Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_29Sa-1-2021.pdf
PDF · 122.78 KB
No categories available
29Sa/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobkyne I. N., nar. XX.X.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Z. cesta XX/XX, G., zastúpenej JUDr. W. O., advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza proti žalovanému Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa XX. novembra XXXX, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. novembra 2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 8. júna 2020 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa XX.XX.XXXX vo veci invalidného dôchodku, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o invalidný dôchodok, pretože nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobkyni až po uplatnení nároku na starobný dôchodok, tzn. XX.XX.XXXX a do tohto dátumu jej zdravotný stav nepodmieňoval invaliditu. 2. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že počas trvania pracovného pomeru utrpela dňa XX.XX.XXXX pracovný úraz ľavého kolena. Po ukončení práceneschopnosti a návrate do zamestnania utrpela dňa XX.XX.XXXX obdobný pracovný úraz zápästia pravej ruky, pravého kolena a chrbtice. Od XX.XX.XXXX bola žalobkyňa dlhodobo práceneschopná, nemohla sa vrátiť do svojho zamestnania a vykonávať akúkoľvek prácu. Dňa XX.XX.XXXX požiadala o priznanie invalidného dôchodku. V priebehu celého konania posudkoví lekári jej určili rôzne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a rôzne dátumy vzniku invalidity. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa XX.XX.XXXX mal byť realizovaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. XXSa/XX/XXXX zo dňa 14.11.2019, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Daným rozhodnutím bola určená jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 %, avšak od 05.10.2009, kedy už poberala starobný dôchodok. Toto rozhodnutie bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, s ktorým nesúhlasila. Znaleckým posudkom prof. MUDr. M. S. Y.. č. 12/2009 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne určená na 50 %. Jej poškodenie zdravia následkom utrpených pracovných úrazov znalec prof. MUDr. S. Y.. jednoznačne hodnotil ako trvalé následky po vybratí menisku pri ťažkej poruche kolenného kĺbu podľa kapitoly XV, odd. G. položka 48, písm. c), pre ktoré určil mieru poklesu 45 %. Pre ochorenie chrbtice zvýšil mieru poklesu o 5 % a celkovú mieru poklesu u navrhovateľky stanovil na 50 %, a to od 08.12.2004. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sa uvádza názor MUDr. A. B., podľa ktorého znalecký posudok prof. MUDr. S., CSc. možno akceptovať v rozsahu objektívneho nálezu ťažkostí, ktoré zistil, ako aj ich posúdenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z., teda, že celková miera poklesu zárobkovej činnosťou pacientky v čase vyšetrenia bola 50 %. MUDr. B. však nesúhlasil s tým, že postihnutie pacientky vzniklo už od 08.12.2004, nakoľko o tom nie sú žiadne objektívne nálezy a takýto záver zo strany znalca nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený, takže je nepreskúmateľný. Znalec podľa vyjadrenia MUDr. B. môže túto mieru postihnutia stanoviť len od vlastného vyšetrenia, teda od 05.10.2009, nakoľko pre obdobie od 08.12.2004 do 04.10.2009 nie sú dané žiadne odborné nálezy, ktoré by túto mieru postihnutia zdôvodňovali. Prof. MUDr. S. Y.. vykonal osobné vyšetrenie žalobkyne, preštudoval si zdravotnú dokumentáciu a svoj znalecký posudok riadne zdôvodnil. Žalobkyňa ho považuje za vecne správny a Sociálna poisťovňa sa s ním riadne a logicky nevysporiadala. Invalidita s mierou