Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-27-2024.pdf
PDF · 99.67 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/27/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C., trvale bytom E. XXX/XX, F. – G., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. e) Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/96/2023 zo dňa 27. februára 2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla 2024 v Trenčíne jednohlasne takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno e), odsek 2 Tr. poriadku s a pri nezmenenom výroku o vine z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Postupom podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku sa obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C., trvale bytom E. XXX/XX, F. – G., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava
o d s u d z u j e
podľa § 208 odsek 1 Tr. zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písmeno n) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona s a obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
II. Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/96/2023 zo dňa 27. februára 2024 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 314/23/3309 zo dňa 18. decembra 2023, doručenej Okresnému súdu Trenčín 19. decembra 2023, uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. e) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
od 25.09.2022 do 07.06.2023 v rodinnom dome na adrese E. XXX/XX, F. opakovane fyzicky a verbálne napádal svoju manželku H. B. a to tak, že ju udrel päsťou do ľavého ramena, inokedy do oblasti tváre a temena, otvorenou dlaňou ruky ju udrel do stehna, jeho čelom dal ranu do čela poškodenej, hodil do nej umelohmotnú misku, nožnice, držiac päsť pri jej hlave povedal, že do Vianoc ju zabije alebo skončí
na psychiatrii, vulgárne jej nadával a povedal, že zoberie ich spoločné deti, vyhodí ju z domu, zničí ju a bude na ulici, keď išli spolu autom dňa 30.10.2022 povedal, že nebude žiť s takou kurvou, zobral jej peňaženku, kľúče a telefón a v I. J. ju vyložil na odľahlej ceste, vo februári 2023 vymenil všetky zámky na dome a vstupnej bráne, čím zamedzil poškodenej vstup do bytu, od apríla 2023, po tom, čo mu bolo na adresu trvalého bydliska E. XXX/XX, F. doručené písomné oznámenie z Okresného súdu Trenčín ohľadom rozvodového konania s manželkou H. B., sa jeho ataky znásobili, poškodenú udrel elektrickou predlžovačkou, šticoval ju, hodil po nej konferenčný stolík, po predchádzajúcich slovných výmenách, jej hovoril, že ak ich rozvedú, tak ju zabije, dorazí a sama bude chcieť ukončiť svoj život, na stenu v rodinnom dome napísal ,,24.5. rozvod piča zariadila", lial na ňu vedro studenej vody, za to, že nemal nahriatu teplú vodu, po príchode z práce domov ju prešacoval, aj v intímnych oblastiach, bránil jej v užívaní spoločného auta tým, že jej zobral kľúče alebo zamkol garáž, bral jej spodnú bielizeň, legíny, okuliare, bicykel, mobilný telefón, následkom čoho poškodená prejavuje znaky distresu a reaktívnej depresívnej symptomatiky, s nestálym sebaobrazom, s bolestnými distorziami a pocitmi vlastnej insuficiencie.
Za to bol odsúdený podľa § 208 odsek 1, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti výroku o treste podala ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní v neprospech obžalovaného odvolanie prokurátorka a v zákonnej 15- dňovej lehote odvolaním napadol rozsudok vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody aj obžalovaný, ktoré odvolania následne aj písomne odôvodnili.
Prokurátorka odôvodnila svoje odvolanie tým, že trest odňatia slobody nebol uložený v primeranej výmere a je potrebné uložiť obžalovanému prísnejší trest. Pri ukladaní trestu je nevyhnutné okrem posúdenia osoby obžalovaného, jeho pomerov a možnosti jeho nápravy, prihliadať aj na závažnosť spáchanej trestnej činnosti, spôsobený následok a zavinenie vo forme priameho úmyslu. Obžalovaný spáchal závažnú trestnú činnosť, pričom orgány činné v trestnom konaní vyprodukovali tak jednoznačné a usvedčujúce dôkazy, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v podstate jediným rozumným východiskom, a nie takou významnou okolnosťou, ktorá by mala odôvodniť uloženie miernejšieho trestu. Uvedené následky boli objektivizované aj znaleckým dokazovaním, u poškodenej bolo zistené podliehanie