Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/28/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci navrhovateľa (osoby povinnej platiť výživné) O. Z., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpeného M.. R. U., advokátkou so sídlom G., N. S. XXX, proti odporkyni (osobe oprávnenej na výživné) N.. D. Z., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom G., F. XXX, zastúpenej V. S., Z. so sídlom v D. O. D. S., C. X, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. -427 zo dňa 26. novembra 2020 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni zo sumy 270,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne počnúc dňom 20.11.2019, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.12.2013, č. k. -106 v časti určenia výživného a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výroky I., II., III.). Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni bola naposledy určená v sume 270,- eur s účinnosťou od 01.09.2012, a to rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.12.2013, č. k. -106. Od tejto doby k zmene výšky výživného nedošlo. Uviedol, že navrhovateľ dosiahol v roku 2019 celkový čistý mesačný príjem vo výške 1.720,40 eur, v roku 2020 do júla 1.709,08 eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- eur mesačne (150,- eur výživné k rukám matky a 50,- eur na tvorbu úspor) k synovi S. Z., narodenému dňa XX.XX.XXXX. Otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a podieľa sa na úhrade nákladov spojených s bývaním. Je vlastníkom ornej pôdy o výmere 723 m2 v celosti a záhrady o výmere 1 560 m2 v podiele 1/84-ina. Matka odporkyne dosiahla v roku 2019 príjem 1.156,47 eur mesačne a v roku 2020 do júna 1.259,- eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť (ako navrhovateľ). Odporkyňa je študentkou Z. H. univerzity v N., k predĺženiu jej štúdia došlo jedenkrát zo zdravotných dôvodov, v ostatných prípadoch skúšky nezvládla a z tohto dôvodu do ďalšieho ročníka nepostúpila, preto zo strany školy dochádzalo vždy k vylúčeniu a následne k prijatiu do školy. Odporkyňa má zhoršený zdravotný stav (astma, syndróm dráždivého čreva, histamínová intolerancia), s čím má spojené vyššie výdavky. Odporkyňa ďalej uvádzala výdavky spojené s liekmi 154,43 eur mesačne, s telefónom 110,- eur mesačne, cestovné 200,- eur mesačne. Popri štúdiu pracuje na dohodu o brigádnickej činnosti študentov. V roku 2018 takto dosiahla hrubý príjem 4.295,70 eur (priemerne mesačne 357,97 eur), v roku 2019 vo výške 4.933,33 eur (priemerne mesačne 411,11 eur), v roku 2020 do septembra vo výške 2.029,20 eur (priemerne mesačne 25,46 eur). Odporkyňa vlastní rodinný dom s priľahlými pozemkami, a to na základe kúpy od svojho otca a matky za kúpnu cenu 1,- euro.

2. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade je dôvod na zníženie výživného, nie však na zrušenie vyživovacej povinnosti, aj keď je dĺžka štúdia u odporkyne neštandardná (prekročenie bežnej doby štúdia zatiaľ o 3 roky), je v záujme oboch rodičov, aby odporkyňa školu doštudovala a bola tak po ukončení štúdia v plnej miere schopná sa o seba sama postarať a živiť. Odporkyňa absolvuje školu v piatok a v sobotu, preto zvyšný čas môže okrem štúdia využiť na prácu. Zohľadnil, že otec je schopný podieľať sa aj naďalej na uspokojovaní potrieb odporkyne vo výške pôvodne určeného výživného, ktoré však nezohľadňovalo to, že sama odporkyňa bude mať vlastný príjem. Pokiaľ odporkyňa dosahuje príjem cca vo výške 200,- až 300,- eur mesačne, pri výživnom zo strany otca v sume 270,- eur a príspevku zo strany matky v sume 190,- eur by výživa odporkyne bola zabezpečená minimálne sumou 660,- eur mesačne, ktorá sa súdu javí vzhľadom k predlžovaniu štúdia neprimeraná. Po zohľadnení príjmu odporkyne a príjmu jej matky súd za primerané považoval výživné v sume 200,- eur mesačne, nakoľko práve v tejto výške by odporkyňa mohla uhradiť náklady spojené so stravovaním a čiastočne bývaním a z ostatných prostriedkov, ktoré sama zarobí, by mohla uhradiť náklady na štúdium a zvyšok použiť na uspokojovanie ďalších potrieb. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa .

