Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/65/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Filip Osvald, Karloveské rameno 4B, 841 04 Bratislava, správca úpadcu: CI HOLDING, akciová spoločnosť, Starobystrická 267/67, 900 28 Zálesie, IČO: 36 020 095, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, proti žalovanému: D.. V. A., K. B. J. X, XXX XX B., práv. zast.: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -337 zo dňa 11.02.2019, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -337 zo dňa 11.02.2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu správcu úpadcu: CI HOLDING, a.s., o neúčinnosť právnych úkonov, podanú z odporovacích dôvodov podľa a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“). Žalovanému titulom úspechu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

1.1. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov - prevodu finančných prostriedkov dňa 19.10.2009 v sume 250.000,- EUR a dňa 19.11.2009 v sume 353.000,- EUR z bankového účtu dlžníka CI HOLDING, a.s., číslo účtu XXXXXXXX/ XXXX (ďalej aj „úpadca“) na bankový účet žalovaného číslo XXXXXXXXX/XXXX, vedený v G. a.s. B., ktorými došlo k zvýhodneniu žalovaného oproti iným svojim veriteľom a k ukráteniu veriteľov prihlásených v konkurznom konaní. Navrhol, aby súd určil tieto úkony za neúčinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. a žalovaného zaviazal uhradiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 603.000,- EUR. Podľa žalobcu úpadca odporovanými úkonmi zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa pred ostatnými veriteľmi, ktorých pohľadávky mali skoršiu splatnosť. Namietané prevody finančných prostriedkov žalobca v skutkových tvrdeniach procesného útoku spájal so zmluvami o kúpe cenných papierov - akcií emitovaných spoločnosťami D O A S, a.s. a Doprastav, a.s., uzavretých medzi dlžníkom (úpadcom) a žalovaným. Samotné zmluvy, ktorých sa úhrady týkali, pritom podľa žalobcu nie sú sporné, spĺňajú všetky zákonné náležitosti a sú legitímne. Žalobca preto namieta a odporuje bezhotovostným finančným prevodom - úhradám, ktorými došlo k ukráteniu prihlásených

konkurzných veriteľov označených v časti IV. žaloby. Podľa žalobcu žalovanému musel byť úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov známy a tento právny úkon spôsobil úpadok, alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Tvrdil, že v dôsledku odporovaných právnych úkonov úpadca zmenšil svoj majetok tak, že mu nezostali zdroje na uspokojenie konkurzných veriteľov s pohľadávkami so skoršou lehotou splatnosti. Dlžník ukrátil veriteľov tým, že nedodržal postupnosť vysporiadania záväzkov a vyrovnal záväzky s neskoršou lehotou splatnosti výlučne v prospech skupiny prepojenej na Doprastav a.s.. V skutkových tvrdeniach žaloby žalobca označil žalovaného za spriaznenú osobu podľa , a titulom jeho členstva v predstavenstve Doprastav a.s., ktorej akcionárom bol aj dlžník, s ktorým vykonával burzové obchody a operácie. V priebehu konania žalobca pre dôkaznú núdzu od argumentácie o spriaznenosti dlžníka a žalovaného upustil. Uviedol, že vzhľadom na chýbajúce doklady a neúplnú účtovnú evidenciu nie je schopný toto tvrdenie relevantne preukázať.

