Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/228/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. v právnej veci žalobcu: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., D. č. XXX,XX, zastúpený: Mgr. Martin Paškala, advokát so sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 27, proti žalovanej: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, o zaplatenie 1.033 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. - 195 zo dňa 09. mája 2019 jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia ,, (ďalej len ). V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 1.033 Eur s prísl. Takúto žalobu odôvodnil tým, že mu vznikla pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, keď na účet žalovanej vedený v Tatra banke, a. s. vykonal bezhotovostné platby a to dňa 16.10.2017 vo výške 300 Eur, dňa 08.12.2017 vo výške 400 Eur a dňa 08.12.2017 vo výške 333 Eur. Následne žalovanú vyzval výzvou zo dňa 05.06.2018 na vrátenie plnenia do 5 dní od doručenia takejto výzvy, pričom tá jej bola doručená dňa 21.05.2018. Žalovaná napriek tomu bezdôvodné obohatenie nevydala. Predmetnú žalobu podal žalobca na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý rozhodol o nej platobným rozkazom zo dňa 25.07.2018, pričom žalovaná podala v zákonnej lehote odôvodnený odpor v dôsledku čoho sa platobný rozkaz s poukazom na ustanovenie o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov zrušil. Následne právny zástupca žalobcu požiadal s poukazom na ustanovenie o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov o pokračovanie v súdnom konaní na príslušnom súde. Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú žalobu Okresnému súdu Levice a to s poukazom na ustanovenie V podanom odpore žalovaná uviedla, že žalobca ničím nepreukázal zákonný nárok na ním uplatnenú peňažnú sumu, pričom prevody z účtu z Tatra banky žalobca vykonal na jej účet z dôvodu odvedenej práce inou osobou, resp. za dodaný materiál, ktorý žalobcovi poskytol jej známy a to N. H.. Išlo o prevody zo dňa 16.10.2017 vo výške 300 Eur s poznámkou "luboskomzik", zo dňa 08.12.2017 vo výške 400 Eur s poznámkou "nafta", ako aj zo dňa 08.12.2017 vo výške 300 Eur s poznámkou "greta". Tieto prevody uskutočnil žalobca na základe ústnej dohody so žalovanou, ktorá umožnila, aby tieto platy určené jej známemu - N. H. boli prevedené na jej účet od žalobcu, pre ktorého v tom čase ten vykonával práce. Išlo o údržbu motorových vozidiel v objekte ZF Levice, o čom predkladá aj dôkazy. Žalovaná ďalej uviedla, že v tom čase podľa jej vedomostí N. H. nemal svoj účet v banke, preto mu tieto prevody od žalobcu umožnila. Z uvedených dôvodov sa tak nejedná o neoprávnený majetkový prospech žalovanej, ako sa žalobca mylne domnieva, pričom v tejto veci prebieha policajné vyšetrovanie z ktorého je podozrivý žalobca. Žalobca po doručení odporu vo svojom vyjadrení zo dňa 20.09.2018 uviedol, že žalovaná potvrdila, že na svoj účet prijala prostriedky vo výške 1.000 Eur, ktoré pochádzali z jeho osobného účtu a teda nemohli byť určené na vyplácanie nejakých záväzkov z podnikateľskej činnosti. Podľa názoru žalobcu žalovaná nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by vyplatila N. H. takéto finančné prostriedky a aj v prípade ak by sa to stalo, tak ju to nezbavuje zodpovednosti za záväzok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia, pretože v čase poukázania prostriedkov na účet žalovanej neexistoval žiadny platný právny dôvod, prečo sa tak malo stať. Žalobca tiež poprel žalovanou tvrdenú skutočnosť o tom, že by s ňou uzavrel ústnu dohodu. Súd následne doručil žalovanej takéto vyjadrenie žalobcu a v zmysle ju vyzval, aby sa k nemu vyjadrila. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 4.1.2019 uviedla, že žalobca ničím nepreukázal žiadny zákonný nárok na ním uplatnené peňažné prostriedky, pričom tie poukázal na jej účet pre N. H. a nie pre ňu. Jej účet použili iba preto, že N. H. nemal vedený účet v Tatra banke. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca zo svojho bankového účtu vedeného v Tatra banke vykonal dňa 16.10.2017 úhradu vo výške 300 Eur v prospech žalovanej č. účtu SK0411000000002628005850 vedený v tej istej banke. Okrem toho dňa 08.12.2017 uhradil žalobca v prospech účtu žalovanej sumu 400 Eur s poznámkou "nafta", ako aj sumu vo výške 333 Eur s poznámkou "greta". Následne dňa 05.06.2018 vyzval právny zástupca žalobcu žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.033 Eur, ktoré vzniklo vyššie uvedenými vykonanými úhradami a to v lehote 5 dní. Takáto výzva bola doručená žalovanej dňa 07.06.2018. Z čestného vyhlásenia zo dňa 04.01.2019 vyplýva, že svedok N. H. čestne prehlásil, že všetky finančné prostriedky, ktoré boli poukázané žalovanej na jej účet mu odovzdala a on ich riadne vyúčtoval žalobcovi. Z sms správ z čl. 50-51, ktoré predložil žalobca okrem iného vyplýva, že svedok J. H. požiadal žalobcu o pôžičku vo výške 600 Eur na kúpu pálenice s tým, že žalobca s pôžičkou súhlasil. Dňa 21.06.2018 OR PZ Levice upovedomilo právneho zástupcu žalobcu /v trestnom konaní ako právny zástupca poškodenej spoločnosti Slovak Partner s.r.o./ o začatí trestného stíhania pre prečin sprenevery podľa , . Dňa 5.1.2018 vystavila svedkyňa I. H. príjmový pokladničný doklad z ktorého vyplýva, že prijala od spoločnosti SLOVAK Partner s.r.o. sumu 2.739 Eur z titulu faktúry č. 1/2018. Z oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu podvodu prípadne sprenevery, ktoré vyhotovil právny zástupca žalobcu v mene spoločnosti Slovak Partner s.r.o. okrem iného vyplýva, že táto spoločnosť má podozrenie zo spáchania trestného činu svedkom - N. H., ktorého sa mal dopustiť voči takejto spoločnosti tým, že ako bagrista, ktorý vykonával pre poškodenú spoločnosť práce, nevyúčtoval zálohu na PHM vo výške 600 Eur, vyberal z kreditnej karty sumu 100 Eur, resp. 600 Eur a zároveň nevrátil hnuteľný majetok a poškodil majetok. Následne dňa 21.06.2018 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin sprenevery s tým, že takéto trestné konania sa viedlo na OR PZ Levice pod ČVS:ORP-355/2-VYS-LV-2018. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je poskytnúť ochranu takému subjektu práva, ktorý stratil určité majetkové hodnoty a vyjadruje aj zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného s tým, že ak k tomu dôjde tak je povinný takto získaný prospech vrátiť. Ide tak o objektívne vzniknutý stav, keď bez právom uznaného dôvodu dôjde k presunu majetkových hodnôt od jedného subjektu k druhému subjektu. Ustanovenie definuje štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: - majetkov prospech získaný plnením bez právneho dôvodu - ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie napr. ak niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu, -majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy, - majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol, - majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Pasívne legitimovaný je v zmysle ten subjekt, ktorého majetok sa na úkor druhého subjektu neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Aktívne legitimovaným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten subjekt, na úkor ktorého bolo získané obohatenie. Súd po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že žalobca zo svojho bankového účtu vykonal v prospech bankového účtu žalovanej vyššie uvedené platby v celkovej výške 1.033 Eur. Spornou medzi stranami sporu bola skutočnosť, či išlo o plnenie žalobcu v prospech žalovanej bez právneho dôvodu a z titulu omylu, alebo žalobca plnil v jej prospech z určitého právneho vzťahu do ktorého vstúpil so svedkom J. H., resp. jeho manželkou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol v záväzkovoprávnom vzťahu jednak so svedkom N. H., resp. s jeho manželkou, pričom na základe takéhoto právneho vzťahu vykonal jednotlivé úhrady v prospech účtu žalovanej. Táto skutočnosť bola potvrdená jednak výpoveďami svedkov, ako aj samotným žalobcom, ktorý uviedol, že ho svedok J. H. požiadal o pôžičku, pričom uviedol číslo bankového účtu, ktorý patrí žalovanej, hoci si žalobca myslel, že ide o účet manželky J. H.. Suma 300 Eur ako aj suma 400 Eur bola zo strany žalobcu poskytovaná svedkovi J. H. s tým, že žalobca tiež poukázal na takýto bankový účet žalovanej aj sumu 333 Eur, ktorá predstavovala doplatok za autoškolu, ktorú absolvovala jeho partnerka u manželky svedka J. H., ktorá bola inštruktorkou v autoškole. Z uvedených dôvodov tak jednoznačne vyplýva, že žalobca vykonal úhrady z titulu svojich záväzkovoprávnych vzťahov do ktorých vstúpil so svedkom J. H., resp. jeho manželkou a nemôže ísť preto o bezdôvodného obohatenie v zmysle , pretože žalobca plnil na základe takýchto právnych vzťahov. Na tejto skutočnosti tak nič nemení ani tvrdenie žalobcu o tom, že so žalovanou nie je v žiadnom právnom vzťahu, pretože žalobca mal od počiatku vedomosť o tom, že účet nepatrí J. H. a napriek tomu poskytol tieto finančné prostriedky. Z výpovede žalovanej, ako aj vypočutých svedkov, resp. predloženého čestného prehlásenia svedka J. H. mal súd tiež za preukázané, že finančné prostriedky, ktoré vyplatil žalobca žalovanej boli následne odovzdané svedkovi J. H. a je tak zrejmé, že žalovaná si ich neponechala pre svoju potrebu, ale ich odovzdala určenej osobe. Žalovaná sa tak podľa názoru súdu bezdôvodne neobohatila na úkor žalobcu, pričom súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 12.04.2017, v ktorom odvolací súd posudzoval obdobný prípad bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že ho svedok J. H. uviedol do omylu a neoznámil mu, že ide o účet žalovanej, v dôsledku čoho je takýto právny úkon neplatný, tak táto skutočnosť nemá vplyv na právne posúdenie súdu, ako aj zistený skutkový stav, pretože išlo o právny úkon medzi žalobcom a svedkom J. H., pričom žalobca vedel o tom, že bankový účet na ktorý má poukázať finančné prostriedky nepatria svedkovi J. H., ale tretej osobe. Aj v prípade ak by svedok J. H. uviedol žalobcu do omylu, pričom táto skutočnosť nebola preukázaná zo strany žalobcu žiadnym relevantným dôkazom, tak by žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči svedkovi J. H., ktorému žalovaná vyplatila finančné prostriedky. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 19.10.2005, sp. zn. : "V prípade, ak žalobca uzavrel neplatnú nájomnú zmluvu s osobou, ktorá predmet nájmu prenechala do podnájmu tretej osobe, nemôže sa úspešne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu voči tejto tretej osobe, keďže žalobca s ňou nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu. V takomto spore je potom pasívne legitimovaný nájomca, ktorý so žalobcom ako prenajímateľom takúto neplatnú nájomnú zmluvu uzavrel.". Súd zároveň považoval výpovede svedkov N. H. ako aj I. H. za dôveryhodné, pretože napriek tomu, že sú v priateľskom vzťahu k žalovanej a v obchodnoprávnom vzťahu k žalobcovi, pričom svedok N. H. bol v minulosti s ním v kamarátskom vzťahu, avšak v súčasnosti sa voči nemu vedie trestné konanie z podania právnickej osoby, ktorej spoločníkom a konateľom je žalobca, tak táto skutočnosť sama o sebe ešte neznamená, že ide o nevierohodné výpovede, pretože pri hodnotení svedeckej výpovede je významná aj skutočnosť ako sa výpoveď svedka odchyľuje od tvrdení strán sporu. Výpovede uvedených svedkov boli podľa názoru súdu verifikované tak výpoveďou žalovanej, ako aj výpoveďou samotného žalobcu, ktorý potvrdil, že finančné prostriedky zasielal na účet žalovanej z dôvodu, že mu ho označil svedok J. H. z titulu svojho záväzkovoprávneho vzťahu, v ktorom bol so svedkami. Okrem toho z poznámok pri jednotlivých platbách, ktoré vykonal žalobca vyplýva, že tie mali konkrétny účel /detail platby, ktorý bol uvedený - "nafta", "greta", "ľuboš komžik"/, ktorý by žalobca neuvádzal vo vzťahu k žalovanej s ktorou nemal žiadny právny vzťah, ale uviedol ich tam len z dôvodu, že tieto finančné prostriedky boli určené na určitý dohodnutý účel, ktorý vyplýval z právneho vzťahu s J. H., prípadne jeho manželkou. Z uvedených dôvodov tak žalobca nepreukázal vykonanými dôkazmi, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle , preto súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože aj keď žalovaná bola úspešná v súdnom konaní v celom rozsahu, tak žiadne trovy konania jej nevznikli, a preto jej súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca dôvodiac s poukazom na ustanovenia , a . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca zo svojho bankového účtu vykonal v prospech bankového účtu žalovanej platby v celkovej výške 1.033 eur. Za spornú považoval iba skutočnosť, že išlo o plnenie žalobcu v prospech žalovanej bez právneho dôvodu alebo plnil z určitého právneho vzťahu, do ktorého vstúpil so svedkom N. H., resp. jeho manželkou. Podľa súdu bol žalobca v záväzkovo-právnom vzťahu jednak so svedkom N. H., resp. jeho manželkou, pričom na základe takéhoto právneho vzťahu vykonal jednotlivé úhrady v prospech účtu žalovanej. Žalobca považuje záver súdu o tom, že bol so svedkom N. H., resp. jeho manželkou v konkrétnom záväzkovom vzťahu, na základe ktorého plnil predmetné sumy za nesprávny. V odpore zo dňa 31.07.2018 je uvedené, že „...prevody uskutočnil žalobca na základe ústnej dohody so žalovanou, ktorá umožnila, aby tieto platby určené jej známemu N. H. boli prevedené na jej účet od žalobcu, pre ktorého N. H. vykonával v tom čase práce. Jednalo sa o údržbu motorových vozidiel v objekte ZF Levice...“. Ako sa neskôr vyjadrila žalovaná na pojednávaní dňa 04.04.2019, tak vypracovanie odporcu zabezpečil samotný N. H. a ona ho iba podpísala, V tomto prípade sa teda jedná o tvrdenie N. H., nie žalovanej, o čom svedčí aj vyjadrenie žalovanej, že žalobcu nepozná a nikdy sa s ním nerozprávala, čo je v protiklade s ústnou dohodou o platobnom mieste, ako bola uvedená v odpore. Svedok N. H. však pri svojom výsluchu dňa 04.04.2019 už netvrdil, že sumy vo výške 300 eur, 400 eur boli za práce v objekte ZF Šahy, ale boli to peniaze určené za kamarátsku výpomoc na dome vo D. Y.. Z uvedeného vpláva, že svedok N. H. neustále menil dôvody, na základe ktorých mal žalobca peniaze poukázať. Taktiež svedkyňa I. H. dôveryhodne nevysvetlila, prečo boli peniaze za autoškolu určené jej ako inštruktorke, pričom majiteľom autoškoly je C. H., ktorý by o prevzatí platby musel vystaviť príjmový doklad. Z uvedeného je možné dospieť iba k jedinému záveru, že skutočný dôvod na poslanie súm 400 eur, 300 eur, 333 eur v skutočnosti neexistoval. Čo sa týka pasívnej legitimácie, vo vzťahu ku skutočnosti u koho nastal prírastok majetkových hodnôt, tak sa súd uspokojil iba s čestným prehlásením svedka N. H., ktorého považuje žalobca za nedôveryhodného. Svedok H. nedal žalobcovi svoj účet nie z toho dôvodu, že by nemal účet zriadený, ale zamlčal žalobcovi skutočnosť, že je na neho vedených viacero exekučných konaní, preto namiesto svojho účtu oznámil žalobcovi iný účet, ktorým bol účet vo vlastníctve žalovanej. Týmto spôsobom sa snažil N. H. obísť svojich veriteľov, čo je z jeho strany protiprávne konanie. Ak teda N. H. vyhlásil, že peniaze prevzal od žalovanej, tak takéto vyhlásenie mal súd s prihliadnutím na všetky okolnosti a osobu svedka vyhodnotiť ako nedôveryhodné. V tejto súvislosti si je potrebné uvedomiť, že N. H. takýmto vyhlásením sebe ublížiť nemohol, keď si bol vedomý toho, že vymáhanie pohľadávky voči jeho osobe by bolo zrejme bezúspešné, keďže nevlastnil žiadny majetok. Taktiež súd nevyhodnotil tvrdenie žalovanej, ktorá na pojednávaní dňa 07.09.2019 uviedla, že ...finančné prostriedky z môjho účtu som si vybrala len raz, zvyšok si vybral p. H. s tým, že malo ísť o mzdu...., čo podľa žalobcu znamená, že časť peňazí použila žalovaná pre seba a časť si vybral svedok N. H.. K preukázaniu svojich tvrdení mohla žalovaná minimálne predložiť výpisy z účtu, z ktorých vyplývalo, že kedy a v akej výške došlo k výberom po pripísaní prostriedkov žalobcu. Ak tak neurobila, tak nevyužila prostriedky procesnej obrany, na čo mal súd pri svojom rozhodnutí prihliadať. Žalobca k odvolaniu pripojil výpis z CRE z 12.06.2018.

