Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-151-2011.pdf
PDF · 154.12 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/151/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu TMT - LEGAL SERVICES, spol. s r. o., so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, IČO 45295841, zastúpeného JUDr. Petrom Vačokom, advokátom so sídlom Vazovova 9/A, Bratislava, proti žalovanej W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, G. S., zastúpenej IURIS SL, s. r. o., so sídlom Balkánska 41/A, Bratislava, IČO 53204786, o zaplatenie 112.039,81 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 61.336,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 61.336,08 eur od 01.03.2011 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Znalcovi U.. W. L. sa p r i z n á v a nárok na znalečné za vypracovanie znaleckého posudku č. XX/ XXXX a náhrada nákladov za účasť na pojednávaní dňa 15.10.2018 v rozsahu 100 %, ktoré sú strany povinné uhradiť spoločne a nerozdielne.
IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 100 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodne právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 112.039,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 112.039,81 eur od 01.03.2011 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo/objednávky a plnej moci dodal žalovanej ako stavebníčke stavebné práce na akcii „Výstavba rodinného domu G. S. - J., upravený katalógový dom I. XXZ“ v k. ú. G. S. - J., realizovaný na parc. č. XXXXX/XX zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom J., katastrálnym odborom. Poznamenal, že za dodané stavebné práce podľa priloženého krycieho listu a súpisu vykonaných prác vystavil účtovný doklad, konečnú a zúčtovaciu faktúru č. 110003 zo dňa 25.01.2011 na sumu 112.039,81 eur, ktorú doručil žalovanej v lehote splatnosti. Lehota splatnosti uplynula dňa 28.02.2011, pričom k zaplateniu faktúry zo strany žalovanej doposiaľ nedošlo, a to ani napriek opakovaným prísľubom žalovanej, urgenciám a rokovaniam. Týmto konaním sa žalovaná dostala do omeškania, preto si uplatňuje i zákonný úrok z omeškania. Podotkol, že so žalovanou sa stretol už v roku 2009 priamo na stavbe, kde boli odsúhlasované práce a tieto boli aj vyfakturované. Žalovaná tieto práce nerozporovala. Stavba je špecifická tým, že sa pôvodne malo jednať o drevodom, ale vzhľadom k tomu, že dom mal stáť vo svahu, nebolo možné stavbu realizovať v prevedení drevodom. Preto došlo k zmene na murovanú stavbu s tým, že zo strany žalovanej bude postupne upresňovaná. Cena za zhotovenie domu nikdy dohodnutá nebola. V stavebnom povolení bola
uvedená suma za katalógový drevodom, avšak vzhľadom na to, že tento sa nakoniec nerealizoval, cena dohodnutá nebola. Dom sa staval na základe požiadaviek žalovanej a jej manžela, ktorí sa priebežne výstavby zúčastňovali, pričom prítomní boli vždy aj architekti, ktorí požiadavky žalovanej zapracovávali do projektu. Žalovaná v 6/2009 prisľúbila úhradu ceny diela s tým, že bude s platbou meškať, nakoľko má peniaze uložené vo fondoch. Nesúhlasil, že by cena domu bola stanovená na 3,5 mil.,- Sk tak, ako je to uvedené v stavebnom povolení. Cenu domu pre stavebné povolenie udávala sama žalovaná. Vychádzala pritom z rozpočtov spoločnosti C., no bez dohodnutých dopracovaní, teda bez garáže a terénneho zasadenia. Zdôraznil, že reálna a definitívna cena stavby nebola nikdy určená, nakoľko bola priamoúmerne naviazaná na realizáciu požadovaných zmien stavebníkov. Zmien bolo viacero a tieto boli odsúhlasované priebežne. Všetky zmeny stavby, subdodávky boli do detailu ústne, niektoré aj písomne odsúhlasené investorom. Žalobca opakovane zdôraznil, že atypický dom bol zhotoviteľom postavený, aj keď nie celkom dokončený. Žalovanej fakturoval len vykonané práce a len dodaný materiál. Realizačný projekt pred začatím stavebných prác neexistoval. Bola iba ústna dohoda investora a zhotoviteľa. Písomná zmluva nebola vyhotovená, nakoľko žalovaná toto odmietla. Režim stavby nebol bežný; v priebehu výstavby bolo veľa konštrukčných zmien na základe ústnej dohody. Žalovaná v priebehu výstavby zaplatila priebežné faktúry v celkovej sume 138.651,53 eur. Po dohode so žalovanou vystavil zhotoviteľ konečnú zúčtovaciu faktúru na sumu 250.691,34 eur, ktorá bola žalovanej riadne doručená. V termíne jej splatnosti neboli zo strany žalovanej zaslané žiadne vecné ani formálne pripomienky. Má za to, že je potrebné zohľadniť aj vedľajšie rozpočtové náklady a kompletačnú činnosť, ktoré sa v čase realizácie diela pohybovali v cenovej úrovni od 5 - 7 % z konečnej ceny diela. Ostatné práce a dodané materiály ako napr. šramovacie práce, dodávka a montáž výťahu a iné sa môžu pohybovať okolo 15 % z ceny diela.
