Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/4/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Bargelovou v právnej veci žalobcu: B&D Investments, s.r.o. so sídlom: Nová 397/95, 034 01 Liptovská Štiavnica, IČO: 36 426 024, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o. so sídlom: Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín proti žalovanému v 1. rade: JUDr. Michal Brož so sídlom kancelárie: A. Bernoláka 6, 034 01 Ružomberok, správca konkurznej podstaty úpadcu: Z.. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/X, XXX XX X. I. a žalovanému v 2. rade: Spazio immobiliare, s. r. o. so sídlom: Michalská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 46 562 630, zastúpený: Biksadský & Partners, s.r.o. so sídlom: Michalská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 36 858 552 o určenie popretej pohľadávky takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a v 2. rade priznáva právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.03.2016 domáhal sa žalobca určenia, že navrhovateľ je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky z titulu náhrady škody podľa a vo výške 264.583,11-Eur prihlásenej prihláškou pod poradovým číslom 1 zo dňa 21.12.2015 v konkurze vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou , zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 1 s tým, že táto pohľadávka je vymáhateľná a poradím tejto pohľadávky je iná pohľadávka. Odporca 1/ a odporca 2/ sú povinní nahradiť navrhovateľovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Petit žaloby bol opravený a doplnený podaním doručeným súdu dňa 09.06.2016. Z obsahu žaloby vyplýva, že Uznesením Okresného súdu Žilina, spisová značka zo dňa 30.10.2015, zverejnenom v Obchodnom vestníku 06.11.2015 súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Z.. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/X, XXX XX X. I. (ďalej „úpadca“). Uznesením Okresného súdu Žilina z 11.11.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku 18.11.2015, súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a ustanovil za správcu JUDr. Václava Jaroščiaka so sídlom kancelárie M. Rázusa 14, 010 01 Žilina. Žalobca si prihláškou pohľadávky č. 1 z 21.12.2015 prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi do konkurzného konania. Prihláška pohľadávky č. 1 zo dňa 21.12.2015 bola v základnej prihlasovacej lehote doručená v jednom rovnopise žalovanému 1/ ako správcovi a v jednom rovnopise na príslušný súd. Pohľadávka žalobcu bola prihlásená v celkovej sume 264.583,11-Eur, ktorú tvorí istina vo výške 163.880,18-Eur, úroky z omeškania vo výške 82.676,43-Eur a náklady z uplatnenia pohľadávky vo výške 18.026,50-Eur. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky boli nasledovné skutočnosti: Spoločník V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX X. I. (ďalej „V. K.“) žalobou zo dňa 12.04.2010 uplatnil v mene žalobcu spoločnosti B&D Investments, s.r.o. (ďalej „žalobca“ alebo „spoločnosť“) nárok na náhradu škody vo výške 163.880,18- Eur voči úpadcovi ako konateľovi podľa a (žaloba o náhradu škody) v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok, spisová značka . Konanie na Okresnom súde Ružomberok nebolo ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu právoplatne skončené. Škoda, ktorej náhradu si žalobca uplatňuje voči úpadcovi, vznikla najmä tým,