3. Žalovaná sa vyjadrila k podanému odvolaniu žalobcu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Vo vyjadrení uviedla, že žalobcu nepozná, nebola s ním v žiadnom právnom vzťahu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( ) a zistení, že spĺňa náležitosti , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) za splnenie povinnosti ustanovenej v ustanovení a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V danej právnej veci sa žalobca žalobou zo dňa 13.07.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.033 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia na skutkovom základe, že na účet žalovanej vedený v Tatra banke, a. s. vykonal bezhotovostné platby dňa 16.10.2017 vo výške 300 Eur, dňa 08.12.2017 vo výške 400 Eur a dňa 08.12.2017 vo výške 333 Eur. K žalobe pripojil výpis zo svojho účtu vedený v Tatra banka, a.s. za rozhodné obdobie a pokus o zmier zo dňa 05.06.2018. Žalovaná v podanom odpore potvrdila prijatie predmetnej sumy na jej účet, dôvodila však tým, že sa na jej strane nejedná o bezdôvodné obohatenie, keďže prevody boli vykonané titulom záväzkovo právnych vzťahov medzi žalobcom a svedkom N. H. (za odvedené práce inou osobou, za dodaný materiál ktorý žalobcovi poskytol jej známy N. H.), prevody boli vykonané na základe ústnej dohody žalobcu a žalovanej, ktorá umožnila, aby tieto platby určené N. H., boli prevedené od žalobcu na účet žalovanej, pre ktorého N. H. vykonával práce (údržba motorových vozidiel v objekte ZF Levice), pričom v tom čase N. H. nemal zriadený účet v banke, preto mu žalovaná tieto prevody od žalobcu umožnila. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že prevedené finančné prostriedky z pochádzali z jeho osobného účtu, teda nemohli byť určené na vyplácanie záväzkov z podnikateľskej činnosti, žalovaná nepredložila dôkaz o výplate žalobcom prevedených finančných prostriedkov N. H., ak by sa tak aj stalo, nezbavuje ju to zodpovednosti za záväzok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia, nakoľko v čase poukázania finančných prostriedkov na účet žalovanej, neexistoval medzi žalobcom a žalovanou žiaden platný právny dôvod, prečo sa tak malo stať. Poprel existenciu ústnej dohody medzi ním a žalovanou. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že všetky finančné prostriedky poukázané na jej účet boli určené pre N. H., nie pre žalovanú, účet žalovanej bol použitý len z dôvodu, že N. H. nemal vedený účet v Tatra banke, a.s. K vyjadreniu pripojila čestné prehlásenie N. H. zo dňa 04.01.2019, v ktorom N. H. prehlásil, že všetky finančné prostriedky poukázané na účet žalovanej, mu žalovaná odovzdala, tieto on riadne vyúčtoval žalobcovi. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní dňa 07.02.2019 uviedol, že pokladá čestné prehlásenie N. H. za účelové. Žalobca poskytol finančné prostriedky na účet, ktorý mu poskytol N. H. z dôvodu, že potreboval peniaze za účelom kúpy pálenice. Žalobca nemal vedomosť, že finančné prostriedky sú vyplácané na účet žalovanej. Pri prevode finančných prostriedkov bolo zistené, že účet, na ktorý boli poukazované, patrí žalovanej, pretože tá má tiež vedený účet v Tatra banke, a.s. Žalobca bol presvedčený o tom, že poskytuje finančné prostriedky p. H.. Žalovaná na tomto pojednávaní uviedla, že žalobcu nepozná, nikdy žalobcu nevidela, netelefonovala s ním. Uviedla, že poskytla číslo svojho účtu pre N. H.. Finančné prostriedky zo svojho účtu si vybrala len raz, zvyšok si vybral N. H.. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie v písomnom zodpovedaní otázok súdu prvej inštancie uviedol, že N. H. mu zaslal sms správou nejaké číslo účtu v Tatra Banke, a.s., N. H. požičal peniaze na pálenicu 600 eur v hotovosti. Nežiadal N. H. o oznámenie, kto je majiteľom účtu. Myslel si, že ide o účet manželky H.. Sumy 300 eur a 400 eur boli pôžičky pre H., suma 333 eur bola doplatok za autoškolu, ktorú jeho partnerka absolvovala u p. H.. Nepozná žalovanú, nikdy s ňou nehovoril. Dohoda o tom, že na účet žalovanej budú zaslané prostriedky určené H. neexistovala so žalovanou, ani s H.. Žalovaná na nariadenom pojednávaní dňa 04.04.2019 uviedla, že podaný odpor jej doniesol N. H., ona ho len podpísala. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní dňa 09.05.2019 trval na podanej žalobe, uviedol, že dohoda o platobnom mieste s p. H., ktorým by bol účet žalovanej, neexistovala. Žalobca peniaze posielal, pretože si myslel, že ide o účet manželky p. H., nevedel, že ide o účet žalovanej. Domnieval sa, že ide o účet manželky p. H., o čom svedčí aj fakt, že tam posielal sumu, ktorá mala byť ako doplatok za autoškolu, ktorú mala absolvovať partnerka žalobcu u p. H.. V spore nebolo preukázané, že ako boli sumy odovzdané p. H.. Svedok H. zneužil žalovanú, aby predstieral jej účet ako účet svojej manželky. Podstatné vo veci je, že peniaze išli na účet žalovanej bez právneho dôvodu. Pokiaľ žalovaná v skutočnosti odovzdala všetky peniaze p. H., nekonala v zmysle dohody so žalobcom, teda konala na vlastnú zodpovednosť. Žalobca konal v omyle, bez právneho dôvodu. Ak žalovaná prijala to, čo jej p. H. vnútil, konala na škodu žalobcu.

8. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke skutkového a právneho posúdenia veci spornej otázky vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej ako majetkového prospechu získaný plnením bez právneho dôvodu zo strany žalobcu (ktorá je predmetom odvolacieho konania) zaujal právny názor s poukazom na ustanovenie ,, , že žalovaný ktorý sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia nepreukázal v spore predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia a žaloba žalobcu je preto nedôvodná. Súd prvej inštancie dôvodil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol v záväzkovo právnom vzťahu jednak so svedkom N. H., resp. s jeho manželkou, pričom na základe takéhoto právneho vzťahu vykonal jednotlivé úhrady v prospech účtu žalovanej. Táto skutočnosť bola potvrdená jednak výpoveďami svedkov, ako aj samotným žalobcom, ktorý uviedol, že ho svedok J. H. požiadal o pôžičku, pričom uviedol číslo bankového účtu, ktorý patrí žalovanej, hoci si žalobca myslel, že ide o účet manželky J. H.. Suma 300 Eur, ako aj suma 400 Eur bola zo strany žalobcu poskytovaná svedkovi J. H. s tým, že žalobca tiež poukázal na takýto bankový účet žalovanej aj sumu 333 Eur, ktorá predstavovala doplatok za autoškolu, ktorú absolvovala jeho partnerka u manželky svedka J. H., ktorá bola inštruktorkou v autoškole. Z uvedených dôvodov tak jednoznačne vyplýva, že žalobca vykonal úhrady z titulu svojich záväzkovo-právnych vzťahov do ktorých vstúpil so svedkom J. H., resp. jeho manželkou a nemôže ísť preto o bezdôvodného obohatenie v zmysle , pretože žalobca plnil na základe takýchto právnych vzťahov. Na tejto skutočnosti tak nič nemení ani tvrdenie žalobcu o tom, že so žalovanou nie je žiadnom právnom vzťahu, pretože žalobca mal od počiatku vedomosť o tom, že účet nepatrí J. H. a napriek tomu poskytol tieto finančné prostriedky. Z výpovede žalovanej, ako aj vypočutých svedkov, resp. čestného prehlásenia svedka J. H. mal súd tiež za preukázané, že finančné prostriedky, ktoré vyplatil žalobca žalovanej boli následne odovzdané svedkovi J. H. a je tak zrejmé, že žalovaná si ich neponechala pre svoju potrebu, ale ich odovzdala určenej osobe. Žalovaná sa tak podľa názoru súdu bezdôvodne neobohatila na úkor žalobcu, pričom súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 12.04.2017, v ktorom odvolací súd posudzoval obdobný prípad bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že ho svedok J. H. uviedol do omylu a neoznámil mu, že ide o účet žalovanej, v dôsledku čoho je takýto právny úkon neplatný, tak táto skutočnosť nemá vplyv na právne posúdenie súdu, ako aj zistený skutkový stav, pretože išlo o právny úkon medzi žalobcom a svedkom J. H., pričom žalobca vedel o tom, že bankový účet na ktorý má poukázať finančné prostriedky, nepatrí svedkovi J. H., ale tretej osobe. Aj v prípade ak by svedok J. H. uviedol žalobcu do omylu, pričom táto skutočnosť nebola preukázaná zo strany žalobcu žiadnym relevantným dôkazom, tak by žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči svedkovi J. H., ktorému žalovaná vyplatila finančné prostriedky. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 19.10.2005, sp. zn. . Súd zároveň považoval výpovede svedkov N. H., ako aj I. H. za dôveryhodné. Výpovede uvedených svedkov boli podľa názoru súdu verifikované tak výpoveďou žalovanej, ako aj výpoveďou samotného žalobcu, ktorý potvrdil, že finančné prostriedky zasielal na účet žalovanej z dôvodu, že mu ho označil svedok J. H. z titulu svojho záväzkovo-právneho vzťahu, v ktorom bol so svedkami. Okrem toho z poznámok pri jednotlivých platbách, ktoré vykonal žalobca vyplýva, že tie mali konkrétny účel (detail platby, ktorý bol uvedený - "nafta", "greta", "ľuboš komžik"), ktorý by žalobca neuvádzal vo vzťahu k žalovanej, s ktorou nemal žiadny právny vzťah, ale uviedol ich tam len z dôvodu, že tieto finančné prostriedky boli určené na určitý dohodnutý účel, ktorý vyplýval z právneho vzťahu s J. H., prípadne jeho manželkou. Z uvedených dôvodov tak žalobca nepreukázal vykonanými dôkazmi, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle .

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožňuje aj s právnymi názormi súdu prvej inštancie vo veci a s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

10. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v ustanovení , a .

11. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.

12. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

13. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak - sa týkajú procesných podmienok, - sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, - má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo - ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena. Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá strana sporu je povinná stanovený okruh skutočností preukázať.

15. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Ustanovenie vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia. Jednou z foriem bezdôvodného obohatenie je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

18. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Pretože súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku, ako ju prezentuje žalobca, nie je rozhodujúce, či uplatnený nárok označuje ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj nárok odôvodňuje. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Záväzok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia nezaniká tým, že obohatený sa následne zbavil predmetu obohatenia, v tom prípade nastupuje povinnosť na peňažnú náhradu. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže však spočívať v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenší, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu naplnenie vedeli alebo nie. Omyl plniaceho môže byť právny alebo skutkový, je pritom jedno či si dotknutý platiteľ omyl (nevedomosť o existencii vlastného dlhu) zavinil alebo nie. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právny dôvod. K bezdôvodnému obohateniu dochádza v okamihu, keď obohatený prijal plnenie, hoci na to nebol žiadny právny dôvod.

19. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

20. Na zdôraznenie správnosti záverov (skutkových a právnych) prijatých súdom prvej inštancie a s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd uvádza, že v danej právnej veci (v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia prijatím plnenia bez právneho dôvodu) bolo na základe vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že žalobca, ktorý bol v danej právnej veci povinný preukázať predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že plnil bez právneho dôvodu sumu 1.033 eur poukázaním na účet žalovanej, čím došlo na strane žalovanej k vzniku bezdôvodného obohatenia prijatím tohto plnenia. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k tomu skutkovému a právnemu záveru, že v danej právnej veci sa na strane žalovanej jedná o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže žalobca svoje tvrdenie, že žalovaná je nositeľkou hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v spore ide, nepreukázal, pričom na strane žalobcu bolo v tomto smere dôkazné bremeno. Teda v spore nebola preukázaná existencia zodpovednostného záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia, t. j. nebolo preukázané, že by sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Je tomu tak z nižšie uvedených dôvodov.