-3- 15C/151/2011
2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a túto žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Súhlasila, že právny predchodca žalobca zhotovoval pre ňu dielo - stavbu rodinného domu - na základe zmluvy o dielo. Dodala, že na základe tejto zmluvy bol dohodnutý celkový náklad stavby tak, ako vyplýva zo stavebného povolenia bod 8 vydaného dňa 09.04.2008 a ktorý právnemu predchodcovi žalobcu v celom rozsahu vyplatila. Úhrada ceny mala byť uskutočňovaná na základe predložených faktúr za skutočne vykonané práce, vystavených na základe súpisu vykonaných projektových prác a odsúhlaseného objednávateľom. Právny predchodca žalobcu dielo riadne a včas neodovzdal, čo bolo dôvodom odstúpenia od zmluvy, a preto mu nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela podľa zmluvy o dielo. Zdôraznila, že suma spočívajúca v dohodnutom celkovom náklade stavby bola v celom rozsahu vyplatená a dokonca aj viac. Všetky dodané práce boli uhradené. Má za to, že vyúčtovacia faktúra nie je dostatočným dokladom preukazujúcim výšku uplatneného nároku. Neskôr počas konania žalovaná uviedla, že cena bola stanovená odhadom na sumu 5.000.000,- Sk. Svoje tvrdenie odvinula zo situácie, keď ju mal zhotoviteľ a p. I. upozorniť, že celková cena domu bude predstavovať sumu 5,2 mil.,- Sk a následne sa dielo začalo zhotovovať. Domnieva sa, že došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy o dielo s cenou určenou odhadom vo výške 5 mil.,- Sk. Dom mal byť postavený do konca roka 2009. Do dohodnutej doby hotový nebol, spolupráca so zhotoviteľom začala viaznuť pre neustále navyšovanie ceny diela bez výraznejšieho posunu na stavbe a bez jediného písomného upozornenia zo strany zhotoviteľa a hromadiace sa vady časti dodaného diela. Preto odstúpila od zmluvy podľa § 642 Občianskeho zákonníka. Zhotoviteľ zanechal dielo v stave rozostavanej stavby. Do dostavby domu investovala ešte 64.782,48 eur. Má za to, že cena domu bola neúmerne navýšená zhotoviteľom bez toho, aby ju o tom informoval, a preto nie je povinná zhotoviteľovi doplácať akúkoľvek čiastku. K uvedenému by určite nedošlo, ak by jej zhotoviteľ vydal písomné potvrdenie o prevzatí objednávky podľa § 632 Občianskeho zákonníka, ktoré vydané nebolo. Uznala navýšenie ceny o 400.000,- Sk, teda celková cena za dokončené dielo mala predstavovať sumu 5,4 mil.,- Sk, max. 5,6 mil.,- Sk. Po odpočítaní ceny dostavby, takmer 2 mil.,- Sk, tak nie je povinná nič žalobcovi doplatiť. V zmysle § 636 Občianskeho zákonníka je cenu diela nutné určiť odhadom, k čomu došlo, lebo to vyplýva z výpovedí svedkov O. a I.. V prípade dohodnutia ceny diela odhadom je cenu diela možné zvýšiť len v prípade, ak zhotoviteľ zistí, že cenu určenú odhadom treba podstatne prekročiť. Zhotoviteľ je však na to povinný objednávateľa upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu, inak nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene. Zdôraznila, že zhotoviteľom nebola písomne upozornená na potrebu prekročenia ceny diela. Žalovaná ďalej uviedla, že zmluvný vzťah medzi ňou a zhotoviteľom možno kvalifikovať ako spotrebiteľský, keď zhotoviteľ zmluvu uzatváral v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti a ona ako spotrebiteľ. Konala z pozície slabšej
strany, ktorá nemá s výstavbou a dodaním stavieb skúsenosti, a preto sa ocitá v nerovnom vzťahu so zhotoviteľom, ktorý skúsenosti so stavbami má. Zhotoviteľ zrejme využijúc jej dôveru a nevedomosť pri výstavbe domu, navyšoval cenu, za ktorú mala záujem zhotoviť stavbu bez toho, aby ju o tom vopred riadne oboznámil a následne od nej žiadal plnenie zmluvných podmienok, s ktorými nemala možnosť sa vopred oboznámiť. Nemôže jej byť pričítané na ťarchu, že zhotoviteľ postupoval v rozpore s odbornou starostlivosťou, keď jej pri uzatváraní zmluvy neozrejmil všetky podmienky pre potenciálne navýšenie ceny diela. Má za to, že žalobcom uplatňovaný nárok je založený na tzv. prekvapivej klauzule, ktorá spočíva v tom, že nemôže byť viazaná podmienkami, ktoré pri uzatvorení zmluvy o dielo nemohla oprávnene očakávať. Poukázala pritom na § 53 ods. 4 písm. v) -4- 15C/151/2011
Občianskeho zákonníka. Opakovane zdôrazňovala, že projekt nebol realizovaný na základe zmluvy o dielo, prílohou ktorej by boli rozpočty s jednotkovými cenami a zmeny ňou neboli odsúhlasované, zaznamenávané do stavebných denníkov, preberacích protokolov a kontrolované stavebným dozorom. Pôvodný zhotoviteľ opakovane vykonával rozsiahle zmeny bez jej súhlasu a cenu diela svojvoľne navyšoval. Z tohto dôvodu aj odstúpila od zmluvy. Má za to, že suma 8.048,30 eur za betónové panely by žalobcovi nemala patriť, nakoľko jej ich poskytol bezplatne deklarujúc ušetrenie nákladov na realizáciu diela. Počas konania sa žalovaná opäť priklonila k záveru, že cena diela bola dojednaná v sume 3,5 mil.,- Sk tak, ako vyplýva zo stavebného povolenia. Dodala, že nie je rozhodujúce, či cena bola určená podľa rozpočtu alebo odhadom, nakoľko v oboch prípadoch bol zhotoviteľ povinný ju písomne upozorniť, pokiaľ zistil, že cenu bude nutné prekročiť. Zhotoviteľ tak neurobil, a preto žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie rozdielu v cene, a to ani v prípade, že by právnemu predchodcovi žalobcu vznikli ďalšie údajné náklady. Poukázala na ustanovenia §§ 635 ods. 3 a 636 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých by bola povinná žalobcovi zaplatiť len takú sumu za vykonanú prácu a náklady, ktoré vznikli na základe pôvodne určenej ceny, a to len pokiaľ mala z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Právnemu predchodcovi žalobcu zaplatila sumu 138.651,53 eur a na dokončenie stavby vynaložila ešte sumu 64.782,48 eur, t. j. za dokončené dielo by zaplatila celkom 203.434,01 eur. Z toho vyplýva, že z čiastočného plnenia nielenže nemala majetkový prospech, ale mala dokonca stratu vo výške 87.255,30 eur. K otázke úroku z omeškania žalovaná nesúhlasila, aby bola zaviazaná na jeho platenie. Vyjadrila názor, že nie je povinná úrok z omeškania platiť, nakoľko nie ona sa dostala do omeškania, ale žalobca, keď neprijal plnenie vo výške 50.000 eur, ktoré mu ponúkala. Bolo by tiež nespravodlivé uložiť jej povinnosť zaplatiť úrok z omeškania z dôvodu neprimerane dlhého trvania súdneho sporu pre viaceré obštrukcie žalobcu. Požadovaný úrok z omeškania je tiež vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná súčasne pre prípad, že by jej bola uložená povinnosť k úhrade v akomkoľvek rozsahu požiadala o možnosť splnenia jej povinnosti v splátkach s odôvodnením, že aktuálne sa nachádza vo veľmi nepriaznivej životnej situácii, keď je nezamestnaná, krátko pred dôchodkom, pričom nemalé finančné prostriedky musela vynaložiť aj na vedenie tohto súdneho sporu. Aktuálne tak nedisponuje finančnými prostriedkami na jednorazovú úhradu prípadnej žalobcovej pohľadávky.
