Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: J. U., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom Z. X, U., zastúpená Právne centrum s.r.o. so sídlom Mýtna 42, Bratislava IČO: 36 698 873 proti žalovanej: KOOPERATÍVA, poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova č.4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, Bratislava o zaplatenie 9.960,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -80 zo dňa 12.decembra 2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 9.960,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 9.960,- € od 24.09.2014 až do zaplatenia dlžnej sumy, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku v prospech účtu splnomocneného právneho zástupcu žalobkyne - advokátskej kancelárie Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, vedený v Tatra banka, a.s., č. ú.: XXX XXX XXXX/ XXXX. Zároveň rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 788, § 791 ods. l, 2, § 795 ods. 1, 2,3 ,§ 799 ods. 1 , 2 ,3, § 806, ustanoveniami článku VII ods. 1, VII ods. 2 písm. a), VII ods. 7 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb (ďalej ako "VPP pre poistenie majetku") keď vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav veci, podľa ktorého žalobkyňa je vlastníkom a držiteľom osobného automobilu značky T., obchodný názov U. XXX, VIN č. A., rok výroby: XXXX, EČV: U.- X,. XXXBF.Žalobkyňa dňa 27.07.2011 uzavrela so žalovanou návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel - číslo návrhu XXXXXXXXXX, vzťahujúci sa na predmetné vozidlo. V poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX bola stanovená poistná suma motorového vozidla 76.000,- € a ročné poistné v sume 954,67 €. Predmetom poistnej zmluvy s názvom Poistka číslo X XXX XXX XXX - Havarijné poistenie motorových vozidiel, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou bolo dojednané, že žalovaná poskytne žalobkyni poistné plnenie za škodu spôsobenú poistnou udalosťou. Počas trvania poistnej zmluvy došlo k havárii vozidla a tým k poistnej udalosti, ktorá bola žalovanou rozdelená na poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.04.2014 a na poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.04.2014. Žalobkyňa riadne a včas oznámila žalovanej predmetnú poistnú udalosť. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.04.2014 a v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 10.07.2014 ustálila poistné plnenie na sumu 1.689,05 € (vypočítané z Faktúry za opravu vozidla č. XXXXXXXXX v sume 2.727,97 € po odpočítaní zníženia plnenia za podpoistenie

vozidla o 32 % v sume 872,95 € a po odpočítaní spoluúčasti v sume 165,97 €). Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.04.2014 a v oznámení o poistnom plnení zo dňa 05.06.2014 ustálila poistné plnenie na sumu 18.344,66 € (vypočítané z Faktúry za opravu vozidla č. XXXXXXXXX v sume 28.397,22 € po odpočítaní spoluúčasti v sume 965,51 €). Po ukončení likvidácií oboch poistných udalostí žalovaná vyplatila žalobkyni poistné plnenia znížené za podpoistenie vozidla o 32 %. 1.2. Prvoinštančný súd uviedol, že v ustanovení upravuje mechanizmus uzavierania poistnej zmluvy, najmä z hľadiska času, do ktorého treba návrh prijať. Okrem toho upravuje aj okamih, kedy je poistná zmluva uzavretá. Pokiaľ ide o účastníkov poistnej zmluvy, ustanovenie hovorí na jednej strane o navrhovateľovi, na druhej strane o druhom účastníkovi, ktorý návrh od navrhovateľa dostal. výslovne neustanovuje, kto je v danom prípade navrhovateľom a kto príjemcom návrhu. Takéto pružné riešenie umožňuje, aby navrhovateľom bol poistiteľ alebo aj budúci poistník. V praxi je to spravidla tak, že navrhovateľom je poistiteľ a poistník jeho návrh prijíma. výslovne neupravuje, či sa má poistná zmluva uzavrieť priamym rokovaním medzi poistiteľom a poistníkom alebo či sa to má uskutočniť prostredníctvom sprostredkovateľa. V praxi sa sprostredkovatelia vyskytujú najmä pri zložitejších poistných zmluvách v podnikovej sfére. