Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37Cb-40-2023.pdf
PDF · 155.13 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/40/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod Peter Busarac BEHERBERUNGSBETRIEBE BUSARAC, s miestom podnikania Lämlinstraße 38/1, 74 080 Heilbronn, Nemecká spolková repbulika, zastúpený: Wiedermann & partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 353 546, proti žalovanému: Consilium Pro s. r. o., so sídlom Piaristická 276/46, 911 01 Trenčín, IČO: 51 452 227, zastúpený: JUDr. Peter Martiška, advokát so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 54 547 938, o zaplatenie 762,11 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 762,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 10,25 % ročne zo sumy 762,11 EUR od 16.09.2022 do 01.11.2022, úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 762,11 EUR od 02.11.2022 do 20.12.2022, úrokom z omeškania vo výške 11,5 % ročne zo sumy 762,11 EUR od 21.12.2022 do 07.02.2023, úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 762,11 EUR od 08.02.2023 do 21.03.2023, úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 762,11 eur od 22.03.2023 do zaplatenia. Žalobca odôvodnil podanú žalobu tým, že vystavil Žalovanému faktúru: 8837-817 zo dňa 13.09.2022, splatnú dňa 15.09.2022, na sumu 762,11 EUR ktorej predmetom bola platba za záväzne rezervované a nestornované ubytovanie pre pracovníkov Žalovaného v termíne uvedenom na predmetnej faktúre, ktorá nebola zo strany Žalovaného do dnešného dňa uhradená. Dňa 29.05.2023 bola Žalovanému doručená predžalobná výzva (odpoveď Žalovaného v prílohe), napriek ktorej predmetnú faktúru uhradiť odmietol. Nakoľko Žalovaný do dňa podania žaloby napriek písomnej výzve predmetnú faktúru neuhradil, rozhodol sa Žalobca uplatniť svoj nárok cestou súdu.
2. V spore bol vydaný dňa 26.07.2023 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že predmetná žaloba obsahuje nedostatky v zmysle návrhu na vydanie platobného rozkazu. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalovaný má za to, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý je de facto žalobou absentuje úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Žalobca iba uvádza, že bola vystavená faktúru, predmetom ktorej bola platba za záväzne rezervované a nestornované ubytovanie pre pracovníkov žalovaného, no táto nebola uhradená. Žalobca však už bližšie neuvádza skutočnosti týkajúce sa údajného záväzného rezervovania ubytovania. Žalobca v tomto smere iba odkazuje na dôkazy (prílohy), pričom podľa § 132 ods. 2
CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V tomto smere preto nemožno uplatňovaný nárok ani odôvodnene predpokladať v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov máme za to, že neboli splnené podmienky ani len pre vydanie Platobného rozkazu v danom prípade a návrh mal byť odmietnutý podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 307/2016 Z. z. V kontexte s uvedeným žalovaný nesúhlasí s Platobným rozkazom a navrhuje, aby ho súd zrušil v súlade s § 11 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z. z.. Pre úplnosť žalovaný uvádza, že predmetnú faktúru ohľadom uplatňovaného nároku mu bola doručená, no túto neuhradil z dôvodov uvedených v tomto odpore a predmetný nárok preto neeviduje v účtovníctve a faktúru neuviedol v kontrolnom výkaze. Neexistencia nároku žalobcu Žalovaný je toho názoru, že nárok žalobcu nevznikol a preto návrh (žaloba) je nedôvodný. Žalovaný spochybňuje en bloc tvrdenia žalobcu. Žalovaný v danom prípade riadne nezrealizoval (nepotvrdil) záväznú objednávku ani záväznú rezerváciu ubytovania. Žalovaný zdôrazňuje, že z prekladu komunikácie, ktorú doložil do konania žalobca nevyplýva, že by žalovaný jednak explicitne potvrdil záväznú rezerváciu a jednak, že by mala byť faktúra vystavená pre neho, resp. nevyplýva z nej, že ubytovanie hľadá pre seba. Zamestnankyňa žalovaného poukazuje na iné osoby, pre ktorých žiada od žalobcu zaslať fotografie apartmánu. Žalobca v kontexte s uvedeným bez právneho dôvodu vystavil žalovanému faktúru. Žalobca do konania predložil len časť e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami. Žalovaný preto do konania predkladá celú e-mailovú komunikáciu (ktorú zaslal PZ žalobcu aj v rámci odpovede na predžalobnú výzvu), z ktorej je zrejmé, že zamestnankyňa žalovaného dňa 13.04.2022 celkom jasne a zreteľne uviedla žalobcovi, že žalovaný neuhrádza faktúry za ubytovanie, ale uhrádzajú ich samotní hostia, ktorí sú ubytovaní a títo ich zaplatia v hotovosti po príchode na miesto. Reagovala tak na faktúru, ktorú neočakávane a nedôvodne zaslal žalobca žalovanému, hoci žalovaný záväzne nerezervoval ubytovanie (iba sa informoval o ubytovaní). Inak povedané z e-mailu zamestnankyne žalovaného celkom jasne možno vyvodiť, že žalobcovi bolo vysvetlené, že zmluvný vzťah nebude uzatvárať so žalovaným, ale s jednotlivými osobami, ktoré budú ubytované, za predpokladu, že by došlo k záväznej rezervácii ubytovania. Opakovane však žalovaný zdôrazňuje, že záväzne neurobil rezerváciu. Žalovaný v prípade potreby do konania predloží úradný preklad predmetnej e-mailovej komunikácie. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca dokonca s ním prestal komunikovať v rozhodný deň (žalovaný žiadal fotografie ubytovania pre dané osoby, no žalobca odpovedal až nasledujúci deň) a keďže žalovaný potreboval zistiť informácie o ubytovaní pre dané osoby urýchlene, tak pre dané osoby sa nakoniec našlo iné ubytovanie. Zamestnankyňa žalovaného navyše pre istotu zavolala žalobcovi, pričom mu uviedla, že dané osoby nemajú o ubytovanie už záujem. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že nárok žalobcu je nedôvodný a preto sa týmto odporom domáha zrušenia Platobného rozkazu.