3. Žalovaná v rámci svojho výsluchu podrobnejšie uviedla, že pracovala v zahraničí a mala nasporené peniaze, preto uvažovala o stavbe domu. Ešte v roku 2007 si vybrala z katalógu spoločnosti C. dom, ktorý by zodpovedal aj jej finančným možnostiam. Podľa položkového rozpočtu spoločnosti C. bola cena za murovaný dom stanovená v sume 3.909.592,04,- Sk aj s garážou. Na odporúčanie navštívila p. O. (pozn. pôvodný žalobca) a spolu s p. I. sa šli pozrieť na pozemok, kde jej bolo odporučené umiestniť garáž pod dom, nie vedľa neho ako je v projekte. P. I. vyhotovil zrkadlový obraz domu, nakoľko to bolo potrebné a vtedy mu vyplatila 10.000,- Sk. Následne splnomocnila O., aby za ňu vybavil všetky papiere a vložila mu na účet 900.000,- Sk. Začal stavať garáž a žumpu. V 9/2008 sa bola pozrieť, ako sa pokračuje na stavbe. Garáž a žumpa boli hotové. Vtedy jej JW. povedal, že potrebuje doplatiť za materiál, a tak mu dala 1.300.000,- Sk. Ďalší 1.000.000,- Sk mu dala v 12/2008. Vtedy sa už robila strecha, objednávala sa krytina, okná, dvere. 1.000.000,- Sk bola záloha na tento materiál. Projekt murovaného domu bol stanovený v cene približne 3.900.000,- Sk. O. však cenu -5- 15C/151/2011
stále navyšoval. V 6/2009 mu dala 10.000 eur, vtedy už boli vytiahnuté múry a strecha. Volal jej aj ohľadne kotla, že či nechce radšej peletový. Nerozumela tomu, vysvetlil jej a ona to schválila. Rozdiel medzi kotlami bol 100.000,- Sk. V garáži boli projektované schody. Tie zrušila s tým, že tam bude výťahová plošina v sume 200.000,- Sk. Tú však nemôže užívať. Celková cena za nedostavaný dom sa vyšplhala
na sumu 4.200.000,- Sk, ktoré O. zaplatila. On však chcel doplatiť do 5.200.000,- Sk a potom ešte 112.000 eur. Vôbec jej nepreukázal, na čo predmetné peniaze použil. Za 58.000,- Sk postavil oporný múr, ktorý sa celý odul a opadáva. Jedno celé okno bolo prasknuté, k oknám neboli dodané motorčeky na žalúzie. Bola pod veľkým psychickým tlakom, že od nej žiada stále nejaké peniaze, hoci neoprávnene. Podával na ňu rôzne trestné oznámenia, preto sa rozhodla, že mu doplatí ešte 50.000 eur, ale on s tým nesúhlasil. Dodala, že cena za dom bola stanovená podľa rozpočtu spoločnosti C.. Rozpočet sa týkal murovaného domu s garážou. Podľa tohto rozpočtu sa aj robilo. O. jej nepovedal presne, za akú sumu je jej schopný dom postaviť. Povedal jej len, že to bude lacnejšie. Keď sa O. pýtala, koľko by bolo ešte potrebné peňazí na dokončenie celého domu, povedal, že 3.000.000,- Sk. Znamená to teda, že hodnota domu by bola 10,5 mil.,- Sk. O. ju s potrebou prác, ktoré sa vyskytli naviac, neoboznamoval. Hovoril, že robí podľa svojho najlepšieho vedomia. Za projekt zaplatila spoločnosti C. sumu 22.000,- Sk a nechala ho O.. Upozornil ju, že garáž nemôže stáť vedľa domu, ale pod domom a bude tvoriť základ domu. Obytná časť domu bola urobená podľa projektu. Pri dohode o cene za dielo nebol nikto prítomný. Termín dokončenia stavby nepreberali. Bolo dohodnuté len do konca r. 2009. Na Slovensko chodila len vtedy, keď dávala zhotoviteľovi peniaze. Oproti projektu bol navyše solárny panel, výťah v hodnote 200.000,- Sk, oporný múr v hodnote 58.000,- Sk podľa vyjadrenia O.. Na tejto cene sa však nedohodli. Naviac bol aj doplatok za kotol v sume 100.000,- Sk. Dokončenie domu ju stálo ešte 100.000 eur. Na základe jej pokynov nebolo potrebné na dome nič prerábať. Iné vady na stavbe neboli. Chcela mať síce ružovú fasádu, ale táto bola biela. Jakuš stavebný denník neviedol a sám povedal, že ho nepísal a ani ho nemá. Spoločnosť C. vypracovala 2 projekty. Jeden bol na murovaný dom a jeden na montovaný typ. Položkový rozpočet bol vyhotovený na murovaný typ domu. Stavebným úradom bola povolená zmena stavby. K zväčšeniu garáže súhlas nedávala. K zväčšeniu došlo preto, lebo O. priniesol veľký železobetónový trám ako deku na garáž. Keďže sa to nedá rezať, svojvoľne garáž zväčšil. Ona o tom ani nevedela. Potvrdila, že od zmluvy odstúpila. Keď stavba dosiahla hodnotu 4.200.000,- Sk, nemala už ďalej záujem v nej pokračovať prostredníctvom zhotoviteľa.
4. Uznesením č. k. 15C/151/2011-72 zo dňa 28.05.2012 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu, Ing. Z. O. - E. - S, vstúpila spoločnosť TMT - LEGAL SERVICES, spol. s r. o..
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov W. B., K. D., U. I., Z. O., I. F. a oboznámením plnomocenstva zo dňa 06.03.2008, faktúry č. 110003 zo dňa 25.01.2011, potvrdenia zo dňa 30.11.2009, potvrdenia zo dňa 29.10.2009, výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 31.10.2008, potvrdenia zo dňa 28.12.2009, stavebného povolenia, súboru faktúr a rukou písaných záznamov zhotoviteľa, znaleckého posudku č. 19/2016 znalca Ing. X. D., fotodokumentácie, položkového rozpočtu spoločnosti C., s. r. o., znaleckého posudku č. X/XXX6 znalca U.. A. A., súboru pokladničných dokladov za rôzny stavebný materiál predložený žalovanou, písomnej komunikácie -6- 15C/151/2011
medzi zhotoviteľom a žalovanou, stavebného denníka I. F., vykonaním kontrolného znaleckého posudku č. 53/2018 znalca U.. W. L., kontrolného znaleckého posudku č. XX/XXXX Ústavu súdneho znalectva a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z výpovede svedka W. B. vyplynulo, že sprostredkoval žalovanej ako zhotoviteľa p. O.. Viac sa o stavbu domu nezaujímal a nezúčastňoval sa ani žiadnych vzájomných rokovaní. Malo sa jednať o montovaný dom.