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný prispievať na výživu odporkyne sumou 270,- eur mesačne. V odvolaní akcentovala, že počas štúdia na vysokej škole mala zdravotné problémy, preto nemohla plnohodnotne študovať a niektoré skúšky musela z objektívnych zdravotných dôvodov presunúť a absolvovať v ďalších ročníkoch, na čo súd žiadnym spôsobom nereflektoval a jej zdravotný stav pri rozhodovaní nezohľadnil. Zdôraznila tiež, že celé štúdium absolvovala v dennej forme, do septembra/októbra v roku 2017 študovala na dennej prezenčnej metóde a následne prešla na dennú kombinovanú - od októbra 2017 práve z dôvodu stáži vo S.. Namietala, že súd nezohľadnil potvrdenia výpisov platieb za internát, ktoré preukazovali jej dennú formu štúdia (platby za internát ešte v júni 2017). Súdu vytýkala, že neposúdil dôvody, pre ktoré nemohla objektívne splniť podmienky na pokračovanie v štúdiu - jej kritický stav, pre ktorý sa objektívne nemohla venovať štúdiu. Nakoľko odporkyňa predĺžila štúdium zo zdravotných dôvodov, všetky skúšky musela presunúť do ďalšieho ročníka. Nepovažovala za dôležité, že z dôvodu zlého zdravotného stavu bola nútená prenášať skúšky, ale to, že ich úspešne spravila. Namietala, že súd nezohľadnil potvrdenia o dennej forme štúdia a s ňou zvýšené náklady: - strava, ošatenie, školské pomôcky, knihy, skriptá, potreby na laboratórnu výučbu, technické vybavenie, zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom odporkyne, ktoré výdavky v podanom odvolaní podrobne analyzovala. Súdu vytýkala, že zníženie výživného odôvodnil tým, že odporkyňa si počas štúdia zarába, čím podľa názoru súdu môže aspoň čiastočne uspokojiť svoje potreby, s ktorým tvrdením nesúhlasila. Uviedla, že prácu, ktorú vykonávala vo VW, bola iba na dobu určitú, išlo o brigádnickú prácu študenta, ktorú vykonávala výlučne podľa potrieb zamestnávateľa. Nešlo o trvalý pracovný pomer, ale o príležitostnú brigádu. Predchádzajúca Dohoda o brigádnickej práci študentov bola uzavretá iba do 30.06.2020. Aktuálna Dohoda o pracovnej činnosti žalovanej vo S. je predpokladaná na dobu 01.01.2021 do 30.06.2021, a to na maximálne len 10 hodín týždenne. V prípade, že poslednej žiadosti bude vyhovené, nie je zaručený pravidelný predvídateľný príjem. Uviedla, že brigádu má iba s cieľom získania čo najviac praktických skúseností a zručností, čo nie je možné porovnávať s riadnym pracovným pomerom. Namietala tiež, že súd zohľadnil, že odporkyňa vlastní rodinný dom s priľahlými pozemkami. Uviedla, že takýto popis nehnuteľností z listu vlastníctva nevyplýva, keďže na LV je uvedená zastavaná plocha a nádvorie, orná pôda. Predmetnú nehnuteľnosť odporkyňa získala v rámci vyporiadania BSM rodičov spolu so záložným právom - hypotékou, ktorú spláca matka odporkyne v sume 360,45 eur mesačne. K fotografiám stiahnutým z profilu odporkyne na Instagrame uviedla, že väčšina výletov sú výlety v rámci SR. Ide o aktivity finančne nenáročné. Pokiaľ ide o výlety mimo SR, tieto boli hradené buď jej priateľom, alebo inými osobami. Všetky výlety boli nízkonákladové a krátkodobé. Uviedla, že navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal zvýšenie svojich výdavkov ani zníženie príjmov, ktoré by odôvodňovali potrebu zníženia výživného. Nepreukázané výdavky navrhovateľa preto nebolo možné zohľadniť do výpočtu jeho mesačných nákladov. Namietala, že súd sa nevysporiadal s profesiou navrhovateľa, ktorý je vodič kamiónu, do príjmu navrhovateľa neboli zahrnuté diéty ani ďalšie príjmy - cestovné náhrady, mzdové príplatky a zvýhodnenia, ktoré pri práci vodiča kamiónu predstavujú jeho príjem. Nezohľadnené a nepreukázané boli majetkové pomery navrhovateľa, na ktoré v konaní poukazovala, preto nemôže súhlasiť s názorom súdu, že navrhovateľ nie je vlastníkom žiadneho väčšieho majetku.

