Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-113-2019.pdf
PDF · 134.01 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobkyne: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom 041 90 Košice, Rastislavova 43, IČO: 00 606 707, zastúpenej advokátkou JUDr. Alena Zadáková, Advokátska kancelária Alena Zadáková & spol. so sídlom 040 01 Košice, Kováčska 32, proti žalovanému: Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom 829 24 Bratislava 25, Žellova 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 14. 10. 2019, spis. zn.: 9430/2019/804, 86669/2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Opatrením zo dňa 14. 10. 2019, spis. zn.: 9430/2019/804, 86669/2019, označeným ako „Oznámenie“, predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žalobkyni oznámil, že rozklad, ktorý podala proti rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice zo dňa 17. 04. 2019 č. ZS 804/00001/2019, bol podaný oneskorene, vzhľadom na ktorú skutočnosť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a zároveň, že po preštudovaní kompletného spisového materiálu nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obnovu konania, zmenu alebo zrušenie predmetného rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
2. Z obsahu citovaného opatrenia vyplýva, že Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočke Košice ako prvostupňovému správnemu orgánu bol dňa 13. 05. 2019 doručený rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - žalobkyne proti rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice zo dňa 17. 04. 2019, č. ZS 804/00001/2019, o uložení pokuty za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaní zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zákon o zdravotnej starostlivosti), ktoré bolo zistené uskutočneným výkonom dohľadu nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientovi X. Q., nar. XXXX, O. XXX XX B. K. I., W. XXX. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako odvolací orgán zistil, že citované rozhodnutie, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 24. 04. 2019, obsahovalo riadne poučenie o možnosti podať rozklad v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na úrade, pobočke Košice, Ipeľská 1, 043 74 Košice. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa rozklad zo dňa 13. 05. 2019, ktorý bol doručený do elektronickej schránky úradu dňa 13. 05. 2019, t. j. rozklad bol podaný oneskorene.
3. Po preštudovaní príslušnej spisovej dokumentácie predseda úradu zistil, že správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17. 04. 2019 rozhodnutie č. ZS 804/00001/2019, ktorým žalobkyni uložil podľa § 18
ods. 1 písm. b) bod 1, § 50 ods. 2 písm. a), a § 64 ods. 2 písm. b) a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku pokutu vo výške 1 000 eur pre porušenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti tým, že výsledok histologického vyšetrenia bioptických vzoriek B18/04097 pacienta X. Q. bol emitovaný dňa 21. 05. 2018, pričom vzorky boli prijaté na oddelenie patológie UNLP dňa 05. 04. 2018. Zdravotná starostlivosť pacientovi X. Q. s anamnézou malígneho ochorenia, s vysokou suspekciou na jeho recidívu, podporenú aj výsledkom rýchlej peroperačnej biopsie, bola síce poskytnutá správne, bola stanovená aj správna diagnóza, avšak nebola mu poskytnutá včas. Časové obdobie na stanovenie definitívnej histologickej diagnózy bolo neprimerane dlhé. Predseda úradu konštatoval, že prvostupňový správny orgán začal z vlastného podnetu predmetné správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobkyni za uvedené porušenie, ktoré bolo zistené dňa 17. 12. 2018 ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti menovanému pacientovi. Prvostupňový správny orgán prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad pri prešetrení podnetu pacienta postupoval v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. a podanie šetril výkonom dohľadu na diaľku nad zdravotnou starostlivosťou, poskytnutou žalobkyňou pacientovi v období od 01. 04. 2018 do 24. 05. 2018, vychádzajúc z jeho zdravotnej dokumentácie za uvedené obdobie, písomného vyjadrenia získaného v rámci súčinnosti od poskytovateľa Alpha medical, s. r. o., vyjadrenia dohliadaného subjektu, mikroskopických preparátov a stanoviska odborníka v špecializačnom odbore patologická anatómia Q.. X. Q..
