Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cpr-1-2019.pdf
PDF · 131.24 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cpr/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne: H.. Q. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpená: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37 880 381 proti žalovanému: MANU s.r.o., so sídlom Záhradná 3505/36, 085 01 Bardejovská Nová Ves, IČO: 36 487 724, právne zastúpený: JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, IČO: 42 230 080, o zaplatenie sumy 2.369,49 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.369,49 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
- zo sumy 397,35 eur od 30.4.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 397,35 eur od 30.5.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 397,35 eur od 30.6.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 397,35 eur od 30.7.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 397,35 eur od 30.8.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 382,74 eur od 30.9.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.12.2018, doručenou súdu dňa 14.12.2018 domáhala zaplatenia sumy 2.369,49 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 397,35 eur od 30.4.2018 do zaplatenia, zo sumy 397,35 eur od 30.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 397,35 eur od 30.6.2018 do zaplatenia, zo sumy 397,35 eur od 30.7.2018 do zaplatenia, zo sumy 397,35 eur od 30.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 382,74 eur od 30.9.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania, z titulu zaplatenia mzdy, náhrady mzdy.
2. Svoj nárok odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 17.7.2016 uzavrela Pracovnú zmluvu, na základe ktorej pracovala ako robotníčka, administratívny pracovník v hlavnom pracovnom pomere. Dňa 31.8.2016 zmluvné strany podpísali Dodatok k pracovnej zmluve. Keďže jej nebola uhradená mzda po termíne jej splatnosti, uplatnila si nárok od marca 2018 do augusta 2018. Žalovaného niekoľkokrát urgovala a dožadovala sa vyplatenia mzdy. Žalovaný jej zaslal Dohodu o ukončení pracovného pomeru ku dňu 30.8.2018, v ktorej nebol uvedený záväzok žalovaného zaplatiť jej dlžnú mzdu a preto túto dohodu nepodpísala. V mesiacoch apríl až september 2018 urgovala žalovaného na úhradu mzdy a prebehla aj telefonická a písomná komunikácia. Žalovaného žiadala o ukončenie pracovného pomeru dohodou s výzvou, o splnenie si zákonných povinností, vyplatenia splatnej mzdy za marec až august 2018, vystavenia výplatných pások za uvedené obdobie, zápočtového listu, potvrdenia o zdaniteľných príjmoch
fyzickej osoby zo závislej činnosti. Žalovaný na úhradu mzdy nereagoval a zaslal len požadované listiny. Dňa 30.8.2018 zmluvné strany ukončili pracovný pomer podpísaním Dohody.
3. K žalobe sa vyjadril písomným podaním právny zástupca žalovaného. Uviedol, že nároky žalobkyne neuznáva a žalobu považuje za nedôvodnú. Medzi žalobkyňou a žalovaným síce došlo k formálnemu podpisu pracovnej zmluvy a následne dodatku k nej, ale nikdy nebolo vôľou strán tohto sporu uzatvorenie skutočného pracovného pomeru. Žalobkyňa nikdy v zmysle pracovnej zmluvy do práce nenastúpila a nevykonávala pre žalovaného pracovnú činnosť, ani sa nikdy u žalovaného nedomáhala prideľovania práce. Na druhej strane, nikdy žalobkyni neprideľoval žiadnu prácu a tak jej nemohol vzniknúť nárok na mzdu, ktorá je odmenou za vykonanú prácu. Procesné strany si v zmysle pracovnej zmluvy svoje povinnosti nikdy riadne neplnili, keďže nikdy od začiatku neboli reálne. Ozrejmil skutočný skutkový stav, predchádzajúci uzatvoreniu Pracovnej zmluvy. Ten spočíval v tom, že medzi žalobkyňou ako veriteľom a štatutárnym orgánom žalovaného, ako fyzickou osobou - dlžníkom, došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke zo dňa 9.9.2015. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa požičala žalovanému 10.000,- eur. Následne uzatvorili ďalšiu Zmluvu o pôžičke zo dňa 16.11.2015 na sumu 10.000,- eur. Keďže zo strany dlžníka X. O. nedošlo k vráteniu pôžičky v dohodnutej lehote, veriteľka s dlžníkom sa v r. 2016 vzájomne dohodli, že uzatvoria „fiktívny pracovný pomer“, v rámci ktorého bude konateľ spoločnosti X. O., za žalobkyňu odvádzať zákonné preddavky na zdravotné poistenie a odvody do sociálnej poisťovne. Odvody mali predstavovať splátky predmetných pôžičiek. Z uvedených skutočností je preto nepochybné, že vôľa strán nebola, aby uzatvorili reálnu pracovnú zmluvu, ale nepomenovanú zmluvu na plnenie pôžičky, formálne prostredníctvom odvodov. Žalobkyni takýto postup vyhovoval, keďže táto bola v tom čase nezamestnaná. Vzájomné vzťahy sa postupom času naštrbili. X. O. ako fyzická osoba pod tlakom zo strany žalobkyne bol nútený uzatvoriť Dohodu o pristúpení k záväzku. Na základe Dohody spoločnosť MANU s.r.o. pristúpila k záväzku svojho štatutárneho orgánu ako fyzickej osoby. Zároveň podpísal aj Notársku zápisnicu 109/2018, ktorá je vyhlásením povinných osôb o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou. Zo strany žalovaného dochádzalo k pravidelným úhradám odvodov za žalobkyňu. Táto napriek tomu podala návrh na začatie exekučného konania s tým, že exekučným titulom bola notárska zápisnica. Exekučné konanie bolo ukončené uspokojením všetkých nárokov žalobkyne z titulu pôžičiek. Z tohto dôvodu došlo v auguste 2018 k ukončeniu pracovného pomeru dohodou. Po ukončení pracovného pomeru k 30.8.2018 žalobkyňa pol roka poberala dávku v nezamestnanosti. Uvedené konanie žalobkyne možno považovať za rozporné s dobrými mravmi. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa nepodala trestné oznámenie na nevyplatenie mzdy a jej konanie možno považovať za zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.