poklesu zárobkovej činnosti 50 % predsa nemohla vzniknúť okamihom vyšetrenia, išlo o dlhodobý vývoj, ktorý mal začiatok pri vyššie uvedenom pracovnom úraze žalobkyne. Pri rozhodovaní o vzniku invalidity je potrebné zohľadniť aj vývoj ochorenia a dátum invalidity, nie je možné ho formálne určiť až od lekárskeho vyšetrenia, ktorým bolo dané ochorenie potvrdené. Až do operácie dňa 25.07.2011 trpela sústavnými a neznesiteľnými bolesťami oboch kolenných kĺbov, bola dlhodobo liečená v algeziologickej ambulancii, bola jej diagnostikovaná chronická neznesiteľná bolesť, ktorá si vyžadovala stálu medikamentóznu liečbu. Tieto bolesti jej bránili vykonávať akékoľvek stále zamestnanie. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ani generálny riaditeľ sa vo vydanom rozhodnutí nevysporiadali s chronickou bolesťou žalobkyne, pre ktorú reálne nemohla pracovať a ktorá sa konštatuje aj v nálezoch z ortopedických, neurologických, psychiatrických a algeziologických vyšetrení. V zázname z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 25.07.2006 sa konštatujú chronické bolesti dokonca s dopadom nedostatočnej sebestačnosti. Pokiaľ bolo pre žalobkyňu problematické postarať sa sama o seba, nemohla ani vykonávať zárobkovú činnosť. Až do operácie mala veľké ťažkosti pri chôdzi, používala dve francúzske barle a chôdza o barlách sa konštatuje minimálne zázname z chirurgického vyšetrenia zo dňa 08.02.2008. Mala problémy pri chôdzi na nerovnom teréne a po schodoch, nevydržala dlhšie ani sedieť, pretože jej kolená tŕpli a boleli ju, ťažko sa jej vstávalo. Ťažkosti mala aj v ležiacej polohe. Až z posudku o invalidite zo dňa 03.09.2013 sa dozvedela, že jej práceneschopnosť bola ukončená náhradným dielom k 08.12.2004, avšak od svojho ošetrujúceho lekára sa dozvedela, že on jej práceneschopnosť v danom čase neukončoval. Napadnuté rozhodnutie považovala za rozporné nielen so znaleckým posudkom prof. MUDr. S. CSc., ale aj so záznamami v zdravotnej dokumentácii. Žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že znalec prof. MUDr. S. CSc. použil k vypracovaniu znaleckého posudku vlastné vyšetrenie dňa 05.10.2009 so záverom vybočené deformované kolená IV. stupňa - progresia nálezu s porovnaním s archívnymi snímkami, bolesti chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, degeneratívne zmeny bedrových kĺbov II. stupňa s obmedzením funkcie o 1/3, bolesti obidvoch ramenných kĺbov s obmedzením funkcie o 1/3. Z lekárskej správy z hospitalizácie na ortopedickom oddelení od 03.03.2004 do 08.03.2004 bolo pri vyšetrení zistené pretrhnutie zadného rohu menisku, ťažké degeneratívne zmeny chrupaviek mediálnych kondylov IV. stupňa a jabĺčka III. - IV. stupňa. Nič sa nepíše o závažnosti funkčného postihnutia kolenných kĺbov, pri uvedených degeneratívnych zmenách. Žalobkyňa bola prijatá na artroskopické vyšetrenie pravého kolena po ďalšom úraze, ktoré bolo prevedené 25.10.2004, pooperačný priebeh bol bez komplikácií. Prevedená bola úprava pravého menisku. Z lekárskej správy z hospitalizácie na kožnom oddelení od 16.08.2004 do 23.08.2004 je zrejmé, že žalobkyňa bola prijatá na pre kontaktnú dermatitídu po aplikácii Fastum gel. Neurologické vyšetrenie z januára 2004 potvrdzuje, že žalobkyňa bola vyšetrená pre stav krátkeho bezvedomia neznámej príčiny a v dňoch 04.01.2005 a 22.05.2006 bola vyšetrená pre bolesti v oblasti krčnej chrbtice. Psychiatrické vyšetrenie zo dňa 25.07.2006 uvádza, že bol zistený potrahovaný depresívny syndróm, algeziologické vyšetrenie zo dňa 23.04.2007 uvádza, že bola liečená pre bolesti v oblasti chrbtice a v oblasti kolien, obmedzený pohyb kolenách so záverom chronická bolesť chrbta, artróza