4. Z vykonaného dohľadu bol vyhotovený Protokol č. 602/2018 o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 15. 11. 2018, ktorý bol žalobkyni preukázateľne doručený dňa 20. 11. 2018, a v ktorom jej bola úradom uložená povinnosť prijať nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin v termíne do 31. 12. 2018. Žalobkyňa podaním, označeným ako „Predloženie prijatých nápravných opatrení k záverom dohľadu - X. Q.“ zo dňa 03. 12. 2018 prvostupňový správny orgán informovala o prijatí nápravných opatrení. V námietkach zo dňa 28. 11. 2018 proti uvedenému protokolu žalobkyňa uviedla, že v predmetnej veci prijala účinné nápravné opatrenia už v priebehu júna 2018, pričom v ich rámci bol k 30. 06. 2018 rozvrh práce lekárov Oddelenia patológie, ako aj spôsob prerozdeľovania bioptických vzoriek zmenený tak, že v súčasnosti nedochádza k neprimerane dlhej čakacej dobe na histologický výsledok. V rámci sledovania dodržiavania lehoty na stanovenie definitívnej histologickej diagnózy sa na úrovni vedenia žalobkyne vykonáva priebežná kontrola vedúcim odboru liečebno - preventívnej starostlivosti a primárom oddelenia patológie. V súčasnosti sa pohybuje doba vybavenia bioptických vzoriek cca do 10 pracovných dní, táto však závisí predovšetkým od druhu diagnostiky, nutnosti ďalšej konzultácie, resp. prípadného doplňujúceho vyšetrenia. Dohliadané obdobie 01. 04. 2018
- 24. 05. 2018 predchádza opatreniam prijatým k 30. 06. 2018, z uvedeného považujeme prípadné uložené sankcie za neakceptovateľné. Mala za to, že bezodkladným prijatím nápravných opatrení sa dosiahol účel nápravy, a preto vyslovila presvedčenie, že konajúci úrad by mal vziať uvedené do úvahy v ďalšom konaní. Prvostupňový správny orgán podané námietky dôkladne preskúmal, v spolupráci s prizvaným odborníkom v špecializovanom odbore patologická anatómia ich vyhodnotil a následne dňa 17. 12. 2018 prerokoval aj so zástupcom žalobkyne, o čom bola dňa 17. 12. 201 vyhotovená Zápisnica č. 602/2018 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade, v ktorej prvostupňový správny orgán uviedol, z akých dôvodov námietky žalobkyne voči protokolu č. 602/2018 zo dňa 15. 11. 2018 neakceptoval. Žalobkyni bolo dňa 27. 03. 2019 preukázateľne doručené upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. zo dňa 25. 03. 2019, táto sa k doručenému upovedomeniu o začatí správneho konania nevyjadrila. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán vydal dňa 17. 04. 2019 rozhodnutie č. ZS 804/00001/2019 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 1 000 eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, ktoré bolo zistené uskutočneným výkonom dohľadu nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientovi X. Q.. Predmetné rozhodnutie bolo doručené žalobkyni dňa 24. 04. 2019, pričom táto proti nemu podala dňa13. 05. 2019, t. j. po zákonom stanovenej lehote rozklad. S poukazom na znenie § 61 v nadväznosti na § 60 Správneho poriadku, v zmysle ktorých je predseda úradu povinný aj preskúmať aj oneskorene podaný rozklad tento konštatoval, že citovaným rozkladom sa zaoberala rozkladová komisia, ktorá na zasadnutí dňa 18. 09. 2019 dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je v súlade s platnou právnou úpravou. Následne odvolací správny orgán vyhodnotiac námietky žalobkyne, obsiahnuté v podanom rozklade, konštatoval ich neopodstatnenosť a toto svoje stanovisko citujúc na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia aj odôvodnil s tým, že v danom prípade nezistil dôvody na obnovu konania, ani zmenu resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia.
5. Zároveň citujúc ustanovenia § 19 ods. 4, § 27 ods. 3, § 54 ods. 1 a 2 Správneho poriadku zhrnul, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 04. 2019 bolo žalobkyni doručené dňa 24. 04. 2019, pričom toto obsahovalo správne poučenie o možnosti podať proti nemu rozklad. Posledný deň pätnásťdňovej lehoty na podanie rozkladu pripadol na deň 09. 05. 2019, pričom rozklad bol do elektronickej schránky úradu doručený dňa 13. 05. 2019, teda rozklad bol podaný oneskorene a preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť.
6. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 18. 12. 2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 18. 12. 2019, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého opatrenia žalovaného (bod 1 odôvodnenia rozsudku) z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) SSP, vrátenia veci predsedovi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na ďalšie konanie a priznania plnej náhrady trov konania. Uviedla, že podstatou veci v danom prípade je nepreskúmanie napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu po podanom rozklade. V tejto súvislosti poukázala na to, že prvostupňový správny orgán vydal v rámci predmetného konania dňa 17. 04. 2019 rozhodnutie, ktoré jej bolo doručené dňa 24. 04. 2019. Obsahom predmetného rozhodnutia bolo aj poučenie o opravnom prostriedku v znení: „Proti tomuto rozhodnutiu možno podať rozklad v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice, Ipeľská č. 1, 043 74 Košice. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom.“ Žalobkyňa bola aj v správnom konaní zastúpená právnym zástupcom - advokátom, ktorý je povinný komunikovať s orgánmi verejnej moci elektronicky. Podľa tvrdení žalovaného mala určená lehota uplynúť dňa 09. 05. 2019, čo je štvrtok. Žalobkyňa podala rozklad elektronicky do elektronickej schránky žalovaného, nie prvostupňového správneho orgánu, dňa 13. 05. 2019, čo je pondelok. Teda dva pracovné dni po uplynutí predmetnej lehoty. Žalobkyňa je presvedčená, že lehota bola dodržaná, keďže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahovalo nesprávne poučenie o možnosti doručenia rozkladu. Zdôraznila, že žalovaný na základe podaného rozkladu napadnuté rozhodnutie meritórne nepreskúmal, aj keď sa v opatrení jeho vecnou správnosťou sčasti zaoberal. Napriek dátumu uvedenému v rozklade mal jej právny zástupca v pláne dodržať zákonnú lehotu, čo však z dôvodu neexistujúcej elektronickej schránky uskutočniť nemohol. Z dôvodu absencie riadneho odvolacieho konania došlo teda k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, resp. opatrenia.
7. Poukázala na to, že v zmysle údajov na portáli slovensko.sk existuje výlučne schránka „Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou“. Citujúc ustanovenia § 11 ods. 1, § 25ods. 1, § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente uviedla, že správne orgány v tejto ani v obdobných veciach nerešpektujú povinnosť komunikovať elektronicky. Vymenovala orgány úradu v zmysle § 21 zákona č. 581/2004 Z. z. s tým, že prvostupňový správny orgán sa označuje ako Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice. Vychádzajúc z uvedeného zastáva názor, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neobsahovalo správne poučenie, keďže má obsahovať údaj, na ktorý orgán a kde možno rozklad podať. Uvedeným označením správny orgán prvého stupňa navodzuje dojem, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa člení na viaceré pobočky, ktoré sú samostatnými správnymi orgánmi, čo prenáša aj do poučenia a vyplýva z toho, že aj prvostupňový správny orgán má mať svoju elektronickú schránku, ktorá neexistuje, čo zabránilo včasnému doručeniu rozkladu. Zároveň poukázala na to, že v zmysle zákona o e-Governmente každý orgán verejnej moci (správny orgán) má mať zriadenú elektronickú schránku, ktorá predstavuje samostatné miesto doručenia. Toto miesto nie je možné stotožňovať s tým, ktoré je označené v rámci poučenia o opravnom prostriedku, keďže tam je uvedená poštová adresa. Povinnosť komunikovať elektronicky a zároveň aj takáto možnosť je daná priamo zo zákona. Keďže správny poriadok vyžaduje poučenie o tom, na ktorý orgán a kde možno rozklad podať, tak je zrejmé, že obsahom poučenia má byť uvedenie možnosti podania elektronicky rozklad a označenie názvu elektronickej schránky, prípadne iný jej identifikátor v zmysle predmetného zákona.