4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zníži vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni zo sumy 270,- eur na sumu 180,- eur mesačne od podania návrhu. Uviedol, že už v čase podania návrhu odporkyňa študovala na O.-H. fakulte v H., Z. N. siedmy rok. Štúdium sa skladá z dvoch samostatných stupňov štúdia, a to z bakalárskeho stupňa štúdia, ktorého predpokladaná dĺžka je pri obvyklej akademickej záťaži študenta v dennej forme štúdia tri roky a naň nadväzujúceho inžinierskeho stupňa štúdia, ktorého predpokladaná dĺžka v dennej forme štúdia je dva roky. Nakoľko odporkyňa úspešne absolvovala bakalársky stupeň štúdia po piatich rokoch štúdia, to znamená, prekročila predpokladanú dĺžku štúdia o celé dva roky, v súčasnosti študuje v druhom ročníku inžinierskeho stupňa štúdia. V súvislosti s neprimerane a neštandardne dlhým obdobím štúdia sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti. Zdôraznil, že dĺžka vysokoškolského štúdia odporkyne v bakalárskom stupni štúdia od jeho začiatku po ukončenie súhrnne predstavovala približne 5 a pol roka vrátane dvoch vylúčení zo štúdia v čase od 01.09.2013 do 18.06.2019. Domnieval sa tak, že dĺžka bakalárskeho štúdia nie je primeraná, nakoľko väčšina študentov vysokých škôl za tento čas absolvuje celé štúdium a nielen jeho prvú časť. S poukazom na ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine uviedol, že navrhovateľovi síce vzniká vyživovacia povinnosť vo vzťahu k odporkyni, pričom odporkyňa so svojou argumentáciou o ustavičnej príprave na povolanie umelo predlžuje dobu trvania vyživovacej povinnosti. Uviedol, že z predložených lekárskych správ je zrejmé, že odporkyňa v roku 2016 podstúpila operáciu benígneho nádoru gynekologického pôvodu, na základe histologických a iných podrobných vyšetrení bolo malígne ochorenie u odporkyni vylúčené, a tak sa po trojtýždňovej liečbe mohla plnohodnotne zaradiť do bežného života študenta vysokej školy. Pokiaľ ide o údajné výdavky odporkyne v sume 744,67 eur, tieto sú podľa názoru navrhovateľa podstatne nadhodnotené a nezodpovedajú potrebám odporkyne. Uviedol, že rodinný dom s priľahlými pozemkami a príjem odporkyne vyplývajúci z brigády, robí z odporkyne nadpriemerne finančne zabezpečenú študentku vysokej školy v porovnaní s priemernou populáciou v jej veku. K námietke odporkyne ohľadne zistených príjmov a výdavkov navrhovateľa uviedol, že súd majetkové pomery navrhovateľa správne zistil a správne zohľadnil, že navrhovateľ je viazaný aj druhou vyživovacou povinnosťou voči S.. Uzavrel, že súdom znížená vyživovacia povinnosť v sume 200,- eur mesačne je privysoká a vytvára značnú nerovnováhu medzi majetkovou bonitou odporkyne a príjmami a výdavkami navrhovateľa.

