore neboli preukázané výnimočné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. žalovaným, ktorým nemožno pričítať žiadne procesné zavinenie na zastavení konania.

13. Podľa ust. , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. V dôvodovej správe k citovanému ustanoveniu je uvedené, že aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky. Jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a existujú výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery na strane sporu, či nízky príjem. Ust. nie je možné interpretovať tak, že táto norma je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

15. Súd má za to, že skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uvádza nezakladajú výnimočnosť prípadu ani z hľadiska okolnosti danej veci, ani z hľadiska pomerov strán a neodôvodňujú aplikáciu § 257 na danú vec a nepriznanie náhrady trov konania žalovaným. Súd má za to, že zastavenie konanie zavinil žalobca a preto je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovaným. Aj keď je nesporné, že žalovaní v 1. a v 2. rade inštalovali plynový kondenzačný kotol pôvodne v rozpore s platnými právnymi predpismi, čo vyplýva z rozhodnutia Mesta Košice zo dňa 23.7.2015, ktorým rozhodol o zastavení prevádzky malého zdroja znečisťovania ovzdušia, plynový kondenzačný kotol Buderus umiestnený v suteréne bytového domu H. XX prevádzkovaný žalovanými 1/ a 2/, toto rozhodnutie bolo vydané pred podaním žaloby. Po vykonaní nápravy žalovanými v 1. a v 2. rade Mesto Košice rozhodnutím zo dňa 30.11.2015 udelilo súhlas na užívanie stavby malého zdroja znečistenia ovzdušia, plynového kondenzačného kotla Buderus Logamax, čím došlo k odstráneniu nedostatkov ešte pred podaním žaloby. Skutočnosť, že žalobca podal preventívne žalobu z obavy o možné porušenie právnych povinností žalovaných, nemôže byť subsumovaný pod dôvod hodný osobitného zreteľa, odôvodňujúci nepriznanie náhrady trov konania žalovaným.

16. V okolnostiach prípadu nemožno považovať za priečiace sa princípom spravodlivosti uloženie povinnosti žalobcu nahradiť žalovaným vzniknuté trovy. Žalobcu viedlo k podaniu žaloby jeho subjektívne presvedčenie, že žalovaní porušili právne povinnosti pri osadení dymovodu. Ak sa žalobca v podanej žalobe dovoláva, aby žalovaní znášali zodpovednosť za ich konanie, je dôvodné očakávať aj od žalobcu, aby si uvedomil svoju zodpovednosť za následky jeho rozhodnutia (podanie žaloby). V prejednávanej veci by aplikácia ust. § 257 predstavovala neopodstatnený zásah do zásady zodpovednosti neúspešnej strany sporu znášať náklady konania. Žalobca pri starostlivom zvážení všetkých informácií poskytnutých pred začatím konania, mal možnosť konfrontovať žalovaných pred podaním žaloby a mohol dospieť k záveru o dôvodnosti žaloby. Žalobca sa riadil iba svojim subjektívnym názorom o porušení povinnosti žalovanými, preto zodpovedá zásadám spravodlivého usporiadania pomerov, aby v súlade s ust. znášal aj náklady súdneho konania, ktoré inicioval a následne zastavenie ktorého, zavinil.

17. S poukazom na skutočnosť, že v konaní vznikli trovy aj štátu, priznané uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 11.2.2020, č. k. -445 znalcovi, ako náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ktoré boli uhradené predbežne z finančných prostriedkov štátu, súd zaviazal žalobcu s poukazom na ust. čl. 4 ods. 1, , za použitia ust. nahradiť tieto trovy štátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).