Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4CoKR-6-2021.pdf
PDF · 144.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu: SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze, Priemyselná 720, 072 22 Strážske, IČO: 36 772 623, so sídlom kancelárie správcu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, kancelária v obvode príslušného súdu Južná trieda 48, 040 01 Košice, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Michal Polák- advocati s.r.o., Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO 36 860 751, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 26Cbi/5/2018-724 zo dňa 12.6.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cbi/5/2018-735 zo dňa 14.7.2020 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 26Cbi/5/2018-724 zo dňa 12. júna 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cbi/5/2018-735 zo dňa 14. júna 2020.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným rozsudkom rozhodol takto: Určuje právny dôvod vymáhateľnosť, poradie a výšku pohľadávok uplatnených žalobcom resp. právnym predchodcom žalobcu v konkurznom konaní úpadcu zapísaných pod č. 1700 až 1712 a popretých správcom dňa 04.07.2018, konkrétne ide o pohľadávky zapísané pod č. 1700 vo výške 467 057,35 EUR, pod č. 1701 vo výške 13 993,97 EUR, pod č. 1702 vo výške 124 686,47 EUR, pod č. 1703 vo výške 115 494,08 EUR, pod č. 1704 vo výške 82 860,86 EUR, pod č. 1705 vo výške 2 038,33 EUR, pod č. 1706 vo výške 86 263,17 EUR, pod č. 1707 vo výške 88 093,50 EUR, pod č. 1708 vo výške 233 193,83 EUR, pod č. 1709 vo výške 328 112,17 EUR, pod č. 1710 vo výške 461 091,17 EUR, pod č. 1711 vo výške 94 010,47 EUR, pod č. 1712 vo výške 35 001,43 EUR, v celkovej sume 2 131 896,80 EUR. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný žalobca - Slovenská republika - Daňový úrad pre vybrané subjekty, Radlinského 37, 817 73 Bratislava sa žalobou doručenou súdu dňa 30.07.2018 domáhal, aby súd určil právny dôvod vymáhateľnosť, poradie a výšku pohľadávok uplatnených žalobcom resp. právnym predchodcom žalobcu v konkurznom konaní úpadcu zapísaných pod č. 1700 až 1712 a popretých správcom dňa 04.07.2018, konkrétne ide o pohľadávky zapísané pod č. 1700 vo výške 467 057,35 EUR, pod č. 1701 vo výške 13 993,97 EUR, pod č. 1702 vo výške 124 686,47 EUR, pod č. 1703 vo výške 115 494,08 EUR, pod č. 1704 vo výške 82 860,86 EUR, pod č. 1705 vo výške 2 038,33 EUR, pod č. 1706 vo výške 86 263,17 EUR, pod č. 1707 vo výške 88 093,50 EUR,
pod č. 1708 vo výške 233 193,83 EUR, pod č. 1709 vo výške 328 112,17 EUR, pod č. 1710 vo výške 461 091,17 EUR, pod č. 1711 vo výške 94 010,47 EUR, pod č. 1712 vo výške 35 001,43 EUR, v celkovej sume 2 131 896,80 EUR.
3. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že dňa 16.2.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze a žalovaný bol ustanovený za správcu tohto úpadcu. Žalobca si v tomto konkurznom konaní prihlásil pohľadávky voči úpadcovi na predpísaných tlačivách s predpísanými náležitosťami prihlášky, a to súhrnnou prihláškou nezabezpečeného veriteľa č. 11 zo dňa 4.4.2018, a to 13 pohľadávok v celkovej výške 2.131.896,80 EUR, ktoré sú predmetom tejto žaloby a jednu pohľadávku v sume 989,37 EUR, ktorá nie je predmetom tejto žaloby. Žalobca uviedol, že k prihláške pohľadávok predložil listiny preukazujúce oprávnenosť týchto pohľadávok. Tieto pohľadávky správca zapísal do zoznamu pohľadávok pod č. 1699-1712. Oznam o zapísaní pohľadávok do zoznamu bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. OV 105/2018 dňa 1.6.2018. Žalobca následne odôvodnil každú z týchto prihlásených pohľadávok a súd prvej inštancie ich podrobne rozpísal v odseku 2. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
4. Žalobca uviedol, že žalovaný správca prihlásenie pohľadávky poprel v plnej výške, a to z toho dôvodu, že rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty bol za daňový subjekt označený správca
- Slovenská správcovská reštrukturalizačná, k.s. so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, ktorý nie je účastníkom daňového konania, nenesie práva a povinnosti účastníka daňového konania, nakoľko ho nemožno označiť za daňový subjekt v danom daňovom konaní.