4. Právny zástupca žalobkyne v písomnej replike uviedol, že v celom rozsahu trvá na žalobe z titulu uplatnenia nároku na zaplatenie mzdy. Nesúhlasil s tvrdeniami právneho zástupcu žalovaného, že k uzavretiu pracovno-právneho vzťahu došlo len formálne. Žalobkyňa vykonávala v pracovnom pomere závislú prácu, za ktorú dostávala dohodnutú mzdu, okrem žalobou napádaného obdobia a boli za ňu odvádzané príslušné odvody. Žalovaný nikdy nepoprel platnosť pracovnej zmluvy a potvrdil jej platnosť prideľovaním práce, úhradou mzdy za výkon práce a odvádzaním odvodov. Uviedol, že žalobkyňa nenútila žalovaného uzavrieť pracovnú zmluvu a nepodmieňovala to ani inou skutočnosťou. Základnou povinnosťou zamestnávateľa po podpise pracovnej zmluvy je prideľovať zamestnancovi dohodnutú prácu a ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodov, ktoré nespôsobil, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Zamestnanec má preto nárok na náhradu mzdy. Argumentoval, že nie je logické prejaviť vôľu uzavretím pracovno-právneho vzťahu z dôvodu splácania dlhu vo výške 24.000,- eur, formou odvodov z pracovno-právneho vzťahu v minimálnej výške. Žalobkyňa aj po uzavretí pracovno- právneho vzťahu požičala ďalšie finančné prostriedky vo výške 6.000,- eur v r. 2016 a v r. 2017. Žalobkyňa nepodala trestné oznámenie z dôvodu, že nechce zneužívať štátny aparát a predmetný vzťah vyhodnotila ako vzťah občiansko-právny.
5. V písomnej duplike právny zástupca žalovaného uviedol, že odmieta tvrdenie žalobkyne, že mala vykonávať činnosť koordinátora pre zamestnancov pôsobiacich v Českej republike. Pracovná zmluva je uzavretá na druh práce - robotník, s miestom výkonu práce Bardejovská Nová Ves, t.j. sídlo žalovaného, čo je rodinný dom, kde reálne trvale žije spoločník a konateľ žalovaného a jeho rodina. Predmetná adresa sídla slúži výlučne iba ako sídlo, ktoré je zapísané v obchodnom registri a všetky aktivity súvisiace s podnikateľskou činnosťou sú sústredené v Českej republike. Zároveň poukázal na to, že ak by žalobkyňa vykonávala prácu v Českej republike, táto by si uplatňovala aj diéty. Koordinátora zamestnancov vždy vykonával výlučne konateľ žalovaného. Je pravdou, že žalobkyňa sa isté obdobie
zdržiavala s konateľom žalovaného v Českej republike, avšak iba v rámci vzájomných osobných nadštandardných vzťahov. Nikdy nie za účelom výkonu práce žalobkyne. Je pravdou, že v priestoroch obchodných partnerov žalovaného sa žalobkyňa zúčastnila niekoľkých stretnutí, ale vždy iba ako doprovod konateľa žalovaného. Skutočnosť, že žalobkyňa nikdy reálne nevykonávala žiadnu pracovnú činnosť, preukázal listinným dôkazom doloženým súdu - doklady za sporné obdobie, t.j. potvrdenie o dochádzke zamestnancov. V týchto dokumentoch nefiguruje žalobkyňa a tieto zoznamy mu zasielal priamo obchodný partner v Českej republike a nevyhotovoval ich žalovaný.