kolenných kĺbov II. - III. stupňa a vyšetrenie zo dňa 23.06.2008 uvádza, že bola liečená na bolesti v oblasti chrbtice a v oblasti kolien s konštatovaním postupného zhoršovania degeneratívnych zmien so zlou prognózou napriek intenzívnej liečbe. Ortopedické vyšetrenie zo dňa 11.07.2007 uvádza záver bolesti v oblasti celej chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, vybočené deformované kolená IV. stupňa, výrazné drásoty v kolenách, pohyby bolestivé, obmedzené, opuchy okolo členkov. Ani tu sa neuvádza stupeň funkčného obmedzenia kolenných kĺbov. Žalovaný nesúhlasil s dátumom vzniku invalidity od 08.12.2004 tak, ako uviedol súdny znalec prof. MUDr. S. CSc. na základe uvedených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia, nakoľko postihnutie kolenných kĺbov,
dokumentované ortopedickými nálezmi nepodmieňovali invaliditu v súlade splatnými posudkovými kritériami. Len ťažký stupeň obmedzenia pohybu v kolenných kĺboch podmieňuje invaliditu. Prof. MUDr. S. CSc. takýto stav zistil až pri vlastnom vyšetrení žalobkyne dňa 05.10.2009. Žalovaný má zato, že invalidita u žalobkyne s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % vznikla až dňom 05.10.2009 a žalobkyňa podľa záverov odborných lekárskych vyšetrení nebola do obdobia vzniku nároku na starobný dôchodok invalidná. Žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) žalobkyňa uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia od roku 2005 opakovane hodnotili zdravotný stav a mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V konaní bolo doposiaľ vydaných 6 rozhodnutí, ktorými bola jej žiadosť zamietnutá, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola takmer v každom rozhodnutí určená inak. Žalovaný a jeho posudkoví lekári sa riadne nevysporiadali s chronickou bolesťou žalobkyne, pre ktorú reálne nemohla pracovať a ktorá sa konštatuje aj v nálezoch z ortopedických, neurologických, psychiatrických a alogeziologických vyšetrení vypísaných v odbornom posudku o invalidite zo dňa 16.06.2016 a ani s nevyhnutnosťou používať pri chôdzi dve francúzske barle. Chronická bolesť a neschopnosť chôdze bez dvoch barlí neboli v odbornom posudku o invalidite vôbec zohľadnené. Ohľadom stanovenia dátumu zistenia invalidity u žalobkyne žalovaný argumentuje absenciou odborných lekárskych nálezov pred jej vyšetrením prof. MUDr. S. CSc. zo dňa 05.10.2009, ktorými by bol zdokumentovaný ťažký stupeň obmedzenia pohybu v kolenných kĺboch, lebo ten podľa tvrdenia žalovaného podmieňuje invaliditu. Aj napriek tomu mohol znalec tento rozsah z jednotlivých zaznamenaných nálezov a z vývoja ochorenia vyvodiť. Už z lekárskej správy z hospitalizácie na ortopedickom oddelení od 03.03.2004 do 08.03.2004, na ktorú sa odvolával vo svojom vyjadrení žalovaný, sa konštatuje pretrhnutie zadného rohu menisku, ťažké degeneratívne zmeny chrupaviek mediálnych kondylov IV. stupňa a jabĺčka III. - IV. stupňa. Zo záverov algeziologického vyšetrenia z 23.04.2007 vyplýva, že žalobkyňa bola liečená aj pre bolesti v oblasti kolien, obmedzený pohyb kolenách, uvádza sa artróza kolenných kĺbov II. a III. stupňa. Dňa 11.07.2007, bolo vykonané ortopedické vyšetrenie, kde sa konštatujú vybočené deformované kolená IV. stupňa, výrazné drásoty v kolenách, pohyby obmedzené, bolestivé. RTG vyšetrenie kolien v júli 2008 potvrdilo artrózu oboch kolien IV. stupňa. Prof. MUDr. S. Y.. pri vlastnom vyšetrení dňa 05.10.2009 potvrdil vybočené deformované kolená IV. stupňa, progresia nálezu v porovnaní s archívnymi snímkami. Hoci z týchto nálezoch nebol explicitne uvedený rozsah obmedzenia pohybu v kolenných kĺboch je zrejmé, že u žalobkyne bola už aj pred vyšetrením