8. V písomnom vyjadrení zo dňa 10. 03. 2020 žalovaný navrhol žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodov, v obsiahnutých v napadnutom opatrení a zhodne opísal skutočnosti, na základe ktorých toto opatrenie vydal. Vychádzajúc z označenia žalovaného v žalobe namietal svoju pasívnu legitimáciu a s poukazom na ustanovenie § 17 zákona č. 581/2004 Z. z. konštatoval, že Predseda úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právny subjekt neexistuje. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že táto neuvádza žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by preukazovali aplikáciu nesprávnych právnych noriem alebo ich nesprávny výklad na skutkový stav, ako bol žalovaným zistený, konštatovaný a v dostatočnom rozsahu aj odôvodnený tak v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 17. 04. 2019, tak aj v napadnutom opatrení žalovaného zo dňa 14. 10. 2019. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že ani v tejto časti žalobkyňa neuviedla konkrétne medicínske ani iné skutočnosti, ktoré by spochybnili zistený skutkový stav veci a v tejto súvislosti nepredložila žiadne dôkazy. Za neopodstatnenú považoval aj námietku žalobkyne v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP, pretože aj táto bola nekonkrétna, keďže z nej nevyplýva, v čom vidí rozpor medzi obsahom spisu výkonu dohľadu, administratívneho spisu a skutkovým stavom tak, ako bol zistený správnym orgánom prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že zo strany žalobkyne ide len o všeobecné a ničím nepreukázané tvrdenia. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu konštatoval, že v priebehu správneho konania nedošlo zo strany vo veci konajúcich orgánov verejnej správy k porušeniu ustanovení Správneho poriadku, ani procesných práv žalobkyne, preto neobstojí ani jej námietka premietnutá do ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
9. K námietke, týkajúcej sa nesprávneho poučenia o opravnom prostriedku z hľadiska označenia miesta doručenia opravného prostriedku žalovaný poukázal na cieľ zákona č. 305/2013 Z. z. v zmysle dôvodovej správy k citovanému zákonu, ako aj jeho účel, ktorým je prioritne zabezpečiť komunikáciu orgánov verejnej moci a s orgánmi verejnej moci elektronickou formou s tým, že tento zákon, ani Správny poriadok nezakazuje a nevylučuje ani listinný spôsob komunikácie. Citujúc ustanovenie § 12 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z., podľa ktorého každému je možné zriadiť len jednu elektronickú schránku pre jedno právne postavenie uviedol, že elektronické doručovanie je založené na princípe len jednej elektronickej schránky pre daný subjekt, preto v súlade s týmto ustanovením bola aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave, ako orgánu verejnej moci, povinne zriadená na verejnom portály jedna elektronická schránka. Zdôraznil, že citovaný zákon nemá ustanovenia, ktoré by žalovanému, ako orgánu verejnej moci, prikazovali alebo ukladali povinnosť zriaďovať viaceré elektronické schránky pre svoje jednotlivé organizačné zložky. Z účelu a cieľa tohto zákona a s odkazom na jeho ustanovenia § 12 ods. 2 a 31 ods. 1 tak vyplýva, že žalobca nemôže ospravedlňovať svoje konanie spočívajúce v nedodržaní lehoty na včasné podanie rozkladu neexistenciou elektronickej schránky zriadenej pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice ako prvostupňový správny orgán. Pretože Správny poriadok nemá ustanovenia o povinnom doručovaní opravných prostriedkov účastníkom konania „do vlastných rúk“ správneho orgánu, mal žalovaný možnosť a právo doručiť rozklad okrem elektronickej schránky aj do inej obdobnej schránky žalovaného. Za takúto „inú obdobnú schránku“ je možné považovať aj e-mailové kontakty žalovaného: predseda@udzs-sk.sk a jeho prvostupňového správneho orgán (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Košice) ke-udzs@udzs- sk.sk, ktoré má žalovaný sprístupnené na internetovom portáli www.udzs-sk.sk. Žalovaný považuje za potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu vyhotovil rozklad až dňa 13. 05. 2019, t. j. po dvoch pracovných dňoch od uplynutia lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku, pričom nepredložil žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by mu bránil v jeho vyhotovení v rámci uvedenej lehoty. Je teda evidentné, že žalobca vlastnou vinou a nekonaním zmeškal lehotu na podanie opravného prostriedku, čo sa snaží ospravedlniť nedostatkom v poučení prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný zastáva názor, že žalobca ničím nepreukázal, že by na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne znemožnili v lehote na podanie riadneho opravného prostriedku doručiť žalovanému rozklad elektronickou formou do jeho elektronickej schránky alebo inej obdobnej schránky alebo prostredníctvom poštového podniku doručiť na adresu prvostupňového správneho orgánu. Zároveň si dovoľuje poznamenať, že žaloba neobsahuje žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho žalobou napadnuté rozhodnutie ako vydané v rozpore so zákonom zrušiť a zastáva názor, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutie svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil. Žalovaný nesúhlasil ani s kvalifikáciou predmetu súdneho prieskumu ako rozhodnutia, pretože podľa jeho názoru žalobkyňa napáda postup žalovaného, spočívajúci v absencii druhostupňového konania, v ktorom malo byť o podanom rozklade ako o opravnom prostriedku vydané rozhodnutie s náležitosťami upravenými Správnym poriadkom. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala, žeby napadnutým oznámením došlo k zmene jej právneho postavenia, k založeniu, zmene, zrušeniu alebo deklarovaniu práva, právom chránených záujmov alebo povinností, t. j. podľa jeho názoru napadnuté oznámenie nie je rozhodnutím, ani opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP.