5. Žalobca nesúhlasil s dôvodmi popretia pohľadávok aj v zmysle ustanovenia § 159 Daňového poriadku, podľa ktorého v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia Daňového poriadku a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu, sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom. Podľa § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu. K výkladu a aplikácii právnych predpisov používa správca dane aj záväzné interné riadiace akty Finančného riaditeľstva SR. V metodickom pokyne k rozhodnutiam, účinnom v čase vydania predmetných rozhodnutí správcu dane, je uvedené, že pri označovaní daňového subjektu, ktorý je v konkurze, je potrebné vo výroku aj v adresovom pásme rozhodnutia uvádzať nasledovné: meno a priezvisko/obchodné meno správcu v konkurznom konaní, adresu správcu v konkurznom konaní, označenie „správca v konkurznom konaní úpadcu”, meno a priezvisko/ obchodné meno úpadcu, adresu trvalého pobytu/sídlo úpadcu, IČO/dátum narodenia, DIČ, IČ DPH úpadcu. Označenie daňového subjektu v predmetných rozhodnutiach bolo v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku ako aj s interným predpisom Finančného riaditeľstva SR. Je z nich zrejmé, že daňovým subjektom je úpadca a koná zaňho v daňovom konaní správca. Žalobca nesúhlasil ani s ďalším dôvodom popretia pohľadávky z dôvodu, že vo veci rozhodol nepríslušný správca dane, a to - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (DÚ VDS), namiesto Daňového úradu Košice - pobočka Michalovce vzhľadom na to, že ročný obrat daňového subjektu (úpadcu) od roku 2015 až doposiaľ nedosiahol výšku 40 000 000 EUR a viac a podľa ust. § 6 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto na vykonanie daňovej kontroly nebol vecne príslušný DÚ VDS. Takýmto postupom DÚ VDS došlo k vydaniu rozhodnutia orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zo spisu daňového subjektu vyplynulo, že daňový subjekt (úpadca) dosiahol ročný obrat minimálne 40 000 000 EUR už v zdaňovacom období roka 2011. Príslušným k DÚ VDS sa daňový subjekt stal 01.01.2013, odkedy DÚ VDS vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Požadovaný obrat dosahoval aj v zdaňovacom období roka 2014. V zdaňovacom období od 01.01.2015 do 15.02.2015, predchádzajúcemu vstupu do konkurzu a v zdaňovacom období 17.02.2015 - 31.12.2017, počas ktorého bol v konkurze, síce stanovený obrat klesol pod požadovanú hranicu, ale keďže sa hodnotí dvojročné obdobie, zmena príslušnosti daňového subjektu môže nastať najskôr 01.01.2019,
pokiaľ dovtedy obrat daňového subjektu nestúpne nad požadovanú hranicu. Príslušným na vykonanie daňovej kontroly bol v prípade pohľadávok zapísaných pod č. 1700 - 1701 a 1704 - 1710 DÚ VDS (keďže daňová kontrola začala po 01.01.2013), v prípade pohľadávok zapísaných pod č. 1702 - 1703 a 1711 - 1712 Daňový úrad Prešov (keďže daňová kontrola začala pred 01.01.2013). Podľa § 44 ods. 3 Daňového poriadku síce správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane, to ale predstavuje výnimku zo všeobecnej kompetencie miestne príslušného správcu dane na vykonanie daňovej kontroly. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu, čo sa aj stalo v prípade pohľadávky zapísanej pod č. 1700
- 1701 a 1704 - 1710 (DÚ VDS), v prípadoch pohľadávok zapísaných pod č. 1702 - 1703 a 1711 - 1712 to bol Daňový úrad Prešov. Keďže v prípadoch pohľadávok zapísaných pod č. 1702 - 1703 a 1711 1712 odvolací orgán rozhodnutia správcu dane (Daňového úradu Prešov) zrušil a vrátil na ďalšie konanie, na základe právnej úpravy účinnej do 31.12.2017 ďalšie konanie vykonal a rozhodnutia vydal príslušný správca dane, teda DÚ VDS.
6. Žalobca preto nepovažoval popretie prihlásených pohľadávok zo strany žalovaného za dôvodné, a preto navrhol, aby súd určil právny dôvod vymáhateľnosť poradia a výšku predmetných pohľadávok v tomto konkurznom konaní úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS a.s. v konkurze.