21. V konaní bola nesporne preukázaná tá skutočnosť (ktorú skutočnosť tvrdil žalobca, potvrdila ju tiež žalovaná), že plnenie žalobcu (žalobca vykonal zo svojho osobného účtu v Tatra banke, a. s. na účet žalovanej vedený v Tatra banke, a. s. bezhotovostné platby dňa 16.10.2017 vo výške 300 Eur, detail platby "ľuboš komžik", dňa 08.12.2017 vo výške 400 Eur, detail platby "nafta" a dňa 08.12.2017 vo výške 333 Eur, detail platby "greta") na účet žalovanej nemalo základ v záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Medzi stranami sporu bola sporná tá skutočnosť, či sa strany sporu dohodli na poskytnutí predmetného plnenia na účet žalovanej pre svedka N. H. (v čase poskytnutia predmetného plnenia žalobcom na účet žalovanej). Žalovaná totiž v podanom odpore tvrdila, že na jej účet bolo toto plnenie poskytnuté po dohode so žalobcom a že toto plnenie bolo určené pre N. H.. Žalobca v spore poprel tú skutočnosť, že by sa so žalovanou dohodol na poskytnutí predmetného plnenia na účet žalovanej. Táto spornosť bola počas konania čiastočne odstránená tým, že žalovaná v spore následne tvrdila, že žalobcu nepozná, nikdy spolu nehovorili a že na jej účet bolo toto plnenie poskytnuté po dohode so svedkom N. H. a pre N. H. z dôvodu, že N. H. nemal zriadený účet v banke. Svedok N. H. potvrdil vo výpovedi tvrdenie žalovanej v tom, že na účet žalovanej bolo toto plnenie poskytnuté po dohode s ním a pre neho z dôvodu, že nemal zriadený účet v banke. V spore bola preukázaná tiež tá skutočnosť, že predmetné číslo účtu, na ktoré poskytol žalobca vyššie uvedené plnenie, oznámil (označil, resp. určil) žalobcovi svedok N. H. (ktorú skutočnosť potvrdil uvedený svedok vo výpovedi, ako aj samotný žalobca vo svojej výpovedi). Žalobca v spore poprel tú skutočnosť, že by v čase poskytnutia predmetného plnenia žalobcom na účet žalovanej mal vedomosť o tom, že sa jednalo o účet žalovanej Pokiaľ svedok N. H. vo výpovedi tvrdil, že žalobca mal vedomosť v čase poskytnutia plnenia na účet žalovanej o tej skutočnosti, že sa jednalo o účet žalovanej, táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Teda žalobca nemal vedomosť v čase poskytnutia predmetného plnenia na účet žalovanej o tej skutočnosti, že plnil na účet žalovanej. Žalobca však nesporne v čase poskytnutia predmetného plnenia na účet označený svedkom N. H. mal vedomosť o tej skutočnosti, že sa nejednalo o účet svedka N. H., ktorá skutočnosť bola preukázaná tiež výpoveďou žalobcu, keď uviedol, že sa nepýtal svedka N. H., o koho účet sa jedná, keďže sa domnieval, že sa jednalo o číslo účtu manželky N. H. aj s poukazom na detail „greta“ pri platbe sumy 333 eur na tento účet. Žalobca spochybňoval tvrdenie žalovanej v spore o tej skutočnosti, že žalobcom poskytnuté predmetné plnenie poukázané na účet žalovanej, žalovaná odovzdala svedkovi N. H.. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná vo výpovedi tvrdila, že časť z predmetného plnenia vybrala raz z účtu a zvyšok si vybral z účtu svedok N. H.. S poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v tom smere, že žalovaná časť predmetného plnenia, ktorú vybrala zo svojho účtu aj spotrebovala, odvolací súd dospel k záveru, že z výpovede žalovanej nie je možné prijať takýto skutkový záver a to ani v kontexte s ostatným vykonaným dokazovaním, keďže žalovaná sa vo svojej výpovedi nevyjadrila v tom zmysle, že by túto časť spotrebovala pre seba, pričom tá skutočnosť, že žalovaná odovzdala svedkovi N. H. celé prijaté plnenie, ktoré prijala od žalobcu na svoj účet pre N. H., bola dostatočne preukázaná tiež čestným prehlásením N. H. zo dňa 04.01.2019, ako aj výpoveďou svedka N. H.. Spornou medzi stranami sporu bola tiež tá skutočnosť, či vyššie uvedené plnenie žalobcu na účet žalovanej malo základ v záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a svedkom N. H.. Žalovaná v spore tvrdila, že toto plnenie malo základ v záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a svedkom N. H., resp. jeho manželkou I. H., ako veriteľom žalobcu. Vyššie uvedené tvrdenie žalovanej potvrdzoval v spore svedok N. H. a v časti o vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške 333 eur aj svedkyňa I. H.. Svedok N. H. vo výpovedi uviedol, že toto plnenie malo základ v záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a svedkom N. H., resp. jeho manželkou, keď uviedol, že časť poskytnutej sumy súvisí s „kamarátskou výpomocou“, ktorú poskytol svedok žalobcovi v súvislosti s búraním domu vo D. Y. (na opravu strojov- nákladného auta a PHM- nafty) a suma 333 eur bola určená pre jeho manželku ako záloha na zaplatenie kurzu pre priateľku žalobcu s poznámkou K.. Svedkyňa I. H. uviedla, že priateľka žalobca absolvovala autoškolu, v ktorej svedkyňa pracovala ako inštruktorka, autoškolu zaplatil žalobca, keď mala ísť na skúšky, H. jej dal peniaze za autoškolu, ktoré poslal žalobca a ktoré boli určené na zaplatenie kurzu v autoškole. Žalobca poprel v súvislosti s vyššie uvedeným plnením žalobcu na účet žalovanej existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a svedkom N. H. v súvislosti s podnikateľskou činnosťou s poukazom na tú skutočnosť, že predmetné plnenie bolo poskytnuté z jeho osobného účtu na účet označený N. H.. Žalobca v písomnej výpovedi tvrdil, že v rozhodnom období svedkovi N. H. poskytol peňažnú pôžičku na kúpu pálenice v sume 600 eur v hotovosti a peňažnú pôžičku v súvislosti s vyššie uvedeným plnením žalobcu na účet žalovanej vo výške 400 eur a 300 eur a tiež tvrdil, že poskytnutá suma vo výške 333 eur predstavovala doplatok za autoškolu, ktorú jeho partnerka absolvovala u p. H.. S poukazom na vyššie uvedené preukázané skutočnosti, najmä aj s ohľadom na tú preukázanú skutočnosť, že žalobca vykonal zo svojho účtu (osobného) v Tatra banke, a. s. na účet žalovanej vedený v Tatra banke, a. s. bezhotovostné platby dňa 16.10.2017 vo výške 300 Eur, detail platby "U. Y.", dňa 08.12.2017 vo výške 400 Eur, detail platby "nafta" a dňa 08.12.2017 vo výške 333 Eur, detail platby "greta" je potrebné prijať v danej právnej veci právny záver o existencii záväzkových vzťahov v rozhodnom medzi žalobcom a svedkom N. H., resp. jeho manželkou. Tá právna skutočnosť, či sa v časti plnenia sumy 300 eur a sumy 400 eur jednalo o peňažnú pôžičku žalobcu svedkovi N. H., resp. či sa jednalo o plnenie žalobcu na základe iných právnych dôvodov svedkovi N. H. (tvrdených týmto svedkom), nie je v danej právnej veci právne významná, keďže v konaní je právne významná tá preukázaná skutočnosť, že vyššie uvedené stranami tvrdené záväzkové vzťahy v rozhodnom období medzi žalobcom a svedkom N. H., resp. jeho manželkou mali súvis s plnením žalobcu na účet žalovanej pre svedka N. H.. Žalobca v spore potvrdil, že poskytnutá suma 333 eur predstavovala doplatok za autoškolu, ktorú jeho partnerka absolvovala u p. H.. S poukazom na vyššie uvedené dôvody je potrebné prijať záver, že plnenie žalobcu z jeho osobného účtu na účet žalovanej v rozhodnom období jednoznačne predstavovalo plnenie žalobcu pre svedka N. H. v súvislosti s existenciou záväzkových vzťahov medzi žalobcom a svedkom N. H., resp. jeho manželkou v rozhodnom období a predmetné plnenie bolo nesporne poskytnuté žalobcom práve svedkovi N. H. na základe dohody tohto svedka so žalobcom, keďže žalobca plnil na účet, ktorý mu určil (označil) práve svedok N. H.. Teda pokiaľ žalobca za daných vyššie uvedených preukázaných okolnosti plnil na takto určené (označené) číslo účtu, plnil svedkovi N. H. podľa ich vzájomnej dohody a táto skutočnosť nemohla založiť existenciu zodpovednostného záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia voči žalovanej, t.j. nebolo preukázané, že by sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, keďže v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná je v danej právnej veci nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, preto súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, pokiaľ žalobu zamietol. Tá skutočnosť, či žalobca mal, resp. nemal vedomosť v čase poskytnutia predmetného plnenia o tom, či sa jednalo o účet žalovanej, resp. I. H. nie je v danej právnej veci právne významná. V danej právnej veci nie je právne významná sama o sebe tá skutočnosť, že žalovaná podaný odpor len podpísala, keďže žalovaná počas sporu zotrvala na tej skutočnosti, že vyššie uvedené plnenie malo základ v záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a svedkom N. H., resp. jeho manželkou I. H. a že na jej účet bolo toto plnenie poskytnuté po dohode so svedkom N. H. pre N. H. z dôvodu, že N. H. nemal zriadený účet v banke. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal nedôveryhodnosť svedka N. H. v tom, že svedok N. H. menil dôvody existencie záväzkového vzťahu medzi svedkom a žalobcom, odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že tento svedok vypovedal v spore ako svedok len v rámci svojej svedeckej výpovede dňa 04.04.2019, v ktorej tvrdil, že sa jednalo „o kamarátsku výpomoc“ na dome žalobcu vo D. Y. a v čom spočívali náklady tejto výpomoci, teda ako svedok vo svojej výpovedi netvrdil iné dôvody vzniku záväzkového vzťahu medzi ním a žalobcom. Pokaľ žalobca v podanom odvolaní namietal nedôveryhodnosť svedkyne I. H. v tom, že dôveryhodne nevysvetlila, prečo boli peniaze za autoškolu určené jej ako inštruktorke v autoškole, pričom majiteľom autoškoly je C. H., ktorý by o prevzatí platby musel vystaviť príjmový doklad, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nie je v danej právnej veci právne významná, keďže žalobca v spore potvrdil účel prevodu tejto platby v sume 333 eur práve svedkovi N. H., ktorý prevod teda zjavnej vyplýval z ich vzájomnej dohody, pričom žalobca v spore netvrdil, že suma 333 eur nebola použitá svedkom N. H., resp. jeho manželkou na účel, na ktorý bola určená.

22. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa , .

23. Podľa Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

24. Ustanovenie má základ v koncentrácii konania podľa a . Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak - sa týkajú procesných podmienok, - sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, - má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo - ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

25. Žalobca v podanom odvolaní poukazoval na skutočnosť, že svedok N. H. nedal žalobcovi číslo svojho účtu nie z dôvodu, že by účet nemal zriadený, ale zamlčal žalobcovi skutočnosť, že sú proti nemu vedené viaceré exekučné konania, preto namiesto svojho účtu oznámil účet žalovanej, týmto spôsobom sa snažil obísť svojich veriteľov, čo je protiprávne konanie. Ak potom čestne vyhlásil, že peniaze od žalovanej prevzal, tak takéhoto vyhlásenie mal súd s prihliadnutím na všetky okolnosti, ako i osobu svedka vyhodnotiť ako nevierohodné. K odvolaniu pripojil výpis z Centrálneho registra exekúcií k 12.06.2018, z ktorého obsahu vyplýva, že pri N. H. sú vedené exekučné konania na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. .

26. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca vyššie uvedený prostriedok procesného útoku pred súdom prvej inštancie neuplatnil a nepreukázal odvolaciemu súdu, že ho bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, preto na túto vyššie uvedenú novotu nemohol odvolací súd prihliadnuť v odvolacom konaní (pri posúdení pasívnej legitimácie žalovanej v súvislosti s posúdením dôveryhodnosti výpovede svedka N. H., ako aj čestného prehlásenia svedka N. H. zo dňa 04.01.2019 z pohľadu vedených exekučných konaní proti tomuto svedkovi).

27. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli zdôvodnené a presvedčivé.

28. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami . Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.

29. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní. Odvolací súd ďalej uvádza, že vo svojom rozhodnutí dal odpoveď len na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu.

30. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa a a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej trovy odvolacieho konania nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).