10. V replike zo dňa 30. 04. 2020 žalobkyňa zotrvala na dôvodoch podanej žaloby v celom rozsahu. Uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení nereagoval na podstatu argumentácie uvedenej v správnej žalobe, konkrétne, že poučenie o opravnom prostriedku je nesprávne, keďže má obsahovať údaj,
ktorý orgán a kde možno rozklad podať, pričom túto zopakovala. Poučenie v znení, uvedenom v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa podľa jej názoru nespĺňa požiadavku uloženú správnym poriadkom (miesto a orgán) v spojení so zákonom č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, ktorým je uložená povinnosť komunikácie elektronicky. Aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že ten prijíma podania písomne a elektronicky. Uviedla, že písomné podania je možné doručiť do podateľne alebo poštovou prepravou, teda v tejto časti je poučenie o opravnom prostriedku úplné a v poriadku, ale v prípade možnosti komunikácie elektronicky neobsahuje poučenie žiadnu zmienku o spôsobom komunikácie, teda informáciu „kde možno odvolanie podať“, ako uvádza ustanovenie § 47 ods. 4 správneho poriadku. Zároveň, tým, že v poučení je označený ako orgán „Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice, Ipeľská 1, 043 74 Košice“, tak nie je možné dohľadať elektronickú schránku, keďže takýto orgán neexistuje. Argumentáciu je možné doplniť aj tvrdeniami žalovaného, ktoré sú uvedené v rámci námietky o pasívnej legitimácii. Orgán Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice, Ipeľská 1, 043 74 Košice neexistuje. Nesúhlasila ani s tvrdením žalovaného, že sa o svoje práva v procese nestarala a že sa svojou argumentáciou snaží ospravedlniť zmeškanie lehoty. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby vo veci konajúci súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu.
11. Žalovaný sa k replike žalobkyne duplikou v stanovenej lehote nevyjadril.
12. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 177 a nasl. SSP (všeobecná správna žaloba) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, ako aj s obsahom argumentácie účastníkov konania v priebehu súdneho konania a dospel k záveru, že správnej žalobe v danej veci nie je možné priznať úspech.
13. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice, vydal dňa 17. 04. 2019 rozhodnutie č. ZS 804/00001/2019, ktorým žalobkyni uložil podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 1, § 50 ods. 2 písm. a), a § 64 ods. 2 písm. b) a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, pokutu vo výške 1 000 eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti tým, že výsledok histologického vyšetrenia bioptických vzoriek B18/04097 pacienta X. Q., nar. XXXX, bol emitovaný dňa 21. 05. 2018, pričom vzorky boli prijaté na oddelenie patológie UNLP dňa 05. 04. 2018. Zdravotná starostlivosť pacientovi X. Q., s anamnézou malígneho ochorenia, s vysokou suspekciou na jeho recidívu, podporenú aj výsledkom rýchlej peroperačnej biopsie, bola síce poskytnutá správne, bola stanovená aj správna diagnóza, avšak nebola mu poskytnutá včas.
14. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v zmysle bodu 4 odôvodnenia rozsudku bolo žalobcovi doručené dňa 24. 04. 2019 do vlastných rúk, ako to vyplýva z pripojenej poštovej doručenky. Toto obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, vrátane poučenia, že proti tomuto rozhodnutiu možno podať rozklad v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice, Ipeľská 1, 043 74 Košice s tým, že toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom.
15. Z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplýva, že dňa 13. 05. 2019 bol do elektronickej schránky žalovaného doručený rozklad žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu, datovaný dňom 13. 05. 2019, podaný prostredníctvom jej právnej zástupkyne.
16. Listom zo dňa 29. 05. 2019 bol žalovanému správnym orgánom prvého stupňa odstúpený oneskorený rozklad v zmysle bodu 15 odôvodnenia rozsudku na ďalšie konanie a rozhodnutie .
17. Zo zápisnice z rokovania poradnej (rozkladovej) komisie pre posúdenie rozkladu proti rozhodnutiu úradu č. ZS 804/00001/2019 zo dňa 17. 04. 201, zo dňa 18. 09. 2019 vyplýva, že táto komisia posúdila predložené podklady a doterajší priebeh správneho konania, na základe ktorého bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, pričom nezistila také skutočnosti a fakty, ktoré by boli relevantné pre prípadné iné meritórne rozhodnutie, t. j. nezistila skutočnosti odôvodňujúce obnovu konania, zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Jej prílohou je konkrétne stanovisko poradnej komisie reagujúc na námietky žalobkyne, obsiahnuté v rozklade.
18. Dňa 14. 10. 2019 vydal predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou opatrenie, označené ako „Oznámenie“, spis. zn.: 9430/2019/804, 86669/2019, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní.
19. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala ochrany svojich práv a právom chránených záujmov na súde ako nezávislom orgáne a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
20. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí, opatrení a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia, opatrenia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, resp. opatrenia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie, resp. opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie, resp. opatrenie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia
21. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
22. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
23. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
25. Podľa § 3 ods. 1 SSP na účely tohto zákona sa rozumie
a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,
d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie,
e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly
alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
26. Podľa § 32 ods. 2 SSP žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
28. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) - ods. 3 zákona č. 581/202004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zriaďuje sa úrad ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti [ § 1 písm. d) druhý bod], sídlom úradu je Bratislava a úrad sa nezapisuje do obchodného registra.
29. Podľa § 21 citovaného zákona orgánmi úradu sú:
a) predseda úradu,
b) správna rada,
c) dozorná rada.
30. Podľa § 23 ods. 1 písm. e) citovaného zákona predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.
31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
32. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
33. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
34. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.
35. Podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku sa odvolanie (rozklad) podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
36. Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.
37. Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
38. Predmet súdneho prieskumu je vymedzený obsahom preskúmavaného rozhodnutia, resp. opatrenia a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal. V danom prípade je predmetom súdneho prieskumu
Oznámenie vydané dňa 14. 10. 2019, pod spis. zn.: 9430/2019/804, 86669/2019, predsedom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v súlade s § 23 ods. 1 písm. e) citovaného zákona. Toto oznámenie je vychádzajúc z jeho obsahu nepochybne opatrením orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, pretože ním boli alebo mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobkyne priamo dotknuté, keďže z neho vyplýva, že žalobkyňou podaný rozklad proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa považuje žalovaný za podaný oneskorene, čo bolo dôvodom pre odopretie jeho prieskumu v riadnom odvolacom konaní podľa § 53 a nasl. Správneho poriadku, vzhľadom na ktorú skutočnosť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť.
39. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané opatrenie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný v danom prípade predmetnú vec správne právne posúdil a svoje stanovisko aj náležite odôvodnil, ako to vyplýva z obsahu predmetného opatrenia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
40. Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo žalobkyni doručené dňa 24. 04. 2019. Poučenie v ňom obsiahnuté je štandardné, zrozumiteľné a plne zodpovedá platnej právnej úprave (§ 47 ods. 4, ods. 5 a § 54 ods. 1 Správneho poriadku), pretože z neho v kontexte žalobných námietok žalobkyne nepochybne vyplýva, že proti nemu možno podať rozklad, v akej lehote (15 dní) a na ktorý orgán (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice, Ipeľská 1, 043 74 Košice, t. j. orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal v zmysle § 54 ods. 1 Správneho poriadku). Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žiadny právny predpis správnemu orgánu neukladá povinnosť formulovať poučenie v písomnom vyhotovení rozhodnutia osobitne pre všetky možné alternatívy relevantného doručenia podania (písomné, elektronické a pod.), obsahom ktorého je opravný prostriedok, pričom uvedené nie je možné vyvodiť ani zo zákona č. 305/2013 Z. z., ako to tvrdí žalobkyňa, Preto jej námietku o nesprávnom poučení o možnosti podať proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozklad, nebolo možné akceptovať.