1.2. K procesnej obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný namietal preklúziu práva žalobcu na uplatnenie odporovacieho práva (odporovanie právnemu úkonu) podľa . Argumentoval tým, že konkurzné konanie bolo začaté dňa 27.02.2012, zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku. K samotným právnym úkonom došlo v roku 2008, a to dňa 14.04.2008 uzavretím Zmluvy o kúpe cenných papierov spoločnosti D O A S, a. s., v znení Dodatku č. 1 zo na 04.09.2008, resp. v roku 2009 uzavretím Zmluvy o kúpe cenných papierov spoločnosti Doprastav a.s., zo dňa 28.07.2009 a dňa 02.10.2009 (Dohodou o započítaní pohľadávok). Rovnako napádané prevody peňažných prostriedkov boli vykonané dňa 19.10.2009 a 19.11.2009, t. j. viac ako jeden rok pred začatím konkurzného konania. Žalobca neodporoval zvýhodňujúci právny úkon podľa ust. včas a zmeškal prekluzívnu ročnú lehotu stanovenú v . K uplatnenému odporovaciemu dôvodu podľa žalovaný uviedol, že nie je spriaznenou osobou dlžníka a dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca by mal preukázať, že uskutočnením právneho úkonu, nie poskytnutím plnenia z neho, sa majetok dlžníka zmenšil, v akom rozsahu sa zmenšil a aký majetok mu ostal na uspokojenia pohľadávky. Žalovaný tvrdil, že žalobca nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz o spriaznenosti úpadcu a žalovaného. Neskúmal právny titul, na základe ktorého dlžník uskutočnil bezhotovostné prevody súm v prospech bankového účtu žalovaného. Nepreveril právny úkon, na základe ktorého dlžník poskytol peňažné plnenie. Konštatoval len, že dlžník zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom, ktorých zároveň ukrátil, pritom neskúmal existenciu, splatnosť, ani výšku pohľadávok jednotlivých veriteľov úpadcu, schopnosť úpadcu tieto pohľadávky uspokojiť, rozsah v akom boli skutočne uspokojené v porovnaní so zákonom ustanoveným rozsahom uspokojenia v čase pred a počas úpadku dlžníka, hoci ide o náležitosti, ktoré je potrebné posúdiť predtým ako bude podaná žaloba na súd.

1.3. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby a neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Spor právne posúdil podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012, ako spor bez existencie spriaznenosti medzi úpadcom a žalovaným, ktorá skutočnosť preukázaná nebola, pričom žalobca od tohto tvrdenia sám upustil. Uviedol, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka odporovaným právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky, pričom odporovateľnosť vyžaduje, aby sa v dôsledku konkrétneho právneho úkonu skrátilo uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa tak, že pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku nebude uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa odporovateľnosti domáhať, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto právnym úkonom potom k ukráteniu nedošlo. Ukrátenie musí byť reálne a preukázané a nemôže byť len predpokladané.

1.4. Poukázal na to, že žalobca žiadnym priamym alebo nepriamym dôkazom nepreukázal splnenie podmienok uplatneného ukracujúceho právneho úkonu podľa ust. , ktorým je a) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov a b) vedomosť žalovaného o údajnom úmysle dlžníka alebo povinnosti vedieť o údajnom úmysle dlžníka. Odporovacia žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch právneho úkonu, alebo o inom úmysle dlžníka/úpadcu, ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Úvahy o tom, či konanie dlžníka bolo úmyselné, či špekulatívne a či tzv. skupina okolo Doprastavu mala privilegované postavenie, by boli možné v konaní o neplatnosť právneho úkonu, nie v tomto konaní. Úmysel dlžníka nebol preukázaný ani výpoveďami svedkov (členov štatutárneho orgánu úpadcu uvedených v ods. 77. dôvodov rozsudku). Žalovaný podľa skutkového a právneho záveru súdu prvej inštancie nemal žiadne účinné nástroje, prostredníctvom ktorých by sa dozvedel o problémoch úpadcu, ani o údajnom úmysle

úpadcu. Žalovaný bol členom predstavenstva spoločnosti D O A S, a.s., ktorá úpadcovi poskytla úver v sume 1.191.188,68 EUR. Poskytnutie úveru súd považuje za prejav dôvery v platobnú schopnosť dlžníka. Poskytnutý úver bol zabezpečený zmenkou bez protestu, v zmysle ktorej mal úpadca zmenku vyplatiť do 26.02.2010 (č. l. 235 súdneho spisu). Úpadca svoj dlh voči spoločnosti D O A S, a.s., neuhradil, preto si prihlásila svoju pohľadávku do konkurzu úpadcu (č. l. 236 súdneho spisu).

