Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3To-36-2020.pdf
PDF · 75.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.06.2021, v trestnej veci obžalovaného D.. P. F., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/106/2017 zo dňa 28.09.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanému D.. P. F., nar. XX.XX.XXXX V. B., trvale bytom X., X. XXXX/XX, t. č. v mieste trvalého bydliska,
u k l a d á :
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), písm. k), písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa mu stanovuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 6 (šesť) mesiacov.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného D.. P. F. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 29.09.2016 v čase okolo 9.50 hod. v Prešove na Masarykovej ulici pri cúvaní v priľahlej uličke medzi budovou č. 5 a kinom Scala, s dodávkovým vozidlom zn. Renault Trafic, EVČ: X.-XXXAN si počínal tak nepozorne, že zadnou časťou vozidla zrazil chodca P. H., nar. XX.XX.XXXX, idúceho po pravej strane vedľa budovy č. 5, pričom chodec P. H. v dôsledku nárazu do chrbta spadol na zem a utrpel pomliaždenie a krvnú podliatinu v spánkovej oblasti vľavo, pomliaždenie, kožné odreniny a krvné podliatiny v oblasti ľavého lakťa, pomliaždenie ľavého stehna v oblasti chochola, zlomeninu horného ramena ľavej lonovej
kosti s posunom úlomkov a viacerými štrbinovými zlomeninami smerujúcimi k jamke ľavého bedrového kĺbu s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou, podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, 4 - 5 mesiacov.
Za to mu uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona ustanovil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 1 rok. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú F. H. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie okresný prokurátor, a to len proti výroku o treste, v ktorom uviedol, že prvostupňový súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného a vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a rozsudkom uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody. Prokurátor sa s uloženým trestom nestotožnil, tento nepovažuje za dostačujúci. Poukázal pritom na okolnosti a spôsob spáchania skutku, z ktorých vyplýva, že zo strany obžalovaného tak, ako to konštatoval vo svojom rozhodnutí aj odvolací súd, došlo k závažnému porušeniu dopravných predpisov, a to pri cúvaní vozidlom bez náležitého výhľadu na celú plochu koridoru jazdnej dráhy jeho vozidla, navyše, v mieste s predpokladaným pohybom chodcov, následkom čoho došlo k závažným následkom v podobe ťažkej ujmy na zdraví u poškodeného 83-ročného chodca, teda u staršej osoby. Poukázal aj na doterajšie postihnutia obžalovaného na úseku cestnej premávky, ktoré, podľa názoru prokurátora, evidentne neboli postačujúce na nápravu obžalovaného a má za to, že v danej veci, vzhľadom na osobu obžalovaného a závažnosť spáchania skutku, možno účel trestu dosiahnuť iba za súčasného uloženia primeraného trestu zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby vyhovel jeho odvolaniu a sám vo veci rozhodol.
Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ako to napokon aj konštatoval prokurátor v podanom odvolaní, že súd prihliadal na poľahčujúce okolnosti, pričom zdôraznil, že obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal, trestnú činnosť oľutoval, vykonalo sa konanie o dohode o vine a treste, pričom uzavrel, že na nápravu obvineného stačí uložiť len podmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, podľa názoru okresného súdu, takýto trest nie je potrebný. Je síce pravdou, že sa obžalovaný v minulosti dopustil šiestich priestupkov, avšak išlo o priestupky uložené počas 10 rokov, od spáchania prečinu sa obžalovaný už nedopustil žiadneho priestupku. Obžalovaný si podľa záveru prvostupňového súdu zobral ponaučenie z trestnej činnosti, ktorej sa dopustil, preto nie je potrebný trest zákazu činnosti.
S týmito závermi súdu prvého stupňa však nie je možné súhlasiť. Na jednej strane krajský súd súhlasil so záverom prvostupňového súdu v tom, že obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestného činu priznal, tento oľutoval, teda, že mu správne priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, ako aj že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, teda, že u neho vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona. Krajský súd však bol toho názoru, že u obžalovaného bolo potrebné priznať ešte navyše ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. k) Tr. zákona, pretože krajský súd má za to, že obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, keď jednak nahlásil škodovú udalosť príslušnej poisťovni, navyše, v rozsahu, v ktorom poisťovňa neplnila poistné plnenie manželke nebohého poškodeného, uhradil obžalovaný sumu 1.420,- eur na mediačnom konaní dňa 12.02.2019 v hotovosti. Ani krajský súd žiadnu priťažujúcu okolnosť u obžalovaného nezistil. V odpise registra trestov obžalovaný nemá žiadne
záznamy, v evidencii priestupkov, ako to správne súd prvého stupňa konštatoval, má obžalovaný šesť priestupkov, pričom po spáchaní skutku, teda už takmer 5 rokov, obžalovaný nespáchal žiaden dopravný priestupok s tým, že vodičské oprávnenie má obžalovaný od 13.11.1986. Vzhľadom na tieto priestupky nie je možné uňho hovoriť o osobe, ktorá by nebola zodpovedným vodičom. Priestupky, ktorých sa obžalovaný dopustil v minulosti, neboli, podľa názoru krajského súdu, závažné.
Na druhej strane však nemohol krajský súd neprihliadať na okolnosti prípadu, a teda spôsob, ako došlo k spáchaniu skutku, keď, ako to správne prokurátor v odvolaní uviedol, obžalovaný cúval po chodníku medzi budovami vozidlom, z ktorého nemal dostatočný rozhľad za vozidlo, čím došlo k vzniku poranení poškodeného v rozsahu ťažkej ujmy na zdraví. Na jednej strane krajský súd pozoroval úprimnú ľútosť obžalovaného, snahu o nápravu a jeho postoj k predmetnej trestnej veci považuje za taký, z ktorého možno vyvodiť, že tento sa naozaj z tohto skutku poučil. Na druhej strane však trest plní funkciu nielen individuálnej prevencie, teda má pôsobiť na prevýchovu páchateľa, ale aj generálnej prevencie, teda aj iných má odradiť od páchania trestnej činnosti. Z tohto pohľadu, keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla aj napriek tomu, že obžalovaný je na pracovisku hodnotený vysoko pozitívne, ako vysoko zodpovedný pracovník, ktorý pracuje u svojho zamestnávateľa už od roku 1991 a k výkonu svojej profesie potrebuje aj vodičské oprávnenie, vzhľadom aj na rodinné pomery, bol však krajský súd toho názoru, že z hľadiska generálnej prevencie bolo nevyhnutné uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Vzhľadom na výrazné poľahčujúce okolnosti a postoj obžalovaného k trestnej činnosti, ako aj k tomu, že po mimoriadne dlhú dobu, takmer 5 rokov po skutku, sa obžalovaný nedopustil žiadneho dopravného priestupku, vzhliadol v tomto krajský súd mimoriadne okolnosti prípadu a preto podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona znížil dolnú hranicu trestu zákazu činnosti, ktorá je 1 rok na minimálnu možnú zákonom prípustnú mieru podľa § 39 ods. 3 písm. f) Tr. zákona a tomuto uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 6 mesiacov. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.