prof. MUDr. S. Y.. zistená artróza kolena III. a IV. stupňa, kedy dochádza k úplnému poškodeniu a strate chrupavky až k odumieraniu kostného tkaniva, je len logické, že u žalobkyne pri takomto ťažko postihnutí muselo dôjsť k obmedzeniu pohyblivosti kolien. Prof. MUDr. S. Y.. hodnotil poškodenie zdravia žalobkyne ako trvalé následky po vybratí menisku pri ťažkej poruchy kolenného kĺbu podľa kapitoly XV., odd. G, položka 48, písm. c), pre ktoré určil mieru poklesu 45 %. Stupeň obmedzenia pohybu v oboch kolenných kĺboch, na ktorý sa odvoláva žalovaný vo svojom vyjadrení, je však relevantný pre položku 50 podľa kapitoly XV, odd. G prílohy číslo 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.. Znalecký posudok prof. MUDr. S. CSc. považovala žalobkyňa za vecne správny.
5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,krajský súd“) ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné priznať jej úspech z týchto dôvodov:
6. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
6.1.Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
6.2. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
6.3. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
7. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23.11.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.06.2020 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok.
8. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa 14.11.2019 rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.01.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12.07.2016 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni-ústredie na ďalšie konanie. Súd v rozhodnutí uložil správnym orgánom posúdiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne na základe všetkých skutočností a dôkazov, ktoré sa nepochybne nachádzajú v administratívnom konaní a tieto dostatočne zdôvodniť, či diagnostické závery lekárov - špecialistov majú dopad na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, podľa akého zaradenie podľa prílohy 4 k zákonu a v akej percentuálnej miere ustálil posúdenie a úvahu, z akých dôvodov bral do úvahy len posudky posudkových lekárov, ktoré si objednala žalovaná. Zároveň nariadil žalovanému doplniť znalecký posudok MUDr. Gémeša o vysporiadanie a posúdenie rozdielnych záverov predchádzajúcich znaleckých posudkov v intenciách predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu č.k. XXSd/XX/2010. Až po posúdení tejto otázky a s prihliadnutím na ňu mal opätovne žalovaný zaujať stanovisko k akému dátumu zdravotný stav žalobkyne odôvodňuje invaliditu.
9. O priznanie invalidného dôchodku požiadala žalobkyňa žiadosťou zo dňa 16.05.2005 a žiadala o invalidný dôchodok od dátumu nasledujúceho po uplynutí podpornej doby pre účely nároku na nemocenské dávky, teda od 08.12.2004. Po vykonanom dokazovaní v správnom konaní sporným medzi stranami zostáva určenie dátumu vzniku invalidity. Žalovaný vydal v rokoch 2005, 2007, 2009 rozhodnutia, ktorými zamietal žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobkyňa pri každom posúdení zdravotného stavu viacerými posudkovými lekármi dosiahla mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť menej ako 40%. Od 18.03.2009 bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok, a preto v súlade s § 70 ods. 1 zákona a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XXSo/XX/XXXX zo dňa 17.02.2016 pre posúdenie jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku bolo rozhodujúce zhodnotiť jej zdravotný stav pred vznikom nároku na starobný dôchodok. V tomto smere boli zo strany účastníkov zabezpečené viaceré posudky ohľadom zdravotného stavu žalobkyne, ktoré si protirečili.