že na základe rozhodnutia úpadcu ako konateľa spoločnosti došlo v priebehu zhotovovania projektu výstavby dvadsaťjeden dreveníc v obci Liptovská Štiavnica, k dodávaniu stavebných, servisných prác, iných služieb a materiálu žalobcovi, a to za bezdôvodne navýšené kúpne ceny dodaných materiálov a bezdôvodne navýšené ceny za vykonané práce pre žalobcu. Úpadca pri obstarávaní obchodov spoločnosti nekonal hospodárne, v dobrej viere a s odbornou starostlivosťou. Úpadca ako konateľ spoločnosti nekonal v súlade so záujmami žalobcu. Porušením svojich povinností tak spôsobil žalobcovi škodu, ktorú si žalobca voči nemu uplatňuje. Pohľadávka žalobcu je bližšie špecifikovaná v žalobe o náhradu škody z 12.04.2010, pričom časť pohľadávky vo výške 133.196,82-Eur je špecifikovaná v Znaleckom posudku č. 1/2013 zo dňa 11.10.2013 vypracovanom Ing. Zuzanou Kubačkovou, znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a personalistika a zvyšná časť pohľadávky je bližšie špecifikovaná vo vyjadrení žalobcu zo dňa 31.10.2013 v konaní na Okresnom súde Ružomberok, spisová značka . Znalecký posudok, dodatok k znaleckému posudku, ako aj vyjadrenie žalobcu tvorilo prílohu podanej prihlášky do konkurzného konania. Žalovaný 1/ listom zo dňa 04.02.2016 doručeným žalobcovi 09.02.2016 žalobcovi oznámil, že prihlásenú pohľadávku žalobcu poprel v celom rozsahu, a to z dôvodu, že podanou prihláškou a jej prílohami nie je bez akýchkoľvek pochybností preukázané naplnenie zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škody. Rovnako žalovaný 1/ žalobcovi oznámil, že prihlásenú pohľadávku účinne poprel aj žalovaný 2/. Žalovaný 2/ ako popierajúci veriteľ na podpísanom tlačive zo dňa 02.02.2016 poprel pohľadávku žalobcu čo do poradia, výšky a právneho dôvodu z dôvodu, že ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nebolo v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok, spisová značka právoplatne rozhodnuté v prospech žalobcu, taktiež nebolo v priebehu súdneho konania preukázané porušenie povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus ani zavinenie úpadcu. Uplatnený nárok žalobcu považuje za nepreukázaný a neexistujúci. Žalobou o náhradu škody z 12.04.2010 si spoločník spoločnosti uplatnil nárok na náhradu škody voči úpadcovi ako bývalému konateľovi spoločnosti. Úpadca bol konateľom v období od 24.12.2004 do 11.05.2009. Ku vzniku škôd došlo v dôsledku takého úmyselného konania úpadcu, kedy úpadca ako konateľ nepostupoval pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti s odbornou starostlivosťou, starostlivosťou riadneho hospodárstva, ktorým konaním úpadca spôsobil spoločnosti škodu. Úpadca pred záujmami spoločnosti uprednostňoval vlastné záujmy, a to jednak svoje osobné záujmy, a jednak záujmy svojej ďalšej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bol väčšinovým spoločníkom. Pokiaľ ide o predpoklady vzniku škody, žalobca uviedol, že úpadca a V. K. sa dohodli na spoločnom podnikaní, kedy V. K. vstúpil do spoločnosti 26.05.2006 ako väčšinový spoločník na podnet úpadcu, ktorý hľadal finančného partnera na realizáciu projektu výstavby dreveníc. V. K. a spoločnosť uzavreli dňa 24.11.2005 Zmluvu o spolupráci. Dohodli sa na realizácii spoločného projektu - výstavby dvadsaťjeden dreveníc v drevenicovej osade v Liptovskej Štiavnici a samostatného spoločenského objektu - kúrie s reštauračným zariadením (ďalej „projekt“). Dohodli sa zároveň na deľbe kompetencií. Úlohou V. K. bolo získavanie finančných prostriedkov a získavanie záujemcov o kúpu dreveníc a úlohou úpadcu bola výstavba dreveníc, zabezpečovanie komplexnej právnej agendy žalobcu a kompletného chodu žalobcu vrátane fakturácie a komunikácie s úradmi. Dohodli sa, že zisk z celého projektu si budú deliť na konci projektu a úpadca bude poberať na vyrovnanie mesačnú mzdu 30.000,-Sk. Spoločné podnikanie sa ukázalo ako životaschopné, keď od začiatku projektu sa podarilo činnosťou obidvoch spoločníkov zrealizovať v období rokov 2006 - 2009 kompletnú výstavbu dreveníc, a to včítane kompletného napojenia na infraštruktúry a vybudovanie ciest. Úpadca si dňa 16.03.2007 založil vlastnú spoločnosť EUROBUILDING, s.r.o. premenovanú na PROFIBUILDING, s.r.o. so sídlom Do parohu 238/13, Liptovská Štiavnica, IČO: 36 753 611 (ďalej „spoločnosť úpadcu“), v ktorej bol úpadca väčšinovým spoločníkom, a v ktorej od založenia pôsobí vo funkcii konateľa s identickým predmetom podnikania ako spoločnosť. Od začiatku spoločného podnikania a do obdobia po rozchode v podnikaní v roku 2009 sa v spoločnosti nerealizovalo žiadne valné zhromaždenie. Úkony, ktorými úpadca spoločnosť ukracoval, si zdôvodňoval tak, že mal na to právo, nakoľko na projekte veľa robil a V. K. na projekte priamo nerobil. Medzi spoločníkmi nedošlo k žiadnej písomnej ani ústnej dohode na inom rozdelení obchodného podielu alebo zmene pôvodne dohodnutého odmeňovania. V. K. získal podozrenie, že konaním úpadcu došlo k vzniku škôd približne v lete v roku 2008, kedy následne vykonal niekoľko krokov, ktoré mali viesť k dohode na rozchode v podnikaní. Úpadca spôsobil škodu ako konateľ spoločnosti, v ktorej od jej založenia až do 11.05.2009 pôsobil ako jediný konateľ, a preto zodpovedá za všetky úkony, ktoré spoločnosť v tomto období vykonala. Úpadca ako minoritný spoločník spoločnosti v období vykonávania funkcie konateľa spoločnosti zároveň pôsobil ako väčšinový spoločník a konateľ v spoločnosti úpadcu PROFIBUILDING, s.r.o.. Spoločnosť úpadcu začala na posledných stavbách dreveníc v projekte vykonávať stavebné práce, a tieto fakturovať spoločnosti. Úpadca spôsobil škodu spoločnosti konaniami za spoločnosť, a to nákupom stavebných materiálov, zariadenia dreveníc cez

spoločnosť úpadcu, realizáciou prác na projekte cez spoločnosť úpadcu a nákupom služieb, pričom škoda predstavuje sumu fiktívnych prác, a jednalo sa o duplicitnú fakturáciu, resp. sumu fiktívnych prác, resp. rozdiel medzi sumou prác fakturovanou spoločnosťou úpadcu a reálnou cenou prác. Spoločnosť úpadcu si navyšovala ceny na dodávanom tovare a zariadeniach, sumu navýšenia si nechala a škoda predstavuje rozdiel medzi cenami, ktoré boli spoločnosti účtované spoločnosťou úpadcu a cenou tovaru, za ktorú tovar nakupovala spoločnosť úpadcu, o ktorých úpadca objektívne vedel. V žalobe o náhradu škody bola vzniknutá škoda rozdelená do viacerých položiek, a to manažment investičnej akcie, krytina, stavebný materiál a práce, okná, stolárske práce, betón a neexistujúce položky. Za účelom upresnenia výšky vzniknutej škody žalobca požiadal Ing. Zuzanu Kubačkovú, znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a personalistika o vyhotovenie objektívneho znaleckého posudku. V Znaleckom posudku č. 1/2013 zo dňa 11.10.2013 vypracovanom Ing. Zuzanou Kubačkovou je špecifikovaná časť škody vo výške 133.196,82-Eur. Znalecký posudok bol prílohou prihlášky pohľadávky do konkurzného konania. V znaleckom posudku bola vyčíslená spôsobená škoda na položkách manažment investičnej akcie, krytina, stavebné práce, okná, stolárske práce a servisné práce. Časť uplatneného nároku na náhradu škody v žalobe o náhradu škody vyčíslenej v tabuľke označenej ako neexistujúce položky nebola predmetom znaleckého posudku. Táto škoda pozostávala z rôznych položiek vo faktúrach. Išlo o fakturovanie dodania rôznych stavebných materiálov, zariadenia dreveníc, rôznych stavebných prác, pritom tieto nikdy na konkrétne drevenice nemohli a neboli ani dodané. Na základe uvedených skutočností, ktoré podrobne uviedol žalobca vo svojej podanej žalobe nachádzajúcej sa na č. l. 1 - 11 spisu, sa domáhal, aby súd rozhodol a určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania je oprávnená a nesporná. Prílohou podanej žaloby bol výpis z obchodného registra žalobcu, Uznesenie Okresného súdu Žilina z 30.10.2015 a z 11.11.2015, prihláška pohľadávky č. 1 z 21.12.2015, voľná príloha zo dňa 21.12.2015 k prihláške pohľadávky č. 1, list zo 04.02.2016 správcu konkurznej podstaty JUDr. Václava Jaroščiaka, zoznam pohľadávok č. 1, popretie pohľadávky popierajúcim veriteľom Spazio immobiliare, s. r. o. a plná moc.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade (ďalej „žalovaný 1/“) podaním doručeným súdu elektronicky dňa 13.09.2018. Z podania žalovaného 1/ vyplýva, že s podanou žalobou nesúhlasí a navrhuje ju v plnom rozsahu zamietnuť. Zároveň dal súdu do pozornosti skutočnosť, že podľa jeho názoru je nutné žalobcu považovať za veriteľa pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti, a jedná sa o spriazneného veriteľa.

