Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17P-129-2020.pdf
PDF · 121.94 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/129/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou, vo veci starostlivosti o mal. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Leviciach ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: J.. Q. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, N. a Q.. D. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Ul. kpt. J.N. XXXX/XX, R., v konaní zastúpená JUDr. Tiborom Sojkom, advokátom so sídlom v Leviciach, A. Sládkoviča 1, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa a zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého B., nar.: XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 200,- Eur na sumu 300,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 10.12.2020.
II. Zaostalé výživné za obdobie od 10.12.2020 do 09.06.2021 pre maloleté dieťa vo výške 509,33 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu sa z a m i e t a.
IV. Návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa z a m i e t a.
V. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 11P/333/2016-269 zo dňa 06.12.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/7/2018-341 zo dňa 14.03.2018 v časti o výživnom na maloleté dieťa.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom súdu doručeným dňa 22.09.2020 domáhal zníženia výživného na mal. B. zo sumy 200,-eur na sumu 50,-eur mesačne odo dňa podania návrhu na súd. Podaný návrh odôvodnil znížením jeho príjmu, ku ktorému došlo zmenou jeho zamestnávateľa, jeho finančnými záväzkami, ku ktorým sa zaviazal počas manželstva s matkou dieťaťa a na splácanie ktorých bol sám ponechaný ako aj tým, že znáša všetky cestovné náklady súvisiace s realizáciou styku s maloletým. Návrhom súdu doručeným dňa 01.12.2020 otec navrhol maloletého zveriť do jeho výlučnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorý neskôr modifikoval tak, že navrhol maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Svoj záujem na zmene úpravy rodičovských práv a povinností prezentoval jednak pre dopyty maloletého, kedy budú môcť spolu tráviť viac času ako aj z dôvodu, že má záujem plnohodnotne sa venovať výchove a starostlivosti o maloletého, čo mu matka
dieťaťa znemožňuje jej odsťahovaním sa spolu s maloletým do iného okresu, než v ktorom má bydlisko on ako aj jeho rodina. Vyjadril presvedčenie, že matka vytvára všetky predpoklady na to, aby dieťa na otca a jeho rodinu zanevrelo. Uviedol, že styk s maloletým prebieha v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Levice, pričom dohoda s matkou, ktorý by mu umožnila stretnúť sa s maloletým nad rámec súdom upraveného styku nie je možná. Matka akékoľvek jeho návrhy v tomto smere odmieta, čo sa prejavilo aj počas pandemickej situácie. Styk s maloletým sa doposiaľ nerealizoval približne tri alebo štyrikrát pre chorobu dieťaťa, ktorá mu bola matkou lekárskymi potvrdeniami preukázaná.
2. Matka s podaným návrhom otca na zníženie výživného ako aj zmenu zverenia dieťaťa nesúhlasila. Poukázala na to, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa výrazne zmenili potreby a zvýšili výdavky na maloletého, ktorý navštevuje predškolské zariadenie. Zvýšili sa jej výdavky súvisiace so zabezpečením vlastného bývania. Sama znáša výdavky na splácanie hypotekárneho úveru ako aj ďalšie výdavky spojené s vedením domácnosti. Uviedla, že otec na výživu maloletého prispieva výživným určeným súdom, naviac neprispieva finančnými ani vecnými plneniami. Poukázala na to, že styk otca s maloletým sa realizuje v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Levice, pokiaľ k realizácií styku nedošlo, bolo to výlučne pre zdravotné dôvody na strane dieťaťa, pričom tieto boli otcovi riadne preukázané lekárskym potvrdením a zároveň kompenzované poskytnutím náhradných termínov s výnimkou styku, ktorý sa mal uskutočniť v stredu počas týždňa. Poprela tvrdenia otca o jej manipulatívnom správaní k dieťaťu s cieľom vymazať otca z jeho života. Zdôraznila, že vyvíja snahu o zachovania vzťahu medzi otcom a dieťaťom, ktorý sa snaží podporovať, rovnako ako podporuje vzťah dieťaťa k rodine otca. Mala za to, že je to práve otec, ktorý sa snaží maloletého ovplyvňovať a manipulovať vo svoj prospech, čo dokazujú vyjadrenia dieťaťa, ktorému mal otec povedať, že sa matka nezobudí, vypadajú jej vlasy alebo zomrie, v dôsledku čoho u dieťaťa vypestoval strach z jej smrti. Prezentovala, že má záujem sa s otcom na veciach týkajúcich sa dieťaťa dohodnúť, zároveň však na neho apelovala, aby prestal so súdnymi ťahanicami, jej očierňovaním a prezentovaním jej osoby ako zlého rodiča. Zároveň namietla otcom prezentované zálohové platby na byt ako aj výšku ním prezentovaného príjmu, ktorý vo svojej výpovedi deklaroval vo výške 1.200 až 1.300,-eur mesačne v čistom.