6. Na prvom pojednávaní, na otázku súdu k právnemu zástupcovi žalobkyne, či si nárok uplatňuje titulom nevyplatenej mzdy za vykonanú prácu žalobkyne u žalovaného v predmetnom období, odpovedal, že si uplatňujú nárok na mzdu. Následne právny zástupca žalobkyne uviedol, že pokiaľ v spornom období žalovaný neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa a žalobkyni tak patrí náhrada mzdy, keďže sa práce domáhala. Z uvedeného teda vyplynulo, že žalobkyňa si uplatňuje ako zamestnanec nárok na mzdu za vykonanú prácu, resp. alternatívne náhradu mzdy za nevykonanú prácu, pre prekážku na strane zamestnávateľa.
7. Žalobkyňa na pojednávaní popísala pracovný režim u žalovaného. V zmluve mala uvedený 8-hodinový pracovný čas, ale niekedy sa vrátila na ubytovňu o 17.00 hod. alebo 19.00 hod.. Nebola celý čas na sklade. Keď ráno prišla podľa potreby, či už do 10.00 hod. alebo 11.00 hod., mali na starosti upratovanie, ak sa nestíhalo, pomáhala zamestnancom, hoci jej konateľ povedal, že to nemusí robiť. Keď všetky veci prešla, zavolala p. O. a on po ňu prišiel. Najčastejšie spolu riešili ubytovanie pre nových pracovníkov, hľadali po ubytovniach ubytovanie, skrátka čo prišlo, to vybavovali spolu, či pracovné pomôcky alebo iné veci. Niekedy jej povedal, že má voľno už o 14.00 hod., niekedy končili pracovný čas aj o 17.00 hod. alebo o 19.00 hod.. Mala pružnú pracovnú dobu. Poukázala na svoju e-mailovú komunikáciu s jednotlivými pracovníkmi, s kanceláriou a s inými zamestnancami. Na preukázanie svojich tvrdení predložila zoznam e-mailov a komunikácií z r. 2017. Uviedla, že do Bardejova sa vrátila koncom februára 2018 a kontaktovala p. O., že sa potrebuje s ním stretnúť, pretože sa s ním chcela rozprávať ohľadom práce. Povedal jej, že ju preradí na inú prevádzku, že pôjde do Jihlavy alebo do Poličky, ale musí počkať. Keďže p. O. bol už vonku (zrejme mala na mysli za hranicami SR - poznámka súdu), práce sa domáhala telefonicky. Bol vycestovaný v Prahe, niekedy sa aj stretli, napr. v dňoch 5.3.2018, 19.3.2018, 26.3.2018, 17.4.2018, 28.5.2018. Uviedla, že tieto tvrdenia uvádza ako doklad, že sa domáhala práce, o čom má telefonické výpisy zo dňa 29.1.2018, 15.2.2018, ktorými ho informovala o stave na prevádzke. Dňa 5.3.2018 sa stretli a telefonovala p. O. 13.3.2018, 19.3.2018 s tým, že sa aj stretli, ako aj v dňoch 26.3.2018, 4.4.2018, 16.4.2018, 17.4.2018, 2.5.2018, 4.5.2018, 16.5.2018, 28.5.2018. Stretli sa 28.5.2018 a povedal jej, že predáva dom a že všetko jej vyrovná do konca augusta 2018. Na tomto stretnutí sa aj dohodli o ukončení pracovnej zmluvy k augustu 2018. Nevedela sa vyjadriť ku skutočnosti, kedy sa vzťahy medzi ňou a p. O. naštrbili. Uviedla, že dobre vychádzali. Iba raz jej p. O. zaslal 1.2.2018 sumu 20.000,- Kč na účet ako výplatu. Nedisponovala pracovným denníkom, ani si ho nepísala. V spornom období od marca do augusta 2018 uviedla, že jej práca nebola prideľovaná, hoci sa jej domáhala, pretože konateľ jej povedal, že má čakať, že ju preradí na inú prevádzku. Keď sa vrátila z Českej republiky, stretávala sa s p. O. v Bardejovských Kúpeľoch pri káve. S p. O. bývali na jednej ubytovni Areál Hloubětín, na jednej izbe z dôvodu, že nebolo voľné miesto po celý čas, keď pracovala v Českej republike a tento sa nechcel odsťahovať. Keď sa vrátila z Českej republiky, išla do kancelárie v Bardejove, na Ul. Hviezdoslavova 3, ale bolo zatvorené a na druhý deň išla na Ul. Záhradnú, kde je rodinný dom konateľa a nahlásené sídlo firmy. Zvonila, ale nikto neotváral, preto kontaktovala aj p. O.. Poukázala na výplatné pásky, ktoré odrážajú výkon jej práce.