1.5. Žalobca podľa súdu prvej inštancie v konaní nepreukázal ani ďalšiu základnú podmienku úspešnej odporovateľnosti, a to, že prevodom finančných prostriedkov na účet žalovaného v dňoch 19.10.2009, 19.11.2009, spolu v sume 603.000,- EUR na účet žalovaného, sa majetok dlžníka zmenšil a aký majetok mu ešte ostal na uspokojenie pohľadávok.

1.6. K charakteru odporovaného právneho úkonu, ktorý žalobca v petite žaloby vymedzil ako prevod finančných prostriedkov dňa 19.10.2009 v sume 250.000,- EUR a dňa 19.11.2009 v sume 353.000,- EUR z bankového účtu dlžníka CI HOLDING, a.s., číslo účtu XXXXXXXX/XXXX na bankový účet žalovaného číslo XXXXXXXXX/XXXX, vedený v G. a.s. B., uviedol, že žalobca odporuje prevodom finančných prostriedkov, teda samotnému plneniu na základe právneho úkonu, čo nie je možné. Správnosť žalobného návrhu odôvodňuje tým, že odporovaným právnym úkonom je jednostranný právny úkon úpadcu - príkaz na predčasnú úhradu pohľadávok žalovaného učinený v dňoch 19.10.2009 a 19.11.2009. Podľa právneho názoru prvoinštančného súdu, príkaz na úhradu je len jednou zložkou predchádzajúceho dvojstranného právneho úkonu zmluvy o kúpe cenných papierov, pričom plnenie zo zmluvy treba považovať za samostatný právny úkon. Právny úkon zadania príkazu na prevod peňažných prostriedkov bol zadaný v ČSOB a ide o jednostranný príkaz len vo vzťahu k ČSOB, ktorá je finančným . Záverom uviedol, že žalobca nedisponuje ani naliehavým právnym záujmom podľa , existencia ktorého je predpokladom úspešnej určovacej žaloby. Na uvedenom základe žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, z odvolacích dôvodov podľa , , (ďalej aj „“), čím napadnutému rozhodnutiu vytýkal inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. V odvolacej argumentácii, ktorou prezentoval naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov, uviedol, že tak zmluva o kúpe akcií D O A S, ako aj zmluva o predaji akcií DOPRASTAV, sú samostatné a legálne úkony dvoch subjektov v intenciách zákona, ktoré samé o sebe nie sú odporovateľné. Ani dohoda o vzájomnom započítaní nie je nedovoleným právnym úkonom, i keď ňou úpadca skrátil dobu splatnosti svojho záväzku. Táto skutočnosť však nemala zásadný vplyv na uspokojenie nárokov ostatných veriteľov. Pokiaľ by úpadca plnil svoje záväzky systematicky, podľa splatnosti, nebol by dôvod na odporovanie prednostnej úhrade v prospech žalovaného. Odvolateľ sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní naplnenia podmienok ukracujúceho právneho úkonu podľa . Uviedol, že úmysel dlžníka (úpadcu) ukrátiť veriteľov je zrejmý z prednostného uspokojenia veriteľov skupiny DODPRASTAV, keďže dlžník musel vedieť, že tým znemožní uspokojenie pohľadávok ukrátených veriteľov. O úmysle dlžníka podľa žalobcu svedčí i zriadenie špeciálneho účtu pre túto transakciu, disponentom ktorého bol člen skupiny DOPRASTAV D.. A.. Mal za to, že tieto tvrdenia potvrdzujú i výpovede svedkov G. a Q., z ktorých vyplýva, že úhrady pre skupinu DODPRASTAV sa vymykali zo zabehnutého systému, boli realizované disponentami špeciálne vytvoreného účtu D.. A. a pánom Z., ktorý za úpadcu chodieval do Doprastavu. Určite debatoval o situácii, ktorá vznikla u úpadcu v roku 2009. Takto bol žalovaný priebežne informovaný o kondícii úpadcu a mal vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť „bežných veriteľov“. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje so správnosťou právneho záveru súdu prvej inštancie vyslovenom v ods. 72. dôvodov rozsudku, kde konštatoval nesplnenie kumulatívnych podmienok , a to úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov a existenciu vedomosti žalovaného o tomto úmysle. Poukázal na to, že žalobca na jej preukázanie neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia, ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Na rozdiel od žalobcu mal žalovaný za to, že výpovede svedkov p. Q., D.. P. (ale aj D.. Z. a D.. G. v inom konaní ), potvrdzujú neexistenciu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov, pričom ani pri jej existencii (čo splnené nie je) takýto úmysel nebol, ani nemohol byť žalovanému známy. Žalovaný so žalobcom dlhoročne úspešne spolupracoval a rovnako prišiel o určité

