Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-44C/75/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v právnom spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanému: E. U., F.. XX.X.XXXX, T. S. X, P., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať byt č. 110, nachádzajúci sa v Košiciach na ulici H. XXX/XX, pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a príslušenstva, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2019 domáhal vypratania nehnuteľnosti a to bytu č. 110, nachádzajúceho sa v Košiciach na ulici H. XXX/XX pozostávajúceho z jednej izby, kuchyne a príslušenstva. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o nájme bytu č. NZ/193-3/2018/Po zo dňa 28.6.2018 a Dodatku č. 1 k NZ/193-3/2018/Po zo dňa 28.6.2018 bol žalovaný nájomcom bytu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do 31.7.2019. Žalobca neobnovil zmluvný vzťah s nájomcom z dôvodu neplatenia úhrad za užívanie bytu. Jeho nedoplatok na nájomnom za mesiace máj až september 2019 je vo výške 554,89 €. Žalobca uviedol, že žalovaný sa v byte už nezdržiava, pričom ale odmieta odovzdať byt a za jeho užívanie neplatí. Žalobca sa domáha vypratania bytu podľa .

3. Žaloba s prílohami a procesnými poučeniami s výzvou na vyjadrenie boli žalovanému zaslané dňa 27.3.2020. K podanej žalobe sa však žalovaný v konaní nevyjadril a počas konania ostal pasívny.

4. Na prejednanie veci súd nariadil dňa 10.6.2021 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil žalobca. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, preto súd v súlade s ust. prejednal vec v jeho neprítomnosti. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Podľa jeho informácií sa žalovaný dlhodobo nenachádza v byte. Asi pred 1,5 roka bola zistená od susedov táto skutočnosť. Žalovaný je dlhodobo odpojený od elektrickej energie, nakoľko neplatil účty, taktiež z dôvodu poruchy stúpačky bolo vstúpené do bytu za prítomnosti správkyne bytu, ktorá potvrdila, že je dlhodobo neobývaný. Žalovaný má tam však osobné veci, zariadenie, napr. televízor, nie je to teda holobyt. Žalovaný sa však v byte nenachádza, ani jeho družka, ani jeho 3 deti. V záverečnej reči viac nechcel uviesť.

5. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca vykonáva správu obecného majetku ako zmluvný správca v súlade so zákonom o majetku obcí, ostatnými právnymi predpismi a internými predpismi mesta na základe Zmluvy o výkone správy majetku Mesta Košice č. 1332/2008 zo dňa 1.12.2008, uzavretej medzi Mestom Košice a žalobcom. Predmetom správy je aj bytový dom, kde sa nachádza dotknutý byt podľa prílohy č. 4 k zmluve. Z predloženej Zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/193-3/2018/soc zo dňa 28.6.2018 vyplýva, že Mesto Košice je vlastníkom a prenajímateľom bytu č. 110 na H. K. J.. Č.. XXX, č. domu XX, nachádzajúceho sa na prvom poschodí, pozostávajúceho z kuchyne, 1 izby a príslušenstva - kúpeľne a WC. Tento byt vlastník Zmluvou o nájme sociálneho bytu č. NZ/193-3/2018/soc zo dňa 28.6.2018 prenechal nájomcovi - žalovanému na dobu určitú od 1.8.2018 do 31.1.2019 do užívania. Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme kompenzačného bytu č. NZ/193-3/2018/Po zo dňa 24.1.2019 sa zmluva č. NZ/193-3/2018/soc zo dňa 28.6.2018 zmenila tak, že v Čl. 3 sa dátum ukončenia nájmu 31.1.2019 nahradil dátumom 31.7.2019. Nájomca sa zaviazal platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu podľa mesačného zálohového predpisu.