5. K vyjadreniu navrhovateľa odporkyňa uviedla, že na vysokú školu nastúpila dňa 01.09.2013, odbor personálna práca v priemyselnom podniku, forma denná prezenčná, ktoré štúdium trvalo do 16.07.2015, kedy ukončila 2. ročník odbor personálna práca v priemyselnom podniku, ktorý nemal akreditáciu a preto odporkyni bolo odporúčané prestúpenie na iné akreditované odbory. Postup bol v roku 2015, preto od roku 2013 do roku 2015 sa nejedná o bakalárske štúdium v dĺžke 5 a pol roka, ako uvádzal navrhovateľ, ale o klasické trojročné bakalárske štúdium. Dňa 14.09.2015 odporkyňa prestúpila na iný odbor - počítačová podpora výrobných technológií, forma denná prezenčná. Odporkyňa musela absolvovať predmety, ktoré boli v 1. ročníku v zmenenom odbore, ako aj predmety, ktoré boli náplňou 2. ročníka a vzhľadom na zhoršený zdravotný stav v júni 2016 musela podstúpiť operáciu a zotrvať 3 týždne v domácej liečbe, a to práve v období prebiehajúcich skúšok, ktoré zo zdravotných dôvodov nemohla absolvovať. Letný semester, ktorý končil 30.06.2016, musela zo zdravotných dôvodov opakovať. Dňa 01.09.2017 pokračovala v štúdiu, denná prezenčná metóda, 3. ročník. V 3. ročníku bola prijatá na stáž vo S. Z., preto požiadala o dennú kombinovanú formu štúdia a dňa 01.09.2019 nastúpila na inžinierske štúdium (odbor S., forma denná kombinovaná) a od 01.09.2020 je v poslednom ročníku štúdia. Zotrvala na tom, že celé štúdium absolvovala v dennej forme. Štúdium nezanedbávala a štúdium umelo nepredlžovala, ale toto predĺženie bolo spôsobené objektívnymi príčinami, ktoré žalovaná nepredpokladala (nezískanie akreditácie jej prvého študijného odboru a operácia žalovanej, následnej jej zlý zdravotný stav). Uviedla, že ide o dôvody, ktoré nemohla ovplyvniť. Ďalšia argumentácia odporkyne súvisela s podrobnou špecifikáciou jej nákladov.

6. Navrhovateľ v ďalšom vyjadrení zotrval na svojich doterajších stanoviskách s tým, že nepovažuje za potrebné sa neustále vyjadrovať k tvrdeniam odporkyne, ktorá deklaruje svoj nadpriemerne finančne náročný život počas vysokoškolského štúdia.

7. Odporkyňa v ďalšom písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že svoje štúdium nezanedbávala a pripojila potvrdenie o úspešnom ohodnotení jej diplomovej práce, úspešnom absolvovaní posledných predmetov s tým, že jej znalosti boli ohodnotené známkou A.

8. V deň verejného vyhlásenia rozsudku (v čase po vyhlásení rozhodnutia) odporkyňa oznámila súdu, že t. č. má úspešne ukončené štúdium a úspešne absolvovala štátne skúšky aj obhajobu diplomovej práce.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania podľa v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov podľa a preskúmal vec a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa , nakoľko je vo výroku vecne správny.

10. V predmetnom konaní sa navrhovateľ domáha zrušenia jeho vyživovacej povinnosti k odporkyni. Návrh osoby povinnej platiť výživné na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti v sebe zahŕňa aj návrh na zníženie výživného; preto súd v konaní, v ktorom sa skúma dôvodnosť návrhu na zrušenie výživného, je povinný zaoberať sa aj tým, či sú dané dôvody na prípadné zníženie výživného. 11. Súd prvej inštancie o návrhu navrhovateľa rozhodol tak, že s účinnosťou od 20.11.2019 znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni zo sumy 270,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.12.2013, č. k. -106 v časti určenia výživného.

12. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovno-právnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodiča. Nie je preto vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Vyživovacia povinnosť z hľadiska pohľadu prípravy dieťaťa na budúce povolanie končí spravidla dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese. Rodičia sa môžu dobrovoľne zaviazať prispievať na jeho výživu aj v prípade, ak sa dieťa po skončení jednej vysokej školy rozhodne pokračovať v ďalšom štúdiu, môžu sa dobrovoľne zaviazať prispievať na výživu aj za situácie, že dĺžka štúdia dieťaťa presiahne štandardnú dobu štúdia, avšak nejde o zákonný nárok vyplývajúci z rodinno-právnych vzťahov, a preto sa ho nemožno s úspechom domáhať na súde žalobou o určenie vyživovacej povinnosti.

14. Skutočnosťou, ktorou navrhovateľ odôvodnil svoj návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti je, že odporkyňa študuje na vysokej škole kombinovanou metódou - dištančno-prezenčnou, popri štúdiu pracuje a tak sa domnieva, že si predlžuje štúdium na vysokej škole, aby čo najdlhšie poberala výživné. Podaný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti s alternatívnym návrhom na zníženie výživného zdôvodnil neprimeraným a neštandardne dlhým obdobím štúdia odporkyne. Odporkyňa s argumentáciou navrhovateľa nesúhlasila. V celom konaní tvrdila, že štúdium nezanedbávala a dĺžku svojho štúdia zdôvodňovala zdravotným stavom.

15. Súd prvej inštancie mal preukázané, že odporkyňa stále študuje, čo vyplynulo z prehľadu jej štúdia poskytnutého školou. Uviedol, že opakuje ročníky, pričom sa dá očakávať, že v tomto roku štúdium ukončí (plánované v júni alebo v júli 2020 s tým, že správny údaj je jún 2021 - poznámka odvolacieho súdu). Mal preukázané, že k predĺženiu štúdia došlo jedenkrát zo zdravotných dôvodov, v ostatných prípadoch ide o situáciu, kedy odporkyňa nezvládla skúšky a z tohto dôvodu do ďalšieho ročníka nepostúpila. Preto zo strany školy dochádzalo vždy k vylúčeniu a následne k prijatiu do školy. Súd prvej inštancie neštandardnú dĺžku štúdia (prekročenie bežnej doby štúdia zatiaľ o 3 roky) nepovažoval za dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti s odôvodnením, že je v záujme oboch rodičov, aby odporkyňa školu doštudovala. Uviedol, že odporkyňa má záujem školu dokončiť a teda sa dá očakávať, že štúdium riadne dokončí a po ukončení štúdia bude v plnej miere schopná sa o seba postarať a živiť.

16. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd zastáva názor, že neštandardná dĺžka vysokoškolského štúdia v danom prípade zakladá dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni ku dňu podania návrhu, nakoľko s výnimkou roku 2016/2017, kedy jej zo zdravotných dôvodov rektor univerzity znížil zo zdravotných dôvodov školné na 150,- eur, bola