10. Posudkoví lekári žalovanej v posudku zo dňa 18.01.2007 určili postihnutie ako obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch ľahkého stupňa podľa kapitoly XV, odd. G, položka 52 písm. a), 10% prílohy č. 4 k zákonu č. 431/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom uvedená položka má ako ochorenie uvedené pseudoartróza tíbie s rozmedzím 30-50%. V ďalšom posudku zo dňa 26. januára 2010 už je zdravotné postihnutie definované ako trvalé následky po vybraní menisku, pri stredne ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu podľa kapitoly XV, odd. G, položka 48 písm. b), bez uvedenia percentuálnej miery poklesu. Dve operácie menisku pritom boli uskutočnené v roku 2004., čo svedčí o zmätočnosti posudkov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie žalovanej.
11. Znalecký posudok vypracovaný znalcom Prof. O.. M. S. Y.., v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia č. 12/2009 zo dňa 05.10.2009 objednala žalobkyňa. Obsahuje fotodokumentáciu, rtg. snímky, ktoré dokladá lekárskymi správami odborných lekárov od r. 2004 a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil podľa prílohy 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kap. XV, odd. G, pol. 48 písm. c), trvalé následky po vybraní menisku, pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu.
12. Znalecký posudok MUDr. A. B., znalca z odvetvia chirurgie, so špecializáciou pre traumatológiu, č. 9/2013 zo dňa 01.08.2013 rovnako ako znalecký posudok MUDr. A. O., znalca v odvetví ortopédia č. 8/2009 zo dňa 29. mája 2009 objednal žalovaný, pričom ani jeden neuviedol postup podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. V znaleckých posudkoch boli hodnotené lekárske správy odborných lekárov od r. 2007 - 2010. Obaja znalci posúdili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť miernejšie ako znalec Prof. MUDr. S. Y.., ktorý stanovil mieru poklesu na 50 %.
13. Na žiadosť žalovaného znalec MUDr. A. Gémeš doplnil svoj znalecký posudok dňa 19.01.2020. Znalec uviedol, že znalecké posudky nie je možné porovnať, nakoľko každý bol vypracovaný na iné otázky v inom časovom období, preto má každý iné odpovede a závery. On vypracoval posudok retrospektívne, teda v čase, keď už žalobkyňa bola po implantácii TEP oboch kolien a tak stav mohol posudzovať len na základe zdravotnej dokumentácie z predchorobia. Pri tomto posudzovaní nemal k dispozícii znalecké posudky uvedených znalcov, preto objektívne vyšetrenie, ktoré vykonal znalec Vojtaššák nemohol brať do úvahy ako objektívny nález. Záver znaleckého posudku MUDr. Petra O. považoval za nepreskúmateľný, nakoľko neuvádzala akým spôsobom k záveru došiel. Znalecký posudok znalca Vojtaššáka možno podľa neho akceptovať rozsahu objektívneho nálezu ťažkostí, ktoré zistil u žalobkyne ako aj ich posúdenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z., teda záver, že celková miera poklesu zárobkovej činnosti u pacientky v čase vyšetrenia bola 50 %. Podľa neho však nie je možné súhlasiť s tým, že toto postihnutie u žalobkyne bolo od 08.12.2004, nakoľko nie sú o tom žiadne objektívne nálezy a takýto záver zo strany znalca nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený, takže je nepreskúmateľný. V prípade, že by mal k dispozícii objektívne vyšetrenie znalca S., mohol ho zahrnul do svojho znaleckého posudku potom so záverom, že celková miera poklesu zárobkovej činnosti u žalobkyne v čase vyšetrenia znalcom S. bola 50 %. Podľa neho znalec môže túto mieru postihnutia stanoviť len od vlastného vyšetrenia, teda od 05.10.2009, nakoľko pre obdobie od 08.12.2004 do 05.10.2009 nie sú žiadne odborné nálezy, ktoré by túto mieru postihnutia zdôvodňovali, resp. znalec S. v znaleckom posudku neuvádza žiadne objektívne skutočnosti na základe, ktorých k takémuto nález došiel a ani on v zdravotnej dokumentácii žalobkyne takéto záznamy nenašiel. Konštatoval záver, že na základe preštudovania a akceptácie doplnených objektívnych skutočností konštatoval, že u žalobkyne je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % od 05.10.2009.