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu v žalobe. Uviedol, že trvá na dôvodoch popretia pohľadávok uvedených v Oznámení správcu, že za daňový subjekt nemožno v rozhodnutiach správcu dane - Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty označiť správcu, ktorý nie je účastníkom daňového konania. Tak, ako sám žalobca (právny predchodca žalobcu) v žalobe uvádza, daňovým subjektom je úpadca a správca v konkurznom konaní koná za úpadcu. Poukázal na ustanovenia § 59 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku, podľa ktorého sú zo zákona účastníkmi daňového konania daňové subjekty a správca dane môže len účastníkom konania uložiť splnenie určitej povinnosti alebo priznať právo. Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu prešla z daňového dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu za daňového dlžníka záväzky, napr. právny nástupca daňového subjektu, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka, napr. dedič. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty ako správca dane v rozpore s citovanými ustanoveniami Daňového poriadku s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 1 ZKR označil vo výrokoch rozhodnutí, z ktorých odvodzuje Pohľadávky, za daňový subjekt Žalovaného - teda Správcu a určil mu povinnosti účastníka konania, napriek tomu, že účastníkom daňového konania je úpadca a nie správca úpadcu. Uvedeným postupom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci. ZKR v tejto súvislosti uvádza, že správca koná v mene a na účet úpadcu, čo nasvedčuje, že medzi správcom a dlžníkom ide navonok o vzťah obdobný zastúpeniu. Pri označení konajúcej strany (analogicky účastníka konania) na strane úpadcu, keďže ide o zastúpenie, je stranou (analogicky účastníkom) vždy úpadca, ktorý je zastúpený správcom, nie správca určitého úpadcu. V tejto súvislosti je ďalej dôležité uviesť, že prípadné práva a povinnosti z konania, ktoré správca robí v súvislosti so správou a nakladaním s konkurznou podstatou, vznikajú vždy priamo úpadcovi, nie správcovi. Žalovaný zotrval na dôvodoch popretia pohľadávok uvádzaných v Oznámení správcu, a síce že v daňových konaniach rozhodoval nepríslušný správca dane. Poukázal na ust. § 6 ods. 1, § 7 Daňového poriadku a ust. § 6 ods. 3 a 4 Zákona o orgánoch štátnej správy a mal za to, že v daňových konaniach rozhodoval Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty ako nepríslušný správca dane v rozpore s citovanými ustanoveniami Daňového poriadku a Zákona o orgánoch štátnej správy. Miestna príslušnosť správcu dane daňového subjektu úpadcu sa mala riadiť podľa sídla úpadcu, keďže daňový subjekt (úpadca), nespĺňal podmienky k zmene príslušnosti daňového úradu na Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v zmysle citovaného ustanovenia § 6 ods. 3 písm. c) Zákona o orgánoch štátnej správy, keďže ročný obrat daňového subjektu (úpadcu) dosiahol v jednotlivých rokoch nasledovné sumy: v roku 2013 ročný obrat 162 248 656 EUR (pred vyhlásením konkurzu), v roku 2014 ročný obrat 102 750 917 EUR (pred vyhlásením konkurzu), v roku 2015 ročný obrat 1 008 016 EUR (pred vyhlásením konkurzu) a 398 074 EUR (po vyhlásení konkurzu), t.j. spolu za rok 2015 ročný obrat 1 406 090 EUR, v roku 2016 ročný obrat 1 043 752 EUR (po vyhlásení konkurzu) a v roku 2017 ročný obrat 162 559 EUR (po vyhlásení konkurzu). Z uvedených údajov vyplýva, že v rokoch 2015, 2016 a 2017 ročný obrat daňového subjektu nedosiahol sumu 40 000 000 EUR, resp. obrat daňového subjektu poklesol pod ustanovenú hranicu 40 000 000 EUR, preto príslušnosť Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty nebola daná. Preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
8. Žalovaný ďalej vo svojom písomnom podaní zo dňa 21.2.2019 na výzvu súdu prvej inštancie uviedol, že proti rozhodnutiam Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, z ktorých vyplývajú predmetné poprené pohľadávky žalobcu, podal riadne opravné prostriedky, teda odvolania podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok). Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty ako správca dane však považoval odvolania žalobcu za nedôvodné, a preto odvolania zamietol. O odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu správcu dane rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán a odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty ako správcu dane potvrdilo. V odôvodnení uviedol, že na účely incidenčného konania ako súdneho konania o určení pohľadávok poprených v rámci konkurzného konania, je irelevantné, či v rámci správneho konania - Daňového konania došlo alebo nedošlo k podaniu opravného prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Iný výklad by správcovi znemožňoval plniť zákonom uloženú povinnosť poprieť sporné pohľadávky, voči ktorým úpadca nepodal v správnom konaní opravné prostriedky. Zákon o konkurze a reštrukturalizácií priznáva správcovi kompetenciu posúdiť každú prihlásenú pohľadávku a v prípade pochybností má správca povinnosť takúto pohľadávku poprieť, tak ako to urobil aj vo vzťahu k predmetnej prihlásenej pohľadávke žalobcu.
9. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 11.3.2019 uviedol, že predmetom tohto konania sú pohľadávky vyplývajúce z rozhodnutí Daňového úradu pre vybrané subjekty, ktoré boli vydané v priebehu roku 2017. Tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. Žalobca ich podrobne rozpisuje v tomto svojom písomnom podaní z 11.3.2019.
10. Súd prvej inštancie uznesením sp.zn. 26Cbi/5/2018-688 zo dňa 12.11.2019 rozhodol tak, že pripúšťa, aby z konania vystúpil Slovenská republika - Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, Radlinského 37, 817 73 Bratislava 15 a na jeho miesto vstúpil ako žalobca Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.
11. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav veci:
12. Na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 9. februára 2015 sp.zn. 31K/58/2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 16. februára 2015 a za správcu bol ustanovený žalovaný.
13. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu - Slovenská republika - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, so sídlom Radlinského 37, Bratislava si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok prihlásil predmetné pohľadávky do konkurzu a že žalovaný správca tieto pohľadávky poprel z dôvodov uvedených v oznámení o popretí a následne žalobca podal predmetnú žalobu o určení pravosti týchto pohľadávok v zákonnej lehote. Sporné nebolo ani to, že pôvodný žalobca Slovenská republika - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty postúpil túto pohľadávku na obchodnú spoločnosť Slovenská konsolidačná a.s. Bratislava.
14. Sporné medzi stranami bolo, či predmetné rozhodnutia o týchto daňových pohľadávkach vydali príslušné subjekty, teda príslušný správcovia dane a či v týchto rozhodnutiach boli správne označené daňové subjekty a či je Okresný súd Košice I príslušný na rozhodnutie v tomto konaní.
15. Z rozhodnutí Daňového úradu pre vybrané Daňové subjekty, Radlinského 37, Bratislava, v ktorých bolo rozhodnuté o predmetných pohľadávkach žalobcu jednotlivými rozhodnutiami v roku 2017, tak ako ich špecifikoval súd prvej inštancie v ods. 18 odôvodnenia svojho rozhodnutia vyplýva, že tieto rozhodnutia boli vydané Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty, Radlinského 37, 817 73 Bratislava a daňový subjekt bol v nich označený takto: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 22, 974 01 Banská Bystrica správca v konkurznom konaní úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze, IČO: 36 772 623, DIČ 2022372374, IČ DPH SK2022372374, Priemyselná 720, 072 22 Strážske.
16. Sporné nebolo v konaní ani to, že žalovaný správca prihlásené pohľadávky žalobcu, ktoré sú predmetom tohto konania poprel z dôvodu, že: a) v príslušných rozhodnutiach bol za daňový subjekt označený správca, ktorý nie je účastníkom daňového konania, nenesie práva a povinnosti účastníka
daňového konania, nakoľko ho nemožno označiť za daňový subjekt v týchto daňových konaniach, b) vo veci rozhodoval nepríslušný správca dane, a to Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, namiesto Daňového úradu Košice - pobočka Michalovce, vzhľadom na skutočnosť, že ročný obrat úpadcu od roku 2015 nedosiahol výšku 40 000 000 EUR a viac a podľa ust. § 6 ods. 3 zák. č. 479/2009 Z.z. v platnom znení tak na vykonanie kontroly nebol vecne príslušný Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (Takýmto postupom došlo k vydaniu rozhodnutia orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený). Nebolo medzi stranami sporné, že predmetné oznámenie bolo právnemu predchodcovi žalobcu doručené dňa 06.07.2018.
17. Súd prvej inštancie mal v konaní za nesporne preukázané aj to, že na základe odvolaní úpadcu proti týmto rozhodnutiam správcu dane, nedošlo k zmene týchto rozhodnutí, resp. k ich zrušeniu, pretože odvolania boli podané z iných dôvodov, než z ktorých správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu.
18. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 28 ods. 1,2; § 32, § 44 ods. 1, § 206c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len ZKR), ktoré upravujú prihlášky pohľadávok a popieranie prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní a oprávnenie správcu konať za úpadcu. Ďalej podľa ustanovení § 159 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní - Daňový poriadok, ktorý upravuje konanie správcu za daňový subjekt v konkurznom konaní.
19. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, je v prípade zistenia spornosti, je správca povinný poprieť aj pohľadávku priznanú rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, pričom dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, pretože ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
V prípade popretia takejto pohľadávky je veriteľ povinný podať incidenčnú žalobu riadne a včas. V opačnom prípade, napriek tomu, že má judikovanú pohľadávku, ak nepodá incidenčnú žalobu v rozsahu popretej pohľadávky prestáva byť veriteľom úpadcu v konkurznom konaní. Súd je preto povinný skúmať, či si veriteľ riadne a včas uplatnil prihláškou pohľadávok takúto pohľadávku do konkurzného konania a v prípade, že nie, súd napriek judikovanej pohľadávke žalobu zamietne.
20. V prejednávnej veci nebolo sporné, že pôvodný žalobca si riadne a včas prihlásil predmetné pohľadávky do tohto konkurzného konania. Sporné nebolo ani to, že všetky rozhodnutia právneho predchodcu žalobcu, z ktorých vyplývajú predmetné prihlásené poprené pohľadávky nadobudli právoplatnosť. Z jednotlivých odvolaní žalovaného proti týmto rozhodnutiam nepochybne vyplýva, že odvolacie dôvody, ktoré uviedol žalovaný v týchto daňových konaniach, boli iné ako boli uvádzané v Oznámeniach o popretí správcu, pretože žalovaný v nich nenamietal ani nesprávne označený subjekt v rozhodnutiach a ani príslušnosť správcu dane, ktorý rozhodoval v týchto veciach (miestnu príslušnosť). Žalovaný taktiež nepreukázal, že využil možnosť podania žaloby, domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy podľa zákona č. 162/2005 Z.z. - Správny súdny poriadok.
