Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-48-2019.pdf
PDF · 76.74 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu: C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. Y. XXX/XX, F., zast.: JUDr. Ladislav Riedl, advokát, IČO: 50 490 044, so sídlom Slovenská 46, Prešov, proti žalovaným 1/: P.. P. H., A.. XX.XX.XXXX, W. E. XX, Č., 2/: U. H., A.. XX.XX.XXXX, W. E. XX, Č. o zaplatenie 2.800,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.800,- eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.800,- eur od 01.04.209 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie sa voči žalovanej 1/ zastavuje.
III. Žalovanej 1/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Žalovaný 2/ je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.10.2019 domáhal, aby súd uložil najskôr žalovanému 1/, neskôr žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.800,- eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.800,- eur od 01.04.209 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Zo žaloby vyplýva, že otec P. X. žalobcu požiadal o poukázanie sumy 2 800,- € na účet IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom malo ísť o pôžičku p. P. H.. Nakoľko od dlžníka nedokázal získať ani financie ani ďalšie informácie, pretože sa jednalo o jeho finančné prostriedky, rozhodol sa zistiť, kto je adresátom poukázanej platby. Po výzve a nereagovaní mu banka oznámila, že ide o žalovanú a pokiaľ vie, ide o dcéru dlžníka. Pretože platba bola poukázaná titulom pôžičky medzi dvoma fyzickými osobami na účet tretej osoby, pričom ani jedna z nich nekomunikuje so žalobcom ani s otcom, nemá vedomosť o osude poukázanej platby, dôvodí, že sa v danom prípade jedná o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, ktorá mu financie ani na výzvu nevrátila a ani neuviedla žiadne tvrdenia, ako s nimi naložila. Počas konania vyšlo najavo, že pôvodne zamýšľaný dlžník prevzal finančné prostriedky od vlastníčky platobného miesta. Žalovaná mala možnosť reagovať na jeho žiadosti už pred podaním žaloby, kedy ju kontaktoval prostredníctvom banky. Napriek tomu sa cíti urazená tým, že bola označená ako žalovaná. Žalovaná tvrdí, že by bolo vhodné predložiť Zmluvu o pôžičke. Toto už nie je jej starosť, keďže sa od celej transakcie dištancovala. A zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, možný uzavrieť aj ústne. Otec žalovanej, ktorému boli peniaze určené ich aj prevzal. Nikto nepoprel, že by o pôžičku malo ísť, najmä ak bolo toto pomenovanie uvedené v poznámke prvotnej transakcie. Ak by to nový žalovaný účinne poprel, jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie.
Žalobca k žalobe pripojil tieto listiny: výpis z účtu, žiadosť o sprostredkovanie vrátenia platby, odpoveď na žiadosť o vrátenie platby, čestné vyhlásenie, žiadosť o poskytnutie identifikačných údajov, poskytnutie identifikačných údajov,
3. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti. Podľa ustanovenia § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. Podľa ustanovenia § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Podľa § 146 ods. 1 CSP na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
V danom spore súd rozhodol o žalobe voči žalovanému 2/ podľa § 137 písm. a) CSP rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovel. Žalovanému bola uznesením č.k. 39C/48/2019-34 zo dňa 13.01.2021, ktoré bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 06.05.2021, uložená povinnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, v uznesení bol súčasne poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, čím boli dodržané podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa citovaného ustanovenia § 273 CSP.
Voči žalovanej 1/ súd konanie zastavil, keď žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.11.2020 vzal žalobu voči nej späť a žiadal konanie zastaviť.
Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Ide o tzv. dispozičný princíp civilného sporového konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je limitovaná nesúhlasom druhej procesnej strany. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie (§ 146 ods. 1 CSP).
Pretože žalobca vzal žalobu účinne v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním alebo predbežným prejednaním sporu, nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovanej, súd konanie v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 CSP zastavil.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
O nároku na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ súd rozhodol tak, že súd žalovanej vo výroku III. náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, keďže žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).
O nároku na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, keď neboli tvrdené a súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti výroku II. a III. je prípustné odvolanie na tunajšom súde v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia (§ 357 písm. a) CSP).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti rozsudku pre zmeškanie (výrok I. a IV.) nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. V takom prípade možno proti rozsudku vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).