Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-101-2019.pdf
PDF · 95.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/101/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária Goliášová Gabriela s.r.o., so sídlom 1.mája 173/11, Trenčín, proti žalovanému: N. E., Y.. XX.X.XXXX, E. I. X, C.a, právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie 1.591,68 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.591,68 €, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.156,76 € od 2.9.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 10.6.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 12.122,28 € s príslušenstvom a náhradu trov konania z titulu úveru. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 11.8.2017 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 12.120,00 €. V zmysle uzavretej zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal splácať úver v pravidelných 96 mesačných splátkach vo výške 227,02 €, a to až do zaplatenia celkovej sumy úveru vo výške 21.793,92 €. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný vykonal úhrady len v rozsahu 1.589,40 €. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, na základe čoho žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 17.8.2018 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok v lehote 15 dní od spísania výzvy, pričom táto lehota uplynula dňa 1.9.2018. Žalovaný dlžnú sumu v danej lehote nezaplatil, a preto žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa 8.3.2019 na úhradu dlžnej čiastky v celkovej výške 12.602,29 € (istina úveru, poplatky, zákonný úrok z omeškania a zmluvný úrok). Žalovaný na predžalobnú výzvu nereagoval. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 12.122,28 €, ktorá pozostáva z istiny vo výške 11.687,36 € a riadneho úroku vo výške 434,92 €. Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 2.9.2018 do zaplatenia, t.j. od prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu.
2. Dňa 9.7.2019 Okresný súd Senica rozhodol vo veci rozsudkom č.k. XCsp/XXX/XXXX-XX, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.530,60 € a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10.530,60 € od 02.09.2018 do zaplatenia, všetko v splátkach po 300,- € mesačne. Ohľadom sumy vo výške 1.591,68 € a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.156,76 € od
2.9.2018 do zaplatenia súd žalobu zamietol. Súd zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 73,74 %.
3. Voči rozsudku Okresného súdu Senica podal žalobca dňa 17.8.2020 odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z.- Civilného sporového poriadku. Žalobca poukázal na to, že úroky za poskytnutie úveru sú vo svojej podstate „cenou“ za poskytnutie peňazí. Ekonomicky teda plnia podobnú funkciu ako cena v kúpnej zmluve, alebo nájomné v nájomnej zmluve. Pri určovaní prípustnosti výšky úrokovej sadzby nie je možné vychádzať zo štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených na stránke Národnej banky Slovenska. V predmetnom štatistickom prehľade sú zverejnené priemerné úrokové sadzby výlučne bánk, pričom žalobca je nebankovým subjektom, preto sa aj výška úrokovej miery musí odlišovať od tej, za ktorú poskytujú úvery jednotlivé banky. Je to z dôvodu, že nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky, pričom cena rizika sa prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Úvery v nebankovkách preto využívajú najmä klienti, ktorým by úver banky z dôvodu zvýšeného rizika nesplácania neposkytli. Táto okolnosť je reálnym faktom na finančnom trhu. Žalobca má však za to, že súdy vo všeobecnosti akceptujú jej výšku úrokovej sadzby do 2,5 násobku priemeru. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 1.2.2017 vo veci vedenej pod sp.zn. XXCsp/XXX/ XXXX. Žalobca v odvolaní tiež namietol, že výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená korektne. Uviedol, že smernica vo svojom ustanovení požaduje uviesť RPMN „zrozumiteľne a stručne“, čo by malo byť rozhodujúcim kritériom pre eurokonformný výklad predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže pravidlá pre výpočet RPMN ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch aj smernicou nedávajú iné kritérium, má žalobca za to, že postupoval v súlade so zákonom aj smernicou a ich cieľom a poskytol žalovanému úplné a najpresnejšie informácie v požadovanej zrozumiteľnej a stručnej podobe. Tá žalovanému umožnila porovnanie úveru ponúkaného žalobcom s akoukoľvek ďalšou ponukou na trhu. Z hodnoty RPMN uvedenej v úverovej zmluve