21. Súd preto v tomto incidenčnom konaní nemôže skúmať obsah a závery rozhodnutí Daňového úradu ani zákonnosť samotného daňového konania, pretože na to nemá právomoc. Táto právomoc je daná správnym súdom podľa § 6 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, vrátane daňových úradov.
22. Súd prvej inštancie uviedol, že od predmetných rozhodnutí správcu dane nevznikli k týmto prihláseným pohľadávkam veriteľa do konkurzného konania žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre účinné popretie pohľadávky. Táto skutočnosť vyplýva aj z odvolaní úpadcu proti týmto rozhodnutiam, ako aj z obsahu popierajúcich prejavov správcu. Preto súd prvej inštancie považuje popretie prihlásených pohľadávok žalobcu zo strany žalovaného správcu za nedôvodné.
23. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že napriek uvedeným, záverom k námietke žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v tomto konaní, súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 159 Daňového poriadku a § 44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, bol v predmetných daňových konaniach Daňový subjekt - správca označený správne.
24. K námietke nedostatku právomoci žalobcu ako daňového úradu pre vybrané subjekty, ktorý rozhoduje v daňových veciach, ak počas 2 rokov daňový subjekt dosiahol obrat 40 000 000 EUR a viac v zmysle § 6 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov. Že úpadca takýto obrat dosiahol, to vyplýva z tvrdenia žalobcu a vyplýva to aj zo zbierky listín Obchodného registra SR, ktorý preukazuje tvrdenie žalobcu vo vzťahu k podaným daňovým priznaniam úpadcu a na to, že rozhodnutia v daňovom konaní vydal príslušný správca dane. Súd prvej inštancie preto žalobe o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávok uplatnených žalobcom v celom rozsahu vyhovel.
25. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 a § 255 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že odvolanie podáva proti rozsudku v celom rozsahu a to z odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), h) C.s.p. Uviedol, že žalobca, predtým Slovenská republika - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty si v konkurznom konaní úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze uplatnil pohľadávky voči úpadcovi po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty na prihlásenie pohľadávok súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, ktoré správca zapísal do zoznamu pohľadávok pod č. 1700 - 1712 a tieto pohľadávky správca poprel čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávok. Ide o pohľadávky v celkovej prihlásenej výške 2.131.891,80 eur. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ak určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku a poradie prihlásených pohľadávok. Je toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nevykonal všetky navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a neboli splnené procesné podmienky konania a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na ustanovenie § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky a to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a vecne príslušné sú krajské súdy.
27. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva to, že by sa súd zaoberal dôvodmi, pre ktoré žalovaný poprel prihlásené pohľadávky žalobcu, ktoré uviedol v oznámení správcu o popretí pohľadávky. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že správca má právo poprieť pohľadávku priznanú aj právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Na druhej strane však v odseku 33. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že všetky daňové rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, pričom z jednotlivých odvolaní žalovaného nepochybne vyplýva, že odvolacie dôvody žalovaného v týchto daňových konaniach boli iné ako boli uvádzané v oznámeniach o popretí správcu. Súd teda vylúčil ďalšie skúmanie odôvodnenosti dôvodov popretia žalobcom prihlásených pohľadávok zo strany žalovaného, čím porušil princíp zákazu „degetaio iustitiae“. Dôvodom popretia pohľadávok sa súd prvej inštancie ďalej nezaoberal, poukázal iba na ustanovenie § 159 Zákona č. 563/2009 z.z. - Daňový poriadok. Preto žalovaný je toho názoru, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo meritórne sa zaoberať dôvodmi popretia pohľadávok. Žalovaný trvá na dôvodoch, ktoré uviedol v oznámení o popretí pohľadávok a to, že za správcu dane v prejednávaných daňových konaniach konal nesprávny subjekt - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty a jeho rozhodnutie vydané voči správcovi nemožno považovať za pohľadávku veriteľa voči úpadcovi, pretože podľa § 59 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku účastníkom daňového konania je daňový subjekt, ktorým je úpadca a nie správca. Správca iba koná v konkurznom konaní za úpadcu v zmysle § 159 Daňového poriadku a správca nie je sám daňovým subjektom. Ďalej žalovaný poukázal na to, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty bol nepríslušným správcom dane a konal v rozpore s § 6 ods. 3, 4 Zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní (Zákon o orgánoch štátnej správy), pretože miestna príslušnosť daňového subjektu
úpadcu sa mala riadiť podľa sídla úpadcu. Ročný obrat úpadcu dosiahol v jednotlivých rokoch nižšiu sumu ako 40.000.000,00 eur, čo vyplýva, z prehľadu ročného obratu úpadcu v rokoch 2013 - 2017. Ročný obrat pred vyhlásením konkurzu bol v roku 2013 - 162.248.656,00 eur v roku 2014 - 102.750.917,00 eur a v roku 2015 - 1.008.016,00 eur, teda pred vyhlásením konkurzu. Po vyhlásení konkurzu v roku 2015 bol ročný obrat 398.074,00 eur, v roku 2016 - 1.043.725,00 eur a v roku 2017 - 162.559,00 eur. To znamená, že obrat daňového subjektu poklesol pod ustanovenú hranicu 40.000.000,00 eur, preto príslušnosť Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty nebola daná. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že súdom príslušným na určenie popretej pohľadávky je iný súd ako konkurzný súd. Uviedol, že podľa § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1. júla 2016, ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd príslušný aj na konanie o určenie tejto pohľadávky podľa § 32 ods. 13 ZKR v znení účinnosti do 31. júna 2016.