3. Dňa 17.12.2019 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného v 2. rade (ďalej „žalovaný 2/“) s prílohami, ktoré bolo doplnené podaním doručeným súdu dňa 10.01.2020. Z obsahu podrobného a rozsiahleho vyjadrenia žalovaného 2/ vyplýva, že s argumentáciou v žalobe nesúhlasí, argumentáciu žalobcu považuje sa vecne a obsahovo nesprávnu a samotnú žalobu považuje za neodôvodnenú a nedôvodnú, čo preukázoval aj vo svojom vyjadrení. Z obsahu vyjadrenia vyplýva a žalovaný 2/ uvádza, že úpadca ako konateľ žalobcu považoval za neakceptovateľné nechať stavať drevenice pri tak vysokých cenách za hranicou predajných cien, a preto sa rozhodol zabezpečiť stavebné činnosti prostredníctvom malých SZČO, teda prvododávateľov. Úpadca sa rozhodol zmeniť aj spôsob výstavby. Spolu s jedným zo stavbyvedúcich založil v marci 2007 spoločnosť EUROBUILDING, s.r.o., neskôr PROFIBUILDING, s.r.o., ktorá sa stala generálnym dodávateľom výstavy dreveníc. Uvedenú skutočnosť dal úpadca na vedomie aj spoločníkovi V. K., ktorý zároveň súhlasil, že spoločnosť žalobcu bude za každý dokončený objekt drevenice v rámci projektu bonusovať osobne stavbyvedúceho pána S. S. sumou 1.000,-Eur, ak tento nevstúpi do spoločenskej štruktúry spoločnosti žalobcu. Rentabilita projektu sa prejavila aj v tom, že po ukončení projektu ostali v majetku spoločnosti pozemky a rozostavané stavby v celkovej hodnote viac ako 250.000,-Eur a spoločníci projektu mohli počas realizácie projektu čerpať rôzne firemné benefity. Žalobca odvodzuje svoju údajnú pohľadávku z titulu náhrady škody zo Znaleckého posudku č. 1/2013, pričom vznik údajnej škody možno rozčleniť do troch oblastí, a to navýšenie cien tovaru a služieb, fiktívne položky, manažment investičnej akcie a servisná zmluva. Znalecký posudok predložený žalobcom bol vyhotovený za účelom vyčíslenia rozdielu medzi cenou stavebného materiálu a stavebných prác, za ktorú dodávatelia predávali stavebný materiál a stavebné práce spoločnosti PROFIBUILDING, s.r.o. a cenou stavebného materiálu a stavebných prác, za ktorú tieto dodávala spoločnosť PROFIBUILDING, s.r.o. žalobcovi. Už samotné zadanie hovorí o porovnaní nejakých faktúr z účtovníctva, a nie o stanovení výšky škody. Znalecký posudok žalovaný 2/ rozporoval čo do metodiky výpočtu, ako aj do obsahu a považoval ho za vadný a zavádzajúci. Žalobca opiera cenu montážnych prác o čestné prehlásenie živnostníkov p. L., S., U., K. tak, ako je to uvedené na str. 221 - 224 znaleckého posudku. Úpadca oslovil všetkých údajných autorov čestných prehlásení, na ktorých je postavený znalecký posudok, a