7. Z výpovede svedkyne K. D. vyplynulo, že vypracovávala projekt k stavebnému povoleniu na dom žalovanej. Projekt bol ukončený v 3/2008. Na základe architektonického návrhu p. I. sa prepracovávala stavebná časť domu, čo bolo dispozičné riešenie, materiály, orientácia domu. Pôvodne sa malo jednať o typový dom, ale tento mal byť situovaný na rovinatom pozemku. Keďže žalovaná mala svahovitý pozemok, bolo nutné zapracovať zmeny týkajúce sa osadenia domu do terénu. To si vyžiadalo aj zvýšené náklady na realizáciu domu. Nevie, aká bola cena typového domu a aká po zohľadnení úprav, nevie, pretože sa o toto nezaujímala. Projekt sa menil aj počas realizácie. Zmeny, ktoré žalovaná požadovala, si zakresľovala do projektu a v 3/2010 bola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením. Tieto zmeny zahŕňali zväčšenie suterénu takmer o dvojnásobok, technologické zariadenie vykurovania, výťah a oporný múr. Všetky tieto zmeny sa premietli do celkového projektu. Pôvodný projekt jej nebol predložený a nevie ani, aké všetky zmeny boli robené na dome oproti pôvodnému projektu. Pôvodne sa mal stavať montovaný dom, ale nakoniec sa staval murovaný, čo bolo už zakreslené v
jej projekte pre stavebné povolenie. S rozpočtom domu nebola oboznámená. Doklady k stavebnému povoleniu predkladala v 3/2008 a potom ešte predkladala projekt pre zmenu stavby pred dokončením. Zväčšenie suterénu zakreslila do projektu v 3/2010. Žalovaná bola s investorom dohodnutá na zmenách. Keď vzniesla požiadavku, táto bola zapracovaná do projektu počas realizácie stavby. So žalovanou sa stretla len 1x, a to pri projekte pre stavebné povolenie. O zmenách sa dozvedela až po ich zrealizovaní. So žalovanou o tom nehovorila. Keď prišla na stavbu a videla zmeny, poznačila ich. O požiadavke na zväčšenie suterénu jej povedal O. 8. Z výpovede svedka U. I. vyplynulo, že v 2/2008 ho oslovil p. O., či by sa nechcel ísť pozrieť na jeden projekt domu do J.. Súhlasil. Jednalo sa o typ domu bungalov pre rovinatý pozemok. Skutočný pozemok však bol svahovitý a bolo nutné kvôli tomu projekt upraviť. Spravil víziu domu. Zo skúsenosti vie, že typové projekty sú skôr cenovo podhodnotené a v skutočnosti je stavba asi 1,5x drahšia. Hodnota typového domu bola 3,5 mil.,- Sk, reálna cena je však cca 5,2 mil.,- Sk pri dome postavenom na rovine. Doriešoval aj dispozičné riešenie, terénne úpravy, okná dvere. Viem, že v garáži bolo schodište už hotové, ktoré sa potom na základe požiadavky žalovanej šramovalo, pretože tam chcela výťah. Nevie, či na typovom podklade bol dom murovaný alebo montovaný. Z položkovým rozpočtom stavby oboznámený nebol. Zmeny na stavbe spočívali v otočení domu, umiestnení garáže a kotolne pod dom, riešil sa výťah, robil sa peletový kotol. Pri rokovania žalovanej a zhotoviteľa bol zo začiatku prítomný, keď sa riešil projekt. Zmeny na stavbe boli realizované z podnetu žalovanej. On urobil štúdiu a žalovaná to prípadne schválila. O výťahu sa dozvedel od O.. Od žalovanej dostal asi 2 priame zadania. Týkali sa dispozičného riešenia. Pri dohode o zmene stavby prítomný nebol. -7- 15C/151/2011
9. Z výpovede svedka Z. O. vyplynulo, že v 2/2008 ho oslovil p. B., či by nevypracoval cenovú ponuku na realizáciu základovej dosky domu. Žalovaná podala žiadosť o stavebné povolenie na základe typového projektu. Odovzdala mu projekty, ktoré si naštudoval a stretli sa na mieste samom, kde jej vysvetlil, že taký dom sa v teréne nedá postaviť, pretože sa jednalo o svahovitý terén. Zavolal p. I., ktorý navrhol zrkadlové otočenie domu. Žalovaná mu udelila plnú moc, aby vybavil stavebné povolenie. Chcel od nej zálohy 15.000,- Sk, ona mu však hneď dala 900.000,- Sk. V projekte pôvodne nebol krb ani zimná záhrada. K zväčšeniu garáže uviedol, že za odvoz dostal železobetónové panely, ktoré chcel použiť na garáž. Telefonoval žalovanej, poslal jej nákres a ona toto schválila. Pôvodne nebola cena dojednaná. Zo stavebného povolenia však vyplýva cena 3,5 mil.,- Sk. S p. I.m ale žalovanú upozorňovali, že dom sa takúto cenu realizovať nedá a treba počítať s hodnotou približne 5 mil.,- Sk. Termín ukončenia stavby bol dojednaný na 9/2009. Keď bola spodná strana zrealizovaná, predložil žalovanej súpis prác, ktoré predstavovali hodnotu 1,36 mil.,- Sk bez DPH. Následne mu manžel žalovanej poukázal 1,3 mil.,- Sk. Pri vzájomnom stretnutí sa ho práve manžel žalovanej pýtal, či sa nedá urobiť výťah. Povedal, že sa to dá, len to treba technicky doriešiť. V 12/2008 bola už stavba pod strechou. Žalovanej predložil vyúčtovanie vo výške 2,7 mil.,- Sk, náčrty, výkaz výmer. Následne mu žalovaná poukázala 1 mil.,- Sk a prestala komunikovať. Začiatkom r. 2009 požadovala pokračovať v stavbe. Upozornil ju, že dochádza k vzniku dlhu. Žalovaná ho ubezpečila, že dlh v 6/2009 vyrovná. Následne jej predložil štúdiu kúpeľní, boli vyberať obklady, prešla si celú stavbu, riešili sa technické