odporkyňa zo štúdia opakovane vylúčená z dôvodu nesplnenia podmienok na pokračovanie štúdia. Nie zdravotný stav odporkyne, ale výlučne nesplnenie si študijných povinností, boli dôvodom, že odporkyňa bola opakovane zo štúdia vylúčená a na štúdium opakovane prijatá. Tieto skutkové zistenia vyplynuli z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, najmä účastníkmi nespochybnenej správy Z. H. univerzity v N., O. fakulty so sídlom v H., študijného oddelenia zo dňa 03.08.2020, v ktorej je výslovne uvedené, že od 01.09.2013 do 16.07.2015 bola odporkyňa študentkou dennej formy štúdia prezenčnou metódou. Vylúčená zo štúdia bola v druhom roku z dôvodu nesplnenia podmienok na pokračovanie v štúdiu. Od 14.09.2015 do 21.07.2016 bola opätovne prijatá na dennú formu štúdia prezenčnou metódou. Zaradená do druhého roka štúdia. Vylúčená zo štúdia z dôvodu nesplnenia podmienok na pokračovanie v štúdiu. Od 13.09.2016 do 17.07.2018 bola opätovne prijatá na dennú formu štúdia kombinovanou metódou (výučba prebieha v piatok popoludní a v sobotu). Zaradená do druhého ročníka štúdia. Vylúčená zo štúdia z dôvodu nesplnenia podmienok na pokračovanie v štúdiu. V školskom roku 2016/17 jej vznikla povinnosť platiť školné vo výške 600,- eur z dôvodu prekročenia štandardnej dĺžky štúdia, ktorá je na bakalárskom stupni štúdia tri roky. Odporkyňa požiadala zo zdravotných dôvodov o zníženie školného. Rektor univerzity na návrh dekana fakulty žiadosti vyhovel a školné znížil na 150,- eur. V školskom roku 2017/2018 odporkyňa uhradila školné v plnej výške 600,- eur. Od 11.08.2018 do 18.06.2019 bola odporkyňa opätovne prijatá na dennú formu štúdia kombinovanou metódou. Zaradená do tretieho ročníka. Štúdium ukončila štátnou skúškou dňa 18.06.2019 a získala titul Bc. V školskom roku 2018/2019 uhradila školné 600,- eur.

17. Aj keď odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie je toho názoru, že s účinnosťou od 20.11.2019 je daný dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti, keď dovtedajšia doba štúdia bola dostatočnou z pohľadu prípravy odporkyne na jej budúce povolanie a jej schopnosti sama sa živiť, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko navrhovateľ odvolanie nepodal a pokiaľ ide o odporkyňu, platí zásada zákaz zmeny k horšiemu (reformatio in peius).

18. S účinnosťou od 01.07.2016 sa konanie vo veciach výživného plnoletých osôb riadi ustanoveniami .

19. Podľa konanie sa začína len na návrh.

20. Podľa súd nemôže rozhodnúť nad rámec predmetu konania.

21. Podľa odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

22. Z uvedených ustanovení vyplýva, že v posudzovanej veci, ktorá mohla začať len na návrh, je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania. Odvolací súd tak preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu, v ktorom ho podaným odvolaním napadla odporkyňa. Aj keď odvolací súd zastáva názor, že vyživovacia povinnosť k odporkyni mala byť ku dňu podaného návrhu zrušená, rozhodnutie súdu prvej inštancie nezmenil a vyživovaciu povinnosť ku dňu podaného návrhu nezrušil výlučne z dôvodu, že v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila (základné princípy ). Zároveň odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezmenil a vyživovaciu povinnosť k odporkyni nezrušil ani po tom, ako odporkyňa súdu oznámila, že ukončila vysokoškolské štúdiu, nakoľko toto oznámenie bolo odvolaciemu súdu doručené po verejnom vyhlásení rozsudku a pred jeho písomným vyhotovením. Z uvedených dôvodov sa potom odvolací súd nezaoberal ani prieskumom odvolacích námietok týkajúcich sa oprávnených nákladov odporkyne a jej príjmom z brigádnickej činnosti, ani príjmom a výdavkami navrhovateľa, ktoré boli odporkyňou v odvolaní spochybňované.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa .

25. Záverom odvolací súd uvádza, že nakoľko z podania odporkyne doručeného súdu po rozhodnutí odvolacieho súdu vyplýva, že odporkyňa ukončila štúdium, je navrhovateľ oprávnený domáhať sa zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni samostatným návrhom v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.