Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoCsp-26-2021.pdf
PDF · 89.08 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu H. W. W. so sídlom Q. XX, XXX XX O. - Q. W. Q., H.: XX XXX XXX, zastúpeného X.. X. B., advokátom, so sídlom Q. XX, XXX XX O., proti žalovanej P. X., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX Q., zastúpenej X.. S. F., advokátkou, so sídlom E. O. XX, V., o zaplatenie 4.678,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. októbra 2020, č. k. 10Csp/17/2019-148 takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 55,- eur s príslušenstvom, v tomto rozsahu rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom 27.10.2020 č. k. 10Csp/17/2019-148 z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zrušil platobný rozkaz č. k. 10Csp/17/2019-40 zo dňa 18.07.2019, konanie v časti o zaplatenie 1.055,16 eur zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 25.08.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzavretá zmluva označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere vo výške 5.000,- eur s úrokom vo výške 27 % na obdobie piatich rokov. Žalovaná svoju povinnosť riadne neplnila, čím sa dostala so splátkami do omeškania. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná na splátkach celkovo uhradila 1.307,- eur do podania žaloby a 870,- eur po podaní žaloby. Žalobca v konaní uplatnil nárok na vrátenie časti istiny spolu s úrokom z pôžičky v celkovej výške 3.678,78 eur. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom, predžalobnej upomienky zo dňa 26.03.2016 v spojení s článkom 12. bod 12.2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že k vyhláseniu okamžitej (predčasnej) splatnosti celého dlhu veriteľ- právny predchodca žalobcu pristúpil v dôsledku omeškania žalovanej so zaplatením splátky splatnej dňa 20.01.2016 a že odo dňa zročnosti tejto splátky plynula pre celý dlh, t.j. pre všetky nasledujúce splátky trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 20.01.2019. O uvedenom svedčí oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.05.2016, kde právny predchodca žalobcu upozorňuje žalovanú, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila, týmto oznamujú, že dlh žalovanej z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Pokiaľ ide o splátky splatné pred vyhlásením splatnosti, nenastáva pri nich opätovne nová doba ich splatnosti, a
tým nezačína plynúť nová premlčacia doba od vyhlásenia okamžitej splatnosti. Inak by pri premlčanej splátke začala plynúť nová premlčacia doba aj po uplynutí 3 rokov, čo je v rozpore so zákonnou úpravou premlčania a zákonných možností predĺženia premlčacej doby. Žaloba na súd bola podaná dňa 26.03.2019, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty (správne trojročnej premlčacej doby), ktorá uplynula dňa 20.01.2019. Z týchto dôvodov sa súd prvej inštancie podrobnejšie nezaoberal meritom veci, ale žalobu v celom rozsahu zamietol s poukazom na premlčanie pohľadávky, ktorá vznikla zo spotrebiteľského vzťahu. Konanie v časti o zaplatenie 1.055,16 eur súd prvej inštancie zastavil s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP, platobný rozkaz zrušil bez odôvodnenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť mu sumu 3.568,78 eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná mu náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou zročnou dňa 20.01.2016, na ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia bola žalovaná vyzvaná v predžalobnej upomienke jeho právneho predchodcu zo dňa 26.03.2016. Právny predchodca nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol preto prvýkrát uplatniť najskôr nasledujúcim dňom po 20.04.2016, keď uplynuli tri mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba troch rokov. Je neprijateľné a v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter sporu nie je možné použiť výkladové pravidlo v prospech spotrebiteľa, nakoľko sa nejedná o výklad zmluvného ustanovenia, ale ustanovenie zákonné, ktoré platí pre obe strany sporu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 11Co/153/2019-126, podľa ktorého premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka až uplynutím troch mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie. Premlčacia doba zosplatneného dlhu tak začala plynúť od 21.04.2016, žaloba bola podaná dňa 26.03.2019, preto uplatnený nárok premlčaný nie je. Žalovaná dňa 19.10.2020 uhradila sumu 55,- eur s príslušenstvom, v tejto časti berie žalobu späť a navrhuje, aby v tejto časti konanie súd zastavil.
4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že interpretáciu ust. § 103 Občianskeho zákonníka žalobcom nepovažuje za správnu, nakoľko z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak nastane zročnosť celého dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, začiatok plynutia premlčacej doby je expresis verbis viazaný na splatnosť (zročnosť) tej splátky dlhu, pre ktorú došlo k splatnosti celého dlhu. Dotknuté ustanovenie je ustanovením, ktoré je vyjadrené jazykovo zrozumiteľne a určito a žiadnym výkladom (gramatickým, logickým, systematickým ani teleologickým) nemožno dospieť k inému záveru než k tomu, k akému dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a to, že premlčacia doba začala plynúť zročnosťou splátky splatnej dňa 20.01.2016. Nemožno preto dospieť k záveru žalobcu o tom, že premlčacia doba v danom prípade začala plynúť až uplynutím trojmesačnej lehoty od splátky, pre ktorú sa stal splatný celý dlh. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/256/2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoCsp/22/2020 ako i rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/135/2019. K čiastočnému späťvzatiu žaloby sa nevyjadrila.