záležitosti. Chcela, aby stavba bola hotová do konca r. 2009. Vtedy mal dom hodnotu 5,2 mil.,- Sk. Oznámil žalovanej, že mu stále dlhuje 2 mil.,- Sk. V 10/2009 mu dala 10.000 frankov a uviedla, že majú nejaké problémy a sumu bude splácať po 10.000 mesačne. S tým súhlasil. Vybavil ešte zmenu stavby pred dokončením. Stavbu neodovzdal, pretože odovzdaniu sa vyhýbali. Stavba bola v stave dokončenia hrubej stavby. Zvonka bola omietnutá, suterén bol hotový. Priečky boli vo vnútri vybudované, priestory vo vnútri omietnuté neboli. Na streche boli namontované kolektory, bol urobený komín pre krb. Žalovanej opakovane zasielal všetky doklady, ktoré sa týkali stavby. Dal ich aj synovi žalovanej. Potom mu žalovaná volala, aby doklady poslal jej synovi do E.. Odtiaľ sa mu to vrátilo neprevzaté. Poslal to teda žalovanej do K.. Žalovaná sa potom s ním skontaktovala a oznámila mu, že obdržala rozpočty, so sumou nesúhlasí, lebo táto je podľa znaleckého posudku nižšia. Súčasne odstúpila aj od zmluvy. Dal ešte vyhotoviť znalecký posudok a požiadal kataster o zápis rozostavanej stavby. Stavebný denník viedol. Tento podpisoval aj za seba, aj za žalovanú. Na začiatku dohoda o cene nebola, lebo žalovaná chcela ešte materiály a práce upresňovať. Rozpočet na stavbu dohodnutý nebol. Žalovaná mala možnosť oboznámiť sa so stavebným denníkom, ale o tento neprejavila záujem. Zo strany žalovanej mu neboli zasielané žiadne výhrady k vyhotoveniu stavby. Písomné potvrdenie o prevzatí objednávky žalovanej nevydal. Keď ho žalovaná oslovila s realizáciou domu, mal k dispozícii typový projekt domu C.e a položkový rozpočet tejto spoločnosti. Projekt bol vyhotovený na murovaný typ domu. Žalovanej fakturoval priebežne, a to v roku 2008 3x a v roku 2009 2x. Nemal žiadny oficiálny preberací protokol, na základe ktorého by vykonal fakturáciu. Nepamätal si,
koľkokrát žalovaná špecifikovala stavbu. Osobne tu bola 3x, zvyšok riešili telefonicky a poštou. Spustenie kotla nezabezpečil a výťah nespojazdnil, nakoľko mu nebol umožnený vstup na stavbu.
-8- 15C/151/2011
10. Z výpovede svedka I. F. vyplynulo, že spracovával stavebný denník o všetkých prácach, ktoré sa realizovali pod jeho dozorom na stavbe žalovanej. Vymenoval práce, ktoré neboli predchádzajúcim zhotoviteľom vykonané a ktoré boli vykonané. Vykonal odhad hodnoty stavebných prác, ktoré boli zrealizované po tom, čo prevzal stavebný dozor. Odhad bol uskutočnený len orientačne, aby žalovaná vedela, ako sa pohybujú ceny. Hodnota stavby v čase, keď prevzal stavebný dozor bola 146.000 eur po pripočítaní 50 % práce. V čase, keď žalovaná realizovala stavbu, sa dal obdobný dom postaviť za 140.000 - 145.000 eur, pričom sa jedná len o veľmi hrubý odhad. Vždy záviselo od konkrétnych požiadaviek investora. Stavebný denník pôvodného zhotoviteľa nevidel. Počas ním vykonávaného stavebného dozoru sa prerábala elektrika, lebo firma odmietla v rozpracovanej elektroinštalácii pokračovať, napr. káble neboli schované v chráničkách. Deň, kedy začal vykonávať stavebný dozor, je uvedený v stavebnom denníku. Stavbu navštevoval vždy pri väčších prácach, čo bolo tak 1x za týždeň. Stavbu mu nikto neodovzdával a o odovzdaní nebol vykonaný žiaden protokol.
11. Plnomocenstvom zo dňa 06.03.2008 splnomocnila žalovaná právneho predchodcu žalobcu, aby ju zastupoval v konaniach so stavebným úradom a dotknutými inštitúciami a osobami vo veci stavby rodinného domu G. S. - J., parc. č. XXXXX/X. Plnú moc udelila do ukončenia výstavby a kolaudácie, alebo do písomného odvolania.
12. Faktúrou č. XXXXX3 zo dňa 25.01.2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej celkovú sumu za stavbu rodinného domu vo výške 250.691,34 eur, pričom zohľadnil vykonané platby zo strany žalovanej vo výške 138.651,53 eur a doplatok vo výške 112.039,81 eur požadoval uhradiť do 28.02.2011. Súčasťou faktúry bol aj krycí list vykonaných prác. Žalovaná faktúru prevzala dňa 17.02.2011.
13. Z potvrdenia zo dňa 30.11.2009 vyplýva, že zhotoviteľ prevzal od žalovanej zálohu vo výške 10.000 eur. Dňa 29.10.2009 prevzal právny predchodca žalobcu od žalovanej sumu 10.000 CHF. V písomnej komunikácii zo dňa 03.11.2009 právny predchodca žalobcu uvádza, že uhradené mu bolo 3.700.000,- Sk. Z výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že dňa 06.10.2008 mu bola na účet pripísaná suma 1.300.000,- Sk, keď odosielateľom bol L. A. A.. Dňa 28.12.2009 prevzal právny predchodca žalobcu sumu 500 eur. Z jeho výpočtov vyplynulo, že žalovaná uhradila sumu 4.372.616 eur.
14. Zo stavebného povolenia vydaného Obcou G. S. dňa 09.04.2008 vyplýva, že umiestnenie a uskutočnenie stavby rodinného domu I. XXZ pre stavebníčku W. S., na parc. č. XXXXX/X sa povoľuje. Celkový náklad stavby bol v stavebnom povolení uvedený v sume 3.500.000,- Sk.
15. Zo súboru faktúr a rukou písaných záznamov zhotoviteľa vyplýva, aké práce na stavbe zhotoviteľ vykonal a aký materiál obstaral.