8. Okresný súd Poprad v predmetnej právnej veci rozsudkom č.k. 21Cpr/1/2019 - 371 zo dňa 19.2.2020 žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nepreukázania výkonu práce za sporné obdobie, za ktoré by jej mala prináležať mzda. V dôsledku podaného odvolania žalobkyňou Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 22CoPr/3/2020 - 400 zo dňa 30.11.2020 výrokom zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Odvolací súd prijal záver a uložil nanovo rozhodnúť o nárokoch žalobkyne. Uviedol, že je nepochybné, že v súdenej veci sa jedná v zmysle § 316 ods. 1 CSP o individuálny pracovno-právny spor, keďže v danom prípade ide o spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovno-právnych vzťahov. V tejto súvislosti treba mať na zreteli, že zamestnanec sa v zmysle ustanovení § 316 až § 323 CSP, považuje za „slabšieho“ účastníka pracovnoprávneho vzťahu, pričom sa jedná o spor s
ochranou slabšej strany. Odvolací súd poukazuje, že v zmysle § 319 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará, alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Vzhľadom na tvrdenia žalobkyne o telefonických rozhovoroch a osobných stretnutiach s konateľom žalovaného X. O., za účelom dožadovania sa pridelenia práce, považuje odvolací súd v tejto veci za dôležité doplniť dokazovanie v zmysle § 319 CSP vypočutím konateľa žalovaného ohľadne okolnosti tvrdeného ukončenia prideľovania práce žalobkyni a jej výzvy na prideľovanie práce. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že samotná žalobkyňa na pojednávaní tvrdila, že by vedela telefonické a osobné stretnutia s konateľom žalovaného preukázať aj výpoveďou žalovaného, ktorý sa však na pojednávanie nedostavil a predložil len svoje vyhlásenie. Výsledky dokazovania súd prvého stupňa nadväzne opätovne komplexne vyhodnotí, posúdi podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení.
10. Po zrušujúcom rozsudku právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa si nárokuje podaním žaloby náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku, z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa, teda iných prekážok, než sú uvádzané v ust. § 142 ods. 1, 2 ZP. V konaní bolo nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola platne uzatvorená pracovná zmluva v písomnej forme. Žalovaný sám nepopiera, že do marca 2018 jej prideľoval prácu a vo svojich vyjadreniach písomných uvádza, že považuje nárok žalobkyne od marca do augusta 2018 za nedôvodný z dôvodu údajnej fiktívnej pracovnej zmluvy. Žalovaný doposiaľ žiadnym spôsobom neuviedol skutočnosť, aby nejakým spôsobom v období marec - august 2018 vyzýval žalobkyňu na nástup výkonu do práce a táto by odmietla na výkon ním navrhovanej pracovnej činnosti. Naopak, žalobkyňa sa doposiaľ vo svojej výpovedi vyjadrovala tým spôsobom, že kontaktovala žalovaného napriek tomu, že to nie je jej zákonnou povinnosťou. Napriek tomu, že žalobkyňa nemá takúto povinnosť dožadovať sa prideľovania práce, žalobkyňa túto skutočnosť tvrdila, na preukázanie predložili výpis z telefónneho účtu žalobkyne od 8.1.2018 do 7.6.2018, v zmysle ktorého chceli aj na pojednávaní žalovaného konfrontovať ohľadom telefonických rozhovor z telefónneho čísla 09.. XXX XXX na telefónne číslo 09.. XXX XXX, ktoré by malo patriť žalovanému, čo chceli potvrdiť v rámci jeho výsluchu a kladenia otázok. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k tomu, že bola v mieste sídla zamestnávateľa v tomto období, avšak ide sa o rodinný dom štatutára, zamestnávateľa, kde zvonila na bráničku, avšak nikto jej neotváral a preto inak ako telefonicky a osobne nevedela si vyžiadať od žalovaného informácie o tom, či a akým spôsobom, v akom rozsahu jej chce prideľovať prácu v období trvania platnej pracovnej zmluvy. Žalobkyňa si vyhotovila fotografiu sídla spoločnosti evidovanú v Obchodnom registri, kde bola osobne prítomná.
11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dal do pozornosti vykonanie dôkazu a prehlásenia, ktoré bolo na poslednom pojednávaní doložené. Dal do pozornosti práve § 81 písm. b), kde základnou povinnosťou zamestnanca je byť na pracovisku na začiatku pracovného času. Ak teda tvrdí žalobkyňa, že práce sa dovolávala, ani jeden z výpisu telefonátov nepotvrdzuje, že v čase 8.00 hod. stála v mieste sídla na výkonu práce a telefonovala svojmu zamestnávateľovi, že sa nevie dostať do miesta výkonu práce. Dal do pozornosti čl. 2 základných zásad ZP, posledná veta, kde výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu alebo spoluzamestnancom. Chcel dať do pozornosti dôkazy, na ktoré poukazoval na začiatku konania, kde aj napriek tomu, že žalobkyňa doložila množstvo e-mailov firemnej komunikácie do 2/2018, od 3/2018 až do polovice 8/2018 nebola schopná vyprodukovať jediný e-mail, list, ktorý by preukazoval práve to, že na pracovisko sa nemohla dostať, práce sa dovolávala a jednoducho zamestnávateľ je ten, ktorý vytvoril údajne prekážku v práci tak, ako sa snaží žalobkyňa dodatočne presvedčiť súd v tomto konaní.