41. Lehota 15 dní na podanie riadneho opravného prostriedku (rozkladu) začala žalobkyni plynúť dňa 25. 04. 2019, t. j. deň nasledujúci po doručení rozhodnutia a jej posledným dňom bol deň 09. 05. 2019, t. j. štvrtok, ktorý bol pracovným dňom. Dňa 13. 05. 2019, t. j. v pondelok bol do elektronickej schránky žalovaného doručený rozklad žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý bol datovaný dňom 13. 05. 2019. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že rozklad žalobkyne bol podaný po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty na jeho podanie, t. j. oneskorene, ako to správne uzavrel aj žalovaný.
42. Správny súd sa plne stotožňuje aj s argumentáciou žalovaného v tomto smere, obsiahnutou v jeho písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 10. 03. 2020 s odkazom aj na ustanovenie § 12 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. a dôvodovú správu k citovanému právnemu predpisu s tým, že aj keď účelom tohto zákona je prioritne zabezpečiť komunikáciu orgánov verejnej moci a s orgánmi verejnej moci elektronickou formou v záujme zjednodušenia, zrýchlenia, sprehľadnenia a zjednotenia komunikačného procesu a zvýšenia jeho bezpečnosti, tento zákon ani žiadny iný právny predpis alternatívne formy komunikácie nevylučuje, ani ich nepovažuje za neúčinné, pričom z tohto zákona nevyplýva povinnosť zriaďovať elektronické schránky aj pre organizačné zložky orgánov verejnej moci. Vzhľadom na uvedené nebolo možné akceptovať ani námietku žalobkyne, ktorá oneskorené podanie opravného prostriedku odôvodňovala, okrem už uvedeného nesprávneho poučenia aj neexistenciou elektronickej schránky správneho orgánu prvého stupňa. V danom prípade žalobkyni nič nebránilo v tom, aby opravný prostriedok správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, doručila aj niektorým z alternatívnych spôsobov doručenia včas. Jej tvrdenie v replike, že vyjadrenie žalovaného, že podanie malo byť vypracované až dňa 13. 05. 2019, je zavádzajúce, keďže dátum na podaní je interným označením právneho zástupcu, kedy podanie zasiela rovnako svedčí o tom, že rozklad bol žalobkyňou prostredníctvom jej právnej zástupkyne odoslaný dňa 13. 05. 2019, t. j. dva dni po uplynutí lehoty na podanie opravného prostriedku.
43. Ako to vyplýva z obsahu napadnutého opatrenia, žalovaný si splnil aj povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 60 Správneho poriadku, tento preskúmal aj oneskorene podaný rozklad a po oboznámení sa s obsahom kompletnej spisovej dokumentácie, keďže nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, konštatoval správnosť a zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
44. Námietku žalovaného v jeho písomnom vyjadrení, týkajúcu sa nedostatku pasívnej legitimácie subjektu, označeného žalobkyňou v správnej žalobe ako žalovaný (Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) pre jeho neexistenciu, keďže predseda úradu je štatutárnym a výkonným orgánom úradu, považoval správny súd za irelevantnú s poukazom na to, že v konaní pred správnym súdom je okruh účastníkov konania vymedzený Správnym súdnym poriadkom, ktorý v ustanoveniach § 32 ods. 2 SSP a § 180 ods. 1 SSP určuje, kto je žalovaným, vzhľadom na ktorú skutočnosť je správny súd povinný konať s takto vymedzeným žalovaným ako účastníkom konania bez ohľadu na to, ako ho označí žalobca.
45. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok stanovených v § 107 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, podľa § 190 SSP žalobu žalobkyne jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).