3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním v rámci ktorého uviedol, že odpor žalovaného považuje v celom rozsahu za účelový a zavádzajúci. Žalobca v plnom rozsahu trvá na svojich tvrdeniach uvedených v žalobnom návrhu a k odporu žalovaného uvádza, že žalovaný v tomto bode podaného Odporu proti Platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.07.2023 namieta vydanie tohto platobného rozkazu z dôvodu podľa žalovaného nedostatočného opísania rozhodujúcich skutočností a označenia dôkazov na ich preukázanie. Nakoľko posúdenie splnenia zákonných podmienok na vydanie Platobného rozkazu súd realizoval s kladným výsledkom a teda vydaním platobného rozkazu, považujeme namietanie nedostatkov návrhu v aktuálnom štádiu za bezpredmetné. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že nárok žalobcu nevznikol, nakoľko žalovaný riadne nezrealizoval (nepotvrdil) záväznú objednávku ako ani záväznú rezerváciu ubytovania. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že z prekladu komunikácie, ktorú žalobca do konania doložil, nevyplýva, že by žalovaný explicitne potvrdil záväznú rezerváciu, ako ani že by mala byť predmetná faktúra vystavená na neho - resp. nevyplýva z nej, že ubytovanie hľadá pre seba. Žalobca v úmysle neprodukovať trovy konania nad nevyhnutnú mieru predložil spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu úradný preklad len časti emailovej komunikácie so žalovaným. Nakoľko však žalovaný spolu s podaným odporom predložil komunikáciu sporových strán v celom rozsahu, dovoľujeme si v nasledovných bodoch tohto vyjadrenia odkazovať na jednotlivé emailové správy - vždy s označením dňa a času odoslania tej ktorej emailovej správy. K tvrdeniam žalovaného uvádza žalobca nasledovné: Prvotnú komunikáciu smerujúcu k rezervovaniu ubytovania realizovala zamestnankyňa žalovaného, pani A. (emailové správy zo dňa 12. septembra v čase o 15:23 hod. a 13. septembra v čase o 8:24 hod.), kde uviedla, o ktorý typ ubytovania, v akom termíne, za akú cenu a pre koľko osôb má záujem. Pani A. sa nepreukázala žiadnym splnomocnením od žiadnej inej osoby (montážneho pracovníka), v zmysle ktorého by bola oprávnená v tejto veci komunikovať a rezervovať ubytovanie v mene tretích osôb, ako ani neposkytla žiadne údaje inej osoby, na ktorej meno by chcela dané ubytovacie kapacity rezervovať
a to ani v čase, kedy žalobca rezerváciu ubytovania potvrdil. Skutočnosť, že žiadala o možnosť platby v hotovosti priamo ubytovanými osobami, bola žalobcom odsúhlasená emailom dňa 14. septembra 2022 o 12:15 hod., kde žalobca v prvej vete uviedol, citujem: „Barzahlung ist kein Problem“, čo v preklade znamená, že platba v hotovosti nie je žiadny problém. Akceptovaniu požiadavky žalovaného, aby platba prebehla pri ubytovaní v hotovosti, predchádzalo potvrdenie rezervácie zo strany žalobcu (email zo dňa 13. septembra 2022 o 9:20 hod), následné zaslanie faktúry a všeobecných obchodných podmienok (email zo dňa 13. septembra 2022 o 10:13 hod., ktorý prikladáme k tomuto Vyjadreniu) zo strany žalobcu a reakciou na uvedené správy následne požiadavka zamestnankyne žalovaného (email zo dňa 13. septembra o 11:24 hod.), že každý z pracovníkov bude platiť za seba v hotovosti hneď pri ubytovaní sa. Žalobca požiadavku žalovaného akceptoval, v rezervovanom čase sa však nikto v predmetom zariadení neubytoval. Táto rezervácia tiež nebola stornovaná, a to písomne ani telefonicky. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca s ním v rozhodný deň prestal komunikovať - uvedené je potrebné považovať za účelové tvrdenie. Z predloženej emailovej komunikácie je zrejmé, že žalobca so žalovaným komunikoval a na jeho požiadavky reagoval. Skutočnosť, že žalobca na požiadavku žalovaného podľa vyjadrenia žalovaného reagoval až v nasledujúci deň, predsa nemožno považovať za prerušenie alebo odopretie komunikácie. Ubytovanie bolo rezervované počnúc dňom 18.09.2022
- žalobcu teda nemožno podozrievať z účelového oneskoreného poskytnutia odpovede na otázky žalovaného, nakoľko odpovedal s časovou rezervou minimálne 3 dní do termínu začiatku ubytovania. Ďalej si dovoľujeme upozorniť na fakt, že žalovaný rezervovaním ubytovania súhlasil s obsahom Všeobecných obchodných podmienok zaslaných žalovanému v emailovej správe zo dňa 13. septembra 2022 v čase o 10:13 hod., ktorá okrem VOP obsahovala aj predmetnú faktúru č. 8837-817, na čo žalovaný reagoval požiadavkou platby v hotovosti osobitne každým pracovníkom a žalobca s touto požiadavkou súhlasil (viď bod. 2 tejto kapitoly). V zmysle kapitoly 4 „Odstúpenie zákazníka (Zrušenie rezervácie/Stornovanie)“ podlieha takýto úkon písomnej forme. V opačnom prípade je zákazník povinný cenu zarezervovaného ubytovania uhradiť v plnej výške. Žalobca v rezervovanom týždni od 18.09.2022 do 25.09.2022 predmetné ubytovacie kapacity neposkytol žiadnym iným hosťom, ako ani toto ubytovanie z titulu rezervácie nikomu neponúkol. V prílohe zasielame vyhlásenie žalobcu o tom, že ubytovacie kapacity na Cäcilienstr. 48/1, 74072 Heilbronn, Nemecko, neboli v danom čase nikým vyťažené. Pravdivosť tvrdenia žalovaného, že jeho zamestnankyňa pani A. „pre istotu zavolala žalobcovi, pričom mu uviedla, že dané osoby nemajú o ubytovanie už záujem“ namietame. Komunikácia medzi stranami o podstatných okolnostiach objednávanej služby prebiehala cestou emailu a nejestvuje dôvod domnievať sa, že by taký závažný úkon, akým je stornovanie objednávky ubytovania v zahraničí, žalovaný realizoval telefonicky. Ak aj žalovaný resp. zamestnankyňa žalovaného explicitne písomne neuviedla spojenie slov „záväzne rezervujem...“, prejav vôle žalovaného podľa názoru žalobcu jednoznačne zodpovedá záväznej objednávke ubytovacích kapacít na predmetnej adrese podľa voľby žalovaného, v dohodnutej cene 19,50 EUR za osobu/noc (email zo dňa 13. septembra 2022 v čase o 08:24 hod.), pre dohodnutý počet osôb a v termíne podľa požiadavky žalovaného. Na zaslanie faktúry zo strany žalobcu žalovaný obratom odpovedal, že požaduje možnosť platby v hotovosti, čomu bolo zo strany žalobcu vyhovené. Žalobca nemal možnosť vystaviť faktúry na tretie osoby, nakoľko mu žiadne údaje tretích osôb neboli poskytnuté a predovšetkým zamestnankyňa žalovaného nepredložila žiadny dokument, na základe ktorého by v mene tretích osôb mohla zadávať záväzné objednávky. Na základe uvedených skutočností podľa názoru žalobcu nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že žalovaný si u žalobcu záväzne objednal ubytovanie pre 5 osôb na adrese Cäcilienstr.48/1, 74072 Heilbronn, Nemecko, v dohodnutej cene 19,50 EUR za osobu a noc, v termíne od 18.09.2022 do 25.09.2022, s dohodnutou možnosťou platby v hotovosti po príchode hostí - uvedenú objednávku však nestornoval a hoci ubytovacie kapacity zo žalobcovi neznámych dôvodov nevyužil, žalobcovi vznikol nárok na úhradu dohodnutej ceny za rezervované ubytovanie v plnej výške.