iracionálnym presvedčeniam, sebaobviňovanie, depresia, úzkosť, stresom podmienené poruchy, strata zmyslu pre bezpečnosť. Obžalovaný preukázateľne spôsoboval poškodenej psychické utrpenie, pričom jeho konanie nemalo dopad iba na poškodenú, ale aj na celú rodinu, keďže svedkami tohto konania boli aj ich spoločné deti. Starší syn si matku pred otcom opakovane bránil, mladší syn pred správaním obžalovaného utekal za babkou, ktorá s nimi žila v spoločnej domácnosti. Z trestnej a priestupkovej minulosti obžalovaného je zrejmé, že uvedené protiprávne konanie nebolo len ojedinelým excesom z vybočenia rámca inak vedenia riadneho života. Ani pri žalovanom trestnom čine nejde o jednorazové konanie, resp. jednorazový skrat, ale išlo o niekoľko mesiacov ohrozované psychické a fyzické zdravie poškodenej a násilné konanie obžalovaného malo stupňujúcu sa tendenciu, o čom svedčí i skutočnosť, že poškodená požiadala o jeho vykázanie z obydlia a o zákaz priblíženia. Prokurátorka v závere navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby sám na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku obžalovanému vymeral nepodmienečný trest odňatia slobody v polovici zákonom v prospech obvineného upravenej trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom zvoleného obhajcu tým, že uložený trest odňatia slobody považuje za neprimerane prísny, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Okresný súd síce správne prihliadol na to, že zistené odsúdenia z minulosti sú zahladené, avšak neprihliadol na to, že už samotným osemmesačným pobytom vo väzbe v kombinácii s uložením podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom možno v celom rozsahu dosiahnuť účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Tr. zákona. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku sú splnené podmienky aj na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v súlade s ustanovením § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam. Obžalovaný tiež poukázal
na to, že poškodená po dobu výkonu väzby bola s ním v kontakte, telefonicky aj formou návštev, zabezpečuje mu oblečenie a osobné potreby, a že je aj v jej záujme, aby bol čo najskôr prepustený na slobodu vzhľadom k potrebe zabezpečovať finančne rodinu. V tomto smere okresný súd neprihliadol na zásadu, že trest má postihovať iba páchateľa, keď poškodená musí aktuálne znášať všetky náklady domácnosti sama, splácať hypotekárny úver a z toho dôvodu chodiť do dvoch zamestnaní. Záväzok z hypotekárneho úveru je zabezpečený záložným právom na rodinný dom v ich spoločnom vlastníctve, ktoré si obaja musia spoločne vysporiadať. Obžalovaný tiež poukázal na to, že po prepustení nebude bývať s poškodenou v spoločnom rodinnom dome, ale bude bývať u svojej matky, u ktorej došlo k zhoršeniu zdravotného stavu. V závere obžalovaný navrhol, aby odvolací krajský súd podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku okresného súdu, a aby mu sám na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku podľa § 208 odsek 1 Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zákona s prihliadnutím k § 36 písmeno l), písmeno n) Tr. zákona uložil trest odňatia slobody znížený podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona na primeranú skúšobnú dobu určenú podľa § 50 odsek 1 Tr. zákona alebo trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom podľa § 51 odsek 1 Tr. zákona na primeranú skúšobnú dobu určenú podľa § 51 odsek 2 Tr. zákona za prípadného uloženia obmedzení podľa § 51 odsek 1 písmeno f) Tr. zákona, spočívajúcich v zákaze kontaktu s poškodenou v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a povinností podľa § 51 odsek 4 písmeno a) Tr. zákona, spočívajúcich v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej. V rámci svojho odvolania sa obžalovaný vyjadril aj k odvolaniu prokurátorky, keď poukázal na to, že jej argumentácia je celkom neopodstatnená a založená na všeobecných konštatovaniach, ktoré však nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch k výroku o treste. Ak sa odvolací súd nestotožní s odvolacími námietkami obžalovaného, možno uložený nepodmienečný trest odňatia slobody prvostupňovým súdom považovať za plne postačujúci na dosiahnutie účelu trestu, a zároveň zohľadňujúci všetky zásady ukladania trestov vyplývajúce z § 34 odsek 1 a odsek 4 Tr. zákona.