3. Kolízny opatrovník navrhol návrh otca na zníženie výživného ako aj zmenu zverenia dieťaťa zamietnuť. Vyjadril presvedčenie, že striedavá osobná starostlivosť predpokladá rodičov schopných dohody, komunikujúcich a nie rodičov, ktorí hľadajú a poukazujú na chyby toho druhého. Vzhľadom na vzdialenosť bydlísk oboch rodičov a nevyhnutnosť navštevovania dvoch predškolských zariadení mal za to, že striedavá osobná starostlivosť by nebola v záujme maloletého dieťaťa. Zároveň navrhol zvýšiť výživné na maloleté dieťa vo výške, ktorú ponechal na úvahu súdu poukazujúc pritom na zvýšenie príjmu otca, zvýšenie výdavkov matky súvisiacich so zabezpečením vlastného bývania.
4. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Maloleté dieťa pochádza z manželského zväzku jeho rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 06.12.2017 pod č.k. 11P/333/2016-269 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. Maloletý B. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matke, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým. Predmetný rozsudok nadobudol vo všetkých jeho výrokoch s výnimkou úpravy styku v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 14.03.2018 pod č.k. 25CoP/7/2018-341 právoplatnosť dňa 23.01.2018, v časti úpravy styku otca s maloletým nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2018. Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 15.01.2020 č.k. 10P/304/2018-209, právoplatným dňa 20.01.2020, súd schváli dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku od piatku od 15:00 hod. kedy si otec dieťa vyzdvihne v predškolskom zariadení do nedele do 18:00 hod. kedy dieťa odovzdá v bydlisku matky, každý párny týždeň v stredu od 15:00 hod. kedy si otec dieťa vyzdvihne v predškolskom zariadení do 19:00 hod kedy ho odovzdá v bydlisku matky, počas letných prázdnin druhý a štvrtý júlový týždeň vždy od pondelka od 09:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a druhý a štvrtý augustový týždeň vždy od pondelka od 09:00 hod. do nedele do 19:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od nedele od 17:00 hod. do utorka do 17:00 hod., počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 28.12. do 17:00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 17:00 hod. do 04.01. nasledujúceho roka do 17:00 hod. s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si dieťa v stanovenom čase počas prázdnin a sviatkov odovzdať a prevziať v mieste bydliska dieťaťa a matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Zároveň
vyslovil, že predmetným rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 06.12.2017 č.k. 11P/333/2016-269 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 25CoP/7/2018-341 zo dňa 14.03.2018 v časti úpravy styku otca s maloletým.
5. Uznesením zo dňa 23.03.2021 pod č.k. 17P/129/2020-203 súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol predbežne zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch zamietol majúc za to, že otec neosvedčil nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia na zmenu aktuálneho výkonu rodičovských práva a povinností. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2021.
6. Zo šetrenia pomerov v domácnosti oboch rodičov vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého. Z informatívneho pohovoru s maloletým, ktorý bol vykonaný bez prítomnosti rodičov vyplynulo, že sa mu páči v materskej škôlke. K ocinovi chodí často, chodia na túry, prechádzky, bicyklujú sa. Navštevuje je aj starkých z otcovej strany. S maminkou chodí do Nitry, hrajú sa na balónovú šou, chodia sa korčuľovať, bicyklovať. K ocinovi sa teší, ale najviac sa teší k maminke. Nestalo by sa, že by plakal, že ešte nechce ísť k maminke, stále k nej chce ísť. Nikdy ocinovi nepovedal, že by chcel byť u neho dlhšie a častejšie, nechce byť rovnako u ocina a maminy, chce byť stále u maminky.
