Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_7P-11-2021.pdf
PDF · 75.32 KB
Case nature
Subarea
7P/11/2021
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci starostlivosti o maloleté dieťa E. Č., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov E. Č., Z.. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, XXX XX C., Č. J., štátne občianstvo SR a E. Č., Z.. XX.XX.XXXX, bytom A. P. XXX, XXX XX V., štátne občianstvo SR, o návrhu otca o zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Zvolen n e m á právomoc konať vo veci.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa E. G., nar. XX.XX.XXXX podal návrh na zníženie výživného na maloleté dieťa s odôvodnením, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 8P/82/2011-68, právoplatným dňa 09.08.2012, pričom maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 66,- Eur mesačne. Podľa otca od rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti, nakoľko sa otec druhýkrát oženil a z manželstva sa narodil syn K., nar. XX.XX.XXXX, čim mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. S manželkou vychováva aj jej dve deti z predchádzajúceho vzťahu. Otec zrušil živnosť nakoľko sa mu prestalo dariť a v roku 2018 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Po prepustení si otec našiel prácu na polovičný úväzok, kde zarobí 300,- Eur. Spoločne s manželkou žijú v podnájme, kde platia sumu 300,- Eur mesačne z príjmu otca a ďalej žijú len z príjmu manželky, ktorá dostáva dávku v nezamestnanosti 330,- Eur aj s prídavkami na deti. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie výživného na maloleté dieťa. Výživné žiada otec znížiť na sumu 40,- Eur a zameškané výživné splátkovým kalendárom v sume 66,- Eur k 20-temu dňu k rukám matky.
2. Z obsahu návrhu otca súd zistil, že maloleté dieťa spolu s matkou býva v Českej republike na adrese A. XXXX, XXX XX C..
3. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len ,,nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
4. Podľa čl. 3 nariadenia v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
5. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia účastníci konania sa môžu dohodnúť, že právomoc konať o existujúcich alebo prípadných budúcich sporoch medzi nimi vo veci vyživovacej povinnosti majú tieto súdy členských štátov: a) súd alebo súdy členského štátu, v ktorom má jeden z účastníkov obvyklý pobyt; b) súd alebo súdy členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je jeden z účastníkov. Podľa čl. 4 ods. 3 nariadenia tento článok sa nevzťahuje na spor o vyživovaciu povinnosť na dieťa vo veku do 18 rokov.
6. Podľa čl. 5 nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci.
7. Podľa čl. 10 nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
12. V konaní sa objavuje cudzí prvok, ktorý je daný tým, že maloleté dieťa aj s matkou bývajú mimo územia Slovenskej republiky, a to v Českej republike, kde matka pracuje a maloleté dieťa by malo navštevovať školské zariadenie. Presnú adresu otec nevie, nemá ani aktuálne telefónne číslo. Preto súd pristúpil k skúmaniu právomoci vo veci konať a rozhodovať, ktorú je povinný skúmať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania.
13. Pre určenie právomoci súdu vo veci s cudzím prvkom týkajúcim sa niektorého z členských štátov Európskej únie vo veci vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je rozhodujúca právna úprava obsiahnutá v nariadení Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len ,,nariadenie“), pričom nariadenie má podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Pri skúmaní právomoci je v rámci európskeho prostredia relevantným pojmom pojem ,,obvyklý pobyt“. V zmysle názorov právnej vedy a komentára k uvedenému nariadeniu je možné za obvyklý pobyt považovať miesto, kde má osoba centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov, s ohľadom na svoj rodinný, pracovný, či sociálny život. Pri určovaní právomoci súdu pritom nie je rozhodujúce štátne občianstvo, rovnako ani miesto prihlásenia k trvalému pobytu. Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania.
14. Vec vyživovacej povinnosti otca k jeho maloletému dieťaťu sa týka Českej republiky, keďže maloleté dieťa spolu s jeho matkou bývajú v Českej republike, ako aj Slovenskej republiky, nakoľko na jej území býva navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa a všetci účastníci konania sú slovenskej štátnej príslušnosti, preto tunajší súd posudzoval právomoc vo veci konať podľa vyššie citovaných ustanovení nariadenia Európskej únie a dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na konanie, ale je daná právomoc súdov Českej republiky.
15. Maloleté dieťa je jednak osobou, proti ktorej smeruje návrh otca na zníženie výživného teda vystupuje v konaní ako odporca a to spolu s jeho matkou, do osobnej starostlivosti ktorej bol súdnym rozhodnutím zverené, a jednak je osobou oprávnenou na výživu. Z návrhu na začatie konania, z obsahu spisu ako
aj telefonického vyjadrenia otca je zrejmé, že maloleté dieťa spolu s jeho matkou majú obvyklý pobyt v Českej republike, kde sa sústreďuje ich rodinný a sociálny život, pričom obvyklý pobyt malo maloleté dieťa už v čase začatia tohto konania v Českej republike, preto podľa čl. 3 písm. a) a b) nariadenia majú na konanie o návrhu otca na zníženie výživného právomoc súdy Českej republiky.
16. Podľa čl. 3 písm. c) a d) nariadenia právomoc v predmetnej veci nemožno určovať, keďže návrh otca na zníženie výživného nie je spojený s konaním o osobnom stave ani s konaním o iných rodičovských právach a povinnostiach. Voľba súdu podľa čl. 4 nariadenia (tzv. písomná prorogácia) v danej veci, ktorej predmetom je vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu, neprichádza v zmysle čl. 4 ods. 3 nariadenia do úvahy, preto právomoc súdu konať v tejto veci nemôže byť založená dohodou účastníkov. Maloleté dieťa je jednak osobou, proti ktorej smeruje návrh otca na zníženie výživného.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemohol dospieť k inému záveru než, že v predmetnej veci nemá právomoc konať. Napokon nepochybne v záujme maloletého dieťaťa je, aby vo veci konal a rozhodoval súd, ktorý je jeho súdom najbližším a ktorý dokáže efektívnejšie a hospodárnejšie zistiť informácie nevyhnutné na modifikáciu posledného právoplatného rozhodnutia vo veci výživného.
18. Keďže tunajší súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci návrhu na zníženie výživného pre maloleté dieťa v súlade s čl. 10 nariadenia tento právny záver vyslovil osobitným výrokom (I. výrok) a zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci ako jednej zo základných podmienok konania, ktorej nedostatok nie je možné odstrániť, ďalším výrokom (II. výrok) konanie v súlade s § 161 ods. 2 CSP a s § 9 CSP zastavil.
19. Zároveň tunajší súd dodáva, že v prípade právomoci súdu cudzieho štátu nemá povinnosť postúpiť vec tomuto súdu, ale otec sa môže so svojím návrhom obrátiť na miestne a vecne príslušný súd v Českej republike.
20. Keďže návrh na náhradu trov konania podaný nebol, súd v zmysle § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).