4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu k odporu sa vyjadril podaním zo dňa 13.10.2023 v rámci ktorého uviedol, že žalovaný trvá na tom, že nárok žalobcu nevznikol a preto žaloba je nedôvodná. Žalovaný v danom prípade riadne nezrealizoval (nepotvrdil) záväznú objednávku ani záväznú rezerváciu ubytovania. Žalovaný zdôrazňuje, že z prekladu komunikácie, ktorú doložil do konania žalobca nevyplýva, že by žalovaný jednak explicitne potvrdil záväznú rezerváciu a jednak, že by mala byť faktúra vystavená pre neho, resp. nevyplýva z nej, že ubytovanie hľadá pre seba. Zamestnankyňa žalovaného poukazuje na iné osoby, pre ktorých žiada od žalobcu zaslať fotografie apartmánu. Žalobca v kontexte s uvedeným bez právneho dôvodu vystavil žalovanému faktúru. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odporu poukazuje na rôzne skutočnosti, pričom bližšie rozoberá e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a zamestnankyňou žalovaného a okrem iného poukazuje na to, že zamestnankyňa
žalovaného pani A. sa nepreukázala žiadnym splnomocnením od žiadnej inej osoby (montážneho pracovníka), v zmysle ktorého by bola oprávnená v tejto veci komunikovať a rezervovať ubytovanie v mene tretích osôb, ako ani neposkytla žiadne údaje inej osoby, na ktorej meno by chcela dané ubytovacie kapacity rezervovať a to ani v čase, kedy žalobca rezerváciu ubytovania potvrdil. Žalovaný má za to, že práve z konania pani A. vyplýva, že ubytovanie nezabezpečovala pre žalovaného na jednej strane (jednak nemala na to poverenie, ale najmä z e-mailových správ zamestnankyne žalovaného nevyplýva ani čo i len náznak, že ubytovanie má byť pre žalovaného, resp. že faktúra má byť vystavená na žalovaného) a na strane druhej zamestnankyňa žalovaného v podstate len zabezpečovala informácie o možnom ubytovaní pre montážnych pracovníkov a v e-mailoch zo dňa 12.09.2022 o 15:23 hod. a 13.09.2022 o 08:24 hod. sa dopytovala ohľadom ubytovania pre tretie osoby - montážnych pracovníkov, keďže montážny pracovníci mali uzavretý obchodno-záväzkový vzťah so žalovaným, avšak určite nerealizovala záväznú rezerváciu v mene žalovaného a pre žalovaného. Konanie zamestnankyne žalovaného týkajúce sa ubytovania pre montážnych pracovníkov sa javí ako sprostredkovanie možnosti ubytovania pre montážnych pracovníkov. Žalovaný nepopiera, že mu bol doručený e-mail žalobcu zo dňa 13.09.2022 o 10:13 hod. vrátane faktúry a obchodných podmienok. Následne však zamestnankyňa žalovaného v emaile zo dňa 13.09.2022 o 11:24 hod. jasne uviedla, že každý z pracovníkov bude platiť za seba a budú asi chcieť samostatné faktúry, z čoho možno vyvodiť, že záväzkový vzťah mal žalobca uzatvárať s montážnymi pracovníkmi. Opakovane však žalovaný zdôrazňuje, že jeho zamestnankyňa neurobila záväznú rezerváciu a nemožno to vyvodiť ani z obsahu jej emailových správ. Žalovaný navrhuje v konaní vypočuť svedkyňu C. A., ktorá sa môže vyjadriť napríklad aj k tomu, či volala so žalobcom ohľadom toho, že dané osoby už nemajú o ubytovanie záujem. Nešlo o storno objednávky ako tvrdí žalovaný, keďže pani A. nerealizovala objednávku ubytovania, išlo o rozhovor v rámci istoty aby nedošlo v budúcnosti k nejakým nejasnostiam ohľadom ubytovania. Pokiaľ žalobca popiera telefonický kontakt, tak z e-mailu zamestnankyne žalovaného zo dňa 13.09.2022 o 11:24 hod. je zrejmé, že ohľadom možného ubytovania už v tom čase prebehol telefonický kontakt a teda skutočnosť, že zamestnankyňa žalovaného zavolala žalobcovi aj potom, nebola neobvyklou a je skutočnosťou pravdivou. Pre toto konanie je tiež podľa nášho názoru právne relevantné vykladať aj konanie zamestnankyne žalovaného vo vzťahu k údajnému založeniu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako tvrdí žalobca. Zamestnankyňa žalovaného pani A. nie je štatutárnym orgánom ani prokuristom žalovaného a nie je na pozícii, že by mohla záväzne v mene žalovaného uzatvárať zmluvy s tretími osobami (napr. zmluvy o ubytovaní uzatvárané na diaľku). Konanie zamestnankyne žalovaného teda nemôže zaviazať žalovaného s poukazom na § 15 Obchodného zákonníka. Túto skutočnosť si mohol žalobca v rámci bežne miery opatrnosti preveriť. Žalobca zavádza súd, ak uvádza, že žalovaný rezervovaním ubytovania súhlasil s obsahom Všeobecných obchodných podmienok zaslaných žalovanému v e-mailovej správe zo dňa 13.09.2022 v čase o 13:13 hod. To, že žalovanému bola doručená neočakávaná a nedôvodná e-mailová správa s obsahom VOP ešte neznamená, že súhlasil s obsahom VOP. Žalovaný trvá na tom, že nerealizoval záväznú rezerváciu a preto nebol dôvod na to, aby žalobca zaslal žalovanému e-mail s faktúrou a VOP, obzvlášť keď žalobca si vzhľadom na obsah e-mailových správ objektívne nemohol byť istý či uzatvára záväzkový vzťah so žalovaným, zamestnankyňou žalovaného alebo tretími osobami (montážnikmi), pre ktorých sa hľadalo ubytovanie. Výklad žalobcu je právne neudržateľný, pretože potom by každý mohol len tak poslať e-mail s VOP a faktúrou druhej strane a následne mohol tvrdiť, že sa druhá strana oboznámila s obsahom VOP a je povinná zaplatiť faktúru. V kontexte s uvedeným tvrdíme, že žalobca nedôvodne, ale aj predčasne zaslal e-mail s faktúrou a VOP žalovanému, keďže vzhľadom na skutkové okolnosti žalobca nemohol mať vedomosť o podstatných náležitostiach zmluvy, resp. nemal potvrdené podstatné náležitosti zmluvy (minimálne kto bude zmluvnou stranou a spôsob platby). Žalobca tiež zavádza, keď uvádza, že žalovaný mu obratom odpovedal, že požaduje možnosť platby v hotovosti. Žalovaný mu obratom oznámil, že každý z pracovníkov bude platiť za seba v hotovosti a asi budú chcieť samostatné faktúry. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností žalovaný uvádza, že s montážnikmi mal síce uzavretý obchodno-záväzkový vzťah, avšak v zmysle tohto vzťahu nebol povinný im zaplatiť ubytovanie. Preto zamestnankyňa žalovaného nemala dôvod rezervovať ubytovanie na obchodné meno žalovaného a následne po doručení faktúry okamžite e-mailom kontaktovala žalobcu. Okrajovo tiež dodávame, že vyhlásenie žalobcu o tom, že nemal v rozhodnom čase nikoho ubytovaného nemôže mať dôkaznú hodnotu, keďže žalobca v podstate vlastným vyhlásením sa snaží preukazovať vlastné tvrdenia uvedené v žalobe. Toto nemá oporu v Civilnom sporovom poriadku. Žalobca v závere vyjadrenia uvádza, že nemal možnosť vystaviť faktúry pre tretie osoby, nakoľko mu žiadne údaje tretích osôb neboli poskytnuté. K tomuto uvádzame, že z obsahu emailových správ bolo zrejmé, že ubytované majú byť tretie osoby, zo správ nevyplynulo, že ubytovanie bude pre žalovaného a teda žalobca sa mohol opýtať, na koho má vystaviť faktúru; to však nespravil a namiesto toho narýchlo, neočakávane a nedôvodne
poslal žalovanému faktúru a VOP a následne sa na deň odmlčal. Práve pre neštandardné konanie žalobcu došlo k predmetnému sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že nárok žalobcu je nedôvodný.