množstvo peňazí, ktoré prihlásil ako pohľadávku v konkurze. Skutočnosť, že údajný úmysel objektívne nebol, ani nemohol byť žalovanému známy, potvrdzujú objektívne okolnosti: a) žalovaný ako člen predstavenstva D O A S SK, a.s. a D O A S, a.s., poukázal na osobitný účet úpadcu sumu 3.470.324,82 EUR, za účelom vykonania konkrétnej transakcie, pri pochybnostiach o platobnej schopnosti úpadcu by žalovaný takto nikdy nekonal, b) žalovaný mal vedomosť, že členovia predstavenstva D O A S SK, a.s. a D O A S, a.s., vlastnia dlhopisy úpadcu, za ktoré platil úroky aj počas roku 2009. Kúpou dlhopisov prejavili dôveru k platobnej sile úpadcu, c) spoločnosť D O A S, a.s., členom predstavenstva ktorej je žalovaný, poskytla úpadcovi úver 1.191.188,68 EUR, čo je jasným prejavom dôvery k platobnej sile úpadcu. Odmietol tvrdenia žalobcu o skrátení splatnosti záväzku úpadcu Dohodou o započítaní. Uviedol, že platnosť právneho úkonu započítania nie je predmetom sporu (predmetom posúdenia podľa ) a tieto tvrdenia žalobcu sú v prejednávanej veci irelevantné. Odmietol tvrdenia žalobcu, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov potvrdzuje zriadenie osobitného účtu v ČSOB, ktoré je v obchodnej praxi bežné. Týmto spôsobom sa dlžník a spoločnosť D O A S SK, a.s., rozhodli zrealizovať konkrétnu transakciu, kde dlžník plnil úlohu sprostredkovateľa a platobného miesta. Na tento účel mu boli zaslané finančné prostriedky ako platby účelovo viazané na úhradu kúpnej ceny jednotlivým členom predstavenstva za prevod akcií D O A S, a.s., t. j. za obchod uzavretý 14.04.2008. Žalovaný ďalej poukázal na správnosť právneho záveru súdu, že bezhotovostný prevod finančných prostriedkov dňa 19.10.2009 a 19.11.2009 nie je odporovateľným právnym úkonom, pretože nie je možné odporovať plneniu z právneho úkonu, ale len právnemu úkonu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil i skutočnosť, že ukrátenie veriteľov musí byť reálne a preukázané a nemôže byť len predpokladané. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca v podanej replike zotrval na prechádzajúcich tvrdeniach uvedených v odvolaní a prezentovaných pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že dôkazom o ukrátení veriteľov sú ich prihlášky do konkurzu, ktoré priložil k žalobe. Doplnil, že zdanlivo nelogická finančná operácia poukázania platieb na osobitný účet úpadcu (dňa 16.10.2009 v sume 1.694.433,71 EUR a 18.11.2009 v sume 1.775.891,11 EUR) má jediný logický záver, ktorým je, že táto konštrukcia presúvania finančných prostriedkov umožnila, aby skupina DOPRASTAV získala akcie Doprastavu, a.s., za finančné prostriedky, ktoré mala získať z premrštenej predajnej ceny akcií D O A S, a.s. Trhová cena akcií D O A S, a.s., by zrejme nestačila na vysporiadanie (započítanie) kúpenej ceny za akcie Doprastav, a.s.. Podľa žalobcu súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a výpovede svedkov, čím dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Mal za to, že aj konanie úpadcu pri kúpe akcií D O A S, a.s., preukazuje konanie v zhode úpadcu a žalovaného s úmyslom úpadcu ukrátiť veriteľov a pri vedomosti žalovaného o tomto úmysle.