títo po oboznámení sa s obsahom čestných prehlásení konštatovali, že tieto neboli nimi podpísané, a tieto čestné prehlásenia boli sfalšované. Na pojednávaní dňa 03.12.2013 vo veci náhrady škody (spisová značka vedený Okresným súdom Ružomberok) boli právnym zástupcom úpadcu predložené nové čestné vyhlásenia p. L., S., U. a K. v origináli, ktoré dokazujú tvrdené skutočnosti a znamenajú, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe falošných dôkazov a vychádzal z nereálnych cien tovarov a služieb. Žalobca definuje tzv. škodu aj na podľa neho realizovanej navýšenej fakturácie za okná a dvere. Tu rovnako porovnáva iba faktúru subdodávateľa na vstupe a výstupnú faktúru za okná, ktorú vystavil PROFIBUILDING, s.r.o. spoločnosti žalobcu. Opomína sa skutočnosť, že s obstaraním predmetu plnenia mal zhotoviteľ aj iné náklady, ktoré premietol následne do ceny výrobkov na výstupe. Žalovaný 2/ považuje posudok 1/2013 za mimoriadne nepresný, zmätočný a zavádzajúci. V prípade dodaného materiálu definuje žalobca tzv. škodu ako absolútny rozdiel medzi cenou nákupu tovaru a predajnou cenou. Spoločnosť PROFIBUILDING, s.r.o. však nedodával materiál iba virtuálne. Uvedený stavebný materiál bolo potrebné objednať, zaplatiť, prefinancovať, vyzdvihnúť od dodávateľa, doviezť na stavbu, vyložiť, preskladniť a často krát viackrát. Spoločnosť žalobcu mala takmer neustále problém s priebežným financovaním, vyriešila to cez spoločnosť PROFIBUILDING, s.r.o. , a to predĺženie splatnosti a de facto svoje financovanie. Spoločnosť PROFIBUILDING, s.r.o. si za financovanie cudzej zákazky neúčtovala žiadnu odplatu. V projekte bolo postavených cca 21 objektov. Z dôvodu podobnosti a opakovateľnosti boli zostávajúce stavebné materiály presunuté do ďalších objektov a s čo najmenším odpadom boli zužitkované. Nebolo v personálnych možnostiach úpadcu, aby úplne presne evidoval všetky presuny. Pri dodávkach betónu, ak vznikla situácia, že bol pri jednom objekte prebytok, spotreboval ho zhotoviteľ pri inom objekte. Fakturáciu však nedetailizoval do tej miery, že pre jednotlivé stavby v jednom areáli viedol samostatné skladové hospodárstvo. Materiál a služby boli účtované priamo do konkrétnej zákazky. Výška tzv. škody definovaná v Znaleckom posudku 1/2013 nie je zhodná s výškou škody uvádzanou v žalobe. Žalobca definuje škodu raz ako predbežnú, raz dopĺňa znalecký posudok o prípadné iné položky, tzv. škody, avšak do dnešného momentu neexistuje súlad medzi tzv. škodou a jej výpočtom v rôznych podružných materiáloch. Žalobca opomína, resp. neakceptuje žiadne náklady zhotoviteľa spojené s obstaraním tovarov a služieb, s projektovými nákladmi v spoločnosti zhotoviteľa, s finančnou rezervou na záručné opravy, s ostatnými osobnými nákladmi, strojovým vybavením, knowhow, či inými nákladmi a nárokom na primeraný zisk, ktoré mali byť premietnuté do ceny. Žalovaný 2/ poukázal na fakt, že v rozhodujúcom období rokov 2007 - 2008 zamestnávala spoločnosť PROFIBUILDING, s.r.o. minimálne ďalších šiestich pracovníkov, ktorí sa podieľali na výstavbe dreveníc, a ktorých náklady boli prenesené takisto do ceny dreveníc vo forme navýšenia súm za dodávku materiálov a prác. Zamestnanci vykonávali ďalšie činnosti, ktoré neboli vždy samostatne fakturované spoločnosti žalobcu, čo by v prípade existencie klasického rozpočtu muselo byť súčasťou ďalších fakturovaných výkonov. Aj spomínaní živnostníci fakturujú vo veľkej miere aj iné výkony v hodinovej zúčtovacej tarife, ktoré robili mimo úkolových taríf. Pri údajnom navyšovaní cien poukázal žalovaný 2/ aj na ďalší faktor, a to je hospodársky výsledok spoločnosti PROFIBUILDING, s.r.o., ktorá v roku 2007 pri obrate 9.000.000,-Sk pre objekty Drevenice pod Salatínom vykázala zisk 14.000,-SKK a v roku 2008 pri obrate 19.000.000,- SKK vykázala zisk 18.000,-Sk, čo je menej ako jedno percento z tržby v roku 2008. Spoločnosť PROFIBUILDING, s.r.o. už vykonávala aj iné aktivity mimo areálu dreveníc. Na objektoch dreveníc nezarobila v podstate nič, úpadca celý projekt smeroval k tomu, aby prospech z výstavby mal práve žalobca. Na podporu tvrdení úpadcu, že škodu spoločnosti žalobcu nespôsobil, si tento už v rámci konania o náhradu škody vedenom na Okresnom súde Ružomberok dal vypracovať Znalecký posudok č. 2/2013, vyhotovený znaleckou organizáciou ZNALCI, s.r.o. na stanovenie hodnoty stavebných prác a dodávok nehnuteľností jednej z dreveníc. Záver znaleckého posudku je taký, že spoločnosť žalobcu zaplatila aj vrátane manažmentu za konkrétny objekt 2701, súpisné číslo XXX menej, ako bolo v tom čase obvyklé. To znamená, že spoločnosť žalobcu nadobudla v rozhodujúcom období práce v nominálne vyššej hodnote, ako za ne zaplatila, a to vrátane pomerných nákladov na manažment a administráciu. Uvedené svedčí jednoznačne v prospech úpadcu, a teda, že konal v prospech žalobcu, ako aj to, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Práve hodnota stavebných prác stanovená v znaleckom posudku hovorí o ich neustálom raste medzi rokmi 2005 - 2008 a o tom, že úpadca ako konateľ PROFIBUILDING, s.r.o. staval stále za ceny nižšie, ako ceny v čase a mieste zhotovenia obvyklé. Nakoľko žalobca nemal vôbec žiadnych zamestnancov na administratívne činnosti spojené s výstavbou a inžiniering procesov, zabezpečil tieto činnosti úpadca prostredníctvom personálnych kapacít v spoločnosti PROFIBUILDING, s.r.o. a nazval ich ako manažment investičnej akcie. Predmetné činnosti však boli nevyhnutné k výstavbe, a to bez ohľadu na to, či by ich zabezpečil PROFIBUILDING, s.r.o. alebo, či by si ich musel zabezpečiť žalobca. Úpadca optimalizoval náklady spoločnosti tým, že tieto osoby pracovali aj pre iné projekty spoločnosti PROFIBUILDING, s.r.o., a teda za ich činnosti