je žalovanému ako spotrebiteľovi jednoznačne jasné a zrejmé, v akej výške sú náklady v zmluve zahrnuté, preto má žalobca za to, že uvedená náležitosť úverovej zmluvy je splnená v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., preto nie je správne a korektné sankcionovať ju bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, nakoľko nejde o taký zásah do informatívnej povinnosti žalovaného, ktorý by mohol ohroziť schopnosť jeho posúdenia budúceho záväzku. V danom prípade mal spotrebiteľ - žalovaný v čase, keď sa rozhodoval, či uzatvorí so žalobcom predmetnú zmluvu o úvere jasnú informáciu, že RPMN spojená s úverom je 9,68 %. Na základe uvedeného mal možnosť rozhodnúť sa, či zmluvu o úvere s RPMN vo výške 9,68 % uzatvorí, alebo nie. Navyše suma, ktorú žalovaný celkom zaplatí, bola v zmluve uvedená presnou sumou ako celková čiastka splatná spotrebiteľom, a teda žalovaný mal k dispozícii súhrn informácií, na základe ktorých sa mohol kvalifikovane rozhodnúť. Žalobca preto považuje takto uvedenú hodnotu RPMN za dostatočne určitú, ktorá poskytla žalovanému kvalifikované a objektívne porovnanie úrovne jednotlivých spotrebiteľských úverov ponúkaných na trhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Senica zo dňa 9.7.2020 v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č.k. XXCoCsp/XX/XXXX - XXX zo dňa 12.1.2021 odvolaniu žalobcu vyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu so svojimi právnymi zástupcami nedostavili z dôvodu hospodárnosti konania, svoju neúčasť však riadne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.8.2017, splátkovým kalendárom, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 17.8.2018, výpisom čerpania úveru žalovaným s rozpisom splátok a úhrad, predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 8.3.2019, písomnými vyjadreniami žalobcu, písomnými vyjadreniami žalovaného a zistil tento stav veci:
7. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.8.2017, z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 17.8.2018, z predžalobnej výzvy na zaplatenie dlhu zo dňa 8.3.2019 súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 12.120,00 €. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných 96 mesačných splátkach vo
výške 227,02 €, a to až do zaplatenia celkovej sumy úveru vo výške 21.793,92 €. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, a preto žalobca vyhlásil mimoriadnej splatnosť úveru, a to ku dňu 17.8.2018, o čom bol žalovaný informovaný listom označeným ako „Výzva k splateniu celého úveru“. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, a preto žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 8.3.2019 vyzval žalovaného na splnenie povinnosti do 7 dní od odoslania výzvy s upozornením na možnosť podania na žaloby na súd. Do dňa podania žaloby žalovaný uspokojil pohľadávku žalobcu vo výške 1.589,40 €.
8. Z výpisu čerpania úveru žalovaným a rozpisu splátok a úhrad mal súd zistené, že žalovaný uhradil žalobcovi 7 splátok a časť 8. splátky v celkovej výške 1.589,40 €.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
11. Podľa § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Je nepochybné, že medzi sporovými stranami bol uzavretý záväzkový vzťah na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva je pritom nepochybne zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako aj s poukazom skutočnosť, že ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah. Zároveň sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu náležitostí vyžadovaných zákonom, ktoré sú uvedené v §
9 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Súd pritom zistil, že zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti vrátane tých /§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa)/, ktorých neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie spôsobuje, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň súd nezistil ani inú skutočnosť v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá by mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
17. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú nesprávnu hodnotu RPMN, údaj z internetovej kalkulačky nie je podľa názoru súdu dostatočným dôkazom nesprávnosti výpočtu RPMN, ako uviedol žalobca, tieto kalkulačky obsahujú políčka na základné údaje bez zohľadnenia akýchkoľvek špecifík jednotlivých poskytnutých úverov, na základe čoho vznikajú odchýlky. Žalovaný nepreukázal, že by výpočet RPMN v danom prípade bol nesprávny. Súd sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrice v uznesení sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 29.7.2020, podľa ktorého „ (...) jednotná kalkulačka na výpočet RPMN neexistuje, každá kalkulačka RPMN na interne obsahuje odchýlky a z tohto dôvodu sa môžu vypočítané hodnoty RPMN mierne líšiť.“ Súd preto považuje hodnotu RPMN uvedenú v úverovej zmluve vo výške 17,7 % p.a. v porovnaní s hodnotou RPMN, vypočítanou podľa vzorca pre výpočet RPMN (obsiahnutého v prílohe 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, použijúc pritom interaktívnu kalkulačku pre výpočet RPMN na oficiálnej stránke Ministerstva financií SR FINinfo) vo výške 17,31 % p.a. za akceptovateľnú odchýlku, a preto dospel k záveru, že hodnota RPMN vo výške 17,7 % nie je v zmluve o úvere uvedená nesprávne. Úver tak nemožno v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
18. Ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa nesprávnej úrokovej sadzby úveru uvedenej v predmetnej úverovej zmluve má súd za to, že úroky za poskytnuté úvery budú vždy pri bankách rádovo nižšie ako pri poskytovaní úverov nebankovými spoločnosťami, a preto pri určovaní prípustnosti výšky úrokovej sadzby nie je možné vychádzať zo štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených na stránke Národnej banky Slovenska. Vzhľadom k tomu, že žalobca je nebankovým subjektom, výška úrokovej miery sa musí odlišovať od tej, za ktorú úvery poskytujúc jednotlivé banky. Je to z dôvodu, že nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky, pričom cena rizika sa prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Úvery v nebankovkách preto využívajú najmä klienti, ktorým by úver banky z dôvodu zvýšeného rizika nesplácania neposkytli. V úverovej zmluve bola dojednaná ročná úroková sadzba vo výške 16,40 %, čo je takmer 2 násobok priemernej úrokovej sadzby zverejnenej Národnou bankou Slovenska. V čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy boli úroky poskytované bankami v obdobných úverových vzťahoch vo výške 8,75 %. Na základe skutočnosti, že žalobca je nebankovým subjektom poskytujúcim úvery, sa súd stotožnil s právnym názorom Okresného súdu Veľký Krtíš v rozsudku sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX zo dňa 1.2.2017: „Súd v zásade toleruje zvýšenú úrokovú sadzbu u problémových klientov, nepriechodných u bánk, ale len vo výške , ktorá nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd by v konkrétnom prípade akceptoval úrokovú sadzbu do max. 2,5 násobku tohto priemeru.“ Občiansky zákonník ani iný právny predpis neustanovujú, do akej výšky je možné úrok v zmluve dojednať. Úroková sadzba býva ovplyvnená najmä ponukou a dopytom po kapitále, ale aj mnohými ďalšími faktormi, ktorými sú napríklad inflácia, riziká, výška úveru alebo doba splatnosti úveru. Výška úrokovej sadzby potom odzrkadľuje, nakoľko rizikové je poskytnutie toho- ktorého úveru žiadateľovi. A teda, čím je doba splácania úveru dlhšia a bonita klienta nižšia, tým väčšiemu riziku sa vystavuje ten, kto finančné prostriedky poskytuje, pričom sa vystavuje riziku, že úver, ktorý poskytne, mu nebude splatený. Súd preto dospel k záveru, že zmluvný úrok vo výške 16,40 % ročne pri spotrebiteľskom úvere poskytnutom žalobcom ako nebankovým subjektom nepovažuje za neprimeraný a rozporný s dobrými mravmi.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný z istiny úveru 12.120,00 € ku dňu podania žaloby zaplatil sumu 1.589,40 €. Súd preto rozsudkom č.k. XCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 9.7.2019 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zvyšok istiny 10.530,60 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10.530,60 € od 2.9.2018 do zaplatenia. Krajský súd v Trnave rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti (výrok I.) potvrdil. Keďže žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 12.122,28 € (istina v sume 11.687,36 € a zmluvný úrok v sume 434,92 €), predmetom ďalšieho konania Okresného súdu Senica tak zostal nárok žalobcu v sume 1.591,68 € (12.122,28 € - 10.530,60 €) a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.156,76 € (11.687,36 € - 10.530,60 €) od 2.9.2018 do zaplatenia. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.591,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.156,76 € od 2.9.2018 do zaplatenia, ktorý je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
20. O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi, ktorý bol v prvostupňovom aj odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.CMP.