29. Podľa § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1. júla 2016, ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd také rozhodnutie nevydal. Podľa § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnom do 31. júna 2016, ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal.
30. Na základe citovaného ustanovenia § 32 ods. 13 ZKR účinnom od 1. júla 2016 bola vypustená tá časť zákonného ustanovenia, ktorá osobitným spôsobom upravovala príslušnosť súdu na konanie o žalobe o určení popretej pohľadávky v konkurze a bola novelou, Zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku vypustená a preto pri absencii odlišného určenia príslušného súdu platí všeobecná právna úprava a to, že na konanie súvisiace s konkurzom je príslušný konkurzný súd podľa ustanovení § 20 písm. d) C.s.p., podľa ktorého namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie BSM.
31. Žalobca uviedol, že žaloba v tomto spore bola podaná po 1.7.2016, teda za účinnosti novelizovanej právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého predmetná vec viac nepatrí pod príslušnosť krajského súdu konajúceho vo veciach správneho súdnictva, ale na konanie o tejto žalobe je príslušný konkurzný súd podľa § 24 ods. 1 písm. g) v spojení s § 20 písm. d) C.s.p., teda Okresný súd Košice I ako konkurzný súd.
32. Žalobca k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu uvedenému v odvolaní žlaovaného a to, že žalobca ako daňový subjekt bol nesprávne uvedený v daňových rozhodnutiach správca a nie úpadca poukázal na ustanovenie § 159 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), podľa ktorého označenie daňového subjektu - úpadcu v týchto rozhodnutiach bolo v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku aj s interným predpisom Finančného riaditeľstva SR, z ktorých je zrejmé, že daňovým subjektom je úpadca a koná za neho v daňovom konaní správca. Z predmetných rozhodnutí daňového úradu vyplýva, voči ktorému subjektu, v akom období a s akým výsledkom bola uskutočnená daňová kontrola a táto bola podkladom pre uplatnenie pohľadávok právneho predchodcu žalobcu v tomto konkurznom konaní.
33. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu a to, že správca - žalovaný poprel prihlásené pohľadávky žalobcu z dôvodu, že v daňových konaniach predchádzajúcich vydaniu daňových rozhodnutí rozhodoval nepríslušný správca dane, teda Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty z toho dôvodu, že v rozhodnom období úpadca nedosiahol ročný obrat 40.000.000,00 eur a viac, žalobca uviedol, že za obdobie od 16. februára 2015 do 31. decembra 2017, počas ktorého bol daňový subjekt - úpadca v konkurze, sa správca dane o obrate daňového subjektu vo výške 7.988.955,90 eur dozvedel až z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby podaného dňa 2.7.2018, teda správca dane sa nemal ako dozvedieť informácie o dosiahnutom obrate inak ako len z podaného daňového priznania. To znamená, že zmena miestnej príslušnosti daňového subjektu nastala k 1.1.2019, preto rozhodnutia v daňovom konaní vydal príslušný správca dane.
34. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, že správca je oprávnený preskúmať aj pohľadávku priznanú právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, žalobca uviedol, že žalovaný riadne nepodal opravné prostriedky proti rozhodnutiam Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty ani nevyužil možnosť podania žaloby podľa Správneho súdneho poriadku. Dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Tie skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Vecnú správnosť takýto rozhodnutí by bolo možné posudzovať len v rámci konania o opravnom prostriedku voči takémuto rozhodnutiu v rámci súdneho konania podľa Správneho súdneho poriadku. Incidenčné konanie nepredstavuje ďalšiu súdnu inštanciu pre preskúmavanie vecnej správnosti takéhoto rozhodnutia v incidenčnom konaní. Konkurzný súd preskúmava len to, či si veriteľ takúto pohľadávku do konkurzného konania uplatnil riadne a včas prihláškou v súlade so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Preto žalobca uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a procesne správny.
35. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu. Opätovne uviedol, že podľa § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, teda ku dňu 16. februára 2015, ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky. Podľa § 10 Súdneho správneho poriadku na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, preto aj v prejednávanej veci mal rozhodnúť nie Okresný súd Košice I ale Krajský súd v Bratislave, v obvode ktorého má daňový subjekt, teda úpadca svoje sídlo. Týmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný ďalej uviedol, že trvá na tom, že označenie správcu za daňový subjekt v rozhodnutiach správcu dane je nesprávne a tiež, že rozhodnutie vydané voči správcovi nemožno považovať za pohľadávku veriteľa voči úpadcovi, ktorú by bolo možné uplatniť prihláškou v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že za obdobie od 16. februára 2015 do 31. decembra 2017, počas ktorého bol úpadca v konkurze sa správca dane nemal ako dozvedieť o dosiahnutom obrate daňového subjektu inak ako len z podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby zo dňa 2. júla 2018. Žalovaný uviedol, že toto neobstojí, pretože vecná a miestna príslušnosť správcu dane sa mala riadiť podľa sídla úpadcu a daňový subjekt nespĺňal podmienky k zmene príslušnosti daňového úradu. Preto je žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie nerozhodol správne a opätovne navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
36. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného a zopakoval dôvody uvedené v tomto svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Opätovne poukázal na to, že žalovaný riadne nepodal opravné prostriedky voči rozhodnutiam Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, ani nevyužil možnosť podania žaloby domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu verejnej správy podľa správneho súdneho poriadku. Dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto žalobca považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie za vecne a procesne správny a preto navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.
37. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
38. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
39. V konaní nebolo sporné, že žalovaný správca konkurznej podstaty poprel v konkurznom konaní úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze, Priemyselná 720, Strážske riadne prihlásených 7 pohľadávok právneho predchodcu žalobcu - Slovenská republika - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, so sídlom: Radlinského 37, Bratislava v celkovej výške 2.131.896,80 eur zapísané v zozname pohľadávok pod č. 1700 - 1712 a nebolo sporné ani to, že tieto pohľadávky boli priznané právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, Radlinského 37, Bratislava v čase po vyhlásení konkurzu na majetok tohto úpadcu dňa 16. februára 2015 a to v dňoch 2. novembra 2017 a 13. októbra 2017, tak ako ich špecifikoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v odsekoch 2c. - 2n a v odseku 7.
40. Sporné v konaní nebolo ani to, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v týchto rozhodnutiach „určil daňovému subjektu - Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, správca v konkurznom konaní úpadcu SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. v konkurze, IČO: 36772623, DIČ: 2022372374, IČ DPH SK2022372374, Priemyselná 720, 072 22 Strážske, daňovú povinnosť ako rozdiel v sume nadmerného odpočtu.
41. V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaný správca konkurznej podstaty poprel tieto prihlásené pohľadávky žalobcu a v oznámení o popretí všetkých pohľadávok uviedol rovnaký dôvod popretia „daňový subjekt - označený správca Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. nie je účastníkom daňového konania, nenesie práva a povinnosti účastníka daňového konania, nakoľko ho nemožno označiť za daňový subjekt v danom daňovom konaní a vo veci rozhodol nepríslušný správca dane - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty namiesto Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce, vzhľadom na to, že ročný obrat daňového subjektu - úpadcu od roku 2015 až doposiaľ nedosiahol výšku 40.000.000,00 eur a viac ... preto na vykonanie daňovej kontroly nebol vecne príslušný daňový úrad pre vybrané daňové subjekty“.
42. Podľa § 32 ods. 14 Zákona č. 7/2005 Z.z - Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
43. Pretože žalovaný správca poprel predmetné pohľadávky veriteľa právneho predchodcu Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, má tento veriteľ právo v incidenčnom konaní sa domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky popretej pohľadávky.
44. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že súd v incidenčnom konaní preskúmava prihlásené pohľadávky v rozsahu dôvodov, pre ktoré správca poprel prihlásené pohľadávky veriteľa.
45. Preto aj odvolací súd sa obmedzil na posudzovanie toho, či správca dôvodne poprel pohľadávku žalobcu z toho dôvodu, že daňový úrad v daňovom rozhodnutí nemohol označiť za daňový subjekt správcu na splnenie daňovej povinnosti a ďalší dôvod, či predmetné daňové rozhodnutia z ktorých sú uplatnené daňové pohľadávky v konkurznom konaní vydal príslušný správca dane - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, alebo či ch mal vydať miestne príslušný Daňový úrad Michalovce, v obvode ktorého má úpadca svoje sídlo.
46. Podľa § 159 Zákona č. 563/2009 Z.z. - Daňový poriadok, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia
konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.