16. Z fotodokumentácie vyplýva stav rozostavanosti rodinného domu v 11/2011.
17. Z položkového rozpočtu spoločnosti C., s. r. o., vyplýva, že rozpočtová cena domu predstavovala sumu 3.394.728,- Sk. V rámci poznámok k rozpočtu je uvedené, že ponuková cena sa môže líšiť a závisí od štandardu použitých stavebných -9- 15C/151/2011
materiálov, spôsobu dodávky ako aj miesta výstavby. V cene nie sú zahrnuté prípojky na inžinierske siete, vonkajšie komunikácie, terénne úpravy, sadové úpravy, oplotenie a cena pristavenej garáže. Položkový rozpočet na garáž predstavoval sumu 360.000,- Sk.
18. Zo súboru pokladničných dokladov a faktúr, ktoré predložila žalovaná, vyplývajú náklady na dokončenie stavby domu, pričom v týchto sú zahrnuté náklady na oplotenie, realizáciu záhrady vrátane dodávky a výsadby rastlín, nákladov na obstaranie kuchynskej linky, elektrospotrebičov a pod..
19. Zo stavebného denníka I. F. vyplýva zoznam prác, ktoré boli vykonané na stavbe rodinného domu žalovanej.
20. Zo súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca U.. X. D., ktorý dala vypracovať žalovaná, vyplýva, že cena stavebno - montážnych prác a dodávok realizovaných právnym predchodcom žalobcu je ku dňu 30.11.2010 v sume 174.604,50 eur s DPH. Znalec sa pred vypracovaním znaleckého posudku zúčastnil miestnej obhliadky. K jeho zisteniam patrilo napríklad, že zhotoviteľ fakturoval rozsah výkopu pred garážou 350,12 m3, pričom skutočný rozsah podľa jeho zistení bol 129,93 m3, množstva ako aj rozmery fakturovaných keramických prekladov nezodpovedali skutočnosti, cenu za konštrukciu krovu z priehradových väzníkov považoval za príliš vysokú a neobvyklú. Vedľajšie realizačné náklady nezohľadňoval.
21. Zo súkromného znaleckého posudku L. znalca U.. A. A., ktorý dal vypracovať žalobca, vyplýva, že predložené náklady na zrealizované stavebné práce v rokoch 2008 - 2009 sú primerané, pričom tieto ohodnotil na sumu 257.245 eur s DPH. Znalec sa obhliadky na mieste samom nezúčastnil. Upravil výšku kompletizačnej a inžinierskej činnosti na 5 % zo základných rozpočtových nákladov a pre špecifikácie okien, mobilnej plošiny, dlažby zvýšil cenu o obstarávaciu prirážku vo výške 2 %. Vedľajšie realizačné náklady vyčíslil v sume 10.536,80 eur.
22. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca U.. W. L., ktorý bol vypracovaný ako kontrolný znalecký posudok, vyplýva, že všeobecná hodnota stavebných prác na rodinnom dome ku dňu 30.11.2010 je 230.540,24 eur s DPH. Znalec sa pred vypracovaním znaleckého posudku oboznámil s potrebnou dokumentáciou a vykonal miestnu obhliadku. Skonštatoval, že k dispozícii nie je projektová dokumentácie na stupni vykonávacieho projektu. Výkresy priložené v spise majú len informačný charakter, hoci majú overovaciu pečiatku stavebného úradu, nie sú vykonávacím projektom. Znalec porovnal aj znalecký posudok č. XX/XXXX U.. X. D. a znalecký posudok č. X/XXXX U.. A. A. a zistil, že hlavný rozdiel v stanovení ceny spočíva v stanovení merných jednotiek. Porovnanie je veľmi zložité a nie je relevantným dôkazom, prečo sú hodnoty v posudkoch odlišné. Mechanizmus tvorby rozpočtu pri objektoch, na ktoré nie je spracovaná projektová dokumentácia, je závislá od individuálneho prístupu znalca. V danom prípade je stavba dokončená, existujú náčrty priestorového usporiadania jednotlivých podlaží, výškové usporiadanie stavby. Absentujú ale výkresy statiky, ktoré presne určujú tvary konštrukcií, tvary oceľovej výstuže, množstvá a typy použitých materiálov, čo má veľký vplyv na cenu konštrukcie. Rovnako absentuje projektová dokumentácia zdravotechnického vybavenia a zariadenia stavby, elektroinštalácie. V časti architektúry sú k dispozícii iba výkresy podlaží a rez, pohľady a tvar strechy. V časti architektúry je veľmi -10- 15C/151/2011
významným výkresom výkopový plán, kde je na základe meraní pred zahájením stavby určený spôsob a tvar výkopov jednak pre stavbu, základy a množstvo zásypov. Ak by bola k dispozícii kompletne spracovaná projektová dokumentácia na úrovni vykonávacieho projektu, overená v stavebnom konaní, potom je možné vykonať porovnanie a vyhodnotiť rozdiely. Dôkazom toho je aj fakt, že ním zostavený výkaz výmer, množstvá a technologické postupy použité pri stavbe domu sú odlišné od oboch už skôr vypracovaných znaleckých posudkov. V znaleckom posudku zohľadnil aj vedľajšie realizačné náklady v celkovej výške 13.249,50 eur.
23. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX V. súdneho znalectva S. vyplýva, že všeobecná hodnota vykonaných stavebných prác a spotrebovaného materiálu na stavbe rodinného domu žalovanej je 190.464,39 eur s DPH. Znalecký ústav prijal záver, že bez projektovej dokumentácie skutočného vyhotovenia alebo podrobného pasportu stavby vyhotovených autorizovanou osobou nie je možné dostatočne presne stanoviť hodnotu realizovaných prác a zabudovaných materiálov formou položkového rozpočtu s podrobným výkazom výmer. To je aj príčina vzniknutých rozdielov v hodnote zrealizovaných stavebných prác a spotrebovaného materiálu na stavbe domu medzi jednotlivými znaleckými posudkami. Znalci zostavovali rozpočty v rôznej štruktúre a v odlišnej objektovej skladbe, v rôznych cenových úrovniach a s prípočtom vedľajších rozpočtových nákladov u niektorých znalcov, v závere so sumarizáciou nákladov na všetky stavebné objekty stavby.
24. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
26. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
27. Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
28. Podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na
-11- 15C/151/2011
práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne dôvodná.
30. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ústnou formou zmluvu o dielo. Zákon pre platné uzavretie zmluvy o dielo nevyžaduje písomnú formu, preto pokiaľ sa strany len ústne dohodli o predmete diela a o odplatnosti zmluvy, čo v súdenej veci bolo splnené, nemožno tomuto postupu nič vyčítať. Spornou však zostala výška ceny diela, resp., či táto bola pri uzatváraní zmluvy dojednaná a akým spôsobom. Zmluva o dielo je odplatnou zmluvou. Na jej platnosť sa ale nevyžaduje dohoda o výške ceny. Cenu možno dojednať aj dodatočne po vykonaní diela. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výška ceny za dielo, t. j. za výstavbu rodinného domu, nebola medzi právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom a žalovanou dojednaná. Súd vychádzal predovšetkým z výpovedí zhotoviteľa Z. O. a samej žalovanej. Zhotoviteľ (pôvodne v postavení právneho predchodcu žalobcu) počas celého konania tvrdil, že výška ceny pri uzavretí zmluvy nebola dojednaná. Žalovaná však počas konania svoje tvrdenia o výške ceny menila. Najprv tvrdila, že výška ceny bola určená podľa rozpočtu spoločnosti C., s. r. o., v sume 3,5 mil.,- Sk tak, ako to bolo uvedené v stavebnom povolení, neskôr sama vypovedala, že zhotoviteľ jej nepovedal, koľko zhotovenie stavby bude stáť, len že to bude lacnejšie ako v rozpočte spoločnosti C., s. r. o.. Ďalšou verziou o výške ceny bola suma 5,2 mil.,- Sk, ktorú vyvodila zo svedeckých výpovedí Z. O. a U. I. a v závere konania sa opäť priklonila k sume 3,5 mil.,- Sk podľa sumy uvedenej v stavebnom povolení. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná sama nevedela, koľko zaplatí za zhotovenie diela, resp. svoje tvrdenia účelovo počas konania menila tak, aby si zabezpečila čo najlepší výsledok v spore. Súd preto ako pravdivé vyhodnotil tvrdenie žalovanej, že zhotoviteľ jej nepovedal, koľko za dielo zaplatí. Toto tvrdenie totiž uviedla sama žalovaná vo svojej výpovedi na priamu otázku súdu, aká výška ceny bola dojednaná. Vzhľadom k tomu, že výška ceny nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná, bolo povinnosťou žalovanej uhradiť zhotoviteľovi cenu primeranú. Za takúto sa považuje cena, ktorá sa obvykle platila v dobe uzavretia zmluvy za porovnateľné dielo. Žalovaná počas vyhotovovania diela od zmluvy odstúpila. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Ako dôvod odstúpenia od zmluvy žalovaná uviedla, že po tom, čo za rozostavaný dom zaplatila už 4.200.000,- Sk, nemala ďalej záujem, aby zhotoviteľ pokračoval v zhotovovaní diela. Súd túto skutkovú okolnosť podradil pod ustanovenia § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia môže objednávateľ odstúpiť od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu, dokonca aj bez udania dôvodu. Je však zhotoviteľovi povinný
zaplatiť práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a taktiež je povinný zhotoviteľovi nahradiť účelne vynaložené náklady. Vzhľadom na povahu diela - stavba domu - zhotoviteľ nemohol výsledok svojej práce použiť inak, a preto žalovaná bola povinná mu zaplatiť cenu vykonaných prác. V danej veci bolo mimoriadne obtiažne určiť cenu vykonaných prác, nakoľko chýbala zo strany zhotoviteľa akákoľvek projektová dokumentácia. Súd preto pri stanovovaní ceny už vykonaných prác vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX V. súdneho znalectva S., ktorý stanovil cenu vykonaných prác zhotoviteľom vo výške 190.464,39 eur s DPH. Súd napriek viacerým vypracovaným znaleckým posudkom -12- 15C/151/2011
v tejto veci sa priklonil práve k uvedenému znaleckému posudku, a to z dôvodu, že znalecký ústav mal k dispozícii najkomplexnejšie doklady pre vypracovanie znaleckého posudku. Znalecký ústav sám vo svojom znaleckom posudku poznamenal, že nie je možné presne určiť cenu prác vzhľadom na chýbajúcu projektovú dokumentáciu (tento záver vyslovil aj znalec Ing. W. L. vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX). Preto prípadný rozdiel medzi cenou skutočne vykonaných prác a cenou zistených prác znaleckým dokazovaním musí znášať zhotoviteľ, nakoľko riadne neviedol potrebnú stavebnú dokumentáciu. Ako už súd vyššie uviedol, okrem ceny vykonaných prác má zhotoviteľ nárok aj na účelne vynaložené náklady. K týmto nákladom súd zaradil vedľajšie rozpočtové náklady a náklady na kompletačnú činnosť, ktoré nevyhnutne vznikli pri realizácii diela. Tieto boli v znaleckých posudkoch U.. A. A. a U.. W. L. zohľadnené vo výške 5 % zo základných rozpočtových nákladov. Žalovaná túto hodnotu a ani samotné náklady nerozporovala. Preto súd nevyhovel návrhu žalobcu, ktorým žiadal doplniť znalecký posudok č. XX/XXXX V. súdneho znalectvo S. o vyčíslenie vedľajších rozpočtových nákladov. Keďže hodnota vykonaného diela predstavuje sumu 190.464,39 eur, 5% z toho predstavuje sumu 9.523,22 eur. Celková hodnota diela vrátane účelne vynaložených nákladov tak predstavuje sumu 199.987,61 eur. Žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu (zhotoviteľovi) uhradila sumu 138.651,53 eur. S poukazom na uvedené uložil súd žalovanej žalobcovi zaplatiť sumu 61.336,08 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi cenou zhotoveného diela spolu s nákladmi a sumou zaplatenou žalovanou (199.987,61 eur - 138.651,53 eur = 61.336,08 eur) a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
31. K ostatným námietkam žalovanej, ktorými sa snažila uspieť v spore, súd uvádza, že súhlasí s tvrdením, že medzi zmluvnými stranami išlo o spotrebiteľský vzťah, kde dodávateľom bol právny predchodca žalobcu a spotrebiteľom bola žalovaná. Nesúhlasí však s tvrdením, že plnenie, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je neprijateľnou podmienkou. