Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-46-2024.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/46/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, deti matky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXXX/XX, F., zastúpená splnomocnencom: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava, a otca: C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XXXX/X, F., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. 5P/4/2024-165 zo dňa 13.03.2024, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým prvým výrokom otcovi uložil oprávnenie stretávať sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každú párnu nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky. Druhým výrokom matke uložil povinnosť maloleté deti riadne pripraviť na styk s otcom, v stanovenom dni a hodine odovzdať otcovi, ktorý je povinný ich po skončení styku odovzdať matke. Odovzdanie a prevzatie sa realizuje v bydlisku matky. Tretím výrokom rozhodol, že neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čl. 3, čl. 7, čl. 18, čl. 16, čl. 20 Dohovoru o právach dieťaťa, § 25 ods. 4 Zákona o rodine (ďalej aj ,,ZoR“) a dospel k záveru o osvedčení nároku otca, pretože rodičia sa na styku maloletých detí s otcom nevedia dohodnúť. Bol názoru, že napriek tomu, že je potrebné rešpektovať názor maloletých detí, ktoré sa vyjadrili, že nemajú záujem sa s otcom stretávať, je otázne, či tento názor nie je ovplyvnený správaním matky. Matka sa mala vyjadriť, že maloleté deti sú traumatizované z odchodu otca zo spoločnej domácnosti, avšak súd prvej inštancie zdôraznil, že rodič, ktorý bráni v styku s maloletými deťmi, zasiahne nielen do práv druhého rodiča, ale aj do práv samotného dieťaťa, najmä práva byť vychovávané oboma rodičmi, práva na nezasahovanie do jeho súkromného života, rodiny a domova, ako aj práva nebyť dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodinného prostredia. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností doposiaľ nebola upravená rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie videl naliehavosť dočasnej úpravy rodičovských práv a povinností v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, v určení jasných pravidiel a nariadením neodkladného opatrenia, najmä z dôvodov uvádzaných otcom o ovplyvňovaní maloletých detí matkou, ktoré matka nijakým spôsobom nevyvrátila, čím môže byť ich stabilný vývoj narušený. Matka navrhla, aby styk s otcom prebiehal v jej domácnosti, túto argumentáciu však súd prvej inštancie nepovažoval za osvedčenú, nakoľko otázka, či deti majú stres, či sú traumatizované a či existuje príčinná súvislosti so stresom a traumou detí vo vzťahu k ich otcovi, bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil, alternatívne upravil styk otca s maloletými deťmi na každú párnu sobotu od 10:00 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti matky.
4. Namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil jej argumentáciu, prípadné nariadenie styku otca s maloletými deťmi za jej prítomnosti a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pričom svoje rozhodnutie odôvodňoval záujmom maloletých detí. V najlepšom záujme maloletých detí však nie je nezohľadniť špecifické okolnosti prejednávaného prípadu. Maloleté deti neboli s otcom 10 mesiacov, nakoľko o nich po odchode z domácnosti neprejavoval záujem a ani sa neinformoval o ich zdravotnom stave. Mala za to, že stres maloletých detí z otca pochádza ešte z čias, keď žil s nimi v spoločnej domácnosti, kedy boli svedkom výstupov otca voči nej, či keď maloleté deti okrikoval. Z tohto dôvodu nemajú voči nemu žiadnu dôveru. Styk v určenom rozsahu preto neprispieva k ich zdravotnému stavu, dokonca ich stres prerástol do takých stavov, že vyhľadala odbornú pomoc psychológa. K odvolaniu priložila Správu z psychologickej intervencie zo dňa 23.03.2024, na ktorú odkázala. Maloletá taktiež začala trpieť migrénami, ktoré začali eskalovať v období opustenia otca zo spoločnej domácnosti. Za účelom zlepšenia stavu navštevuje s maloletou Detskú neurologickú ambulanciu, kde jej predpísali lieky a bol spísaný nález, v ktorom lekár usúdil, že migrény jej spôsobujú stres a odpor a vzhľadom na zdravotný stav je vhodné spolužitie len s matkou. Je teda nepochybné, že maloleté deti situáciu zle zvládajú. Styk s otcom je nadstavený pomerne široko a maloletý počas tohto sedenia prežíval niektoré situácie až plačlivo a maloletá poukázala na skutočnosť, že stres zo styku s otcom v nej vyvoláva letargiu či apatiu, pričom pri veľkom nátlaku zo strany otca, prejavenom v poslednom období, sa jej stres prejavuje potením a bolesťami hlavy. Rovnako počas styku sa otec neustále o nej negatívne vyjadruje, očierňuje jej osobu a celú situáciu, kedy opustil spoločnú domácnosť, zvaľuje na ňu. Správa sa k nej neúctivo a neslušne s ňou komunikuje. K tomu, aby si maloleté deti vybudovali k otcovi opäť dôveru a neprežívali zo styku s ním stres, je potrebné, aby sa obaja rodičia správali k osobe toho druhého úctivo a neprenášali svoje prípadne výhrady voči osobe druhého rodiča na maloleté deti. Posledného uskutočneného nariadeného styku dňa 23.03.2024 sa zúčastnila len maloletá z dôvodu, že maloletý mal angínu. Otec na stretnutie meškal a následne strávil čas s maloletou na lavičke len hodinu, nakoľko nevedel s maloletou nadviazať komunikáciu. Otec neuviedol, že na nariadený styk dňa 24.03.2024 nepríde, čo maloletá zistila až prostredníctvom sms. Zároveň aj keď bol maloletý chorý, otec neprejavoval žiadny záujem o maloletého a ani sa na neho neinformoval. Maloleté deti vyjadrili svoj názor, ktorý je potrebné rešpektovať a nie len stroho sa vyjadriť, že styk tak, ako navrhuje otec, je v ich záujme. Ich vzťah by sa mal budovať postupne v jej prítomnosti a nie prikloniť sa k preferenciám otca.
5. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je konanie o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Počas konania podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým prvým výrokom uznesenia otcovi uložil oprávnenie stretávať sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a každú párnu nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky. Druhým výrokom matke uložil povinnosť maloleté deti riadne pripraviť na styk s otcom, v stanovenom dni a hodine odovzdať otcovi, ktorý je povinný po skončení styku deti odovzdať matke. Odovzdanie a prevzatie sa realizuje v bydlisku matky. Tretím výrokom rozhodol, že neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia vo veci samej. Povinnosťou odvolacieho súdu je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď nariadil neodkladné opatrenia vo vyššie uvedenom znení.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa článku 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
14. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
15. Z hľadiska zachovania práva dieťaťa na zachovanie vzájomných väzieb s rodičom (v tomto prípade s otcom), v koho osobnej starostlivosti sa nenachádza na základe konsenzu rodičov, je pri nezhode rodičov v otázke stretávania sa takéhoto rodiča s dieťaťom opodstatnený záver o existencii okolností vyžadujúcich si potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neexistuje šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené, je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností. Obaja rodičia sú pre dieťa dôležité osoby, vzory sociálnej identifikácie a je potrebné mať na zreteli, že styk maloletého dieťaťa s rodičom v situácii, keď rodičia žijú oddelene, sa upravuje prioritne kvôli maloletému dieťaťu v záujme jeho dobra a až druhotne z pohľadu práv rodičov, ktoré sú v kolízii s právami dieťaťa vzhľadom na postavenie dieťaťa ako zákonom chránenej osoby v hierarchii nepochybne nižšie. Rodičia majú právo realizovať svoje rodičovské práva za účelom zachovania vzájomných citových väzieb s deťmi prostredníctvom stretávania s nimi, aby tak deti mali zabezpečený, pokiaľ je to možné, čo najviac rovnovážny kontakt s oboma rodičmi.
16. V súvislosti s odvolacími námietkami matky je potrebné konštatovať, že názor maloletých detí nie je pre rozhodnutie súdu o úprave styku s rodičom jediným kritériom a nie je dôvodné ho ako subjektívny prvok zamieňať so záujmom maloletých detí, ktorý má charakter objektívny a poznanie
ktorého samotnými deťmi je ovplyvnené ich vekom, mentálnou i fyzickou vyspelosťou, ale aj prostredím, v ktorom žijú a osobami, ktoré na nich pôsobia. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu prihliadol pri svojom rozhodovaní aj na názor maloletých detí, avšak úlohou súdu je riešiť situáciu komplexným náhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné okolnosti prípadu, zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb a prijať čo najlepšie opatrenie v záujme maloletých detí.
17. Pokiaľ matka uviedla, že maloleté deti majú z otca stres, dokonca maloletá máva často migrény a musí s deťmi navštevovať psychológa, pričom odkazuje na neurologickú správu maloletej, v ktorej je uvedené, že maloletej odporúčajú spolužitie len s matkou, odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že z neurologickej správy vypracovanej lekárom Detskej neurologickej ambulancie nevyplýva, že by sa maloletá s otcom stretávať nemala. Uvedený neurologický nález ani nemá takú relevanciu, ide o subjektívne hodnotenie, ktoré nemôže mať vážnosť znaleckého posudku. Aj vzhľadom na lekársky odbor mu neprináleží posúdenie takej úpravy, nakoľko túto právomoc má (okrem iného) znalecký posudok vypracovaný psychológom z odboru Klinická psychológia a psychoterapia detí.