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve ráta s takouto sprostredkovateľskou činnosťou pri uzavieraní poistných zmlúv a upravuje aj podmienky vykonávania tejto činnosti. Sprostredkovateľská činnosť je upravená v až 777 , pokiaľ ide o individuálnych sprostredkovateľov z radov občanov, resp. v až 651 , pokiaľ sa na sprostredkovateľa ako podnikateľa vzťahujú ustanovenia . Sprostredkovateľ sprostredkúva uzavretie poistnej zmluvy spravidla pre určitú poisťovňu a v jej záujme. Sprostredkovanie uzavretia poistných zmlúv vykonáva aj finančný agent alebo finančný poradca. Zmluva, ktorou sa sprostredkúva uzavretie poistnej zmluvy, nie je v našom právnom poriadku priamo upravená, do úvahy však prichádza aj uzavretie nepomenovanej (atypickej) zmluvy, ktorú pripúšťa tak (), ako aj (). Podľa článku VII ods. 7 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku za stanovenie poistnej sumy je zodpovedný poistník, resp. poistený. 1.3. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobkyne, ktorá argumentovala tým, že žalovaná je ten, kto stanovuje novú cenu motorového vozidla, keďže na toto určenie využíva svojho obchodného partnera, s ktorým žalobkyňa nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu. Žalovaná, ako podnikateľský subjekt, je povinná vždy postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za konanie osôb, ktoré konajú v jej mene. Opomenutie riadneho stanovenia novej hodnoty poistenej veci, resp, poistného je preto zodpovednosťou žalovanej a nie žalobkyne. Povinnosť žalobcu je limitovaná jeho vedomosťami ako aj znalosťami. Žalobkyňa v čase podpisu poistnej zmluvy z povahy veci nedisponovala takým kvantom informácií a vedomostí ako žalovaná. Očakávať od spotrebiteľa, že je schopný na základe svojich vedomostí a skúseností stanoviť všeobecnú hodnotu vozidla rovnako, ako odborná organizácia, ktorá sa tejto činnosti venuje ako svojej podnikateľskej činnosti je nereálne a navyše aj neprijateľné. V uvedenom prípade ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah, kde na jednej strane vystupuje žalovaná ako dodávateľ služieb a na strane druhej žalobkyňa ako prijímateľ týchto služieb. V zmysle článku VII ods. 2 písm. a) VPP pre poistenie majetku vyplýva, že stanovenie novej hodnoty veci vychádza z hodnoty, za ktorú je možné rovnakú alebo porovnateľnú vec zaobstarať. Suma vo výške 76.000,- € bola akceptovaná žalovanou tým, že prijala návrh na uzavretie poistnej zmluvy. Pokiaľ má žalovaná stanovený interný postup na stanovenie hodnoty motorového vozidla, z ktorého potom pri poistnom plnení vychádza, v spolupráci so svojimi zmluvnými partnermi, je neprijateľné, aby prenášala zodpovednosť za stanovenie poistnej sumy, resp, novej hodnoty vozidla na žalobkyňu. 1.4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa nestotožnil s obranou žalovanej strany, ktorá tvrdila, že žalobkyňa si musela byť vedomá skutočnosti že vozidlo je podcenené a napriek tomu zmluvu uzatvorila čím platila nižšie poistné, čo za istých okolností môže vykazovať znaky protiprávneho konania a celkom určite je to v rozpore s dobrými mravmi. Predmetom poistenia bolo staršie motorové vozidlo zn. T. X. U. s EČV: U., VIN: A. N. XXXXX s rokom výroby XXXX a počtom najazdených kilometrov 30 000. Nová cena motorového vozidla spolu s doplnkovou - nadštandardnou výbavou bola v zmluve stanovená na 76.000,-€. Z uvedenej ceny sa následne vypočítalo aj poistné, ktoré bolo stanovené vo výške 954,67 € ročne. V poistnej zmluve bola dojednaná aj spoluúčasť vo výške 5% z každého plnenia, min. 165,97 €. Návrh Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX so žalobkyňou uzatváral sprostredkovateľ poistenia - spoločnosť CR Finance Slovakia, s.r.o., Matejkova 22, Bratislava, IČO: 36 357 871. Uvedená spoločnosť je podľa údajov, získaných z registra NBS vedená ako samostatný finančný agent. Žalovaná dňa 08.08.2011 na základe návrhu poistnej zmluvy vystavila poistku číslo XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 27.07.2011. V zmysle poistná zmluva je uzavretá okamihom,

keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Až týmto okamihom došlo k uzavretiu poistnej zmluvy. Žalovaná ako podnikateľský subjekt, predmetom činnosti ktorej je poistenie je povinná vždy postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za konanie osôb, ktoré konajú v jej mene. Súd má za to, že v zmysle článku VII ods. 7 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku za stanovenie poistnej sumy je zodpovedná predovšetkým žalovaná, ako odborná organizácia, ktorá sa tejto činnosti venuje ako svojej podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že stanovenie novej hodnoty poistenej veci, resp. poistného je preto zodpovednosťou žalovanej a nie žalobkyne. 1.5. Ďalej sa prvoinštančný súd stotožnil aj s argumentáciou žalobkyne, že pokiaľ má žalovaná stanovený interný postup na stanovenie hodnoty motorového vozidla, z ktorého potom pri poistnom plnení vychádza, v spolupráci so svojimi zmluvnými partnermi, je neprijateľné, aby prenášala zodpovednosť za stanovenie poistnej sumy, resp. novej hodnoty vozidla na žalobkyňu. Z tohto titulu mala za to, že zmluvná podmienka v zmysle článku VII ods. 7 VPP pre poistenie majetku, ktorá prenáša zodpovednosť za stanovenie poistnej sumy na spotrebiteľa (žalobkyňu), je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle . Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je spôsobená tým, že žalovaná ako dodávateľ služby (poistenia majetku) prenáša zodpovednosť za stanovenie poistnej sumy na spotrebiteľa, hoci spotrebiteľovi takáto povinnosť zo všeobecne záväzných právnych predpisov nevyplýva a z povahy veci takáto povinnosť spadá pod povinnosť žalovanej postupovať s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa, ako spotrebiteľ, je povinná uvádzať úplné a pravdivé informácie v zmysle , čo tak aj učinila pri podpise poistnej zmluvy. Navyše táto uložená povinnosť (v zmysle článku VII ods. 7 VPP) je spojená s oprávnením žalovanej v zmysle článku XIV znížiť poistné plnenie nad rámec . Oprávnenie žalovanej znížiť poistné plnenie nad rámec je pre rozpor so zákonom v zmysle nutné považovať za neplatné . (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.). Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že by žalobkyňa poskytla vedome nepravdivú alebo neúplnú odpoveď. Naopak, žalovaná sa sama vyjadrila, že sprostredkovateľ poistenia opomenul konať s odbornou starostlivosť a nekonzultoval cenu motorového vozidla so spoločnosťou SLOVEXPERTA. Po predbežnom posúdení zmluvných dojednaní je preto nevyhnutné ustáliť, že zodpovednosť za riadne stanovenie poistnej sumy znáša žalovaná a túto zodpovednosť nemôže prenášať na žalobkyňu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie neoprávnene kráteného poistného plnenia. 1.6. V časti úrokov z omeškania svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaná mala v zmysle plniť v lehote 15 dní od skončenia vyšetrenia poistnej udalosti. Tým, že žalovaná riadne a včas neplnila sa počnúc dňom 24.09.2014 dostala do omeškania. Z tohto dôvodu súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 9.960,- € od 24.09.2014 až do zaplatenia , všetko do 3 dni od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne. O povinnosti žalovanej na zaplatenie úrokov z omeškania súd rozhodol podľa a nariadenia vlády č. 1.7. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením , v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalobkyňa mala v konaní úspech v rozsahu 100%, súd preto zaviazal žalovanú povinnosťou náhrady trov konania žalobkyni v rozsahu 100% . Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnil ustanoveniami , a a žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov celého konania, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaná uviedla, že súd v konaní nesprávne vyhodnotil zásadné otázky, od ktorých posúdenia závisel výsledok sporu. Na základe návrhu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorila žalobkyňa so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej „Poistná zmluva „), ktoré, predmetom bolo poistenie motorového vozidla T., obchodný názov U. XXX, VIN č. A., rok výroby: XXXX, EČV: U.- X, XXXBF (ďalej „ Vozidlo“). Pri uzatváraní Poistnej zmluvy bola stanovená poistná suma vozidla na hodnotu 76.000.- €, z ktoré, bolo vypočítané aj ročné poistné v sume 954,67 €. Následne žalovaná zistila, že poistná cena vozidla bola určená nesprávne a nezodpovedá trhovej hodnote vozidla v čase uzatvárania poistnej zmluvy. K tomuto zisteniu došlo počas trvania poistného stavu a vzniknuté poistné udalosti nemajú na toto zistenie vplyv čo do zmeny poistnej hodnoty Vozidla. Cenu motorového Vozidla pri vstupe do poistenia stanovuje podľa cenníka vozidiel AGENTÚRY

AUTO DATA spol. s r.o. spoločnosť Slovexperta, s.r.o.. Žalovaná na základe zistení dospela k záveru, že databáza cenníka pre porovnateľné vozidlo s Vozidlom neponúka cenu nového vozidla 76.000,- €, ale že najnižšia cena nového porovnateľného vozidla je 111.086,50 €. Vzhľadom na uvedené sa mal tak konajúci súd zaoberať pre konanie zásadnými otázkami, a to: 1./ Či došlo k určeniu (ne)správnej hodnoty Vozidla; 2./ Kto je zodpovedný za určenie hodnoty Vozidla; 3./ Či oprávňuje nesprávne určenie hodnoty Vozidla poskytnúť znížené poistné plnenie z dôvodu podpoistenia vozidla. 2.1. Žalovaná uviedla postupuje pri určení ceny motorového vozidla, tak, že ju ocení podľa cenníka vozidiel AGENTÚRY AUTO DATA spol. s r.o. spoločnosť Slovexperta, s.r.o., ktorá je dcérskou spoločnosťou žalovanej a jej zmluvným partnerom pre oceňovanie vozidiel. Databáza uvedeného cenníka pre porovnateľné vozidlo umožňuje určiť najnižšiu cenu nového porovnateľného vozidla na hodnotu 111.086,50 - €. Iná cena v cenníku uvedená nie je a tak je zrejmé, že pri poistení vozidla sa vychádzalo pravdepodobne z kúpnej ceny vozidla, ktorá nekorešpondovala trhovej hodnote, ktorá mala byť poistnou hodnotou. Takže hodnota vozidla/poistná hodnota bola určená nesprávne a vozidlo bolo podpoistené s rozdielom 111.086,50 € - 76.000,- € = 35.086,50 €. 2.2. Žalovaná poukázala na odôvodnenie rozsudku v ktorom konajúci prvoinštančný súd jednoducho preniesol zodpovednosť na žalovanú stotožnením sa s argumentáciou žalobkyne. Mala zato, že pre prijatie tohto záveru nebolo vykonané žiadne dokazovanie a je nesporné, že záver o statuse spotrebiteľa „automaticky“ neznamená jeho neznalosť v danej oblasti. Tento postup súdu považuje za nesprávny a jeho dôsledkom je odňatie konať pred súdom žalovanej. Je pravdou, že sprostredkovateľ poistenia obchodná spoločnosť CR Finance Slovakia, s.r.o., Matejkov; 22, Bratislava, ICO: 36 357 871 opomenul telefonicky kontaktovať Slovexpertu, a tak došlo k nesprávnemu určeniu hodnoty Vozidla. Avšak bolo v záujme poisteného (žalobkyne) aby došlo k správnemu určeniu poistnej hodnoty Vozidla, čo v konečnom dôsledku uvádzajú aj dokumenty rozhodujúce pre poistný vzťah. V súlade s ustanovením čl. VII ods. 7 VPP pre poistenie majetku je za stanovenie poistnej sumy zodpovedný poistník, resp. poistený. Žalobkyňa ako vlastník Vozidla a poistník, resp. poistený má záujem na jeho poistený, má poznať jeho hodnotu, a tak je povinná túto hodnotu uviesť. Toto ustanovenie je premietnutím povinnosti uvádzať pravdivé informácie pri uzatváraní poistnej zmluvy. Žalovaná poukázala na VII ods. 1, ods. 2 písm. a) VPP pre poistenie majetku a nato, že pochybenie jednej zmluvnej strany automaticky neznamená, že druhá zmluvná strana konala správne, navyše ak pochybenie jednej zmluvnej strany je v jej prospech a ona je povinná uvádzať pravdivé informácie a nesie aj zodpovednosť za uvedenie nepravdivej informácie