5. Žalovaný v podanej duplike zotrval na dôvodnosti svojich prechádzajúcich tvrdení. Argumentáciu žalobcu o „členstve žalovaného v skupine DOPRASTAV“ označil za vyfabulovanú, bez uvedenia dôkazov o jej existencii, o tom o akú skupinu ide a o jej prepojení so žalovaným, ktorý bol v minulosti členom štatutárneho orgánu spoločnosti Doprastav, a.s.. Žalovaný členom takejto skupiny nie je a nemá ani vedomosť o jej existencii. Žalobcom uvádzané „nadštandardné vzťahy“ so žalovaným boli prejavom bežnej, dlhoročnej, úspešnej spolupráce. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vedenie úpadcu aktívne riešilo ozdravenie spoločnosti a nepredpokladalo úpadok. K argumentácii žalobcu ohľadne kúpnej ceny akcií D O A S, .a.s., dohodnutou v Zmluve o kúpe cenných papierov D O A S, a.s., zo dňa 14.04.2008 v cene 130.000,- SKK/akcia a kúpnej ceny akcií Doprastav, a.s., zo dňa 28.07.2009 v cene 33,- SKK/akcia, uviedol, že ide nielen o neprípustné novoty, ktoré neboli uvádzané pred súdom prvej inštancie, ale aj o neodborné a vo vzťahu k predmetu sporu irelevantné tvrdenia. Bez existencie znaleckého posudku nie je možné ani len hypoteticky spochybňovať jednotkovú cenu akcií v individuálnych obchodných vzťahoch. 6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( , v spojení s ), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Konkurzné konanie na majetok úpadcu CI HOLDING, a.s., v zmysle začalo dňa 27.02.2012, zverejnením uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 21.02.2012 v Obchodnom vestníku č. 40/2012.

8. Konkurz na majetok úpadcu bol následne vyhlásený dňa 01.06.2012, zverejnením uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 28.05.2012 v Obchodnom vestníku č. 105/2012. Účinky konkurzu v zmysle veta druhá nastali zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

9. Vzhľadom na dobu začatia konkurzného konania a dobu vyhlásenia konkurzu, ako právnej skutočnosti rozhodnej pre určenie režimu aplikovateľného v konkrétnej konkurznej veci a sporoch ňou vyvolaných, odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci je pre posúdenie podanej vylučovacej žaloby rozhodný právny režim v znení účinnom od 01.01.2012.

10. Odporovanie právnym úkonom upravuje v ust. až , pričom v procesnej norme stanovuje všeobecnú a jednotnú zákonnú lehotu podania odporovacej žaloby a v ďalších ustanoveniach (v prejednávanej veci v rozhodných ust. a ) upravuje zákonné lehoty pre odporovateľnosť z týchto konkrétnych zákonom vymedzených dôvodov. Lehoty podľa , ako aj lehoty podľa a , sú lehotami prekluzívnymi. 11. Žalobca, ktorým je správca podstaty úpadcu, doručil žalobu súdu prvej inštancie dňa 31.05.2013, teda v ročnej lehote od vyhlásenia konkurzu, stanovenej . Odvolací súd z hľadiska ustanovenia hodnotí žalobu ako podanú včas.

12. Z obsahu žaloby a skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca žalobu založil na existencii dvoch odporovateľných úkonov predpokladaných zákonom o konkurze a vyrovnaní, a to zvýhodňujúci právny úkon podľa , v znení účinnom od 01.01.2012 a ukracujúci právny úkon podľa , v cit. znení.