5. Na rozhodnutie sporu súd nariadil termín pojednávania, ktoré uskutočnil za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu, žalovaného a vykonal na ňom dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom svedkyne C. A..
6.1 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že trvá na tom, že žalobca nemal inú možnosť nakoľko žalovaný rezerváciu uskutočnil, nakoľko žiadne údaje poskytnuté neboli. Žalovaný udáva, že zamestnankyňa žalovaného nemala oprávnenie, aby uzatvárala zmluvy pre tretie osoby a rezervácia nemohla prebehnúť na žiadnu inú osobu ako na spoločnosť žalovaného v mene ktorého zamestnankyňa vystupovala. Taktiež je potrebné uviesť, že keďže žalovaný nemohol rezervovať toto ubytovanie na žiadne iné osoby, rezervácia by ostala prázdna, nepomenovaná. Jednoducho iné východisko žalobca nemal, nakoľko iné údaje mu poskytnuté neboli a všetky náležitosti zmluvy boli dohodnuté. Ak by sme tu situáciu otočili, tá komunikácia by prebiehala rovnako, títo montéri pre ktorých malo byť ubytovanie zabezpečené ak by sa na miesto dostavili a žalobca by tvrdil, že podľa neho žiadna zmluva uzavretá nebola, tak predpokladám, že žalovaný by tiež to nepovažoval v súlade s právom a za korektné. Podľa nás žiadny iný záver z komunikácie nevyplýval ako ten, že sa dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy a ten, že ju komunikujúce strany uzavreli. Navyše žalobca nemal dôvod domnievať sa, že ide o taký špecifický typ zmluvy ktorej uzavretie by patrilo výlučne do kompetencie štatutárneho orgánu. Čiže z tohoto dôvodu keďže p. A. podľa e-mailu vystupovala za spoločnosť žalovaného nebol dôvod, aby žalobca prišiel k inému záveru ako k tomu, že uzatvára zmluvu so spoločnosťou žalovaného. V prípade, ak by sme aj predpokladali, že došlo k uzavretiu inominatnej zmluvy ktorá by bola uzavretá v ústnej forme, tak napriek tomu namieta, že by bola táto zmluva stornovaná. Ak by žalovaný oznámil žalobcovi aj ústne, že nemá záujem o ten druh ubytovania, žalobca by bol schopný toto ubytovanie vyťažiť pre iného klienta nakoľko táto komunikácia prebehla 5 dní pred tým ako sa malo začať toto ubytovanie. A keďže žalobca žalovanému objednávku potvrdil so všetkými náležitosťami s priložením obchodných podmienok a s uvedením priamych kontaktov od ktorých si ubytovanie prevezmú, nestála žalovanému v ceste žiadna prekážka, oznámiť žalobcovi, že toto ubytovanie sa ruší. Avšak žalovaný napriek obdržaniu potvrdenia objednávky aj s všeobecnými obchodnými podmienkami reagoval požiadavkou možnosti úhrady v hotovosti s čím žalobca súhlasil. V prípade, ak by sa boli dostavili, žalobca by bol schopný faktúru prerobiť, ale nemohol viesť objednávku na osoby o ktorých údaj žiaden nemal. Aká formulácia zo strany žalovaného by podľa žaloby bola dostatočná na vyvodenie záveru, že teda došlo k objednaniu ubytovania. Podľa nás skutočnosť, že dohoda obsahovala všetky podstatné náležitosti a to, že žalovaný, teda zamestnankyňa vystupovala v mene žalovaného. Žalobca nemohol vedieť, či pracovníci sú zamestnancami alebo živnostníkmi. Chceme poukázať na to, že v predmetnej veci si treba nastaviť otázku kde je tá hranica, čo je potrebné považovať za záväzný prejav, pričom na všetko na čo žalovaný poukázal bolo žalobcom žalovanému vyhovené. Čo sa týka fotografií, tie boli zaslané neskôr, opýtame sa na to p. A., ale tak nejak to klient tvrdil. Čo sa týka tej skutočnosti, že by p. A. reakciou na obdržané faktúry a všeobecné obchodné podmienky tvrdila, že povedala, že faktúry majú byť vystavené na montérov, v tom e-maily je problém aj možno rečovej bariéry. V e-maily je uvedené: „Urobíme to asi tak, že páni by chceli aj osobitné faktúry? Je to možné?“ Odpísal - „Platba v hotovosti, žiadny problém.“, čím opovažoval tento e-mail za vybavený a vyhovel tým požiadavkám žalovaného. Zároveň v tej istej správe uviedol číslo s tým, že na tomto čísle sa teda hostia majú hlásiť hodinu pred príchodom. Zo strany žalobcu nebol dôvod domnievať sa, že sa o záväznú objednávku nejedná alebo zisťovať, či zamestnankyňa žalovaného mohla alebo nemohla zajednať ubytovanie pre nimi angažovaných montérov. Či to boli zamestnanci alebo živnostníci to už nebolo povinnosťou žalobcu zisťovať. Ten posledný e-mail pred tým, ako došlo k záväznej objednávke a zaslanie všeobecných obchodných podmienok, p. A. píše e-mail, že „Prosím môžeme s apartmánom od vás počítať, alebo mám hľadať niečo iné?“. Čiže potvrdenie objednávky malo predstavovať v krátkom časovom horizonte, teda záväzné vybavenie tejto žiadosti p. A. bez ďalšej výmeny e-mailov, aby mala istotu, že to ubytovanie je rezervované tak, ako požadovala.