Prokurátorka v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného mimo svojich odvolacích námietok doplnila, že dáva do pozornosti ustanovenie § 49 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Tr. zákona, a z neho vychádzajúce jednotlivé ukazovatele ako osoba páchateľa, jeho doterajší život, okolnosti prípadu a ďalšie, ktorými vyhodnotením možno prijať záver, že v prípade obžalovaného nie je uloženie podmienečného trestu odňatia slobody adekvátne a spravodlivé. Nepodmienečný trest odňatia slobody nesie v sebe prvok generálnej prevencie spočívajúci v odkaze spoločnosti, že psychické a fyzické týranie blízkych osôb je neprípustné a má byt' spoločnosťou odsudzované a taktiež z hľadiska individuálnej prevencie bude ponaučením pre samotného obžalovaného. Obžalovaný je osobou so sklonom k porušovaniu právnych noriem a k necteniu si záujmov chránených Trestným zákonom, čo vyplynulo aj z výpovedí svedkov. Hoci tvrdí, že doterajšie trvanie jeho väzby viedlo k dosiahnutiu nápravy a v kombinácii s uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu by bol účel trestu naplnený je zrejmé, že uvedené sa nezakladá na pravde, keď ani počas doterajšieho výkonu väzby nebolo správanie obžalovaného vždy na požadovanej úrovni, pretože boli zaznamenané negatívne poznatky z dôvodu interpersonálnych nezhôd s ostatnými obvinenými na cele. K aplikácii mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam prokurátorka uviedla, že okresný súd z dôvodu vyhlásenia o vine obžalovaného už priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, a preto nemohol použiť aj ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu. V závere navrhla krajskému súdu odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o oboch odvolaniach, za splnenia všetkých zákonných procesných podmienok, prokurátorka krajskej prokuratúry konečným návrhom uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odvolaním podriadenej prokurátorky a navrhuje, aby odvolací súd uložil obžalovanému prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby a odvolanie obžalovaného navrhla podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť, pretože nie je dôvodné. Obhajca obžalovaného právom konečného návrhu uviedol, že účel trestu bude naplnený aj uložením trestu odňatia slobody nespojeného s jeho priamym výkonom. V tejto súvislosti poukázal na doterajší výkon väzby obžalovaného a navrhol, aby odvolací súd rozhodol
niektorým zo spôsobov, ktoré navrhovali, a teda, aby obžalovanému po zrušení napadnutého výroku o treste uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, prípadne s probačným dohľadom a s uložením primeraných obmedzení či povinností. Odvolanie prokurátorky navrhol podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečnom návrhu uviedol, že sa pripája k záverečnému prednesu svojho obhajcu.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste odňatia slobody rozsudku prvostupňového okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem namietaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátorky sú prípustné, podané oprávnenými osobami, včas i na správnom mieste, pričom dôvodné je iba odvolanie prokurátorky.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a následného právneho posúdenia konania obžalovaného, teda výroku o vine, ktorý by krajský súd ani nemohol preskúmavať z dôvodu, že prvostupňový okresný súd na hlavnom pojednávaní právoplatne prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku a v zmysle § 257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku, nepostupoval celkom striktne v súlade s Trestným zákonom, keď pri úvahách o uložení primeranej výmery trestu obžalovanému, nevyhodnotil dôkladne všetky okolnosti majúce na výmeru a druh trestnoprávnej sankcie v zmysle všeobecných zásad na ukladanie trestov podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona priamy vplyv, a teda najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a v neposlednom rade osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že trestná činnosť, ktorej sa obžalovaný dopustil je skutočne závažného charakteru s rozsiahlymi nežiadúcimi účinkami na zdraví poškodenej osoby, čo vyplýva aj z trestnej sadzby, ktorú Trestný zákon za spáchanie tohto zločinu už v základnej skutkovej podstate ustanovuje, a to potrestanie páchateľa takéhoto trestného činu trestom odňatia slobody v rozmedzí 3 až 8 rokov. Tiež je nevyhnutné zdôrazniť, že hoci obžalovaný urobil pred súdom vyhlásenie o vine a súd jeho vyhlásenie prijal, čím na hlavnom pojednávaní nebolo potrebné vykonávať dokazovanie vo vzťahu k výroku o vine, uvedená skutočnosť nie je jediným kritériom pri úvahách súdu o uložení primeraného a spravodlivého trestu v danom prípade. Pokiaľ sa obžalovaný z tohto dôvodu domáhal aplikácie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, je potrebné vysvetliť, že vyhlásenie viny obžalovanej osoby pred súdom prvého stupňa neznamená obligatórnu povinnosť súdu pri ukladaní trestu aplikovať mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam, hoci súdna prax sa týmto spôsobom vyvinula. Okresný súd však uvedenú skutočnosť neodignoroval, ale ju primerane zohľadnil, t. j. vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania skutku zohľadnil v priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona. V prípade aplikácie aj požadovaného ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu by tak došlo k dvojitému zvýhodneniu obžalovaného pri stanovení výmery trestu z toho istého dôvodu, ktorý postup nie je súladný s Trestným zákonom. Krajský súd sa teda stotožnil s postupom okresného súdu pri zistení prítomnosti poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, avšak je názoru, že táto je zároveň jedinou odôvodnenou poľahčujúcou okolnosťou v danom prípade a zistenie aj poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie jeho spáchania) nebolo zo strany okresného súdu správne a dôvodné, a to najmä pre absenciu úprimného oľutovania spáchania skutku zo strany obžalovaného. Krajský súd poukazujúc na postoj obžalovaného k spáchaniu závažného zločinu počas celého trestného konania dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný násilné konanie voči svojej manželke úprimne neoľutoval. Najskôr popieral spáchanie trestnej činnosti kladenej mu za vinu, neskôr sa čiastočne priznával s výnimkou útoku na poškodenú rôznymi predmetmi nachádzajúcimi sa v domácnosti, a to napriek tomu, že tieto útoky poškodená opätovne popísala aj v konaní pred súdom. Naviac aj z poznatkov o protiprávnej činnosti obžalovaného z minulosti, hoci iba menej závažného charakteru (vo forme priestupkov) bezpochyby vyplýva, že obžalovaný má dlhodobý problém s adekvátnym správaním v spoločnosti v medziach právnych noriem a neschopnosť uvedomenia si,
či kontroly vlastného agresívneho správania. V júni roku 2023 Okresný súd Trenčín dokonca vydal neodkladné opatrenie ukladajúce obžalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do spoločného domu, v ktorom býval s poškodenou, odôvodňujúc uvedené rozhodnutie ochranou života a zdravia poškodenej. Zo záznamov polície je zrejmé, že aj napriek tomuto rozhodnutiu súdu obžalovaný robil rôzne schválnosti a približoval sa k domu.
Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že hoci obžalovaný uznal vinu pred súdom prvého stupňa, dostatočne si neuvedomil škodlivosť a závažnosť svojho konania, a rovnako ani nie je možné bez pochybností konštatovať, že by skutok úprimne oľutoval. Z týchto podrobne rozvedených dôvodov nemohol súd prvého stupňa ani dospieť k rozhodnutiu, že by uloženie trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov a nespojeného s jeho priamym výkonom, t. j. s podmienečným odkladom a probačným dohľadom, ako navrhoval obžalovaný, bolo zákonné a spravodlivé, pretože skutočne, ako na to dôvodne poukázala aj prokurátorka v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu obžalovaného, tu nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, a teda že by vzhľadom na osobu obžalovaného, na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, bolo dôvodné domnievať sa, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Krajský súd je v zhode s názorom súdu prvého stupňa práve opačného názoru, a teda že uloženie najprísnejšieho druhu trestu, teda nepodmienečného trestu odňatia slobody je v prípade obžalovaného dôvodné, primerané a správne.
Obžalovaný v rámci odvolania a v podstate tiež zľahčovania vlastnej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil, tiež uvádzal, že poškodená s ním aktuálne komunikuje, a to telefonicky aj formou návštev, zabezpečuje mu veci osobnej spotreby, a že už terajším výkonom väzby jeho rodina trpí, keďže je nutné splácať hypotekárny úver a plniť si vyživovacie povinnosti, ktoré k deťom obžalovaný má. Ako veľmi správne zareagovala intervenujúca prokurátorka v rámci vyjadrenia k odvolaniu obžalovaného, obžalovaný mal možnosť pracovať aj vo výkone väzby, pričom prácu odmietol a účelovo znova požadoval byť do práce zaradený až krátko pred termínom hlavného pojednávania na súde prvého stupňa. Napokon v rámci porozvodového konania dôjde k majetkovému vysporiadaniu obžalovaného s poškodenou, a teda aj k prerozdeleniu spoločných dlhov. V tejto súvislosti je podstatné uviesť aj to, že obžalovaný si neplnil svoje vyživovacie povinnosti a neprispieval dostatočne na chod rodiny ani v čase, keď nebola jeho osobná sloboda ani možnosť zamestnania žiadnym spôsobom obmedzené. Napokon aj vo výkone trestu odňatia slobody (kde sa obžalovaný nachádza výlučne vlastnou vinou), pokiaľ bude preukazovať úprimný záujem o prácu, má možnosť finančne zabezpečovať svoju rodinu.
Krajský súd na základe dôkladného vyhodnotenia vyššie uvedených skutočností a okolností, majúcich v posudzovanom prípade priamy vplyv na spravodlivú a primeranú výmeru trestu odňatia slobody a v súlade so striktným dodržaním všetkých zásad ukladania trestov podľa § 34 odsek 1 a odsek 4 Tr. zákona rozhodol tak, že v rámci upravenej trestnej sadzby z dôvodu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:0, t. j. v sadzbe 3 roky až 6 rokov 4 mesiace, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, za nezistenia dôvodov na uloženie trestu prísnejšieho, t. j. v strede upravenej trestnej sadzby, resp. pri jej hornej hranici vo výmere 6 rokov 4 mesiace. Obžalovaný má všetky tri odsúdenia z minulosti zahladené a v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, preto ho krajský súd rovnako ako aj okresný súd zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takto uložený trest dostatočne splní preventívnu aj represívnu funkciu trestu, a súčasne vyjadrí aj morálne odsúdenie konania obžalovaného spoločnosťou, keď zároveň odradí potencionálnych páchateľov dopúšťať sa obdobne závažnej násilnej trestnej činnosti na blízkych osobách. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom krajský súd rozhodol pod bodom II. tohto rozsudku o zamietnutí odvolania obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku, pretože nebolo dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.