13. Žalobca napriek tomuto vymedzeniu žaloby nereagoval na námietky žalovaného o zmeškaní lehoty podľa a vo všeobecnej rovine sa vyjadril až v podaní z 01.02.2019 (t. j. pred vyhlásením rozsudku) tak, že svoj nárok opiera len o , a preto nerieši spriaznenie s dlžníkom, ani iné predpoklady pre aplikáciu . Žalobca tak až v závere konania pred súdom prvej inštancie uviedol, že všetky podstatné skutkové tvrdenia žaloby smerujú len k ukracujúcemu právnemu úkonu podľa , na ktorom stavia dôvodnosť žaloby.

14. Odvolací súd sa primárne zaoberal skúmaním otázky dodržania zákonnej lehoty na uplatnenie odporovacieho práva podľa žalobou vymedzeného odporovacieho dôvodu a , včasnosť uplatnenia ktorého žalovaný spochybňoval.

15. Ako odvolací súd už uviedol vyššie, žalobca v podstatných skutkových tvrdeniach žaloby a v žalobnom petite označil a vymedzil odporovaný právny úkon ako prevod finančných prostriedkov vykonaný dňa 19.10.2009 v sume 250.000,- EUR a prevod finančných prostriedkov vykonaný dňa 19.11.2009 v sume 353.000,- EUR z bankového účtu dlžníka CI HOLDING, a.s., číslo účtu XXXXXXXX/ XXXX na bankový účet žalovaného číslo XXXXXXXXX/XXXX, vedený v G. a.s. B..

16. Týmto vymedzením je daná špecifikácia žalobcom namietaného právneho úkonu, teda predmet sporu, ktorým je súd viazaný. V sporovom konaní platí, že predmet sporu vymedzuje žalobca. Jasným a konkrétnym vymedzením predmetu sporu je daný rozsah súdneho prieskumu na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, ktoré tvoria jeden celok.

17. Z podstatných a medzi stranami nesporných skutkových tvrdení žaloby vyplýva, že žalobcom odporované úkony dlžníka - prevody finančných prostriedkov boli vykonané dňa 19.10.2009 a dňa 19.11.2009.

18. Hoci žalobca, ako vyplýva z jeho vyjadrenia zo dňa 01.02.2019 (založené na č. l. 332 spisu), v priebehu konania upustil od svojich tvrdení o existencii zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa , v dôsledku čoho sa súd prvej inštancie posúdeniu tohto dôvodu ďalej nevenoval (existenciu tohto dôvodu žalobca netvrdil ani v odvolaní) a posudzoval len naplnenie odporovacieho dôvodu podľa (na ktorom žalobca zotrval), odvolací súd v zmysle považuje za potrebné dať odpoveď i na podstatné skutkové tvrdenie žalovaného o zániku odporovacieho práva žalobcu podľa , ktorú súd prvej inštancie nezodpovedal.

19. Podľa v cit. znení, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

20. V prejednávanej právnej veci, ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie, nie je daný vzťah spriaznenosti medzi úpadcom a žalovaným, ktorá skutočnosť je podstatná pre hodnotenie dodržania zákonom stanovených lehôt, v ktorých je možné zvýhodňujúcemu právnemu úkonu odporovať. Z hľadiska zachovania odporovacieho práva je rozhodné, či odporovaný právny úkon bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Táto neopomenuteľná zákonná podmienka splnená nie je, nakoľko žalobcom označený a namietaný právny úkon bol uskutočnený dňa 19.10.2009 a dňa 19.11.2009, t.j. viac ako 2 roky pred začatím konkurzného konania. Námietka žalovaného o preklúzii práva žalobcu na odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu podľa je tak dôvodná. Preklúzia práva na odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu by v právne záväznom výroku znamenala nutné zamietnutie žaloby.

21. Vo vzťahu k odporovaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že hmotnoprávna lehota daná na uplatnenie odporovacieho práva pre tento odporovací dôvod, zachovaná je.

22. Súd prvej inštancie však správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal ani úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ani vedomosť žalovaného, ktorý nie je spriaznenou osobou dlžníka, o tomto úmysle. Je nutné uviesť, že pre úspech odporovacej žaloby zo zákonného dôvodu podľa musia byť splnené obe podmienky súčasne. Ich naplnenie žalobca nepreukázal, čím neosvedčil existenciu tohto odporovacieho dôvodu.