6.2 Právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu uviedol, že nad rámec predchádzajúceho vyjadrenia reaguje na výsluch svedkyne p. A., ktorá vyjadrením o spore, ktorý mala riešiť s konateľom žalobcu potom čo sa montéri neubytovali v tomto zariadení sama potvrdila skutočnosť, že ubytovanie bolo
objednané, ale nebolo stornované. Ak žalovaný tvrdí, že nenesie zodpovednosť za vzniknutú škodu, od koho by mal žalobca potom škodu vymáhať. Žalobca odmieta. že by disponoval akýmikoľvek údajmi osôb zodpovedných za vznik škody od ktorých by si mohol svoj nárok vymáhať. Takže aj na základe svedectva svedkyne p A. nemôže dospieť k inému záveru ako k tomu, že ubytovanie bolo záväzne objednané bez ohľadu na to v ktorý deň žalobca zaslal žalovanému fotografie a, že objednávku uskutočnil žalovaný. Inak by nebol dôvod následný spor riešiť so zamestnankyňou žalovaného ktorá ubytovanie objednávala. Z uvedeného dôvodu žiada súd, aby rozhodol v celom rozsahu v zmysle pôvodného žalobného návrhu.
7.1 Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný trvá na tom, že nárok žalobcu voči žalovanému nevznikol a preto žaloba je nedôvodná. Žalovaný v danom prípade nezrealizoval záväznú objednávku ubytovania. Žalovaný zdôrazňuje, že z prekladu komunikácie ktorý doložil do konania žalobca nevyplýva, že by žalovaný explicitne, záväzne rezervoval ubytovanie a jednak, že by toto ubytovanie malo byť pre žalovaného resp., že by faktúra mala byť vystavená na žalovaného. V kontexte s uvedeným má za to, že faktúra bola vystavená bez právneho dôvodu. Poukazuje tiež na to, že zamestnankyňa žalovaného nemala ani poverenie uzatvárať zmluvy v mene žalovaného a teda takéto jej konanie nemôže zaviazať žalovaného s poukazom na § 15 Obchodného zákonníka. V reakcii na prednes PZ žalobcu, je žalovaný toho názoru, že žalobca práveže mal iné východisko. Mohol v rámci bežnej miery opatrnosti sa opýtať na koho má vystaviť faktúru. Kdeže z dovtedy komunikácie bolo zrejmé, že sa o ubytovanie informovala zamestnankyňa žalovaného pre montérov, naproti tomu žalobca sa dňa 12.09.2022 odmlčal, nezaslal ani fotografie apartmánov a následne dňa 13.09.2022 ráno bez ďalšieho len poslal faktúru a všeobecné obchodné podmienky. Následne zamestnankyňa žalovaného hneď e- mailom kontaktovala žalobcu, že faktúry budú chcieť montéri mať samostatne na seba, že žalovaný nemôže faktúry zaplatiť. Celé konanie žalobcu sa nám javí ako v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pretože žalobca v podstate zaslal faktúru a všeobecné obchodné podmienky bez toho, aby mal ustálené na koho má faktúru vystaviť, kto má byť zmluvnou stranou. Žiada žalobu zamietnuť a priznať žalovaného nárok na náhradu trov konania. Z nášho pohľadu vzhľadom na priebeh skutkových okolností sa žalobca zachoval neštandardne a predčasne keď zaslal faktúru a všeobecné obchodné podmienky. Z e-mailu je zrejmé že p. A. žiadala pre montérov, aby im žalobca zaslal fotografie, aby sa mohli oboznámiť s tým ako vyzerá ubytovanie. Žalobca to neposlal, namiesto toho zaslal faktúru a všeobecné obchodné podmienky v čase keď ešte neboli zodpovedané všetky otázky týkajúceho sa ubytovania. Nie je pravdou, že by žalobca vyhovel požiadavke p. A.. On reagoval, že môžu to ubytovanie zaplatiť v hotovosti, nereagoval na požiadavku vystavenia samostatných faktúr.
7.2 Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že nad rámec toho čo dnes uviedol by si dovolil zareagovať na vykované dokazovanie. Z nášho pohľadu svedeckou výpoveďou nebolo preukázane, že by bola riadne uzatvorená zmluva o ubytovaní obzvlášť nie, že by mala byť uzatvorená so žalovaným. Svedkyňa potvrdila, že žalobcovi už na začiatku uviedla, že ubytovanie bude pre montérov a na nich sa majú aj vystaviť faktúry, keďže uviedla žalobcovi, že faktúru neplatí žalovaný. Iný výklad podľa môjho názoru nie je možný. Na rozdiel od PZ žalobcu má za to, že svedkyňa nepotvrdila, že by bolo to ubytovanie uzatvorené zmluvou, prípadne záväzne objednané v rovine práva. Dovolí si tiež poukázať na to, že svedkyňa uviedla, že vždy ubytovanie schvaľujú montéri potom čo sú im doručené fotografie ubytovania. Vzhľadom na približne hodinový časový odstup medzi tým ako žalobca deklaroval, že zašle fotografie a tým ako zaslal faktúru a všeobecné obchodné podmienky nemožno predpokladať, že by v tomto čase žalobca skutočne zaslal tieto fotografie. Nevyplýva to ani z e-mailovej komunikácie a tiež dôvodne nemožno ani predpokladať, že by v tak krátkom časovom horizonte živnostníci aj schválili toto ubytovanie. Preto má za to, že zmluva vôbec nebola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným a zamestnankyňa žalovaného sa snažila aj vyriešiť vzniknutú situáciu no žalobca jej už nezdvíhal telefón po doručení faktúry bezprostredne po tom. A rovnako tak ani nereagoval na jej e-mailovú požiadavku na zmenu fakturačných údajov. Žalobcovi nič nebránilo pokračovať v komunikácii, zmeniť fakturačné údaje v prípade potreby, kdeže svedkyňa potvrdila, že nejakou formou zaslala mená montérov a kontaktné údaje. Záverom poukazuje na to, že svedkyňa jednoznačne uviedla, že v rozhodnom čase nebola štatutárnym orgánom, nebola prokuristom, konateľom. Nemala ani poverenie uzatvárať zmluvy v mene žalovaného keďže jednoznačne uviedla, že ani nikdy to nerobila. Má za to že žalovaný neuzavrel zmluvu so žalobcom, žalobný nárok je nedôvodný a žiadame priznať náhradu trov konania.
