Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/51/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. nad H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 5949/10 o vymoženie istiny 977,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -27 zo dňa 1. júla 2020 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -27 zo dňa 1. júla 2020 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd zastavil exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 09.07.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 13931/09 dňa 22.09.2009.

3. Dňa 23.03.2016 postúpil súdny exekútor okresnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Zároveň poukázal, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od začiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie.

4. Z predloženého rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovský súd ním priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky vystavenej dňa 10.11.2008, ktorá ako blankozmenka zabezpečovala záväzkový vzťah, a to Zmluvu o úvere uzavretú dňa 10.11.2008 medzi oprávneným a povinným, ktorý je fyzickou osobou a ktorú oprávnený vyplnil na základe Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle a nasl. a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákon o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je označený povinný svojim menom, priezviskom, rodným číslom, IČO-m a ďalšími údajmi. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah) okresný súd uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, pričom existujúce pochybnosti treba

odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade, je potrebné uplatniť výklad v súlade s , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským. V tejto súvislosti poukázal, na rozhodnutia všeobecných súdov.

5. Okresný súd konštatoval, že v predmetnom prípade si veriteľ uplatnil voči dlžníkovi nárok zo zmenky vyplnenej dňa 27.06.2009 vo výške 977,22 Eur, pričom istina poskytnutého úveru predstavovala sumu 331,94 Eur. V zmysle ustanovenia o spotrebiteľských úveroch si veriteľ mohol voči dlžníkovi uplatniť nárok zo zabezpečovacej zmenky len v tom prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia predstavovala maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že nárok veriteľa zo zmenky uplatnený v predmetnej exekúcii je v rozpore s uvedeným ustanovením Zákona o spotrebiteľských úveroch.

6. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie z dôvodov podľa a (ďalej len „“) a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

7. V odvolaní uviedol, že Zmluvu o úvere uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom pod obchodným menom Miroslva Stehlík ako fyzickou osobou - podnikateľom označeným identifikačným číslom 44896123 (poznámka odvolacieho súdu: oprávnený v odvolaní uviedol údaje inej osoby než bol povinný v posudzovanej veci), pričom pri uzatváraní Zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúmal, nakoľko to nebola pre neho podstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy bol toho názoru, že nemusí vedieť, či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel, ako deklaroval v zmluve o úvere. Pri výklade pojmu spotrebiteľ oprávnený poukázal, že je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva.

8. Oprávnený považoval za nesporné, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať. V zmysle uvedeného oprávnený zastával názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.

9. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa , a v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania.

11. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 22.04.2010 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 24.06.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 09.07.2010 poveril súdneho exekútora v zmysle ust. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaný sp. zn. SR 13931/09 zo dňa 22.09.2009. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 10.11.2008,

ktorá zabezpečovala záväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 10.11.2008.

12. Dňa 23.03.2016 bolo okresnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie oprávneného vyhotovené a aj doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Oprávnený týmto podaním doplnil návrh na začatie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú uvedené v odôvodnení exekučného titulu a súdu sú známe od začiatku exekúcie. Pokiaľ ide o osobu povinného uviedol, že exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzatváraní úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený na základe uvedeného navrhol pokračovať v exekúcii. Oprávnený na preukázanie svojich tvrdení nepreložil žiadne dôkazy.

13. Okresný súd výzvou zo dňa 19.06.2019 a 26.08.2019 vyzval oprávneného, aby mu predložil zmenku, zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, na základe čoho oprávnený okresnému súdu dňa 12.09.2019 uvedené listiny zaslal.

14. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „“) účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

15. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

16. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na zmenkového a šekového v znení ) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

17. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

18. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

19. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

20. Podľa (ďalej aj „“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

22. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v , , a Exekučného poriadku, zavedenej sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. a Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Túto povinnosť mal oprávnený bez ohľadu na to kedy právny vzťah vznikol, ako aj bez ohľadu na skutočnosť, či povinný bol fyzickou osobou podnikateľom alebo nepodnikateľom, pretože až pod doplnení návrhu na vykonanie exekúcie by mohol súd pristúpiť k posudzovaniu, či sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľský vzťah. určil oprávnenému na doplnenie návrh na vykonanie exekúcie podľa lehotu 30 dní, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. dňa 24.12.2015 a uplynula 22.01.2016. Lehota na doplnenie návrhu stanovená pre oprávneného týmto zákonom je lehotou procesnou, preto stačí, ak bolo doplnenie vrátane dôkazov oprávneným podané posledný deň lehoty. v ust. neupravuje komu má oprávnený doplnenie návrhu doručiť. Môže ho doručiť tak príslušnému súdu, ktorý bude rozhodovať o ďalšom postupe v konaní avšak s poukazom na ustanovenie 36 ods. 2 a môže oprávnený doplnenie návrhu doručiť aj poverenému súdnemu exekútorovi.

23. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako okresný súd o tom, že oprávnenému bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016, v ktorom oprávnený tvrdil, že povinnosť vyplývajúcu z ust. § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku si splnil už v návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Odvolací súd má preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie spolu s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a exekučným titulom opisuje rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, avšak dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú a ktoré sa v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku k návrhu pripájajú, oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie a ani k jeho doplneniu nepripojil. Oprávnený tieto dôkazy v podobe Zmluvy o úvere zo dňa 10.11.2008 a vyplnenou zmenkou okresnému súdu na základe jeho výzvy predložil až dňa 12.09.2019, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na ich doplnenie. Dôkazy osvedčujúce rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú tak neboli od začiatku súčasťou exekučného spisu, hoci to oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie tvrdil.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že kumulatívnou podmienkou doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku je aj predloženie dôkazov preukazujúcich rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným, ktoré oprávnený v zákonom stanovenej lehote, tj. do 21.01.2016 nepredložil, bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Okresný súd preto nemal zákonný dôvod na postup podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ktorý umožňuje preskúmanie, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku len v prípade, ak bol návrh na vykonanie exekúcie doplnený v lehote podľa 243f ods. 1 Exekučného poriadku, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

27. Pretože odvolací súd mal za to, že na vec sa vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a bolo pre rozhodnutie veci rozhodujúce, odvolací súd vyzval strany, aby sa k možnému použitiu ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyjadrili, na základe čoho podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.03.2021 oprávnený oznámil, že nesúhlasí s použitím § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený

mal za to, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň poukázal, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli tak súčasťou súdneho spisu už pred doplnením návrhu. S poukazom na uvedené oprávnený mal za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil.

28. Keďže z predloženého spisu nesporne vyplýva, že oprávnený si povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v časti týkajúcej sa predloženia dôkazov preukazujúcich jeho vlastný vzťah s povinným v zákonom stanovenej lehote nesplnil, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie, odvolací súd je toho právneho názoru, že okresný súd síce rozhodol správne o zastavení exekúcie, avšak nemal tak rozhodnúť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, ale podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, podľa potvrdil.

30. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).