7. Z hodnotenia materskej školy, ktorú maloletý navštevuje, vypracovanej dňa 03.05.2021 vyplynulo, že jeho adaptácia na prostredie škôlky prebehla bez väčších problémov, kultúrno - spoločenské návyky má osvojené na primeranej rovni, v škôlke nadviazal priateľské vzťahy, jeho sebaobslužné úkony sú na veľmi dobrej rovni. Matka sa o maloletého príkladne stará. Maloletý je citlivej povahy, silne viazaný na matku. Škôlku navštevuje pravidelne, upravený, čistý, jeho neúčasť na výchovno -vzdelávacom procese je matkou vopred oznámená. Matka so škôlkou komunikuje, zaujíma sa o správanie dieťaťa, pokroky v učení, dianie v materskej škole. Otec maloletého o dieťa prejavuje záujem, informuje sa ohľadom neho. Maloletý je v kontakte s ostatnými bezprostredný, nevhodné či nežiadúce psychické prejavy u neho nie sú prítomné. Má zdravé sebavedomie, je primerane samostatný, s nepríjemnou situáciou sa dokáže vyrovnať. Posledné týždne boli zaznamenané zmeny v spávaní maloletého, je plačlivejší, citlivo vníma odmietnutie kamaráta, začal žalovať. V deň, keď má prísť otec býva znepokojený, ustráchaný, nervózny, hovorí o tom, že u ocina bude len pár hodín a potom sa vráti k mamine. U učiteľky si overuje, zisťuje, či ho ocko vráti k mamine.
8. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
11. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práva povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. Zákon pri rozhodnutiach súdov o výkone rodičovských práv a povinností umožňuje ich zmeniteľnosť do budúcna, za predpokladu, že sa viac než nepatrným spôsobom zmenia okolnosti, oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Kvalifikovanosť zmeny pomerov sa vyžaduje z dôvodu, že jedným z významných faktorov prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa je okrem iného aj stabilita jeho výchovného prostredia. S poukazom na ustanovenie § 26 Zákona o rodine súd v konaní o zmenu súdneho rozhodnutia je povinný skúmať zmenu pomerov oproti poslednej úprave rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmeny na strane rodičov ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb. Pod zmenou pomerov zákon rozumie len zmenu podstatnejšieho a závažnejšieho charakteru, nie zmeny krátkodobé. Malo by ísť o zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práva povinností.
16. Otec podaný návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B.ovi dôvodil jeho snahou tráviť s dieťaťom viacej času a tým sa výraznejšie podieľať na jeho výchove a starostlivosti. Zároveň poukazoval na snahu matky vymazať otca zo života dieťaťa neumožnením rozšíreného styku s dieťaťom nad rozsah určený rozsudkom, sprevádzania dieťaťa na lekárske vyšetrenia, či odsťahovaním sa matky s dieťaťom z okresu Nitra do miesta ich aktuálneho bydliska v dôsledku čoho mu sťažila jeho prístup k dieťaťu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by matka dieťaťom manipulovala za účelom otca vymazať z jeho života alebo akýmkoľvek spôsobom v styku otca s dieťaťom bránila. Dôvodom všetkých nezrealizovaných stretnutí otca s dieťaťom bol zhoršený zdravotný stav dieťaťa, ktorý bol otcovi riadne preukázaný lekárskymi potvrdeniami. Uvedené nezrealizované stretnutia boli otcovi nahradené s výnimkou nerealizovaného styku v stredu. Z obsahu spisu, písomných vyjadrení rodičov ako aj z ich výpovedí na pojednávaní je zrejmé, že vzťah rodičov je narušený, naplnením podozrievaním a nevraživosťou, ktorá najmä na strane otca skĺza k podozrievaniu, kontrole matky a jej obviňovaniu z bránenia v styku s dieťaťom a z jeho manipulácií, ktorá však v konaní nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Naopak vychádzajúc z informatívneho výsluchu dieťaťa ako aj správy z materskej školy, správanie dieťaťa v poslednom čase naznačuje, že je naň otcom vyvíjaný