8. Svedkyňa C. A. pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že pracovala pre žalovaného v čase keď sa riešilo ubytovanie, nemeckého ubytovateľa nepozná, ale v čase keď zabezpečovali ubytovanie
všetci nemeckí ubytovatelia boli oboznámení s tým, že oni ubytovanie nehradia, ale hradia si ho klienti sami. Spomínam si na doručenie faktúry, na to som reagovala telefonicky. Komunikovali sme celý čas s manželom. Predpokladám, že je to jej manžel p. B., aj s tou pani myslím, že to bola jeho manželka s tým, že on mi vyslovene uviedol, že je to už uzavreté, že na toto môžem zabudnúť. Je to vyriešené a preto bola aj veľmi prekvapená keď zistila, že sa to teraz znovu rieši. Potom ako jej bola doručená faktúra, telefonicky komunikovali. Oni jej síce opakovane nezdvihli telefón, ale potom komunikovali. Rozprávala sa o tom aj s konateľom žalovaného a preposielala im aj ich komunikáciu z ktorej vyplýva, že oni ako firma nie sú zodpovední za úhradu ubytovania. Uviedla žalobcovi, že sa ubytovanie nehľadá pre žalovaného, ale pre externých pracovníkov. Boli tam aj uvedené mená, boli tam vymenovaní lebo vie, že každý ubytovateľ sa chce s ubytovanými hodinu pred nástupom spojiť. V tom čase bola u žalovaného zamestnaná, pracovala na pozícii administratívny pracovník. Nič také ako uzatváranie zmlúv nerobila. S konateľom žalobcu volali spolu viac krát ale naozaj si to všetko nepamätá. Takýchto ubytovaní bolo veľmi veľa. Vie, že jeho manželka bola nahnevaná, že tam chlapi neprišli, pretože rozumie tomu, že zarezervovali niečo zbytočne na týždeň. Vždy keď aj živnostníci nenastúpili na ubytovanie, ich hneď kontaktovali. Nepamätá si, či to bol telefonát po zaslaní faktúry, mrzí ju to. Nevie či ten telefonát bol predtým alebo potom, ale ona už v tej firme nepracuje a je to rok, takže si nemôže všetky tieto dátumy držať v hlave. Vie, že volala s jej manželom a bol veľmi príjemný, v telefóne to uzatvorili tak, že mu vysvetlila túto situáciu, že oni naozaj ako firma nie sú zodpovední za to, či ich chlapi na to ubytovanie prídu alebo neprídu. Samozrejme bolo to potom ako neprišli, preto sa to riešilo, lebo neprišli. Stornovanie sa určite riešilo telefonicky alebo mailom, vždy sa to rieši. Nevie, či poslala email alebo telefonovala. Keď živnostníci nenastúpia na ubytovanie, vždy ich ubytovateľ hneď kontaktuje, určite sa to vždy riešilo, riešilo sa to hneď večer alebo nasledujúce ráno. Boli vždy ochotní , nápomocní, vždy keď ubytovateľ volal, písal email, vždy sa to hneď riešilo. Bolo to predpokladám ešte hneď v ten večer, už nemá prístup k firemnému telefónu. Spor vznikol z toho, že bol pravdepodobne nahnevaný majiteľ ubytovania, že neprišli chlapi ktorí mali. Nepamätá si, že by či napísala, že stornuje ubytovanie. Boli písomne poskytnuté mená osôb, takto to funguje. S ubytovateľom sa oni skontaktujú jednu hodinu pred nástupom na ubytovanie a spôsob kontaktu nechávame na nich. Vždy požadujú fotografie ubytovania pre chlapov ktorých tam posielajú, následne tieto zasielajú chlapom ktorí tam budú ubytovaní. Chlapi sa k tomu vyjadrujú, ak nie sú spokojní, tak chcú od nich, aby im hľadali ďalšie ubytovanie. Myslí si, že fotografie boli doručené pred doručením faktúry, lebo každý živnostník chce vidieť ubytovanie, okrem prípadu, ak sú niekde v Nemecku, tam pracujú, idú si to sami pozrieť. Po konfrontácii s emailovou komunikáciou svedkyňa uviedla, že si na to v uvedenom prípade nemôže pamätať, bolo to dávno.
9. Súd vykonal dokazovanie listinami: predžalobná výzva; doručenka; e-mailová komunikácia zo dňa 30.05.2023- úradný preklad; úradný preklad - faktúra č. 8837-871; e-mailová komunikácia zo dňa 13.09.2022 - úradný preklad; prihlásenie živnosti údaje o osobne - úradný preklad; e-mailová komunikácia z dňa 13.09.2022 - úradný preklad , všeobecné obchodné podmienky - úradný preklad, e- mailová komunikácia zo dňa 13.09.2022 - úradný preklad, e-mailová komunikácia zo dňa 12.09.2022 - úradný preklad; úradný preklad emailovej komunikácie zo dňa 14.09.2022; výpis obchodného registra na žalovaného zo dňa 17.04.2024.
10.1 Na základe vykonaného dokazovanie súd zistil na rozhodnutie o podanej žalobe nasledovný skutkový stav: Žalobca so žalovaným telefonicky a emailom komunikovali ohľadom možnosti ubytovania v priestoroch žalobcu.
10.2 Žalovaný začal komunikáciu so žalobcom po telefonickom rozhovore dňa 12.09.2023 zaslaním emailu o 15:23 zamestnankyňou žalovaného C. A. v ktorom uviedla, že „v nadväznosti na ich telefonický rozhovor by sa chcela informovať na apartmán pre ich 5 montérov, od 18.9 do 25.9. najprv a potom vždy predĺženie o jeden týždeň a aj platba v hotovosti, ako sa bavili. Bude to už do konca roka a tí páni pre nich pracujú už niekoľko rokov. Medzitým budú jazdiť aj domov, ale nie všetkých 5 naraz, to im včas oznámi. Ohlásia sa potom v nedeľu 1 hodinu pred príchodom, v prípade ďalších otázok je k dispozícii.“
10.3 Emailom zo dňa 13.09.2022 o 08:24 zamestnankyňa žalovaného C. A. žalobcovi uviedla, že „už ste sa mi neozvali. Prosím, môžeme s apartmánom od Vás počítať alebo mám hľadať niečo iné? Za tých 19,50 eur na osobu, ako sme sa včera bavili po telefónne. Prosím, môžete nám ešte pre tých pánov poslať fotografie, lebo pozerala som na stránke monteurzimmer.de, ale to určite nie sú fotografie apartmánu o ktorom ste mi hovorili, alebo sú? Prosím Vás o potvrdenie, lebo už potrebujem vedieť, či je to u Vás ešte voľné...Vopred ďakujem a želám pekný deň.“
10.4 Emailom zo dňa 13.09.2022 o 09.20 hod žalobca žalovanému v komunikácii so zamestnankyňou C. A., uviedol, že „Dobré ráno, pani A., týmto potvrdzujem Vašu rezerváciu. Adresa je Cäcilienstrasse 48/2, 74072 Heilbronn. Ide o úplne novo zariadený apartmán. Ešte Vám pošlem fotografie. S priateľským pozdravom, A. B..“
10.5 Emailom zo dňa 13.09.2022 o 10:13 hod žalobca uviedol žalovanému: „Vážené dámy, vážení páni, ďakujeme za Vašu rezerváciu a zasielame Vám aktuálnu faktúru za vašich zamestnancov v Cäcilienstr. 48/1, 74072 Heilbronn. V tomto odvetví je bežné platiť nájomné vopred. Preto náš check-in prebieha až po prijatí platby. Fakturovanú sumu preveďte do 2 dní od doručenia faktúry a v prípade neskoršej rezervácie najneskôr do check-inu a zašlite nám potvrdenie o prevode. Volksbank Schwäbisch Hall, s uvedením IBAN a BIC. Check in u nás prebieha od 14:00 do 22:00 a žiadame vás, aby ste 1 hodinu pred príchodom zatelefonovali pánovi Staudenmeyerovi, pani D. (s uvedením telefónneho čísla). Zároveň uviedol, že Vašou rezerváciou prijímate naše VOP a súdnu právomoc Heilbronn.“
10.6 Emailom zo dňa 13.09.2022 o 11:24 hod žalovaný prostredníctvom svojej zamestnankyne C. A. uviedol, že „Dobrý deň, pán B., povedala som Vám však telefonicky, že ako firma nemôžeme faktúru zaplatiť. Zaplatia to naši pracovníci, každý sám za seba a v hotovosti hneď po príchode. Robíme to tak vždy, páni by preto pravdepodobne chceli aj samostatné faktúry, je to, prosím, možné?“
10.7 Emailom zo dňa 14.09.2022 o 12:15 hod žalobca v rámci emailovej komunikácie uviedol, že „Dobrý deň, pani A., platba v hotovosti nie je problém, páni nech, prosím hodinu pred check-in zavolajú na 017664424469.“
10.8 Emailová komunikácia medzi stranami bola ukončená. Svedkyňa C. A. bola okrem emailovej komunikácie aj v telefonickej komunikácii so žalobcom a v rámci nej vysvetlila žalobcovi, že hľadá ubytovanie pre tretie osoby. K ubytovaniu žiadnych osôb, tak ako k tomu smerovala komunikácia medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Žalobca zarezervoval ubytovanie pre žalovaného a po tom, ako k žiadnemu ubytovaniu nedošlo sa domáha náhrady ceny ubytovania v zmysle všeobecných obchodných podmienok žalobcu.