12. Vykonaným dokazovaním a to najmä výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi ktoré sú obsahom spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
13. Dňa 17.7.2016 spoločnosť MANU s.r.o. a žalobkyňa uzavreli Pracovnú zmluvu. Zmluvou si pracovno- právne subjekty dohodli deň nástupu do práce 18.7.2016, vo funkcii robotník, s miestom výkonu práce
- Bardejovská Nová Ves. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.8.2016, so skúšobnou dobou tri mesiace, mzdovými nárokmi, hrubou mzdou 2,328 eur/hodinu, s týždenným úväzkom na 20 hodín. Dňa 31.8.2016 zmluvné strany uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, ktorej predmetom bola zmena doby na neurčitú, s týždenným úväzkom 40 hodín a mzdovými podmienkami hrubej mzdy 405,- eur mesačne. Dňa 20.8.2018 právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného, aby si splnil zákonné
povinnosti, vyplatil splatnú mzdu za obdobie od marca 2018 do augusta 2018, vystavil výplatné pásky za obdobie od januára 2018 do augusta 2018, zápočtový list, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti. Dňa 30.8.2018 žalobkyňa so žalovaným uzavreli Dohodu o skončení pracovného pomeru, s dňom ukončenia 30.8.2018, bez uvedenia dôvodu. Dňa 27.9.2018 žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie nevyplatenej mzdy. Žalovaný vystavil výplatné pásky žalobkyne za mesiac marec so mzdou v sume 397,35 eur, za apríl v sume 397,35 eur, za máj v sume 397,35 eur, za jún v sume 397,35 eur, za júl v sume 397,35 eur, za august v sume 382,74 eur. Dňa 1.2.2018 bola na účet žalobkyne pripísaná suma 20.000,- Kč, od žalovaného s označením výplata. Dňa 1.10.2018 žalovaný oznámil písomne žalobkyni, že nesúhlasí s jej požiadavkami, nakoľko išlo medzi nimi o fiktívne zamestnanie, ktorého cieľom mala byť kompenzácia úrokov z poskytnutej pôžičky. Od 28.9.2018 do 10.2.2019 boli žalobkyni vyplácané dávky v nezamestnanosti. Koncom februára 2018 sa žalobkyňa vrátila z Českej republiky, nebola zamestnaná u iného zamestnávateľa, ani nebola evidovaná ako práceneschopná do ukončenia pracovného pomeru so žalovaným k 30.8.2018.
14. Podľa čl. 5 ZP, zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
15. Podľa § 42 ods. 1 ZP, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
16. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) ZP, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
17. Podľa § 60 ods. 1, 2 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
18. Podľa § 129 ods. 1, 3 ZP, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
19. Podľa § 142 ods. 3 ZP, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
20. Podľa § 316 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.
21. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa dňa 17.7.2016, uzatvorila pracovnú zmluvu ako zamestnanec so žalovaným. Táto skutočnosť bola medzi stranami sporná, keďže žalovaný tvrdil, že išlo o fiktívny pracovný pomer. Na základe pracovnej zmluvy vznikol dňom jej nástupu do práce pracovný pomer na dobu určitú, neskôr na dobu neurčitú, so 40 hodinovým týždenným pracovným časom, s dohodnutou mesačnou mzdou vyplývajúcou z Dohody o zmene pracovnej zmluvy 405,- eur mesačne brutto, s druhom práce robotník. Splatnosť mzdy bola v pracovnej zmluve dohodnutá do 30.- teho dňa nasledujúceho mesiaca. Súd prijal záver, že v „danom čase“ došlo k platnému uzatvoreniu pracovnej zmluvy na základe vôle obidvoch strán, pri dobrých vzťahových pomeroch a to bez ohľadu na skutočnosť, čo bolo pohnútkou na uzavretie zmluvy, na oboch zmluvných stranách. Pracovná zmluva bola uzavretá, podpísaná zmluvnými stranami. Javí sa, že v ,,danom čase“ žalovaný vyplácal mesačne
žalobkyni sumu 20.000,- Kč za vykonávanú prácu, či už v hotovosti alebo na jej účet, čo preukázala listinným dôkazom, výpisom z jej účtu zo dňa 1.2.2018, kedy jej bola na účet pripísaná suma 20.000,- Kč s označením žalovaným ako ,,výplata Manu“ (čl. 151 - súdneho spisu). Zaslanie výplaty na účet žalobkyne odôvodnila tým, že bol X. O. v tom čase v nemocnici, čo nebolo popreté. V prejednávanej veci je preto zrejmé, že bol platne založený pracovno-právny vzťah medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, na základe ktorého vznikla zamestnávateľovi povinnosť prideľovať zamestnankyni prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť jej za vykonanú prácu mzdu a pre prípad iných prekážok, ako sú uvedené v § 142 ods. 1 a 2 ZP poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy, až do doby ukončenia pracovného pomeru Dohodou ku dňu 30.8.2018. Žalobkyňa rozsiahlou emailovou komunikáciou za rok 2017 preukázala, že vykonávala prácu pre spoločnosť Manu s.r.o. v spolupráci so synom konateľa. Z listinný dôkazov bolo zrejmé, že vykonávala koordinátorskú prácu, teda všetko, čo sa týka chodu firmy jej zamestnancov v Českej republike. Mailovú komunikáciu nepoprel ani žalovaný. Skutočnosť, že vo februári 2018 pracovala pre žalovaného, preukázala listinným dôkazom, emailom, vyhlásením zamestnanca Q. Z.. Tento uviedol, že žalobkyňa dochádzala od roku 2017 do února (február) 2018 do firmy Globus, Podebradská 608, ako koordinátorka v dobe neprítomnosti J. O. a prevádzala tam kontrolu, pracovníkov firmy Manu ( listinný dôkaz čl.154 - súdneho spisu). U žalovaného vykonávala prácu robotníčky a neskôr funkciu koordinátorky a vykonávala práce týkajúce sa náboru zamestnancov pre žalovaného do Českej republiky (ďalej len ČR) aj po tom, čo sa z ČR vrátila do Bardejova. Bola jeho pravou rukou v pružnom pracovnom čase, čo nepoprel žalovaný a vykonávali prevažnú časť pracovných vecí spoločne, týkajúcich sa zabezpečenia chodu firmy.