tlak vo veci zmeny jeho zverenia, respektíve predkladané informácie týkajúce sa súdneho konania, ktoré nadmieru zaťažujú psychiku maloletého dieťaťa. V konaní nebolo preukázané, že by matka otcovi v jeho styku s maloletým bránila alebo mu akýmkoľvek spôsobom styk znemožňovala. Nedostatky v jej starostlivosti neboli zistené šetrením pomerov, ktoré bolo realizované kolíznym opatrovníkom, tieto neboli preukázané ani správami zabezpečenými materskou školou, ktorá naopak starostlivosť matky o dieťa zhodnotila ako príkladnú. Názor maloletého bol v konaní zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Možno konštatovať, že aj napriek útlemu veku dieťaťa sa maloletý B. jednoznačne vyjadril k otázke možnej zmeny zverenia, keď jasne formuloval ( úmerne svojmu veku), že má záujem byť viacej času u maminy než u ocina, nechce byť rovnaký čas u ocina a u maminy. Jeho názor vo veci zmeny zverenia je zrejmý aj zo správania maloletého v materskej škole, kedy sa uisťuje, či ho otec matke vráti. Je nepochybné, že dieťa má k obom rodičom vytvorený pozitívny citový vzťah, rodičia dieťa vedú k všestrannému rozvoju jeho schopností, plnohodnotne sa mu venujú. Na druhú stranu súd považuje za nevyhnutné uviesť a apelovať na rodičov, aby pochopili, že svojím rozchodom dieťaťu ublížili, zneistili jeho základné životné istoty v dôsledku čoho súd povinní urobiť všetko preto, aby dieťa ešte viacej nezaťažovali svojimi negatívnymi emóciami a dieťaťu vytvorili harmonické prostredie na jeho ďalší vývoj. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať, záujem rodičov o osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, záujem dieťaťa a skutočnosť, že zverením dieťaťa do striedavej starostlivosti budú lepšie zaistené jeho potreby. Vykonaným dokazovaním má súd za to, že zmena zverenia maloletého dieťaťa prostredníctvom striedavej osobnej starostlivosti by nebola v záujme maloletého dieťaťa a nemohli by
byť prostredníctvom nej lepšie zaistené potreby dieťaťa. U rodičov maloletého nejestvuje aktuálne predpoklad, že by spolupracovali a vzájomne kooperovali aspoň v nevyhnutnej miere na zaistení potrieb dieťaťa. Prihliadajúc na vyjadrenie maloletého ako aj na správu materskej školy možno konštatovať, že napriek tomu, že dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom, matka je pre neho bližšou vzťahovou osobou, dieťa samé uviedlo, že nechce tráviť rovnaký čas u otca a u matky. S poukazom na uvedené, berúc do úvahy vyjadrenie kolízneho opatrovníka súd návrh otca na zmenu zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol.
17. Matka sa podaným návrhom súdu doručeným dňa 10.12.2020 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloletého zo sumy 200,-eur na sumu 450,-eur odo dňa podania návrhu, čo odôvodnila výraznou zmenou pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré aktuálne navštevuje predškolské zariadenie, ako aj zvýšením výdavkov na jej strane spojenými so zabezpečením vlastného bývania a stým spojenými výdavkami.
18. Naposledy o vyživovacej povinnosti otca k maloletému rozhodoval Okresný súd Nitra v súvislosti s konaním o rozvode manželstva rodičov dieťaťa. V tom čase ako vyplýva z pripojeného spisu 11P/333/2016 bola matka na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 213,20,- eura. Na maloletého poberala prídavky v sume 23,52,-eura. Žila spolu s maloletým v byte vo vlastníctve jej rodičov, s ktorými zdieľala spoločnú domácnosť. Obaja rodičia matky boli zárobkovo činní. Otec matky podnikal na základe živnostenského oprávnenia, dosahoval priemerný čistý mesačný príjem v sume 1.867,-eur, bol poberateľom starobného dôchodku v sume 369,-eur - 370,-eur, matka bola zamestnaná u manžela, jej priemerný čistý mesačný príjem činil 350,73,-eura mesačne. Matka rodičom na domácnosť finančne neprispievala.