- poistnej hodnoty. Prvoinštančný súd vôbec v konaní neskúmal, či si žalobkyňa bola vedomá, že hodnota vozidla je určená nesprávne. K vedomosti žalobkyne pri tom stačila v čase kúpy vozidla aj bežná orientácia na trhu, čo sa od osoby kupujúcej motorové vozidla očakáva, resp. sa u nej predpokladá. Je prirodzené, že žalobkyňa nemala potrebu namietať výšku hodnoty vozidla, keďže jej nesprávne určenie znamenalo pre ňu určenie nižšieho poistného. Súd podľa nášho názoru nepostupoval správne, kedy sa oprel o ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, bez toho aby preskúmal namietané skutočnosti, a najmä to či žalobkyňa mala vedomosť o pochybení žalovanej pri určení hodnoty motorového Vozidla, resp. o nej vedomosť mať mohla a musela, keď tieto závery boli podstatné aj pre možnosť krátenia/zníženia poistného plnenia. 2.3. upravuje vo svojich ustanoveniach s rozhodujúcim nadväzujúcim ustanovením , kedy možno pristúpiť k zníženiu poistného plnenia. Toto ustanovenie nemožno vykladať reštriktívne, ale je potrebné aplikovať ho aj na prípady, ak poistený disponuje rozhodujúcou informáciou a tú neuvedie, pretože jej neuvedenie je na jeho prospech, keď dôsledkom je určenie nižšieho poistného. Určenie hodnoty vozidla je zásadnou a podstatnou informáciou pre uzatvorenie poistnej zmluvy a pre výšku poistného. Pokiaľ Žalovaná (resp. osoby konajúce v je, prospech) túto hodnotu určili nesprávne bolo povinnosťou (aj zákonnou v zmysle ustanovenia ) žalobkyne uviesť pravdivú hodnotu Vozidla. Povinnosť zakotvená v ustanovení je premietnutá aj do ustanovenia čl. VII ods. 7 VPP pre poistenie majetku. A v nadväznosti na uvedené je ustanovenie premietnuté do ustanovenia XIV VPP pre poistenie majetku. Konajúci prvoinštančný súd sa však týmito súvislosťami vôbec nezaoberal a prijal jednoduchý záver o neprijateľnej zmluvnej podmienke, kedy podľa jeho (nesprávneho výkladu) VPP pre poistenie majetku umožňujú znížiť poistné plnenie nad rámec zákona

- čo je nesprávne a VPP pre poistenie majetku sú len premietnutím zákonných ustanovení. Žalobkyňa mala povinnosť uviesť pravdivé informácie, a medzi tieto informácie patrí aj hodnota Vozidla. Za uvedenie tejto podstatnej informácie žalobkyňa nezodpovedala len v zmysle ustanovenia , ale aj v zmysle ustanovenia čl. VII ods. 7 VPP pre poistenie majetku. V dôsledku porušenia týchto ustanovení došlo k oprávneniu znížiť poistné plnenie. Nemožno opomenúť skutočnosť, že žalobkyňa pravdepodobne vedela o nesprávne určenej poistnej hodnote (prvoinštančný súd nijako

neskúmal) a úmyselne naň neupozornila došlo k naplneniu možnosti „sankcie“ v zmysle ustanovenia . V uvedenom kontexte bolo potrebné vykladať aj príslušné ustanovenia poistnej zmluvy a poistných podmienok. V súlade s VPP pre poistenie majetku čl. XIV Podpoistenie, je uvedené nasledovné: „Ak je v dobe poistnej udalosti poistná suma poistenej veci nižšia ako jej poistná hodnota, upraví KOOPERATIVA výšku poistného plnenia, na ktoré vynikol nárok podľa všetkých podmienok poistnej zmluvy pred odpočítaním spoluúčasti, pomerom poistnej sumy k poistnej hodnote. Predmetná poistná zmluva bola dojednaná na novú hodnotu novú cenu motorového vozidla, ktorá predstavuje súlade s č. VII VPP ods. 1 a 2 poistnú hodnotu ustanovení.“ Je predsa nelogické, ak v dôsledku nepravdivej informácie dochádzalo k nižšiemu plateniu poistného, aby v čase poistnej udalosti táto skutočnosť nebola premietnutá do poistného plnenia. Uložená povinnosť (v zmysle článku VII ods. 7 VPP) je spojená s oprávnením žalovanej v zmysle článku XIV znížiť poistné plnenie nie nad rámec S 798 (ako sa domnieva súd), ale v súlade s ustanovením . 