23. Súd po vyriešení predbežnej otázky, či ide o platný pracovný pomer, následne vec (ex offo) z úradnej povinnosti, napriek skutočnosti, že žalobkyňa bola zastúpená v konaní právnym zástupcom (do zrušenia rozsudku odvolacím súdom), inak právne posúdil uplatnený nárok na tvrdenom skutkovom základe a to v zmysle § 142 ods. 1 písm. a) ZP. Súd preto právne posúdil uplatnený nárok, ako nárok žalobkyne na zaplatenie náhrady mzdy, za prácu, ktorú nemohla vykonávať pre žalovaného po návrate z Českej republiky, od marca do augusta, až do uzavretia Dohody o ukončení pracovného pomeru.
24. Žalobkyňa podala na súd žalobu, predmetom ktorej v zmysle právneho záujmu, ktorému mala byť poskytnutá ochrana, bolo zaplatenie náhrady mzdy pre prekážku v práci na strane žalovaného, nepripustenie žalobkyne k práci, neprideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy. Argumentácia smerujúca k tvrdenej oprávnenosti žalobou uplatneného nároku bola, ako zo spisu vyplýva, založená na tvrdení o tom, že žalovaný pre ňu prácu podľa pracovnej zmluvy nemá. Povinnosťou zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy (primárna povinnosť zamestnávateľa), ktorej sa žalobkyňa výzvami domáhala, recipročne zodpovedá povinnosť zamestnanca vykonávať pre zamestnávateľa osobne prácu dohodnutú v pracovnej zmluve (sekundárna povinnosť zamestnanca). V zmysle uvedeného platí, že až ako recipročne musí byť zamestnanec reálne pripravený, schopný a ochotný pre zamestnávateľa prácu konať; uvedené sa pritom neprejavuje deklaratórnymi vyhláseniami o pripravenosti, schopnosti a ochote výkonu práce, ale tak, že zamestnanec s druhom dohodnutej práce, ktorá vyžaduje osobnú prítomnosť na pracovisku, sa v určenom čase na konkrétne pracovisko, za účelom výkonu práce dostaví. Ak napriek uvedenému je zamestnávateľ nečinný, zamestnancovi prácu nepridelí, alebo odmietne, vtedy je naplnený predpoklad prekážky v práci na strane zamestnávateľa, následkom čoho je povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy.
25. Ustanovenie § 47 ZP predstavuje základnú charakteristiku pracovného záväzku. Odsek 1 písm. a) tohto ustanovenia vyjadruje jednu zo základných právnych povinností, ktorú zamestnávateľ má v pracovnom pomere, teda prideľovať zamestnancovi prácu, resp. ho zamestnávať odo dňa vzniku pracovného pomeru a to prácami podľa pracovnej zmluvy.
26. Prekážku v práci na strane zamestnávateľa možno vo všeobecnosti charakterizovať ako situáciu, ktorá zamestnávateľovi z objektívnych dôvodov, bez vplyvu zo strany zamestnanca, bráni v istom časovom okamihu plniť voči zamestnancovi povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru. V zásade ide o štyri druhy prekážok a to o prekážky z dôvodu prestoja, nepriaznivých poveternostných vplyvov, inej prekážky na strane zamestnávateľa a vážnej prevádzkovej príčiny.