19. Otec dieťaťa bol zamestnaný, dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.458,-eura, bol výlučným vlastníkom trojizbového bytu v Nitre, ktorý sám obýval. Mesačne uhrádzal zálohovú platbu za byt 149,79,-eura, televíziu 8,-eur, elektrinu 28,-eur, životné poistenie 22,-eur. Mesačné výdaje spojené s užívaním motorového vozidla odhadol na 195,-eur mesačne. Splácal dlh voči svojej sestre, ktorého ročná splátka predstavovala sumu 2.400,-eur.
20. Maloletý B. bol v celodennej starostlivosti matky. Na plienky matka vynakladala sumu 66,60,-eura mesačne, na úschovu pupočníkovej krvi 7,-eur ročne, uhrádzala maloletému poistku 389,30,-eura ročne. Rodičia okrem maloletého B. nemali iné vyživovacie povinnosti.
21. V súčasnosti je matka zamestnaná, v kalendárnom roku 2020 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem v sume 905,96,-eura, v roku 2021 ( január až marec) v sume 1.059,39,-eura. Na maloletého poberá prídavky na deti v sume 25,50,-eura. Je výlučnou vlastníčkou trojizbového bytu v Leviciach. Mesačné náklady matky pozostávajú zo zálohovej platby za byt 135,eur, splátky hypotekárneho úveru 221,32,-eura, elektriky 60,-eur,televízia a internet 22,20,-eura , RTVS 4,64,-eura, mobilný telefón od 10 do 20,-eur mesačne, životné poistenie matky a dieťaťa 85,20,-eura. Ročne uhrádza poistku, poplatok za komunálny odpad 66,-eur, daň z nehnuteľnosti 29,70,eura, poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi 70,-eura. Spolu s maloletým žije v byte v jej výlučnom vlastníctve. Iný majetok nevlastní.
22. Otec dosiahol za rok 2019 priemerný čistý mesačný príjem v sume 2.188,78,-eura, za rok 2020 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem v sume 2.498,15,-eura, za rok 2021 ( január až apríl ) v sume 2.865,53,-eura. Je výlučným vlastníkom trojizbového bytu v Nitre, ktorý sám obýva. Preddavkové platby za byt 174,09,-eura, televízia a internet 23,50,-eura, životné poistenie 22,80,-eura, elektrika 29,-eur, plyn 12,-eur, cestovné do Levíc( styk s maloletým ) 180,-eur, náklady na servis motorového vozidla 240,- eura, , strava 150,-eur, sporenie 60,-eur, splátka dlho voči sestre 900,-eur ročne, splátka dlhu voči rodičom z titulu poskytnutej pôžičky vo výške 3.000,-eur ( vyporiadanie BSM) , ktorého splátka činí 50,- eur mesačne, oblečenie pre otca a maloleté dieťa 130,-eur. Je vlastníkom desaťročného motorového vozidla zn. Opel.
23. Počet vyživovacích povinností sa rodičom nezmenil.
24. Maloletý B. navštevuje materskú školu v Leviciach. Náklady s tým súvisiace predstavuje platba za stravu 1,54,-eura denne, poplatok MŠ 16,-eur mesačne, príspevok rodičovskému združeniu 40,-eur ročne, dobrovoľný príspevok 5,-eur. . Je zdravý, užíva voľne dostupné výživové a vitamínové doplnky.
V priebehu konania začal nosiť dioptrické okuliare. Osobitné záujmy, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky maloletý nemá.
25. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
28. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Poľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
33. Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
34. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
35. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
36. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
37. Podľa § 28 odsek 1 písmena a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práva povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
38. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však vyššia než nepatrná zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov
môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
39. V prejednávanej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane oboch rodičov ako aj na strane maloletého B. k zmene pomerov. Maloletý za ten čas fyzicky vyspel, v čase ostatného rozhodnutia súdu mal jeden a pol roka, bol v celodennej starostlivosti matky. V súčasnosti navštevuje materskú školu. Prirodzene už len samotným plynutím času sa zvýšili náklady súvisiace s návštevou predškolského zariadenia, náklady na jeho ošatenie, hygienické potreby, športové i kultúrne vyžitie. Maloletý je zdravý, v priebehu konania začal nosiť dioptrické okuliare. Osobitné záujmy, ktoré by vyžadovali vyššie náklady nemá.
40. U matky maloletého došlo k zvýšeniu jej príjmu, keď v čase ostatného rozhodnutia súdu bola v dôsledku celodennej starostlivosti o maloletého objektívne vylúčená z pracovného procesu, bola poberateľkou rodičovského príspevku v sume 213,20,-eura. Aktuálne dosahuje príjem zo zamestnania. Nadobudla do výlučného vlastníctva byt. Zvýšili sa výdavky matke súvisiace so splácaním hypotekárneho úveru ako aj ďalšie výdavky súvisiace s osamostatnením sa matky a zabezpečením si vlastného bývania, v dôsledku čoho znáša sama všetky výdavky s tým spojené. Napriek otcom prezentovanému zníženiu jeho príjmov súd konštatuje , že na jeho strane došlo k výraznému zvýšeniu jeho príjmu keď v čase rozvodového konania dosahoval priemerný čistý príjem vo výške 1.458,-eura mesačne, pričom aktuálne ide o sumu 2.498,15,-eura mesačne (rok 2020) a 2.865,53,-eura (rok 2021). Majetkové pomery otca sa nezmenili. Na strane výdavkov otca nedošlo k závažnejším zmenám, pribudli mu splátky pôžičky v sume 50,-eur mesačne. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil.
41. Súd po zohľadnení nevyhnutných výdavkov rodičov zvýšil výživné zo strany otca na maloletého odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného na súd, majúc za preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého v súvislosti s jeho nástupom do predškolského zariadenia. Výživné vo výške 300,- eur mesačne spolu s výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinností plní sčasti osobnou starostlivosťou o dieťa a zabezpečovaním jeho bytových potrieb ako aj prídavkami na dieťa je spôsobilé pokryť všetky odôvodnené potreby maloletého. Takto určené výživné rešpektuje zásadu rovnakej životnej úrovne rodičov a ich maloletého dieťaťa, je primerané i súčasným odôvodneným potrebám dieťaťa, ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.
42. Súd výživné zvýšil od 10.12.2020, teda odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného na maloletého na súd v súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine, nakoľko už v tomto čase mal súd preukázané, že na strane dieťaťa došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov. Zároveň neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného aj pred týmto dátumom. Otec uhrádza výživné na maloletého pravidelne v sume 200,-eur mesačne, podľa jeho vyjadrenia sa na jeho výžive podieľa vecnými plneniami, predmetné veci však zostávajú v domácnosti otca. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že otec sa podieľal na výdavkoch na nákup dioptrických okuliarov pre maloletého polovicou celkových nákladov v sume 58,50,-eura.
43. Odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného na súdu až do rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom zaostalosť vo výške 509,33,- eura, ( mal zaplatiť december 2020 : 300,-eur : 31 dní = 9,68 eura x 21 dní + päť mesiacov roku 2021 (január až máj ) x 300,-eur; otec zaplatil december 2020 : 200,-eur,- : 31 dní = 6,45,-eura x 21 dní + päť mesiacov roku 2021 (január až máj ) x 200,-eur + výdavok vynaložený otcom maloletého na nákup okuliarov 58,50,-eura; ktorú súd otca zaviazal zaplatiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty na zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného, zárobkové a majetkové pomery otca maloletého ako aj spotrebný charakter výživného.
44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, nakoľko v konaní nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by náhradu trov konania niektorému z jeho účastníkov mohol priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).
Proti predmetnému rozsudku nemajú právo podať odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.
Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.