14. Posudkový lekár žalovaného v lekárskej správe zo dňa 19.05.2020 konštatoval, že žalobkyňa trpí chorobou: trvalé následky po vybratí menisku pri ťažkej poruche funkcie kolena, obojstranná gonartróza II. stupňa, cervilagia, lumbalgia bez radikulopatie. rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, trvalé následky po vybratí menisku pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu zaradené pod kap. XV., odd. G, pol. 48 písm. c) pre, ktoré je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížená v porovnaní so zdravou osobou o 40 %, táto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ostatné zdravotné postihnutia bola zvýšená o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50 %. Ohľadom k dátumu vzniku invalidity od 05.10.2009 sa posudkový lekár žalovaného stotožnil s názorom znalca MUDr. B..
15. Podľa 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
15.1. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
15.2. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
15.3. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
15.4. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
15.5. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
15.6. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
15.7. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
16. Podľa § 195 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom postení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
16.1. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
16.2. Podľa § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
16.3. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
17. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
18. Zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku musí byť posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť záver, že sú alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre zvýšenie invalidnej dávky. Správny orgán, ktorý rozhoduje vo veci, je povinný zadovážiť si potrebné podklady pre rozhodnutie v súlade s ust. § 195 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj vykonať dokazovania podľa § 196 tohto zákona. Dôkazom je pritom všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Okrem dôkazov, ktorých vykonanie účastník navrhol, je žalovaný povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
19. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. XSo/XX/XXXX dňa 27.10.2015 konštatoval, že „Určenie dátumu vzniku invalidity je rozhodujúcou okolnosťou pre následné posúdenie splnenia podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu.“ Na tento účel je potrebné, aby posudkový lekár presvedčivo zdôvodnil určenie dátumu uznania invalidity na základe potrebných nálezov odborných lekárskych vyšetrení, pretože od
dátumu vzniku invalidity, resp. k dátumu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa odvodzuje suma invalidného dôchodku. Je preto nutné tento dátum zistiť spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti.
20. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach vychádzali zo záverov doplňujúceho vyjadrenia znalca MUDr. A. B., ktorý so záverom znalca MUDr. S. ohľadom dátumu vzniku invalidity žalobkyne nesúhlasil. Podľa MUDr. B. nie sú o vzniku invalidity žalobkyne od 08.12.2004 žiadne objektívne nálezy a tento záver znalca MUDr. S. považoval za nezdôvodnený a nepreskúmateľný. Podľa MUDr. B. znalec môže mieru postihnutia stanoviť len od vlastného vyšetrenia, teda od 05.10.2009.