2.4. Záverom vo svojom odvolaní žalovaná namietala, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Poukázala na ustanovenie a nato, že odôvodnenie rozsudku je dôležitým predpokladom jeho preskúmateľnosti a mal zato, že súd v odôvodnení nevyporiadal s jej argumentáciou, ktorým poukazovala na vedomosť žalobkyne o nesprávne určenej hodnote vozidla/poistnej sume. Nekonfrontoval tieto tvrdenia s ustanoveniami VPP o poistení majetku a príslušnými ustanoveniami zákona ( v spojení s ), čím odňal možnosť konať pred súdom a prijal nezákonný a neudržateľný rozsudok a súd tak konal v rozpore s ustanovením Prvoinštančný súd v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je teda nepreskúmateľné a vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces. 3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiadala aby odvolací napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, odvolanie žalovanej zamietol a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti a nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali alebo podporovali jej tvrdenia. Navyše, argument, ktorý žalovaná spája s jej domnelým nárokom na zamietnutie žaloby, sama žalovaná označuje ako nepreukázanú „pravdepodobnosť“. Navyše sa argumenty popísané v odvolaní žalovanej vzájomne vylučujú - na jednej strane uvádza, že pri stanovení hodnoty vozidla sa „pravdepodobne“ vychádzalo z kúpnej ceny vozidla (za ktorý mala „pravdepodobne“ kúpiť žalobkyňa motorové vozidlo) a na druhej strane uvádza, že žalobkyňa si mala byť „pravdepodobne“ vedomá toho, že stanovená hodnota nezodpovedá realite. Žalobkyňa uviedla žalovanému všetky jej známe informácie úplne a pravdivo, keď nevedela, nemohla vedieť a ani nemala vzhľadom na okolnosti prípadu možnosť vedieť, aké rozhodovacie procesy prebiehajú v poisťovni (u žalovaného) pri stanovení hodnoty motorového vozidla. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobkyňa uviedla nesprávne alebo neúplné informácie v zmysle , potom mal toto tvrdenie preukázať a takýto dôkaz mala predložiť. 3.1. Ďalej žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými otázkami, ktoré boli pre rozhodnutie v danej veci dôležité a vykonal všetky dôkazy, ktoré strany navrhli vykonať. Na prvú otázku (či došlo k určeniu nesprávnej hodnoty vozidla) si žalovaná viackrát odpovedala sáma, keď podľa jej názoru došlo k určeniu nesprávnej hodnoty vozidla. Žalobkyňa uviedla, že nevie, nakoľko nedisponuje ani spôsobom ako žalovaná určuje hodnotu vozidla ani cenníkom spoločnosti Slovexperta, s.r.o. Na druhú a tretiu otázku odpovedal súd vo svojom rozsudku, a to konkrétne o.i. v bode 26, kde súd uviedol, že je neprijateľné prenášať zodpovednosť za stanovenie poistnej sumy s následkom krátenia poistného plnenia na žalobkyňu, a to najmä za predpokladu, že žalovaná má určený vlastný interný postup na stanovenie hodnoty vozidla a poistnej sumy. Zodpovedný za stanovenie/určenie hodnoty vozidla je preto žalovaná a žalovaná nie je oprávnená na základe ňou zavineného porušenia povinnosti krátiť poistné plnenie v neprospech žalobkyne. Navyše nesprávnym stanovením hodnoty vozidla (resp. v terminológii žalovanej tzv. podpoistením) môže poisťovateľ takto vedome alebo nevedome získavať aj konkurenčnú výhodu, kedy spotrebiteľov motivuje k uzatvoreniu poistnej zmluvy práve u toho poisťovateľa, u ktorého má platiť najnižšie poistné. 4. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že zotrváva na všetkých tvrdeniach prezentovaných v prvoinštančnom konaní ako aj v odvolaní (ktoré opätovne vo vyjadrení popísala) a rovnako trvá na svojom odvolacom petite. Žalobkyňa sa snaží odkazovať na pochybenia žalovanej, resp. jej zamestnancom, bez toho aby si uvedomila aj svoju zodpovednosť pri uzatváraní poistného vzťahu.