5. Zástupcovi žalobcu bolo vyjadrenie žalovanej doručené dňa 01.04.2021, písomné stanovisko k nemu nepodal.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
7. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolateľom spochybnený vo výroku, ktorým bol zrušený platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 10Csp/17/2019-40 zo dňa 18.07.2019 a vo výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 1.055,16 eur
sčasti zastavené. V tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a súvisiaci výrok, ktorým žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
9. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo a medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 25.08.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky, predmetom ktorej bol úver vo výške 5.000,- eur splatný v 60- tich mesačných splátkach po 144,25 eur, konečná splatnosť úveru 8/2020, úroková sadzba fixná 27 %, celkové náklady spotrebiteľa 3.655,- eur. Listom zo dňa 26.03.2016 právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že ak do 05.05.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci január 2016, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná zásielku prevzala dňa 06.04.2016. Listom zo dňa 25.05.2016 právny predchodca žalobcu oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru v celkovej výške 5.281,54 eur.
10. Podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúca prvá omeškaná splátka, ale splátka, pre nesplnenie ktorej sa stal celý dlh zročným. Je nesporné, že (predčasné) zosplatnenie celého dlhu nie je povinnosťou, ale právom veriteľa, pričom veriteľ toto právo môže využiť (pri dodržaní trojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) pri ktorejkoľvek neuhradenej splátke, teda môže zosplatniť dlh pre neuhradenie ktorejkoľvek zo splátok, ktorých splatnosť nastala aspoň tri mesiace pred vyhlásením predčasnej splatnosti dlhu.
11. Citované ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka viaže začiatok premlčacej doby na dátum zročnosti práve tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace omeškania so zaplatením splátky, ale (keďže zákon nemá osobitné ustanovenia pre premlčanie takto zosplatneného dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy) premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Je pravdou, že týmto zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak vo všeobecnosti dĺžka premlčacej doby nie je v právnom poriadku jednotná; je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napríklad pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, resp. k podstatnému sťaženiu možností veriteľa uplatňovať svoje práva. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu je premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde. Tento výklad teda síce znamená de facto skrátenie všeobecnej trojročnej premlčacej doby o tri mesiace, k tomuto skráteniu však došlo v dôsledku jasného znenia textu samotného ustanovenia, čo nepredstavuje narušenie princípu právnej istoty veriteľa (keďže ust. § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka jednoducho nepripúšťa iný výklad a toto ustanovenie bolo veriteľovi už od začiatku známe).
12. Za situácie, že dlžníčka z úverového vzťahu porušila povinnosť splácať úver tak, ako tomu je v danom prípade, bol veriteľ oprávnený pristúpiť k zosplatneniu dlhu, k čomu v danom prípade došlo listom zo dňa 25.05.2016. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci k ochrane veriteľa. V posudzovanom prípade z dôvodu porušenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.08.2015 veriteľ úverovú pohľadávku ku dňu 25.05.2016 predčasne zosplatnil v celom rozsahu a zároveň žalovanú vyzval na úhradu celej dlžnej sumy. Z výzvy (predžalobnej upomienky) zo dňa 26.03.2016, ktorá zosplatneniu dlhu predchádzala, vyplýva, že splátka, ktorá zosplatnenie vyvolala, je splátka splatná v mesiaci január 2016, t.j. splatná dňa 20.01.2016. Z uvedenej výzvy je zrejmé, že pokiaľ mesačné splátky žalovaného boli splatné vždy ku 20. dňu v mesiaci, dňa 26.03.2016 boli splatné splátky 20.01.2016, 20.02.2016, 20.03.2016, splátka ku dňu 20.04.2016 splatná nemohla byť a ani sa jej výzva právneho predchodcu žalobcu týkať nemohla. Aby došlo k platnému zosplatneniu, musí k zosplatneniu dôjsť po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, pričom zosplatneniu musí predchádzať upomienka s upozornením na možnosť zosplatnenia tak, ako je upravené v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V danom prípade boli splnené predpoklady pre platné zosplatnenie dlhu, veriteľ zosplatnil dlh v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Platnosť zosplatnenia sporové strany nespochybňovali. Aby veriteľ mohol dlh zosplatniť, musel v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka čakať tri mesiace od splatnosti nezaplatenej splátky a až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky mohol pristúpiť k zosplatneniu dlhu k 25.05.2016. Nakoľko dlh bol zosplatnený dňom 25.05.2016, trojmesačná lehota požadovaná ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplynula, pričom právny predchodca žalobcu sám špecifikoval splátku, ktorá zosplatnenie vyvolala, a to splátku splatnú dňa 20.01.2016. Zosplatnenie tak nemohla vyvolať splátka splatná dňa 20.04.2016 ako tvrdil žalobca. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, že k zosplatneniu došlo pre nezaplatenú splátku splatnú 20.01.2016 a nakoľko žalobca uplatnil svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu až návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 27.03.2019, je jeho nárok premlčaný.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol) ako vecne správny potvrdil vrátane rozhodnutia o trovách konania, ktoré neboli odvolateľom vecne spochybnené.
14. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie 55,- eur s prísl. v odvolacom konaní odvolací súd udáva, že žalobca má v civilnom sporovom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj čiastočné späťvzatie žaloby pred právoplatným skončením konania. Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne vo veci nerozhodoval (aj v časti). Keďže žalobca vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie 55,- eur s prísl. späť skôr, ako rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol vo veci samej právoplatnosť a žalovaná vo svojom vyjadrení nevyjadrila svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, neuviedla žiadne vážne dôvody, pre ktoré s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasila, odvolací súd v zmysle § 370 ods. 1 CSP čiastočné späťvzatie žaloby pripustil a v zmysle § 370 ods. 2 CSP súčasne v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie v tejto časti zastavil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko bola v odvolacom konaní úspešná.
16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).