27. Súd po preskúmaní zistil, že síce žalobkyni nevzniklo právo na mzdu za odpracovanú prácu, ale jej vznikol nárok na náhradu mzdy z dôvodu, že ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa práve z dôvodu na strane žalovaného, ktorý po februári 2018 prestal prideľovať žalobkyni prácu. Žalobkyňa
tvrdila, že po februári 2018 sa domáhala práce voči konateľovi žalovaného X. O., no žalovaný jej ju neprideľoval. Neprideľovanie práce sa považuje za ostatné prekážky na strane zamestnávateľa a zakladá právnu povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
28. Na pojednávaní dňa 9.6.2021 súd doplnil dokazovanie ex offo v intenciách uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22CoPr 3/2020 s poukazom na bod 30, v tom smere, že nie je povinnosťou žalobkyne domáhať sa prideľovania práce a z nečinnosti zamestnanca domáhať sa práce nemožno pre žalobkyňu vyvodiť nepriaznivé následky. Preto súd zisťoval, či žalobkyňa v spornom období od 3-8/2018 bola práceneschopná, či vykonávala prácu u iného zamestnávateľa a teda či existovali na jej strane prekážky, pre ktoré by nemohla pracovať pre žalovaného do 30.8.2018. Žalobkyňa uviedla, že nebola práceneschopná, nepracovala u iného zamestnávateľa a bola pripravená pracovať. Tieto skutočnosti neboli vyvrátené. Ďalej súd doplnil dokazovanie o výsluch žalobkyne v tom smere, či ju vyzýval konateľ žalovaného k nastúpeniu do práce. Uviedla že ju nekontaktoval, že iba ona jeho kontaktovala. Iné v konaní ani nebolo preukázané, aby žalovaný kontaktoval žalobkyňu, čo bolo pre právne posúdenie veci podstatné. Žalovaný vo svojom Prehlásení tvrdil, že v Poličke ani v Jihlave jeho spoločnosť nemala žiadne aktivity. Tomuto tvrdeniu súd uveril. Súdu sa však javí po opísaní skutočností na pojednávaní žalobkyňou ohľadom stretnutí cit.:,, boli na jednaní s p. O. a p. Z. u riaditeľa ohľadom zamestnania našich pracovníkov, keďže mali záujem o strojárenské profesie. Konateľ žalovaného sa rozhodol, že zamestná na tieto pozície Ukrajincov a následne išli do Michaloviec na jednanie s pánom, ktorý mal sprostredkovať a sprostredkovával pre Ukrajincov prácu na SR alebo ČR. Konateľ mal za to, že bude lacnejšie, ak sa zamestnajú Ukrajinci, preto mala za to, že pôjde do Poličky pracovať a stále to aj urgovala. Konateľ ju predstavil riaditeľovi p. B. ako koordinátorku, ktorá to bude tam mať na starosti. V Michalovciach sa stretli na káve“ že tieto sú tiež pravdivé. Tieto tvrdenia sa nejavia ako vymyslené a len nasvedčujú tomu, že žalovaný mal zámer o rozšírenie obchodných aktivít smerom k Jihlave a Poličke, avšak tieto boli zrejme zmarené v dôsledku narušených vzťahoch medzi žalobkyňou a konateľom žalovaného, v súvislosti s vymáhaním exekúcie. Preto žalobkyňa mala dôvod domnievať sa, že ju žalovaný zamestná po februári 2018 a pridelí prácu. Následkom opísaných skutočností, ktoré pretrvávali až do augusta 2018 sa situácia zrejme vyhrotila tak, že podpísali Dohodu o ukončení pracovného pomeru. Súd podotýka, že konateľ spoločnosti pokiaľ podpíše Pracovnú zmluvu či už fiktívne alebo reálne, by takúto zmluvu mal fiktívne alebo reálne aj ukončiť, čo sa stalo až v auguste 2018. Dovtedy sú jeho povinnosti dané v zmysle Zákonníka práce.