11.1 Súd na rozhodnutie o uplatnenom nároku na vyššie uvedený skutkový stav použil nasledovné právne predpisy:
11.2 Podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
11.3 Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka dlžník každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti
11.4 Podľa § 754 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).
11.5 Podľa § 754 odsek 2 Občianskeho zákonníka za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.
11.6 Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
11.7 Podľa § 151 odsek 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
11.8 Podľa § 153 odsek1 Civilný sporový poriadok strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
12. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil nasledovne: V uvedenom prípade ide o uplatnenie nároku zo strany žalobcu, ktorý je fyzickou osobou oprávnenou na podnikania podľa nemeckého práva a proti žalovanému, slovenskej právnickej osobe. Preto súd v prvom rade posudzoval právomoc na konanie o uvedenom cezhraničnom spore, pričom zistil, že na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, článok 4 je právomoc súdu daná, sídlom žalovaného, ktorého sídlo je na území Slovenskej republike, v mieste sídla konajúce súdu. 13. Hlavná obrana žalovaného v spore bola námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, kedy tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu žiadnej konkrétnej zmluvy nedošlo a samotná komunikácia, ktorá medzi stranami prebiehala viedla iba k získavaniu informácií o možnostiach ubytovania pre iné osoby, nie žalovaného. Súd dôsledne vyhodnotil komunikáciu medzi stranami a dospel k záveru, že obrana žalovaného v tejto časti v uvedenom spore je dôvodná.
14. Do spisu bola postupne predložená z oboch strán sporu preložená z nemeckého jazyka v ktorom strany sporu komunikovali do slovenského jazyka emailová komunikácia medzi stranami sporu. Táto emailová komunikácia podľa tvrdení žalobcu mala preukazovať uzatvorenie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným ohľadom ubytovania v apartmáne žalobcu na základe ktorej si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na tzv. „storno poplatok“ za ubytovanie v zmysle jeho Všeobecných obchodných podmienok. Z uvedenej emailovej komunikácie však jednoznačne vyplýva, že k nej došlo až po prechádzajúcej telefonickej komunikácii medzi stranami sporu. Uvedené súd mal za preukázané ako z emailovej komunikácie - z emailu z 12.09.2022 o 15:23, ktorý email bol označený ako ubytovanie 5 montérov (prvý email zaslaný zo strany žalovaného smerom k žalobcovi, na základe ktorého potom pokračovala aj ďalšia emailová komunikácia), tak aj z výpovede svedkyne C. A.. Obsah konkrétneho telefónneho hovoru, ktorý emailovej komunikácii predchádzal nebol do spisu predložený ale svedkyňa C. A. pri svojom výsluchu výslovne uviedla, že pracovala pre žalovaného v čase keď sa riešilo ubytovanie a v čase keď zabezpečovali ubytovanie všetci nemeckí ubytovatelia boli oboznámení s tým, že oni ubytovanie nehradia, ale hradia si ho klienti sami. Charakter prvého emailu je jednoznačne vychádzajúc z jeho doslovného prekladu iba informačný. Vychádzajúc aj z formulácie žalovaného „chcela by som sa informovať“.
15. Z ďalšej emailovej správy zo strany žalovaného z 13.09.2022 o 08:24 hod vyplýva, že žalovaný akoby urgoval žalobcu ohľadom predmetného apartmánu, ktorý sa mu po prvom emaily obratom neozval. Žalovaný výslovne žalobcovi uviedol, či „môžu s apartmánom žalobcu počítať“ a požiadal zároveň žalobcu o zaslanie fotografií, opäť s uvedením žalobcovi, že ide o ubytovanie pre tretie osoby, „pre tých pánov“. Medzi emailami žalobcu z 12.09.2022 o 15:23 a 13.09.2022 o 08:24 vychádzajúc z vykonaného dokazovania a predloženej reťazi emailov neprebehla medzi stranami žiadna e-mailová komunikácia. Napriek tomu, že medzi stranami neprebehla žiadna emailová komunikácia, žalovaný v ňom už uvádza cenu za apartmán na osobu a opis apartmánu („pozerala som na stránke monteurzimmer.de ale to určite nie sú fotografie apartmánu, o ktorom ste mi hovorili, alebo sú“), ktorý zrejme nezodpovedal apartmánu uvedenom na nejakej internetovej stránke, ktorý si dohľadal žalovaný, preto žiadal od žalobcu zaslanie fotografií uvedeného apartmánu. K zasielaniu fotografií vo všeobecnosti pri zabezpečovaní ubytovania vypočutá svedkyňa uviedla, že to bolo bežnou praxou, ubytovateľ zaslal fotografie a tretie osoby, pre ktoré zabezpečovali informácie o ubytovaní a akúsi „pomoc“ či „podporu“ pri zabezpečovaní ubytovania a reálnom ubytovaní (vzhľadom k postupu žalovaného) sa aj na základe fotografií rozhodli v predmetnom zariadení ubytovať alebo nie. V uvedenom prípade vychádzajúc z emailovej komunikácie aj zhodného vyjadrenia strán (konkrétne vyjadrenia aj právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní) k zaslaniu fotografií nedošlo pri prvotnej komunikácii medzi stranami, ale došlo až neskôr. Presný dátum zaslania fotografií súd v spore preukázaný nemal. Z týchto dvoch emailov súd zároveň mal za preukázanú aj vierohodnosť výpovede svedkyne, ktorá uvádzala, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehala súbežne aj telefonická komunikácia, čo jednoznačne predmetné emaily potvrdzujú, nakoľko obsahujú údaje, ktoré si strany zrejme uviedli v rámci telefonickej komunikácie.