47. Z citovaného zákonného ustanovenia Daňového poriadku, ktorý podľa § 1 Daňového poriadku upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktorým vzniknú v súvislosti so správou daní, vyplýva, že na správcu v konkurznom konaní sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a iných osobitných predpisov upravujúcich dane. Preto sa správca za obdobie trvania konkurzného konania stáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu a na jeho práva a povinnosti sa vzťahujú všetky ustanovenia Daňového poriadku a hmotnoprávnych daňových predpisov a to v nadväznosti na ustanovenie § 44 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý upravuje oprávnenie správcu nakladať s majetkom úpadcu. Preto správca počas trvania konkurzného konania je oprávnenou osobou pri nakladaní s peňažnými prostriedkami úpadcu, vrátane daňových povinnosti. Z toho vyplýva aj postavenie správcu ako účastníka daňového konania namiesto úpadcu obdobne ako je správca účastníkom súdnych a iných konaní podľa § 47 ods. 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii podľa ktorého súdne a iné konania, teda aj daňové konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúce konkurzu, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu a návrhom podaným voči správcovi, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
48. Preto odvolací súd nepovažuje za dôvodné popretie prihlásenej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu zo strany žalovaného správcu v tejto časti za dôvodné, pretože daňový úrad správne vydal predmetné daňové rozhodnutia vo vzťahu k správcovi a nie úpadcovi, pretože po začatí konkurzného konania sa účastníkom daňových konaní namiesto úpadcu stáva správca.
49. K ďalšiemu dôvodu popretia predmetných pohľadávok právneho predchodcu žalobcu a to, že daňové rozhodnutia, z ktorých si žalobca uplatnil predmetné pohľadávky v konkurznom konaní, vydal nepríslušný Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, Bratislava, namiesto Daňového úradu Michalovce, v obvode ktorého má sídlo úpadca, odvolací súd udáva:
50. Podľa § 6 ods. 3 písm. c) Zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, daňový subjekt, ktorý dosiahol ročný obrat 40.000.000,00 eur a viac; zmena príslušnosti tohto daňového subjektu k daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty nastáva k 1. januáru druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom dosiahol ročný obrat 40.000.000,00 eur a viac; ak ročný obrat tohto daňového subjektu poklesne pod ustanovenú hranicu, dochádza k zmene príslušnosti daňového úradu po dvoch rokoch od roku, v ktorom poklesol jeho obrat pod ustanovenú hranicu; to neplatí, ak počas týchto dvoch rokov daňový subjekt dosiahol obrat 40.000.000,00 eur a viac.
51. Podľa § 6 ods. 1, 3 písm. c) Zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty so sídlom v Bratislava vykonáva pôsobnosť na území celej Slovenskej republiky, ak daňový subjekt dosiahol ročný obrat 40.000.000,00 eur a viac. To znamená, že ak aj úpadcovi klesol ročný obrat pod 40.000.000,00 eur v roku 2015 a predmetné daňové rozhodnutia vydal Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v roku 2017, k zmene daňového úradu by došlo až po dvoch rokoch od 1. januára roku kedy došlo k poklesu ročného obratu pod 40.000.000,00 eur, teda až od roku 2018. Ak došlo k poklesu ročného obratu úpadcu v roku 2015 až v roku 2017 to mohol daňový úrad zistiť z daňového priznania a teda až od 1. januára 2018 by došlo k zmene príslušnosti daňového úradu, teda po dvoch rokoch od roku v ktorom poklesol jeho obrat pod hranicu 40.000.000,00 eur.
52. Odvolací súd preto dospel k záveru, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava preto v roku 2017 bol oprávnený podľa § 6 ods. 1, 3 písm. c) Zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov vydať predmetné daňové rozhodnutie.
53. Odvolací súd preto tieto obidva dôvody popretia prihlásených pohľadávok právneho predchodcu žalobcu zo strany žalovaného správcu považuje za nedôvodné tak ako to správne posúdil aj súd prvej inštancie a taktiež za nedôvodné považuje odvolanie žalovaného z týchto dôvodov voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie.
54. Ďalšie odvolacie dôvody, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní a to, že súd prvej inštancie ako konkurzný súd nie je vecne príslušný na prejednanie predmetného incidenčného sporu, ale je ním podľa § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii orgán, ktorý vydal rozhodnutie o prihlásených daňových pohľadávkach, nepovažuje odvolací súd taktiež za dôvodné.
55. Odvolací súd k tomu udáva, že podľa § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného od 1.7.2016, ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky.
56. To znamená, že ak žalobca podal predmetnú žalobu na základe tohto zákonného ustanovenia po nadobudnutí jeho účinnosti, po 1.7.2016 a to dňa 16.7.2018 aj keď bola popretá správcom pohľadávka o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu a to daňového orgánu, je konkurzný súd príslušný aj na konanie o určenie tejto pohľadávky. To znamená, že na konanie o tejto incidenčnej žalobe nie je príslušný súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia daňového úradu v zmysle § 32 ods. 13 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnom do 31.6.2016. Nie je teda príslušný Krajský súd v Bratislave ako súd, ktorý má právomoc preskúmavať rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, ale príslušným súdom na prejednanie tejto incidenčnej žaloby je konkurzný súd - Okresný súd Košice I, ktorý o tejto incidenčnej žalobe rozhodol ako súd vecne a miestne príslušný.
57. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe je správne a preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny, vrátane rozhodnutia o nároku trov konania pre úspešného žalobcu.
58. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi v tomto odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p..
59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom Hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.)..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).