29. Súd zisťoval doplneným dokazovaním, ako už bolo vyššie uvedené, či na strane žalobkyne boli prekážky v práci spočívajúce napr. v práceneschopnosti, výkonu inej práce, avšak takéto prekážky na strane žalobkyne zistené neboli. Preto súd uzavrel na základe zistených skutočností, že žalobkyňa bola pripravená na výkon práce, ktorú jej mal zamestnávateľ prideľovať. Uvedené preukázala aj tým, že práce sa išla dožadovať do sídla firmy, avšak sídlom firmy bol rodinný dom žalovaného. Preukazovala to fotodokumentáciou založenou v spise. Žalobkyňa tvrdila, že o vykonávanie práce záujem mala, viackrát sa domáhala pracovného stretnutia s konateľom žalovaného a snažila sa prísť k zamestnávateľovi osobne. Uvedené preukázala výpisom telefonátov, ku ktorým mal možnosť sa vyjadriť konateľ žalovaného, ktorý sa však o takúto možnosť pripravil a na pojednávanie sa nedostavil. Nedostavil sa ani na predchádzajúce pojednávania, teda súd má za to, že nemá záujem riešiť túto vec osobne, aj keď súd zobral na vedomie v súčasnosti ním deklarovaný zdravotný stav. Súd je toho názoru, že dokazovanie jeho výsluchom nebolo nevyhnutné na preukázanie skutočného stavu za stavu, že žalobkyňa nebola povinná sa domáhať prideľovania práce, ale čakať na výzvu zamestnávateľa, že má nastúpiť na výkon práce, na ktorý bola pripravená. Z uvedeného dôvodu preto súd neodročoval pojednávanie. Súd dokonca nevedel zaujať stanovisko (pre prípad nariadeného výsluchu konateľa v intenciách KS PO), či konateľa žalovaného má predviesť pred súd za pomoci policajných zložiek, keďže na druhej strane ide o procesnú stranu ktorá má právo zúčastniť sa pojednávania a nie povinnosť a tým by mohlo byť porušené právo na spravodlivý súdny proces, aj keď ide o ,,silnejšiu stranu v spore“. Žalovaný bol zastúpený právnym zástupcom a evidentne podľa jeho tvrdení sa s ním nestretol od posledného pojednávania cca 1 rok. V prípade neprítomnosti konateľa na pojednávaní (nevyjadrením sa k predkladaným dôkazom v jeho prospech) musí niesť procesný následok vo forme zamietnutej žaloby. Súd preto považoval za nadbytočné pri právnom závere krajského súdu, že v prvom rade má zamestnávateľ vyzvať zamestnanca k nástupu do práce, čo preukázané nebolo. Nemožno preto bremeno tvrdenia za takejto dôkaznej situácie prenášať na žalobkyňu. Taktiež mal súd za nadbytočné za spomínanej dôkaznej situácie ex offo vyhotovovať obsah SMS komunikácie, telefonátov, pokiaľ sa
mali týkať dožadovania sa práce žalobkyňou, keďže dožadovanie sa práce zo strany zamestnanca nie je prioritou pri danej hypotéze v zmysle ust. § 142 ods. 1 ZP. Je povinnosťou zamestnávateľa vyzvať najprv zamestnanca, aby nastúpil do práce a v prípade nenastúpenia do práce zamestnanca je potrebné riešiť, či existovala vôľa na strane zamestnanca pracovať.
30. Za obdobie, v ktorom zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu a neumožní mu pracovať, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Náhrada mzdy, ako ju upravuje § 79 ods. 1 ZP, je preto dôsledkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa, ktorý je povinný prideľovať pracovníkovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou. Priznanie tejto náhrady však závisí od možnosti a ochoty pracovníka vykonávať prácu. Ak teda pracovník nie je ochotný prácu vykonávať, nemá v tejto dobe nárok na poskytnutie náhrady mzdy. To však v konaní preukázané nebolo. Súd konštatoval, že v priebehu konania bola preukázaná jednak skutočnosť, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela pracovný pomer platne a zamestnávateľ jej prideľoval prácu, čo vyplýva z rozsiahlej emailovej komunikácie so synom J. O., I. O. a túto povinnosť mal až do uzavretia dohody o ukončení pracovného pomeru. Pokiaľ žalovaný nemal pre žalobkyňu prácu, mal s ňou ukončiť pracovný pomer o niekoľko mesiacov skôr. Bolo povinnosťou žalobkyne riadne nastúpiť do zamestnania na výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy na základe výzvy zamestnávateľa, v opačnom prípade by porušila pracovnú disciplínu a vystavila by sa tomu, že jej nebude náhrada mzdy vyplatená.
31. Náhrada mzdy má povahu satisfakcie voči pracovníkovi a súčasne aj sankcie voči subjektu, ktorý bezdôvodne pristúpil ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom. Žalovaný nepreukázal, že jej nemá akú prácu prideľovať. K strate na zárobku následkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy môže u zamestnanca dôjsť len vtedy, ak je sám pripravený, ochotný a schopný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Ak pracovník nie je schopný, napr. pre práceneschopnosť, alebo ochotný vykonávať prácu pridelenú podľa pracovnej zmluvy, nemá nárok na náhradu mzdy v zmysle cit. uznesenia. (porov. R 90/1970, stanovisko NS ČR Cpjn 4/2004).
32. Predmetný nárok vo forme náhrady mzdy priemerného zárobku žalobkyne súd preto priznal v celom rozsahu za mesiace marec 2018 až august 2018. Za kalendárny mesiac marec 2018 priznal výšku 397,35 eur, za apríl 2018 vo výške 397,35 eur, máj 2018 vo výške 397,35 eur, jún 2018 vo výške 397,35 eur, júl 2018 vo výške 397,35 eur a mesiac august vo výške 382,74 eur. Uvedené žalobkyňa preukázala listinnými dôkazmi, mzdovými výplatnými páskami, ktoré žalovaný vystavil žalobkyni do ukončenia pracovného pomeru.
33. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Súd priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania ku dňu splatnosti každej mesačnej mzdy.
36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Žalobkyňa bola úspešná v konaní, preto súd priznal náhradu trov konania úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
39. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.