Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-75-2019.pdf
PDF · 81.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-44C/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v právnom spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanému: E. U., F.. XX.X.XXXX, T. S. X, P., o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať byt č. 110, nachádzajúci sa v Košiciach na ulici H. XXX/XX, pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a príslušenstva, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2019 domáhal vypratania nehnuteľnosti a to bytu č. 110, nachádzajúceho sa v Košiciach na ulici H. XXX/XX pozostávajúceho z jednej izby, kuchyne a príslušenstva. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o nájme bytu č. NZ/193-3/2018/Po zo dňa 28.6.2018 a Dodatku č. 1 k NZ/193-3/2018/Po zo dňa 28.6.2018 bol žalovaný nájomcom bytu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do 31.7.2019. Žalobca neobnovil zmluvný vzťah s nájomcom z dôvodu neplatenia úhrad za užívanie bytu. Jeho nedoplatok na nájomnom za mesiace máj až september 2019 je vo výške 554,89 €. Žalobca uviedol, že žalovaný sa v byte už nezdržiava, pričom ale odmieta odovzdať byt a za jeho užívanie neplatí. Žalobca sa domáha vypratania bytu podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. Žaloba s prílohami a procesnými poučeniami s výzvou na vyjadrenie boli žalovanému zaslané dňa 27.3.2020. K podanej žalobe sa však žalovaný v konaní nevyjadril a počas konania ostal pasívny.
4. Na prejednanie veci súd nariadil dňa 10.6.2021 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil žalobca. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, preto súd v súlade s ust. § 180 CSP prejednal vec v jeho neprítomnosti. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Podľa jeho informácií sa žalovaný dlhodobo nenachádza v byte. Asi pred 1,5 roka bola zistená od susedov táto skutočnosť. Žalovaný je dlhodobo odpojený od elektrickej energie, nakoľko neplatil účty, taktiež z dôvodu poruchy stúpačky bolo vstúpené do bytu za prítomnosti správkyne bytu, ktorá potvrdila, že je dlhodobo neobývaný. Žalovaný má tam však osobné veci, zariadenie, napr. televízor, nie je to teda holobyt. Žalovaný sa však v byte nenachádza, ani jeho družka, ani jeho 3 deti. V záverečnej reči viac nechcel uviesť.
5. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Žalobca vykonáva správu obecného majetku ako zmluvný správca v súlade so zákonom o majetku obcí, ostatnými právnymi predpismi a internými predpismi mesta na základe Zmluvy o výkone správy majetku Mesta Košice č. 1332/2008 zo dňa 1.12.2008, uzavretej medzi Mestom Košice a žalobcom. Predmetom správy je aj bytový dom, kde sa nachádza dotknutý byt podľa prílohy č. 4 k zmluve. Z predloženej Zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/193-3/2018/soc zo dňa 28.6.2018 vyplýva, že Mesto Košice je vlastníkom a prenajímateľom bytu č. 110 na H. K. J.. Č.. XXX, č. domu XX, nachádzajúceho sa na prvom poschodí, pozostávajúceho z kuchyne, 1 izby a príslušenstva - kúpeľne a WC. Tento byt vlastník Zmluvou o nájme sociálneho bytu č. NZ/193-3/2018/soc zo dňa 28.6.2018 prenechal nájomcovi - žalovanému na dobu určitú od 1.8.2018 do 31.1.2019 do užívania. Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme kompenzačného bytu č. NZ/193-3/2018/Po zo dňa 24.1.2019 sa zmluva č. NZ/193-3/2018/soc zo dňa 28.6.2018 zmenila tak, že v Čl. 3 sa dátum ukončenia nájmu 31.1.2019 nahradil dátumom 31.7.2019. Nájomca sa zaviazal platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu podľa mesačného zálohového predpisu.