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, cena plnenia nemôže byť neprijateľná podmienka. Plnenie, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je cenou vykonaného diela, a preto naň nemožno nazerať ako na neprijateľnú podmienku, a teda na plnenie, s ktorým podľa tvrdenia žalovanej sa nemala možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. V tejto súvislosti súdu nedá nepoznamenať, že žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý sa teraz domáha ochrany svojich práv, postupovala hrubo neuvážene a ľahkovážne, keď pri tak vysokej investícii, akou stavbu domu bezpochyby je, nepožadovala od právneho predchodcu žalobcu ako zhotoviteľa určenie ceny diela aspoň odhadom, alebo iným spôsobom, z ktorého by vedela aspoň približne určiť cenu diela. Namiesto toho sa uspokojila len s oznámením, že to bude lacnejšie ako v rozpočte spoločnosti C., s. r. o.. V súdenej veci tak nie len právny predchodca žalobcu postupoval bez odbornej starostlivosti, keď neviedol riadne potrebnú stavebnú dokumentáciu (ako na to žalovaná opakovane počas konania poukazovala), ale ani samotná žalovaná nepostupovala s náležitou obozretnosťou a opatrnosťou, akú možno od priemerne zmýšľajúceho spotrebiteľa očakávať. Nedá sa preto konštatovať iné, ako, že aj žalovaná musí pre svoj ľahkovážny prístup k obstarávaniu si svojich záležitostí znášať isté následky. Žalovaná sa ďalej bránila poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú cenu podľa rozpočtu a cenu stanovenú odhadom. Vzhľadom k tomu, že v súdenej veci nebola cena určená ani podľa rozpočtu a ani odhadom, nie je možné tieto ustanovenia v súdenej veci aplikovať, a preto sa súd tvrdeniami žalovanej v tomto smere bližšie nezaoberal, nakoľko ich považuje za neopodstatnené. Pokiaľ sa -13- 15C/151/2011
žalovaná v konaní bránila, že nie je povinná zaplatiť žalobcovi minimálne sumu 8.048,30 eur ako náklady za železobetónové panely, nakoľko jej ich zhotoviteľ daroval, v tejto súvislosti súd konštatuje, že táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula. Z. O. ako zhotoviteľ vo svojej výpovedi uviedol len, že železobetónové panely on dostal za odvoz a pýtal sa žalovanej, či ich môže použiť. Z jeho výpovede však nevyplýva, že by ich chcel žalovanej darovať. To, že ich on dostal, neznamená bez
ďalšieho, že ich bezplatne prevedie na ďalšiu osobu, v tomto prípade na žalovanú. Žalovaná v konaní rozsiahlo preukazovala náklady na dokončenie stavby. Tu súd len pre úplnosť uvádza, že náklady na dostavbu domu nemajú žiadny právny význam pre posúdenie veci a navyše ich žalovaná do značnej miery skreslila, keď započítavala aj také výdavky, ktoré by musela do domu vynaložiť, aj keby zhotoviteľ vykonal dielo riadne a včas (napr. oplotenie pozemku, výsadba záhrady, kuchynská linka, domáce elektrospotrebiče a pod.).
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 9 % ročne zo sumy 61.336,08 eur od 01.03.2011 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je žalovaná povinná úrok z omeškania platiť, je dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry č. XXXXXX. Žalovaná sa proti povinnosti platiť úroky z omeškania bránila tým, že nie ona je s plnením v omeškaní, ale práve žalobca, ktorý neprijal ňou ponúkané plnenie vo výške 50.000 eur na základe dohody o urovnaní zo dňa 30.06.2011. Súd poznamenáva, že neprijatie plnenia na základe dohody o urovnaní nemožno považovať za omeškanie veriteľa, nakoľko prijatím tohto pre neho čiastkového plnenia na základe dohody o urovnaní by súhlasil s podmienkami dohody a „zriekol“ by sa zvyšku nároku, o ktorom sa domnieval, že mu patrí. O omeškaní veriteľa (žalobcu) by sa mohlo uvažovať za situácie, kedy by žalovaná ponúkla čiastkové plnenie s tým, že o zvyšku nech rozhodne súd, nakoľko má za to, že viac žalobcovi nie je dlžná, a žalobca by takto ponúknuté plnenie neprijal. Pokiaľ žalovaná namietala výšku úroku z omeškania, je potrebné si uvedomiť, že hoci v súčasnosti je sadzba 9 % skutočne vysoká, je potrebné postupovať podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku omeškania, ktorá ustanovovala výšku úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššiu ako bola základná úroková sadzba ECB. Základná úroková sadzba ECB v čase vzniku omeškania bola 1 %; o 8 % viac tak potom predstavuje výšku úroku z omeškania 9 %. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške, a preto nebol dôvod na jej zníženie.
35. Podľa § 208 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku.
-14- 15C/151/2011
36. Podľa § 258 ods. 2 Civilného sporového poriadku, náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.
37. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len „znalečné“); ak je zadávateľov viac, zodpovedajú za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne.
38. Znalec U.. W. L. podal znalecký posudok č. XX/XXXX a bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa 15.10.2018, preto mu súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení priznal nárok na znalečné a náhradu nákladov, ktoré mu v súvislosti s účasťou na pojednávaní vznikli v rozsahu 100 %, pričom tieto náklady sú strany povinné uhradiť spoločne a nerozdielne.
39. Podľa článku 4 ods. 1, 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
40. Podľa 147a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur. Účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.
41. Keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu náhrady separátnych trov, aplikoval súd v zmysle článku 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku ustanovenie § 147a Občianskeho súdneho poriadku a s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princíp právnej istoty priznal žalovanej nárok na zaplatenie sumy 100 eur. Súd zastáva názor, že právo na zaplatenie tejto sumy žalovanej vzniklo tým, že sa na pojednávanie nariadené na deň 31.10.2013 nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca a z tohto dôvodu došlo na základe žiadosti žalobcu, ktorá bola súdu doručená v deň pojednávania, k odročeniu pojednávania, pričom žalovaná sa tohto pojednávania zúčastnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu a právo na zaplatenie sumy 100 eur si uplatnil včas, v zákonom stanovenej lehote.
42. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
-15- 15C/151/2011
43. V predmetnej veci mali obe strany čiastočný úspech (žalobca mal úspech v rozsahu 54,7 %, žalovaná mala úspech v rozsahu 45,3 %, rozdiel pomerných úspechov predstavuje 9,4 %). Vzhľadom k tomu, že obe strany mali úspech približne rovnaký, rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
44. Lehotu na splnenie povinnosti, 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia, ktoré má žalovaná poskytnúť žalobcovi. Žalovaná žiadala o možnosť splatenia svojej povinnosti v splátkach, pričom výšku splátok a dobu, do ktorej by dlh chcela splatiť nešpecifikovala. Svoju žiadosť odôvodnila svojou ťažkou životnou situáciou, keď zostala bez zamestnania tesne pred dôchodkom. Súd takejto žiadosti nemohol vyhovieť, nakoľko žalovaná svoje tvrdenia súdu nijak nepreukázala.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.