23. Úmysel žalobcu ukrátiť označenými úhradami iných veriteľov a vedomosť žalovaného o tomto úmysle, nepreukazujú ani výpovede svedkov ako uvádza žalobca. Odvolací súd sa s týmto tvrdením (odvolacou námietkou) žalobcu nestotožňuje. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že tvrdenia žalobcu o informovanosti žalovaného ako „člena skupiny DOPRASTAV“ o finančnej situácii dlžníka a úmysle ukrátiť veriteľov, vzhľadom na ich dlhodobú úzku obchodnú spoluprácu, ktorú mali na starosti konkrétne osoby dlžníka (D.. Z.), sú len v rovine subjektívnych a ničím nepodložených úvah. Naopak, z dôkazov predložených žalovaným (poskytnutie značného objemu finančných prostriedkov úveru a finančné prostriedky účelovo zložené na osobitný účet úpadcu, vlastníctvo dlhopisov dlžníka) vyplýva, že vedomosti žalovaného z obchodnej spolupráce s dlžníkom vykazovali a viedli k záveru o dobrej finančnej situácii dlžníka. V opačnom prípade je i z pohľadu odvolacieho súdu minimálne nelogické, aby spoločnosť D O A S, a.s., v ktorej bol žalovaný členom štatutárneho orgánu, poskytla úpadcovi úver v sume 1.191.188,68 EUR, krytý vlastnou zmenkou úpadcu vystavenou dňa 31.12.2009. Túto pohľadávku, ako vyplýva z obsahu spisu (č. l. 235), si spoločnosť D O A S, a.s., prihlásila v konkurze vedenom na majetok úpadcu.

24. Vedomosť žalobcu o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov nemožno vyvodiť ani z okolnosti, že dlžník na realizáciu konkrétnych obchodných transakcií so spoločnosťou, ktorej štatutárom bol žalovaný, zriadil osobitný účet s účelovo viazanými finančnými prostriedkami. Takúto obchodnú praktiku nemožno v obchodných vzťahoch označiť za neštandardnú, ani neobvyklú.

25. Medzi stranami nebola sporná existencia zmlúv o prevode cenných papierov, s ktorými sú spojené žalobcom namietané prevody, a to Zmluva o prevode cenných papierov - akcií spoločnosti D O A S, a.s., zo dňa 14.04.2008, v ktorej dlžník (úpadca) vystupoval ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci a Zmluva o prevode cenných papierov - akcií spoločnosti Doprastav, a.s., zo dňa 28.07.2009, v ktorej dlžník (úpadca) vystupoval ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci. Spor nebol ani ohľadne Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného (nároky na úhradu kúpnej ceny) z citovaných zmlúv, ktorá bola uzavretá dňa 02.10.2009. Žalobca tieto právne úkony nespochybnil, naopak uviedol, že ich považuje za legitímne a nie je daný dôvod na ich odporovanie.

26. Podmienkou úspešnej odporovateľnosti vyplývajúcou z , ktorá je spoločná pre všetky dôvody odporovateľnosti vymedzené konkurzným zákonom je, že odporovať je možné len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Podmienka ukrátenia veriteľov je jednou z nevyhnutných podmienok pre úspech

odporovacej žaloby. Je preto povinnosťou žalobcu preukázať, ktorá riadne prihlásená a zistená pohľadávka veriteľa bola namietaným úkonom žalobcu ukrátená. Musí ísť pritom o pohľadávku, ktorá existovala v čase vykonania úkonu. Týmto časom je potrebné rozumieť čas, kedy nastali účinky namietaného právneho úkonu. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že namietanými prevodmi finančných prostriedkov došlo k ukráteniu konkrétnych (prihlásených) konkurzných veriteľov dlžníka, disponujúcich pohľadávkami so skoršou lehotou splatnosti. Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani skutočnosť, že jeden v žalobe označených konkurzných veriteľov - JUDr. Vladimír Nosko, správca úpadcu MAYTEX, a.s., podľa konečného zoznamu pohľadávok dokonca vzal prihlášku späť (č. l. 167).