6. Žalobca predložil Stav pohľadávok voči žalovanému, vystavený dňa 13.11.2019, podľa ktorého žalovaný dlží žalobcovi na nájomnom za obdobie 05/2019 až 09/2019 sumu 554,89 €. Zo zápisu zo šetrenia bytu spísaného dňa 12.11.2019 vyplýva, že podľa vyjadrení susedov sa nájomca s rodinou nezdržiava v byte od jari 2019. Podľa zistení u dodávateľa energií je žalovaný odpojený od dodávky elektriny z dôvodu neplatenia.
7. Z upomienky zo dňa 9.6.2021 vyplýva celkový nedoplatok žalovaného za užívanie bytu ku dňu 30.6.2021 spolu vo výške 2.555,87 a penále vo výške 274,96 €.
8. Podľa Čl. 5 bod 1 Zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/193-3/2018/soc zo dňa 28.6.2018 nájomná zmluva zaniká uplynutím doby, na ktorú bola dohodnutá, písomnou výpoveďou a písomnou dohodou zmluvných strán.
9. Podľa Čl. 5 bod 6 Zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/193-3/2018/soc zo dňa 28.6.2018 v prípade ukončenia nájmu je nájomca povinný vrátiť byt v stave v akom ho prevzal s prihliadnutím na opotrebenie.
10. Žalovaný aj napriek skončeniu nájomnej zmluvy, nesplnil svoju povinnosť vrátiť byt v stave, v akom ho prevzal. Žalovaný sa v byte fyzicky nenachádza, má v byte svoje osobné veci, ako aj zariadenie, napr. televízor.
11. Podľa čl. 20 veta prvá a druhá zákona č. 460/1990 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
12. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
13. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
14. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom znení (ďalej len „zákon č. 138/1991 Zb.“), obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len „správca“), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.
16. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
17. V prvom rade súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno- právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z
hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania.
18. Súd skúmal, či žalobca poverený správou majetku Mesta Košice, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, bol oprávnený podať predmetnú žalobu. Súd vychádzal zo Zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1330/2008 zo dňa 1.12.2008, podľa ktorej, správca (žalobca) preberá do správy nehnuteľný majetok vlastníka (Mesta Košice), do ktorého patrí aj byt, ktorý je predmetom tohto konania (príloha č. 4 zmluvy). Žalobcovi preto svedčí aktívna vecná legitimácia.
19. Žalovaný, hoci sa osobne nenachádza v byte, tento byt neodovzdal a stále sa v ňom nachádzajú jeho osobné veci a zariadenie. Súd má za to, že žalovanému svedčí pasívna vecná legitimácia.
20. Žalovaný v priebehu konania nevzniesol žiadne námietky. Nevyjadril sa k žalobe a na pojednávanie dňa 10.6.2021 sa nedostavil. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný užíva predmetný byt neoprávnene, bez právneho titulu, pričom už skončením doby nájmu dňa 31.7.2019 bol povinný byt vrátiť, čo nesplnil. Žalovanému nesvedčí ani žiaden iný právny titul na užívanie bytu. Naopak za užívanie bytu neplatil, ani za náklady spojené s užívaním bytu, čím mu vznikol nedoplatok, ktorý neuhradil a dlhodobo je aj odpojený od elektrickej energie. Súd mal preukázané, že v byte má žalovaný svoje osobné veci, ale aj zariadenie, napr. televízor a pod., preto má súd za to, že stále užíva byt, hoci sa v ňom fyzicky, on ani jeho rodina nenachádza, ako už dôvodil vyššie.
21. Žalovaný v priebehu konania neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, ani nepredložil v konaní dôkazy preukazujúce jeho právny titul k bytu, preto súd vo výroku I žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vypratať byt v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade so žalobným petitom.
22. Súd nerozhodoval o bytovej náhrade, nakoľko v zmysle ust. § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanému nárok na bytovú náhradu nevznikol.
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku II a to tak, že žalobcovi na základe zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému, keďže bol v konaní úspešný. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).