pre spoločnosť žalobcu fakturoval iba pomernú časť nákladov. Uvedené svedčí opätovne v prospech preukázania dobrej viery úpadcu a jeho konania s maximálnou odbornou starostlivosťou. Žalobca si stavebné činnosti ani len nemohol zabezpečiť sám, pretože nemal v predmete činnosti výkon stavebnej činnosti na rozdiel od spoločnosti PROFIBUILDING, s.r.o.. Žalovaný 2/ opätovne poukázal na Znalecký posudok 2/2013 vyhotovený znaleckou organizáciou ZNALCI, s.r.o. na stanovenie hodnoty stavebných prác a dodávok nehnuteľností jednej z dreveníc, ktorý preukázal, že spoločnosť PROFIBUILDING, s.r.o. dodala drevenice lacnejšie, ako bola stanovená ich hodnota, a teda týmto spôsobom len zvýšil zisk na každej drevenici v prospech žalobcu. Žalobcovi v súvislosti s refakturáciou manažmentu investičnej akcie nevznikla a nemohla vzniknúť žiadna škoda, žalobca ju nijakým spôsobom nepreukázal. V spornom znaleckom posudku započítal na údajnú škodu všetky činnosti, pričom boli preukázateľne nevyhnutné k výstavbe dreveníc. Tretiu zložku údajnej škody predstavovali podľa žalobcu servisné práce vykonávané na základe Servisnej zmluvy z 01.12.2007, ktorú uzatvoril úpadca medzi spoločnosťou žalobcu a firmou PROFIBUILDING, s.r.o.. Servisná zmluva sa na prvý pohľad javí, ako by si PROFIBUILDING, s.r.o. fakturoval odmenu za práce, ktoré by inak mali urobiť v rámci zodpovednosti za vady diela zdarma. Nakoľko PROFIBUILDING, s.r.o. nestaval drevenice na základe rozpočtov, ale refakturácie skutočných nákladov, nemal na takéto neskoršie výkony ani žiadny rozpočtový či zmluvný základ. Aj toto potvrdzuje argumentáciu úpadcu, podľa ktorej sa snažil čo najtransparentnejšie a prehľadne fakturovať všetky vykonané práce pre žalobcu. Všetky fakturované servisné práce boli aj reálne vykonané a nešlo o žiadne fiktívne položky či fakturácie. Ani tieto práce nemožno považovať za škodu, nakoľko plnenie bolo dodané a práce boli nevyhnutné k riadnemu dokončeniu diela. Predmetom činnosti zhotoviteľa nebola iba jednoduchá refakturácia prác a tovarov, či navyšovanie súm faktúr, ale reálny, komplexný a systematický výkon činnosti generálneho dodávateľa, ktorej cieľom bolo pokryť širokospektrálnosť činnosti všetkých poddodávateľov a poskytnúť komfortný režim záruk developerovi - spoločnosti žalobcu. Žalobcovi žiadna škoda konaním úpadcu nevznikla, znalecký posudok porovnávajúc len a jedine samotné sumy bez porovnania predmetu fakturácie a rozsahu dodaných tovarov a poskytnutých služieb nepreukazuje žiadnu škodu, a navyše je vypracovaný na základe sfalšovaných dôkazov - čestných vyhlásení. Úpadca konal s odbornou starostlivosťou, pričom previedol pozemky na žalobcu, na ktorých potom mohol realizovať svoj podnikateľský zámer, to bol projekt úpadcu, do ktorého bol ochotný investovať a venovať mu svoj čas, peniaze a majetok. Celý projekt výstavby bol jeho dielom. V snahe získať objektívny pohľad na cenu za plánovanú výstavbu si nechal vyhotoviť nezávislé rozpočty, ako aj ponuky viacerých dodávateľov a hľadal najlepšiu ponuku. V úvodnej etape výstavby v roku 2006 v záujme maximálnej úspory nákladov realizoval výstavbu cez komplikovanú spleť prvododávateľov, neskôr bol schopný prehodnotiť svoju stratégiu výstavby, a následne prevzal na seba aj riziko zhotoviteľa a dodával stavby pre žalobcu s poskytnutím všetkých potrebných záruk a služieb generálneho dodávateľa, mal vedomie o potrebe neskorších servisných úkonov, tieto pomenoval a v určenom čase zrealizoval, čím zabezpečil bezproblémové uplynutie záručných lehôt žalobcu voči jeho klientom. Napriek tomu, že od roku 2009 nebol konateľom žalobcu a neskôr ani spoločníkom, dôsledne realizoval záručnú zodpovednosť a odstraňovanie vád na všetkých objektoch, ktoré postavil on aj žalobca. V záujme zabezpečenia bezproblémového výkonu činnosti samosprávy a bezproblémovej zimnej údržby, odvozu komunálneho odpadu a prístupu k inžinierskym sieťam previedol konateľ úpadcu cestu k areálu dreveníc na Obec Liptovská Štiavnica za symbolickú sumu 1,-SKK spolu so záväzkom, že túto komunikáciu dokončí. V čase, keď už úpadca vedel, že končí vo funkcii konateľa, aj napriek nátlaku spoločníka na vyplatenie preddavkov na dividendu, uzatvoril zmluvu o asfaltovaní prístupovej komunikácie a zabezpečil, že zhotoviteľ túto komunikáciu dokončil a dostal aj napriek neexistencii konateľa spoločnosti žalobcu za tieto výkony zaplatenú kompletnú cenu za dielo. Rovnako uhradil úpadca aj naviac práce, ktorých sa zhotoviteľ domáha. V čase ukončenia funkcie konateľa prevzal tento prevádzkovanie vodovodnej siete pre celý areál. Následne poskytol súčinnosť a odovzdal v roku 2010 vodovod bezodplatne vodárenskej spoločnosti. S odbornou starostlivosťou konal aj po ukončení svojej funkcie, a to v záujme nepoškodiť spoločnosť žalobcu. Odbornú starostlivosť jednoznačne preukazuje aj prehľadný spôsob fakturácie dodaných tovarov a služieb, ako aj samostatné fakturovanie manažmentu investičnej akcie a servisných prác. Konanie úpadcu možno označiť ako konanie v dobrej viere. Jeho rozhodnutia sa ani nepreukázali ako mylné, nakoľko k vzniku škody vôbec nedošlo. Drevenice boli zhotovené a dodané žalobcovi vo vysokej kvalite a za cenu, za ktorú by na stavebnom trhu len ťažko niekto iný ponúkol. Pri odchode úpadcu zo spoločnosti žalobcu bol všetok nepredaný majetok ponechaný v tejto spoločnosti na majetku spoločnosti žalobcu úpadcu, pričom ponechaný majetok predstavoval hodnotu 250.000 - 300.000,-Eur, a tento bol následne novozvoleným konateľom pánom K. prevedený na jemu blízke osoby, resp. na spriaznené firmy a na firmy, ktoré neskôr vstúpili do likvidácie. Žalobca sa odvoláva na znalecký posudok, pričom žiadnym spôsobom neuniesol a nepreukázal dôkazné bremeno na preukázanie existencie

škody. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení poukázal aj na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky , ktoré hovorí o odbornej starostlivosti a konaní o dobrej viere, poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR , ktorého predmetom bolo porušenie zákazu konkurencie. Na základe uvedených skutočností žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť.