Je potrebné zdôrazniť, že poistný vzťah nevzniká jednostranným autoritatívnym vyhlásením žalovanej, ale je výsledkom konsenzu dvoch zmluvných strán. Tento fakt nemôže zmeniť ani skutočnosť vzťahu podnikateľ - spotrebiteľ. Žalobkyňa mala pri uzatváraní vzťahu povinnosti, a to najmä pravdivo odpovedať na otázky a pod. Nepovažovala za správne, že konajúci súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, a to, že hodnota vozidla mala byť určená len žalovanou. Takýto záver je nesprávny, je v rozpore so synalagmatickosťou záväzkov a stavia ju do nevýhodnej pozície v konaní. Ak došlo k chybnému určeniu ceny/hodnoty vozidla, malo byť v záujme žalobkyne tento nedostatok odstrániť. Je potrebné zdôrazniť, že určenie nesprávnej ceny vozidla bolo na prospech žalobkyne a v neprospech žalovanej, keďže výpočtom z nižšej východiskovej hodnoty bola určená platba nižšieho poistného. Takže výsledkom tohto nesprávneho konania došlo k výhodnejšiemu postaveniu žalobkyne v zmluvnom vzťahu. Vzhľadom na poistné podmienky, s ktorými bola žalobkyňa riadne oboznámená muselo byť v jej záujme aby došlo k správnemu určeniu poistnej hodnoty Vozidla. 5. K replike žalovanej podala žalobkyňa dupliku v ktorej uviedla, že žalovaná sa vo svojom vyjadrení snaží súdu podsunúť tvrdenie o tom, že by mala žalobkyňa nepravdivo odpovedať na otázky žalovaného. Uvedené tvrdenie však stále nepreukázala- nepoukázala na žiadnu otázku žalovaného, na ktorú by mala žalobkyňa odpovedať nepravdivo. Žalovaná jej totiž žiadnu otázku nepoložila a do procesu stanovenia hodnoty motorového vozidla žalobkyňa nevstupovala. Žalovaná rovnako nespochybnil túto skutočnosť. Žalovaná len poukazuje na to, že žalobkyňa mala vedieť, že stanovenie hodnoty motorového vozidla internými postupmi žalovanej mala žalobkyňa poznať a mala vedieť, že žalovaná postupovala nesprávne. Priemerný spotrebiteľ nemá možnosť poznať interné rozhodovacie procesy v rámci poisťovne. Priemerný spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu ako slabšia strana, ktorá má možnosť prijať navrhované podmienky žalovaným, alebo ich odmietnuť. Žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že žalovaná postupovala nesprávne. Túto skutočnosť sa dozvedela až po tom, čo jej žalovaná neposkytla riadne poistné plnenie a v tomto súdnom konaní. Keďže celá obrana žalovanej spočíva v tvrdení, že žalobkyňa mala uviesť nejaký nesprávny údaj, toto tvrdenie však nijako nepreukázala, jj obrana neobstojí a odvolanie je potrebné v celom rozsahu zamietnuť, napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle a 380 ods. 1 v napadnutom rozsahu t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 7. v ustanovení dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia. 8.1. Podľa poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede ( ) bolo určené nižšie poistné. 8.2. Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 8.3. Podľa článku VII ods. 7 VPP pre poistenie majetku za stanovenie poistnej sumy je zodpovedný poistník, resp. poistený. 8.4. Podľa článku XIV ods. 1 VPP pre poistenie majetku ak je v dobe poistnej udalosti poistná suma poistenej veci niežšia ako poistná hodnota, upraví KOOPERATÍVA výšku poistného plnenia, na ktoré vznikol nárok podľa všetkých podmienok poistnej zmluvy pred odpočítaním spoluúčasti, pomerom poistnej sumy k poistnej hodnote. 9. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle , pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o dôvodnosti žaloby dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil , keď dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva mala v zmysle ustanovenia a nasl. spotrebiteľský charakter a že žalovanej nevzniklo právo na zníženie plnenia tzv. podpoistením, keď zodpovednosť za riadne stanovenie poistnej sumy znáša žalovaná a túto zodpovednosť nemôže prenášať na žalobkyňu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď

v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe vyhovené. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( , ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie stotožňuje. 10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že inštitút podpoistenia je možné charakterizovať ako situáciu, kedy majetok v poistnej zmluve je podhodnotený a základe toho určená splátka poistného je nižšia než by bola určená z reálnej hodnoty poistenej veci. Podpoistenie je inštitútom, ktorý je nevýhodným nielen pre poisťovateľa, nakoľko inkasuje nižšie poistné ako pri správne určenej poistnej sume. ale rovnako je nevýhodný aj pre poisteného, pretože v prípade poistenej udalosti by bolo krátené poistné plnenie a tak by mu neboli kompenzované náklady na obnovu poisteného majetku. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že poistná suma uvedená v poistnej zmluve vo výške 76.000,-€ bola ustálená za spolupráce s poisťovacím agentom. V tejto súvislosti nemožno hovoriť o konaní, ktoré by bolo možné pripočítať žalobkyni so snahou podhodnotiť majetok, ktorý bol predmetom poistenia. Nepochybne nemožno zaťažovať spotrebiteľa pri poistnej zmluve povinnosťou zisťovať všeobecné koeficienty, ktoré sa týkajú ohodnocovania majetku, ktorého hodnotu možno ustáliť len osobami disponujúcimi odbornými znalosťami. Zaťažovať poisteného takouto povinnosťou, hlavne za stavu, keď sa domáha plnenia len zo sumy, ktorá bola určená v spolupráci so zástupcom poisťovateľa sa javí byť neprimerané a nesúladné s princípom proporcionality. Za takto zisteného skutkového stavu neboli preukázané tvrdenia žalovanej o vzniku podpoistenia uvedením nesprávnej t.j. nižšej hodnoty poisteného majetku zo strany spotrebiteľa. 11. Na správnosť výroku napadnutého rozsudku nemá vplyv ani nesprávny záver súdu prvej inštancie (v tomto smere je odvolanie žalovanej dôvodné), že povinnosť v zmysle článku VII ods. 7 VPP pre poistenie majetku je spojená s oprávnením žalovanej v zmysle článku XIV pre poistenie majetku znížiť poistné plnenie nad rámec a oprávnenie žalovanej znížiť poistné plnenie nad rámec je pre rozpor so zákonom v zmysle neplatné. 11.1. Článok VII ods. 7 VPP pre poistenie majetku podľa ktorého pre poistenie majetku za stanovenie poistnej sumy je zodpovedný poistník, resp. poistený a článok XIV ods. 1 VPP pre poistenie majetku podľa ktorého ak je v dobe poistnej udalosti poistná suma poistenej veci nižšia ako poistná hodnota, upraví poisťovňa výšku poistného plnenia, na ktoré vznikol nárok podľa všetkých podmienok poistnej zmluvy pred odpočítaním spoluúčasti, pomerom poistnej sumy k poistnej hodnote je potrebné vykladať iba v súlade s ustanovením . K podpoisteniu veci teda musí prísť na základe vedome nepravdivej a lebo vedome neúplnej odpovedi poisteného. Túto skutočnosť musí preukázať poisťovateľ. Ak však samotný poisťovateľ (jeho zástupca) vedel, resp. mal vedieť o tom, že poistník (poistený) uviedol nesprávne alebo neúplné odpovede na jeho písomné otázky, nemožno túto skutočnosť pričítať na vrub poistníka. Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že by žalobkyňa poskytla vedome nepravdivú alebo neúplnú odpoveď. Naopak, žalovaná sa sama vyjadrila, že sprostredkovateľ poistenia opomenul konať s odbornou starostlivosť a nekonzultoval cenu motorového vozidla so spoločnosťou SLOVEXPERTA. Zodpovednosť za riadne stanovenie poistnej sumy znáša preto žalovaná a túto zodpovednosť nemôže prenášať na žalobkyňu. 12. Obsah odvolania žalovanej preto nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalovaná sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalovanej o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení , keď dospel k záveru nemožnosti zníženia poistného plnenia za podpoistenie prie likvidácii poistnej udalosti ani nepoprel ich účel a význam. 13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle potvrdil vrátane výroku o úrokoch z omeškania a náhrady trov prvoinštančného konania o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol s poukazom na ustanovenie vzhľadom na celkový úspech žalobkyne v konaní. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).