Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-227-2020.pdf
PDF · 82.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/227/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s. Karadžičova č. 10 Bratislava IČO: 36 284 831 proti povinnému S. Ď. nar. X.XX.XXXX bytom B. Č.. XXX vedenej u súdneho exekútora JUDr. Andrea Ondrejková so sídlom Na križovatkách č. 47 Bratislava pod sp. zn. EX 1625/12 o vymoženie 60,77 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 3.9.2019 č.k. 8Er/360/2012 - 16 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 44,99 Eur v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 3.4.2012 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd citoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), §58 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a skonštatoval, že z predloženého exekutorského spisu vyplýva, že súdny exekútor vykonal zisťovania majetkových pomerov povinného, avšak s negatívnymi výsledkami. Povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky a jej príslušenstva. Lustráciou v súčinnosti s Katastrom nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Lustráciou v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že povinný nie je poberateľom žiadnych dávok. Súdny exekútor vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného v zmysle § 34 Exekučného poriadku, ktorým zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného má súd preukázanú nemajetnosť povinného. Poukázal na to, že právoplatné rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) nie je prekážkou rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi, na podklade toho istého exekučného titulu. Oprávnený teda v prípade, ak povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, môže podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného aj napriek tomu, že exekúcia bola právoplatne zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, avšak v týchto prípadoch si treba dať pozor na to, aby pohľadávka oprávneného už nebola premlčaná. Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1 § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods.1 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. a na ich náhradu zaviazal oprávneného.
4. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že návrh
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázal na znenie uznesenia Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 2CoE/218/2016, podľa ktorého aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený mal za to, že v danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (42 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. V súvislosti so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinného, oprávnený má za to súd, ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery dôkladne. Súd v uznesení nekonkretizoval aké úkony súdny exekútor vykonal a na základe výsledkov akých lustrácií dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený má za to, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Ďalej namietal nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce nemajetnosť povinného ani žiadne šetrenia vykonané súdny exekútorom, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. V rozpore so zásadou danou v § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie predmetnej pohľadávky bude premlčané, čím na zmarí úspešné vymáhanie pohľadávky. Zároveň oprávnený podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto oprávnený považoval za dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.
6. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 20.3.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
9. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
11. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ak súdny exekútor podá podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený žiaden majetok povinného postihnuteľný výkonom exekúcie, exekučný súd je povinný posúdiť, či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže sa uspokojiť len s konštatovaním, že v rámci exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného a bez všetkého exekúciu zastaviť.
15. Z obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 20.3.2012 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného - Výkaz nedoplatkov č. 1110222432 zo dňa 21.12.2011, právoplatného a vykonateľného dňa 16.2.2012. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 3.4.2012 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 1.8.2019 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že počas exekučného konania bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje ani na trov exekúcie. Následne súd exekúciu zastavil.
16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle § 234 ods. 2 CSP aj na uznesenie.
17. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.
18. Odvolací súd preskúmal odvolanie oprávneného spolu s predloženým spisom a rozhodnutím súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd v rozpore so zásadou danou v § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne. Odvolací súd má za to, že závery súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného neobstoja a splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nebolo nepochybne preukázané. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým bola exekúcia zastavená, nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie súd prvej inštancie riadil, nakoľko v odôvodnení len zjednodušene skonštatoval, že vychádzajúc obsahu exekučného spisu mal dôvodnosť návrhu za preukázanú. Povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky a jej príslušenstva. Lustráciou v súčinnosti s Katastrom nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Lustráciou v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že povinný nie je poberateľom žiadnych dávok. Z uvedeného odôvodnenia napadnutého uznesenia však nevyplýva, či sa súd prvej inštancie zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného. Odôvodnenie neobsahuje konkretizáciu úkonov vykonaných súdnym exekútorom, ani to na základe výsledkov akých lustrácii a kedy vykonaných, dospel súd prvej inštancie k záveru o nemajetnosti povinného. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či sa exekučný súd zaoberal tým, či zo strany súdneho exekútora boli vykonané všetky potrebné úkony za účelom zistenia majetku povinného. Nevyplýva z neho, či u povinného bolo vykonané šetrenie ohľadne jeho príjmov zo zamestnania, z výkonu podnikateľskej činnosti, či jeho príjmov z inej právnej skutočnosti.
19. Odvolacia námietka oprávneného bola preto opodstatnená, nakoľko dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Keďže nedostatok odôvodnenia rozhodnutia má za následok porušenie práva účastníka na spravodlivý proces s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
20. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní náležite preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne a najmä presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vysporiada aj s tvrdeniami uvedenými oprávneným v podanom odvolaní.
21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).