4. Prílohou písomného vyjadrenia žalovaného 2/ bol Znalecký posudok č. 1/2013 zo dňa 11.10.2013, Zmluva o spolupráci z 24.11.2005, Zmluva o splátkovom úvere č. 993/2006, Zmluva o použití zmenky z 18.04.2006, Zmenka z 18.04.2006, Rozpočet - Rekreačný dom Lúčny hríb, typ A, Rozpočet - Rodinný dom Salatín, typ B, kúpna zmluva medzi B&D Investments, s.r.o. a ORTO - PROTETIKA s.r.o., kúpna zmluva medzi B&D Investments, s.r.o. a spoločnosťou Ma-ja, s.r.o., kúpna zmluva medzi B&D Investments, s.r.o. a F.. Y. G. a Z. G., kúpna zmluva medzi B&D Investments, s.r.o. a spoločnosťou Hosty s.r.o., kúpna zmluva medzi B&D Investments, s.r.o. a spoločnosťou Digitalaid s.r.o. na 1/2 dvojdomu drevenice, kúpna zmluva medzi B&D Investments, s.r.o. a F.. S. G. na 1/2 dvojdomu drevenice, kópia zápisnice z pojednávania zo dňa 03.12.2013, čestné vyhlásenia pána L., S., U. a K., potvrdenie o príjme pána O., U., M. P. a P. P., Znalecký posudok č. 26/2013, Znalecký posudok 2/2013, oznámenie stavebného úradu, rozhodnutie pozemkového úradu, čestné prehlásenie vlastníkov dreveníc, Servisná zmluva z 01.12.2007, Zápisnica z pojednávania z 15.10.2013, Zmluva o dielo AM Design, ukončenie zmluvy, zmluva o odovzdaní a prevzatí hmotného majetku Vodárne, kúpna zmluva S.. Z. G. a spoločnosť B&D Investments, s.r.o., Uznesenie Krajskej prokuratúry v Žiline z 25.10.2012, Uznesenie Okresnej prokuratúry Ružomberok z 13.08.2012, stanovisko Generálnej prokuratúry SR, návrh na prerušenie konania.

5. K písomnému vyjadreniu žalovaného 2/ sa žalobca nevyjadril.

6. Na pojednávaní konanom dňa 09.06.2021, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalobcu, žalovaný 1/ trval na svojom písomnom vyjadrení vo veci, najmä na písomnom vyjadrení z 12.09.2018, pričom poukázal na skutočnosť, že predchádzajúci správca JUDr. Jaroščiak pri popretí pohľadávky postupoval v súlade s ustanovením § 32 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a poprel pohľadávku z dôvodu jej spornosti, pričom toto popretie bol povinný uskutočniť. Uviedol, že konanie vedené na Okresnom súde Ružomberok je právoplatne zastavené.

7. Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že neprítomnosť žalobcu, a taktiež skutočnosť, že sa k jeho písomnému vyjadreniu žalobca nevyjadril, považuje za čistú obštrukciu a žiada, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie. Uviedol, že žalovaný 2/ sa veľmi podrobne a detailne vyjadril a opísal vo svojom vyjadrení, že k žiadnej škode nedošlo, že žiadna škoda ani ušlý zisk spoločnosti žalobcu nevznikla, a že úpadca, teda konateľ konal s odbornou starostlivosťou, v dobrej viere, o čom celý projekt bol. Uvedené skutočnosti doložil množstvom listinných dôkazov. Na pojednávaní trval na tom, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal v žalobe vznik škody, a taktiež žalobca podľa žalovaného 2/ je ten, kto by mal byť aktívny v prvom rade, toto je jeho konanie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nereagoval na vyjadrenie a argumenty žalovaného 2/, neuniesol dôkazné bremeno, a preto navrhol žalobu zamietnuť.

8. Vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania na majetok úpadcu Uznesením Okresného súdu Žilina, spisová značka zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 06.11.2015, s účinkami začatia konkurzného konania 07.11.2015, súd na predmetnú právnu vec aplikoval príslušné zákonné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii platné a účinné v čase začatia konkurzného konania.

9. Podľa , veta prvá (ďalej „“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

12. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

13. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

14. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Podľa konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

16. Podľa konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s .

17. Podľa konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

18. Podľa dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania.

19. Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

20. Podľa škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

21. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

22. Podľa osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

23. Podľa pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia a nasl.

24. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „“) v znení účinnom ku dňu začatia konkurzného konania pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

25. Podľa , veta prvá každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva.

26. Podľa pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

27. Podľa ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

28. Podľa popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

29. Podľa popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak a) bolo podané na predpísanom tlačive a na bankový účet správcu bola pripísaná kaucia 350 eur s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu; na ten účel správca zverejní v Obchodnom vestníku bankový účet, na ktorý možno skladať kauciu; kauciu možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložená samostatná kaucia; kaucia tvorí súčasť všeobecnej podstaty; v prípade úplnej alebo čiastočnej dôvodnosti popretia má popierajúci veriteľ právo na vrátenie kaucie, ktoré môže uplatniť ako pohľadávku proti podstate.