21. V konaní pred súdom bolo preukázané, že ochorenie žalobkyne je v jasnej progresii, žalobkyňa utrpela v dňoch 03.11.2003 a 20.07.2004 pracovné úrazy. Žalobkyňa sa podrobila operácii dňa 05.03.2004, pri ktorej bola zistená inveterovaná ruptúra zadného rohu menisku, ťažké degeneratívne zmeny chrupaviek a mediálnych kondylov a pately (Dg. Ruptura cornu posterior menisci medialis genus I. sin inveterata, Chondrosis dissecans femoris gr IV et pastellae III - IV I. sin.). Dňa 25.10.2004 sa žalobkyňa podrobila operácií ASK egalisatio menisci medialis genus I dx, shaving cartilaginis. Z vyšetrenia ortopedickej kontroly zo dňa 11.07.2007 vyplýva, že došlo k progresii nálezov. Ako diagnóza bol uvedený vertebrogénny syndróm alg. Sy C-Th-L chrbtice pri pokročilý degeneratívnych zmenách s hyperkyfózou a obmedzenou funkciou chrbtice značného stupňa spondylosis et spondylarthrosis collumnea vertebralis gravis, uncoarthrosis cervicalis. Osteochondrosis C 5-6, C 6-7, et collumnae thoracalis, Coxarthrosis I. utr. Gr. II. s obmedzením funkcie o 1/3, Geua vara arthrotica gr. IV I. utr/ progresia nálezu v porovnaní s archívnymi sn./, PHS I. utr k obmedzeniu funkcie o 1/3, Chondrosis dissecans condyli med. Femoris I. dx. Gr. III.-IV., Chondrosis dissecans condyli med. Femoris I. sin gr. IV., Stp. Menisectomiam med genus I. sin per ASK 2004 Stp. Shaving cartilag. Genus I. DX. Per ASK 2004. Odporučené jej boli analgetiká, liečba podľa amb. chronickej bolesti, vzhľadom k progresii nálezov nepredpokladal možnosť pravidelnej pracovnej činnosti. Na neurologickom vyšetrení dňa 14.01.2005 udávala bolesti krčnej chrbtice, dňa 22.05.2006 uvádzala bolesti chrbtice bolesti kolien, ktoré pretrvávajú. Prvé vyšetrenie v algeziologickej ambulancii bolo vykonané dňa 23.04.2007 s diagnostickým záverom chronická nemalígna bolesť pri polytopnom VAS prevažne ako CB a Th sy. S radikul. dráždením, Low back sy pri rigidite LS chrbtice, Gonatrosis a chondromalatio p. traumách II. - III. Genus bilat., Obezitas, depresívny sy.. Vo vyšetrení zo dňa 23.06.2008 z algeziologickej ambulancie je konštatované, že napriek intenzívnej liečbe bolesti, infúzie, obstreky, medikamenty vrátane silných analgetík vedú len k dočasnej a prechodnej miernej úľave. Vzhľadom k diagnóze a veku je potrebné konštatovať, že stav sa bude naďalej zhoršovať s postupujúcimi degeneratívnymi zmenami a prognóza je zlá. Znalec Prof. MUDr. M. S., CSc. vo svojom znaleckom posudku z uvedených z lekárskych záznamov vychádzal. Vzhľadom k tomu, že znalec MUDr. B. sa so stanovením k dátumu vzniku invalidity MUDr. S. nestotožnil s odôvodnením, že podľa neho znalec môže mieru postihnutia stanoviť len od vlastného vyšetrenia, vznikol v zistení podstatnej okolnosti potrebnej pre rozhodnutie vo veci závažný rozpor v záveroch znalcov, pričom žalovaný sa tento rozpor žiadnym spôsobom nepokúsil odstrániť a bez ďalšieho sa priklonil iba k záveru znalca MUDr. B.. Týmto žalovaný nedostatočne splnil úlohu, ktorú mu zadal pre ďalší postup Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp.zn. XXSa/XX/XXXX zo dňa 14.11.2019 pre zistenie vzniku invalidity. Odôvodnenie určenia dátumu uznania invalidity musí vychádzať z potrebných nálezov odborných lekárskych vyšetrení. V záveroch znalcov MUDr. B. a MUDr. S. došlo k podstatnému rozporu, keď uvedené lekárske nálezy MUDr. B. nepovažoval za dostatočné pre posúdenie vzniku invalidity u žalobkyne, avšak znalec MUDr. S. z nich pri stanovení k dátumu vzniku invalidity vychádzal. V ďalšom konaní bude preto úlohou žalovaného odstrániť tento rozpor vyžiadaním vyjadrenia týchto znalcov k stanoveniu dátumu vzniku invalidity u žalobkyne s ohľadom na konkrétne nálezy odborných lekárskych vyšetrení a v prípade, ak k odstráneniu týchto rozporov v dokazovaní nedôjde je možné prípadne vykonať aj konfrontáciu týchto znalcov k zodpovedaniu tejto otázky v zmysle § 196 ods. 3 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z..
22. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP), opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne v jej prítomnosti, pokiaľ na svojej prítomnosti na posúdení bude trvať a zohľadniť pritom všetky lekárske správy a v prípade potreby postupovať aj podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. a v správnom konaní opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobkyne.
23. V prejednávanej veci bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, a preto jej krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.