27. K otázke hodnotenia žalobcom vymedzeného úkonu, ako spôsobilého predmetu odporovacej žaloby, t. j. v hodnotení, či bezhotovostný prevod peňažných prostriedkov možno považovať za právny úkon, ktorému je možné odporovať, odvolací súd uvádza, že existujúca judikatúra (hoci prevažne súdov ČR, viď NS ČR , 11 ICm 1647/2016, ) ustálila, že bezhotovostný prevod

- úhrada má povahu právneho úkonu, ak ním dlžník sleduje, t. j. ak jeho obsahom je prejav vôle dlžníka, splniť dlh (peňažný záväzok) svojmu veriteľovi. Pri naplnení týchto podmienok je bezhotovostný prevod (úhrada) z účtu dlžníka v prospech účtu veriteľa právnym úkonom podľa , nakoľko ide o prejav vôle smerujúci k zániku povinnosti splniť dlh - záväzok ( , ). V prejednávanej veci žalobca v procesnom útoku od počiatku a konzistentne tvrdil, že špecifikované (odporované) prevody boli úhradou kúpnej ceny akcií. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil existenciu kúpnych zmlúv o prevode cenných papierov, ani Dohodu o jednostrannom zápočte vzájomných pohľadávok dlžníka (úpadcu) a žalovaného, ani skutočnosť, že išlo o úhradu zostatku kúpnej ceny (t. j. o úhradu zostatku dlhu) v prospech žalovaného ako veriteľa dlžníka (úpadcu). Za takýchto okolností odvolací súd považuje realizovaný prevod finančných prostriedkov, označený v petite žaloby, za právny úkon, ktorému je možné odporovať. Pokiaľ ide o poukaz na judikatúru súdov ČR, odvolací súd, ako uviedol už vo viacerých svojich rozhodnutiach, považuje rozhodnutia najvyšších súdnych autorít ČR, vzhľadom na príbuznosť a blízkosť právneho prostredia Českej a Slovenskej republiky, za kompatibilné a aplikovateľné v právnych podmienkach SR.

28. Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil naplnenie žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa , .

29. Odvolací súd nezistil ani naplnenie odvolacieho dôvodu podľa , teda existenciu inej vady konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za zmätočné, či nedostatočne odôvodnené. Odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorých následkom by bolo nesprávne rozhodnutie vo veci.

30. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

31. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

32. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a zodpovedá požiadavkám zákona. V zmysle , ho odvolací súd preto ako vecne správny potvrdil.

33. Záverom odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že sa však nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie v konštatovaní nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe a tento právny záver hodnotí ako nesprávny. Správca ako aktívne legitimovaná osoba nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na podaní odporovacej žaloby, ktorá je svojou povahou žalobou určovacou, pretože oprávnenie podať žalobu mu vyplýva priamo z ustanovení konkurzného práva. Odvolací súd sa

vzhľadom na uvedené nemôže stotožniť s právnym záverom súdu prvej inštancie, vysloveným v ods. 84., 85. dôvodov rozhodnutia, o neexistencii právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe v zmysle , pretože citované ustanovenie v prejednávanej veci nemožno aplikovať pre osobitnú úpravu konkurzného práva, vyplývajúcu z . Správca úpadcu nesporne má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie odporovacej žaloby, avšak v prejednávanej veci dôvodnosť takto podanej žaloby neosvedčil a neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

34. Identický záver odvolacieho súdu platí aj pre vo vzťahu k nesprávnemu poukazu súdu prvej inštancie na nutnosť zachovania podmienok odporovateľnosti podľa , ktoré ustanovenie sa pre osobitnosť úpravy konkurzného práva nevzťahuje a neaplikuje na odporovacie žaloby vyvolané konkurzom.

35. Úspešnému žalovanému odvolací súd podľa v spojení s priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý si prostredníctvom právneho zástupcu riadne uplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).