30. Podľa veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

31. Podľa v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

32. V konaní nebolo sporné, že konkurz na majetok úpadcu bol začatý Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 30.10.2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku číslo 214/2015 dňa 06.11.2015, vyhlásený konkurz bol Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 11.11.2015, zverejnený v Obchodnom vestníku číslo 221/2015 dňa 18.11.2015. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 19.04.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku číslo 79/2016 dňa 26.04.2016 súd odvolal pôvodného správcu JUDr. Václava Jaroščiaka a vymenoval správcu JUDr. Michala Broža, s adresou kancelárie A. Bernoláka

6, 034 01 Ružomberok - žalovaného 1/. Konkurzné konanie konanie je vedené na Okresnom súde Žilina pod Sp. zn.:3K/16/2015.

33. Z listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, mal súd preukázané, že prihláškou zo dňa 21.12.2015 si žalobca prihlásil pohľadávku v celkovej výške 264.583,11-Eur z vymedzeným právnym dôvodom vzniku pohľadávky tak, ako vyplýva z textu prihlášky, ktorá je súčasťou spisového materiálu na č. l. 15 - 17. V rámci vymedzenia právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky žalobca popísal obsah a priebeh právneho vzťahu medzi žalobcom a úpadcom. Uvedené skutkové okolnosti existencie vzťahu medzi žalobcom a úpadcom neboli v konaní sporné. Rovnako nebolo sporné začatie a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, spornou nebolo ani prihlásenie pohľadávky žalobcu v základnej prihlasovacej dobe ani popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu správcom a popretým veriteľom (č. l. 20, 22 spisu). Oznámenie o popretí pohľadávky je datované dňa 04.02.2016 a podľa vyjadrenia žalobcu v podanej žalobe oznámenie o popretí bolo žalobcovi doručené dňa 09.02.2016 podľa č. l. 3 spisu, čo nerozporovala žiadna sporová strana.

34. Základnou spornou skutočnosťou medzi procesnými stranami bolo posúdenie dôvodu popretia prihlásenej pohľadávky, a to preukázanie naplnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu.

35. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci boli naplnené hmotnoprávne podmienky podania incidenčnej žaloby, keď bola žaloba podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to žalobcom ako veriteľom popretej pohľadávky a smeruje proti pasívne legitimovaným subjektom, a to žalovanému 1/ ako správcovi úpadcu, ktorý pohľadávku poprel a proti popierajúcemu veriteľovi v postavení žalovaného 2/. Zároveň súd konštatuje, že bola naplnená dikcia ustanovenia , veta druhá, v zmysle ktorej v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

36. Súd taktiež konštatuje zachovanie lehoty na podanie incidenčnej žaloby 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí prihlásenej pohľadávky v zmysle , kedy podľa nesporného tvrdenia žalobcu písomné oznámenie datované 04.02.2016 mu bolo doručené dňa 09.02.2016 a lehota 30 dní začala plynúť dňa 10.02.2016, a následne bola žaloba doručená v origináli súdu dňa 09.03.2016, t. j. v rámci plynutia zákonnej lehoty na podanie incidenčnej žaloby. Včasné podanie žaloby na súd nebolo zo strany procesných strán žalovaného 1/ a žalovaného 2/ rozporované. Lehota 30 dní na podanie žaloby začala plynúť 10.02.2016 a žaloba podaná 09.03.2016 bola podaná včas.

37. Po skonštatovaní včasnosti podania žaloby súd hodnotil skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného určenia popretej pohľadávky žalobcu a skutkovú a právnu dôvodnosť samotného popretia pohľadávky tak, ako v konkurznom konaní bolo žalovaným 1/, 2/ učinené a ako rozsah a obsah popretia vyplýva zo zoznamu pohľadávok. Súd pri tomto procesnom postupe vychádzal najmä zo záverov vyplývajúcich z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, spisová značka z 11.09.2014, ako aj z Uznesenia NS SR z 30. januára 2017. V zmysle záverov Ústavného a Najvyššieho súdu je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmavať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Zároveň súd vychádzal z obsahu a rozsahu tak, ako vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok, kde je popretie prihlásenej pohľadávky uvedené. Z obsahu popieracieho úkonu tak, ako je zachytený v konečnom zozname pohľadávok vyplýva, že dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky bolo nenaplnenie zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a z uvedeného dôvodu správca poprel pohľadávku čo do dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti. Žalobca ako veriteľ prihlásenej pohľadávky bol procesne legitimovaný domáhať sa určenia právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti prihlásenej pohľadávky. Predmetom ďalšieho posudzovania súdu bolo vyhodnotenie dôvodnosti popretia predmetnej pohľadávky žalovaným 1/, 2/, a to preukázanie zákonných podmienok vzniku náhrady škody. Na základe takéhoto vyhodnotenia dôkazov dospel súd k záveru, podľa ktorého žalovaní 1/ a 2/ popreli predmetnú pohľadávku dôvodne, nakoľko uvedená pohľadávka nepredstavuje zákonné podmienky nároku na náhradu škody. Podstata

procesného útoku žalobcu proti žalovanému 1/, 2/ spočívala v tom, že žalobca tvrdil, že prihlásená pohľadávka a nárok z nej vzniknutý je nárokom na náhradu škody presne v znení, ako bolo uvedené v prihláške pohľadávky zo dňa 21.12.2015, pričom podrobne vznik škody, ako aj dôvody vzniku škody a predpoklady vzniku škody žalobca podrobne uviedol vo svojej žalobe z 09.03.2016 s odkazom na konanie vedené na Okresnom súde Ružomberok pod spisovou značkou .

38. Súd sa okrem spisového materiálu a predložených listinných dôkazov oboznámil aj s judikatúrou súdov Slovenskej republiky vydaných v obdobných veciach (zodpovednosť konateľa za škodu), napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.03.2009, spisová značka , Rozsudok Krajského súdu Prešov zo 16.05.2013, spisová značka , Rozsudok Krajského súdu Žilina z 24.04.2014, spisová značka , Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 07.12.2016, spisová značka , či právnym názorom vysloveným Krajským súdom Košice v Uznesení z 27.04.2017, č. k. -463. Súd sa podporne oboznámil aj s judikatúrou súdov Českej republiky zaoberajúcich sa danou problematikou. Podľa citovaných ustanovení strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa príslušných ustanovení je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Súd poukazuje na to, že v danom prípade nie je možné použiť všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu ( a a nasledujúcich ) na zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti, resp. je možné ich použiť len v rozsahu, ktorý nie je vymedzený v , pretože dané ustanovenie sa použije prednostne.