16. Po uvedených dvoch informačných emailoch, nakoľko z nich skutočne nie je zrejmé, že žalovaný si záväzne objednáva pre seba ako právnickú osobu nejaké ubytovanie, žalobca žalovanému emailom z 13.09.2022 o 09.20 oznámil potvrdenie rezervácie, s tým, že fotografie zašle a následne emailom zaslal žalovanému faktúru za ubytovanie, všeobecné obchodné podmienky a poďakovanie za rezerváciu ubytovania u žalobcu, s tým, že mu výslovne uviedol, že v tomto odvetví je potrebné platiť ubytovanie vopred, preto požiadal aj žalovaného o úhradu vystavenej faktúry v lehote 2 dní od jej doručenia. Tento email bol doručený žalovanému dňa 13.09.2022 o 10:13 hod.
17. O hodinu na to, žalovaný emailom z 13.09.2022 o 11:24 hod oznámil žalobcovi, že žalovaný ako firma nemôže faktúru zaplatiť, s tým, že už to bolo mu oznámené aj telefonicky. Zaplatia to pracovníci sami, každý sám za seba a v hotovosti a hneď po príchode. Zároveň bolo žalobcovi zrejme dovysvetľované, že to tak robia vždy a že páni (ubytovaní) budú chcieť aj pravdepodobne samostatné faktúry. Uvedený email je rovnako v súlade s výpoveďou svedkyne C. A., ktorá aj v rámci svojej výpovede opakovane uviedla, že všetci nemeckí ubytovatelia boli oboznamovaní s tým, že ubytovanie si platia sami ubytovaní, neplatí ich žalovaný ako spoločnosť, ale žalovaný len akoby robil nejakého sprostredkovateľa, ktorý získava informácie o ubytovaní pre tretie osoby, ktoré následne sú v priamom vzťahu s ubytovateľom. Nijak inak by potom nemohol žiadať žalovaný resp. upozorňovať žalobcu na to, že žalovaný nebude uhrádzať faktúry za ubytovanie, ale budú hradené priamo ubytovanými, v hotovosti a faktúry budú na ich mená. Výslovne sa pýtal žalobcu či je toto všetko možné. Preto z uvedeného emailu mal súd za preukázané, že k žiadnemu právnemu vzťahu priamo medzi žalobcom a žalovaným, ktorého predmetom by malo byť zabezpečenie ubytovania pre žalovaného, nedošlo, tak ako to tvrdil žalobca. Žalobca v prvom rade potvrdil rezerváciu ubytovania (aj keď je pravdou, že na základe urgencie žalovaného) aj keď v uvedenom prípade išlo skôr o urgenciu informácií o ubytovaní ako o ubytovania samotného, nakoľko z predložených listinných dôkazov vôbec nevyplýva, že by žalobca si nejaké konkrétne ubytovanie už záväzne sám pre seba objednával. Ďalej žalobca napriek vysvetleniu situácie zo strany žalovaného, pre koho a v akej pozícii zo strany žalovaného zabezpečuje ubytovanie (iba ako sprostredkovateľ) urýchlene zaslal oznámenie o rezervácii ubytovania s faktúrou za ubytovanie.
18. Na úplnosť súd uvádza, že žalobca aj po vysvetlení v rámci emailu z 13.09.2022 o 11:24 hod, v rámci ktorého mu bolo opakovane zdôraznené, že žalovaný nie je subjektom ubytovania, nebude sám ubytovaným ale týmito budú tretie osoby, ktoré si samé budú platiť ubytovanie a na ktoré bude potrebné ubytovanie fakturovať, na uvedené reagoval tak, že platba v hotovosti nie je problém a nech páni zavolajú hodinu pred check in, s tým, že im uviedol telefónne číslo. Na základe uvedenej komunikácie medzi stranami súd nemôže uzavrieť, že by vôľou žalovaného bolo uzatvoriť zmluvu o ubytovaní medzi ním a žalobcom. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedka súd považoval za preukázané, že žalovaný opakovane cez svoju zamestnankyňu žalobcovi vysvetľoval svoju pozíciu ako určitého zisťovateľa informácií, sprostredkovateľa, ktorý zabezpečuje len informácie, pričom do právneho vzťahu (vychádzajúc aj z vyjadrenia v komunikácií kto bude platiť ubytovanie a na koho má byť vystavená faktúra) budú vstupovať tretie osoby. Ak aj žalobca nemal informácie o konkrétnych osobách, ktoré mali byť u neho ubytované, (aj keď svedkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že zoznam osôb bol žalovaným žalobcovi oznámený) uvedené v spore riadne (kedy, aké osoby) preukázané nebolo, faktom je, že ubytovanou osobou nemal byť žalovaný. Ak žalovaný ozrejmoval žalobcovi, že faktúry žalovaný platiť nebude ako firma, spoločnosť, ale ich budú platiť jednotlivé fyzické osoby, ubytovaní, musel žalobca vedieť že do právneho vzťahu so žalovaným nevstupuje. Svedkyňa potvrdila v rámci svojej výpovede že uvedené žalobcovi aj telefonicky vysvetlila. Ak aj medzi stranami bolo určité nedorozumenie spôsobené rečovou bariérov, nejakou chybou pri telefonickej komunikácii, emailová komunikácia je v tomto smere jednoznačná. Žalovaný v nej jednoznačne uvádza, že faktúry žalovaný ako firma nemôže zaplatiť, ale že ich bude platiť každý ubytovaní sám za seba a budú zrejme požadovať samostatné faktúry, z čoho je potom jednoznačne preukázané, že žalobca vedel resp. mal vedieť, že žalovaný nemá vôľu vstúpiť s ním do právneho vzťahu ohľadom zabezpečenia ubytovania pre seba. Ak preto vystavil faktúru na žalovaného, táto je vystavená bez právneho dôvodu.
19. Žalobca zaslal žalovanému v rámci emailovej komunikácie jeho všeobecné obchodné podmienky, v rámci ktorých je dohoda o tzv. výške storna za ubytovanie v rozsahu 100 % ceny ubytovania za podmienok tam uvedených. Avšak vzhľadom k tomu, že súd nemal v spore preukázané, že žalobca a žalovaný vstúpili do zmluvného vzťahu, nie je možné preto ani preto konštatovať viazanosť žalovaného všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, a preto ani dôvodnosť podanej žaloby. Preto súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žalobu ako celok zamietol a ďalšími dôvodmi
uvádzanými žalovaným sa súd ďalej nezaoberal. Z pohľadu uvedeného nároku vychádzajúc zo záveru o nedostatku vôle na strane žalovaného uzatvoriť zmluvu so žalobcom, ktorá bola žalobcovi dostatočne určito jednak telefonicky ako aj emailom oznámená, kedy bola vysvetlená jeho pozícia, nie ako zmluvnej strany zmluvy o ubytovaní, je potom bez právneho významu, či bolo oznámené storno ubytovania, ak zmluva nebola zo strany žalovaného uzatvorená, či žalovaný sa snažil riešiť vzniknutú situáciu po nenastúpení na ubytovanie, kde bol žalovaný aktívny a komunikoval so žalobcom, pričom podľa vyjadrenia svedkyne k malo dôjsť medzi stranami tohto sporu k uzatvoreniu veci. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu súd, v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie. Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.