6. Žalobca predložil Stav pohľadávok voči žalovanému, vystavený dňa 13.11.2019, podľa ktorého žalovaný dlží žalobcovi na nájomnom za obdobie 05/2019 až 09/2019 sumu 554,89 €. Zo zápisu zo šetrenia bytu spísaného dňa 12.11.2019 vyplýva, že podľa vyjadrení susedov sa nájomca s rodinou nezdržiava v byte od jari 2019. Podľa zistení u dodávateľa energií je žalovaný odpojený od dodávky elektriny z dôvodu neplatenia.

7. Z upomienky zo dňa 9.6.2021 vyplýva celkový nedoplatok žalovaného za užívanie bytu ku dňu 30.6.2021 spolu vo výške 2.555,87 a penále vo výške 274,96 €.

8. Podľa Čl. 5 bod 1 Zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/193-3/2018/soc zo dňa 28.6.2018 nájomná zmluva zaniká uplynutím doby, na ktorú bola dohodnutá, písomnou výpoveďou a písomnou dohodou zmluvných strán.

9. Podľa Čl. 5 bod 6 Zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/193-3/2018/soc zo dňa 28.6.2018 v prípade ukončenia nájmu je nájomca povinný vrátiť byt v stave v akom ho prevzal s prihliadnutím na opotrebenie.

10. Žalovaný aj napriek skončeniu nájomnej zmluvy, nesplnil svoju povinnosť vrátiť byt v stave, v akom ho prevzal. Žalovaný sa v byte fyzicky nenachádza, má v byte svoje osobné veci, ako aj zariadenie, napr. televízor.

11. Podľa čl. 20 veta prvá a druhá (ďalej len „“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

12. Podľa (ďalej aj „“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

15. Podľa o majetku obcí v platnom znení (ďalej len „“), obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom majetku obce (ďalej len „“), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.

16. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

17. V prvom rade súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno- právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z

hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania.

18. Súd skúmal, či žalobca poverený správou majetku Mesta Košice, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, bol oprávnený podať predmetnú žalobu. Súd vychádzal zo Zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1330/2008 zo dňa 1.12.2008, podľa ktorej, (žalobca) preberá do správy nehnuteľný majetok vlastníka (Mesta Košice), do ktorého patrí aj byt, ktorý je predmetom tohto konania (príloha č. 4 zmluvy). Žalobcovi preto svedčí aktívna vecná legitimácia.

19. Žalovaný, hoci sa osobne nenachádza v byte, tento byt neodovzdal a stále sa v ňom nachádzajú jeho osobné veci a zariadenie. Súd má za to, že žalovanému svedčí pasívna vecná legitimácia.

20. Žalovaný v priebehu konania nevzniesol žiadne námietky. Nevyjadril sa k žalobe a na pojednávanie dňa 10.6.2021 sa nedostavil. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný užíva predmetný byt neoprávnene, bez právneho titulu, pričom už skončením doby nájmu dňa 31.7.2019 bol povinný byt vrátiť, čo nesplnil. Žalovanému nesvedčí ani žiaden iný právny titul na užívanie bytu. Naopak za užívanie bytu neplatil, ani za náklady spojené s užívaním bytu, čím mu vznikol nedoplatok, ktorý neuhradil a dlhodobo je aj odpojený od elektrickej energie. Súd mal preukázané, že v byte má žalovaný svoje osobné veci, ale aj zariadenie, napr. televízor a pod., preto má súd za to, že stále užíva byt, hoci sa v ňom fyzicky, on ani jeho rodina nenachádza, ako už dôvodil vyššie.

21. Žalovaný v priebehu konania neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, ani nepredložil v konaní dôkazy preukazujúce jeho právny titul k bytu, preto súd vo výroku I žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vypratať byt v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade so žalobným petitom.

22. Súd nerozhodoval o bytovej náhrade, nakoľko v zmysle ust. žalovanému nárok na bytovú náhradu nevznikol.

23. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku II a to tak, že žalobcovi na základe zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému, keďže bol v konaní úspešný. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).