39. Citované ustanovenia sú lex specialis k všeobecnému ustanoveniu a pre prípad, ak náhradu škody voči konateľovi uplatňuje samotná obchodná spoločnosť, sa teda použijú citované ustanovenia , , , ktoré sú predpokladom zodpovednosti konateľa voči samotnej obchodnej spoločnosti.

40. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je zodpovednosťou objektívnou (pre vznik sa nevyžaduje zavinenie), spoločnosť je však povinná preukázať konateľovi porušenie konkrétnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Aj v prípade, že spoločnosť konateľovi porušenie jeho povinností preukáže, konateľ sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže liberačné dôvody v zmysle ustanovenia .

41. S poukazom na uvedené možno vyvodiť záver, že pre vznik zodpovednosti konateľa za škodu musia byť splnené a preukázané podmienky, a to:

a) vznik škody, pretože len ak vznikne škoda, možno sa domáhať jej náhrady, a ak by škoda nevznikla, aj keby reálne hrozila, nemožno sa úspešne domáhať náhrady škody b) porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou (povinnosti sú určené v zákone, spoločenskej zmluve, príp. v zmluve o výkone funkcie) s tým, že porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa sa podľa zákona predpokladá c) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, keďže konateľ zodpovedá za škodu, len ak bola zistená príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo nekonaním pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou a vzniknutou škodou.

42. Podmienky uvedené v predchádzajúcom bode rozhodnutia súd preukázané nemal. Posudzovanie podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku odôvodnenia pod písm. b) je potrebné prevádzať v čase, kedy sa rozhodnutia konateľa, ktoré následne spoločnosti spôsobili škodu, vykonávali. Úlohou súdu je v zmysle zásady „péče řádného hospodáře“ posúdiť, či konateľ spoločnosti pri svojom konaní pred vykonaním právneho úkonu mal dostatočné informácie, resp. mal možnosť ich mať alebo sa s nimi oboznámiť, napr., či bol spôsobilý zhodnotiť následky z pohľadu na jeho vzdelanie, a ak nie, či využil služby inej osoby, ktorá má také vzdelanie (napr. ekonomické, právnické), a nie v čase, kedy už má vedomosť o výsledku jeho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že konateľ nebude zodpovedať za škodu za predpokladu, že konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky - konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere splnené súčasne, zodpovednosť konateľa za škodu nevznikne. Pojem odbornosť sa vzťahuje na

schopnosť rozhodovania so znalosťou veci v celej zložitosti problematiky podnikania spoločnosti. Aby konateľ mohol byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, musí najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti poznal a spoznal, pričom vychádzajúc z tohto poznania potom s odbornou starostlivosťou posúdil ako konateľ, ako má konať. Zároveň sa má snažiť o to, aby získal všetky relevantné informácie vo vzťahu k predmetu rozhodovania.

43. Súd vzhľadom na uvedené hodnotil, či žalovaný ako konateľ konal odborne a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, pričom poukazuje aj na to, že z dokazovania vyplýva aj to, že ako konateľ konal v záujme spoločnosti a snažil sa pri výkone svojej činnosti vystupovať a konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, čo bolo podrobne uvedené aj v písomnom vyjadrení žalovaného 2/ a uvedené skutočnosti zostali vzhľadom na nevyjadrenie sa žalobcu nesporné.

44. Súd posúdil žalobu ako nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd žalobu ako nedôvodnú vyhodnotil z dôvodov, že konanie žalovaného posúdil ako konanie s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere. Do úvahy súd zobral aj skutočnosť, že skutkové tvrdenia uvedené v písomnom vyjadrení žalovaného 2/ považoval súd za nesporné vzhľadom na pasivitu žalobcu, ktorý sa k písomnému vyjadreniu žalovaného 2/ nevyjadril a rovnako ospravedlnil svoju účasť na pojednávaní a pojednávania sa nezúčastnil. Dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky spočívajúci v nároku na náhradu škody tak ostal zo strany žalobcu iba v rovine tvrdenia. Súd považoval tvrdenia uvedené v písomnom vyjadrení žalovaného 2/ v súlade s za nesporné, a aj ich ako nesporné vyhodnotil, nakoľko žalobca v rámci procesného útoku okrem podanej žaloby neuviedol žiadne skutočnosti, naopak, žalovaný 2/ v rámci procesnej obrany podrobne uviedol skutkové tvrdenia, predložil množstvo listinných dôkazov, ktoré neboli zo strany žalobcu rozporované/vyvrátené. Z uvedeného dôvodu nebolo hospodárne, ani účelné vykonať ďalšie dôkazy navrhované žalovaným 2/ a preto ich súd na pojednávaní zamietol.

45. Zároveň súd uvádza, že v prejednávanej veci nebolo zo strany súdu možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v zmysle , podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak

a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškania a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. Nakoľko v danom prípade sa nerozhodovalo o splnení povinnosti, nešlo o žalobu o plnenie, nemohol súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

46. Nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k označeniu skutkových tvrdení uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného 2/ za sporné, tieto skutkové tvrdenia ostali v rovine nespornosti, nebolo potrebné vykonávať ani ďalšie dokazovanie, ktoré navrhoval vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný 2/, a to práve z dôvodu nespornosti skutkových tvrdení žalovaného 2/. Žalobca nepreukázal vznik a výšku škody, ktorá by bola spôsobená porušením povinnosti konateľa a nepreukázal ani príčinnú súvislosť, ktorá mala vzniknúť medzi porušením povinnosti (príčina) a vznikom škody (následok). Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

47. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia . Žalovaní 1/, 2/ boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto im súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t. j., ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).