18. Dokonca ani zo Správy z psychologickej intervencie zo dňa 23.03.2024 nevyplýva dôvod na neupravenie styku maloletých detí s otcom. Naopak vyplýva z nej, že maloleté deti majú otca radi, pričom na podporu ich vzťahu je potrebné dodržiavať pravidlá a organizáciu starostlivosti postupným predlžovaním času styku pričom podmienkou je znovuobnovenie kontaktu a vytvorenie vzťahu, ktorému budú deti veriť. Odvolací súd je preto názoru, že styk upravený počas každého párneho víkendu bez prespatia je práve dostačujúcim na postupné obnovenie dôvery maloletých detí k otcovi. Podľa odvolacieho súdu preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav veci, keď styk maloletých detí s otcom neponechal iba na vôli maloletých, ktorých v ich veku (všeobecne) nemožno považovať za tak vyspelých, aby vedeli rozpoznať všetko prospešné či neprospešné pre ich ďalší život, keď súčasný stav ich vzťahu k otcovi zjavne nemá pôvod v nedostatkoch schopnosti otca poskytovať im starostlivosť alebo v správaní sa otca k nim, ale vo vzťahoch otca k matke (a naopak), pričom súčasne ponechanie styku bez úpravy súdnym rozhodnutím by za terajšej situácie znamenalo prakticky vylúčenie otca zo stretávania sa so svojimi deťmi nakoľko je viac ako pravdepodobné (podľa vyjadrení matky), že matka maloleté deti žiadnym spôsobom nemotivuje na stretnutie s otcom a ani do budúcna sa táto myšlienka nejaví ako reálna.
19. Styk otca s maloletými deťmi sa uskutočňuje primárne v ich záujme a účelom jeho úpravy súdnym rozhodnutím je potrebné, nakoľko sa na ňom rodičia nevedia dohodnúť a preto je najvhodnejším spôsobom, čím sa aj zmenšujú nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré môžu mať na psychický stav detí nepriaznivý dopad. Úprava styku má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie zdravého rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta detí k obom rodičom, aby deti, pokiaľ možno, v minimálnej miere pociťovali negatíva výchovy v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali prispievať obaja rodičia snahou o vytvorenie priaznivých podmienok pre všestranne priaznivý vývoj detí bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. Úlohou matky, nakoľko je jej poskytnutý väčší priestor pre ovplyvnenie detí svojimi postojmi a príkladmi správania, pritom nemôže byť ponechanie rozhodnutia a zodpovednosti na maloletých deťoch. Tento rodič musí deťom poskytovať také vysvetlenia, nielen vo vzťahu k stavu vzájomných vzťahov, aby v nich nevzbudzoval nevôľu voči druhému rodičovi, ale naopak záujem a ochotu tráviť aj s druhým rodičom primeraný čas, ktorý ho bude obohacovať. Pokiaľ by rodič, v danom prípade otec, takúto svoju úlohu v živote maloletých nebol schopný splniť, bolo by dôvodné usudzovať o tom, že nezvláda svoju rodičovskú rolu a že všestranne prospešnú starostlivosť maloletým nie je spôsobilý poskytovať. Je dôležité poznamenať, že styk otca s maloletými deťmi je upravený na každý párny víkend len na pár hodín počas dňa, čo by postupne malo obnoviť narušený vzťah medzi deťmi a otcom a ich narušenú dôveru. K navrhovanej prítomnosti matky počas styku odvolací súd dodáva, že v prípade jej prítomnosti počas stretávania sa otca s maloletými deťmi by dochádzalo k napätej atmosfére, ktorá by pre maloleté deti bola nevhodná, s tým, že je dôležité, aby sa vzťah otca s maloletými deťmi budoval postupne.
20. Odvolací súd v súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletých detí apeluje na nich oboch, aby uprednostnili záujem detí pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletých detí rešpektovali vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté deti potrebujú pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi
podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné deti a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúceho konania na psychiku detí. V záujme maloletých detí je, aby mali vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté deti boli vystavované konfliktu lojality k rodičom a ovplyvňované negatívnymi vzťahmi medzi nimi. V záujme zdravého vývinu maloletých detí je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletými deťmi, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletými deťmi.
21. Vychádzajúc teda z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z odvolacích námietok matky bolo osvedčené, že styk otca s maloletými deťmi sa riadne nerealizuje a na styku sa rodičia nedokážu dohodnúť, pričom všetky matkine argumenty uvádzané v odvolaní budú predmetom rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, že otec podaným návrhom osvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyžadujúcej okamžitý zásah súdu, odvolací súd podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
22. Ďalšie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).
23. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh) alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením odvolací nerozhodoval.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).