Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Ek-308-2020.pdf
PDF · 91.75 KB
Case nature
Subarea
5Ek/308/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DIW s.r.o., so sídlom Krásnohorská 8, 851 07 Bratislava-Petržalka, IČO: 44412223, práv. zast.: RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36863360, proti povinnému: K.. A. I., R.. XX.XX.XXXX, T. D. J. R. XXXX/XXA, XXX XX D.-W.O., práv. zast.: MCGA legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36715662, o vymoženie 9.471,58 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 01 Bratislava 214, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému a povinnému náhradu trov n e p r i z n á v a.
III. Súdnemu exekútorovi p r i z n á v a náhradu trov exekúcie vo výške 36,- Eur, ktoré zaväzuje zaplatiť oprávneného v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.02.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 9.471,58 Eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu
- platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 3Up/1714/2019 zo dňa 05.12.2019.
2. Na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu bolo dňa 07.04.2020 vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 01 Bratislava 214.
3. Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu.
4. K návrhu povinného sa vyjadril aj oprávnený, ktorý vo svojom podaní uviedol, že povinný dňa 29.10.2018 spísal vyhlásenie „uznanie záväzku“, ktorým sa zaviazal v plnej miere ručiť za splnenie dlhu pôvodného dlžníka. Skutočnosť, že povinný tento právny úkon označil názvom „uznanie záväzku“ nie je určujúca, nakoľko obsahom vyhlásenia je prejavenie záväzku uspokojiť pohľadávku oprávneného v prípade, ak ju neuspokojí pôvodný dlžník. Na základe predmetného ručiteľského vyhlásenia došlo k vzniku pohľadávky oprávneného voči povinnému, a to konkrétne pohľadávky z titulu ručenia. Povinný navyše pohľadávku oprávneného voči povinnému zabezpečil formou zmenky, ktorú vystavil v rovnaký deň a ako samostatný dokument priložil k ručiteľskému vyhláseniu. Na základe uvedeného mal za to, že pohľadávka oprávneného je pohľadávkou z titulu ručenia, ktorú povinný zabezpečil tým, že vystavil na úplnú hodnotu uvedeného plnenia zabezpečovaciu zmenku, ktorá zabezpečovala splnenie pohľadávky. V zmysle ustanovenia § 166c ods. 1 písm. c) ZKR pohľadávka, ktorou disponuje oprávnený, a na vymoženie ktorej bolo iniciované predmetné exekučné konanie, predstavuje zabezpečenú pohľadávku,
ktorá je v zmysle ZKR nedotknutá oddlžením. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol uznesením, sp.zn. 5Ek/308/2020 zo dňa 11.09.2020 tak, že ho v celom rozsahu zamietol.
6. Proti uvedenému rozhodnutiu povinný v zákonnej lehote podal sťažnosť, o ktorej sudca rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby vo veci opätovne rozhodol.
7. Súd vo veci opätovne rozhodol uznesením, sp.zn. 5Ek/308/2020 zo dňa 23.03.2021 a exekúciu v celom rozsahu zastavil a zároveň priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 36,- Eur, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného.
8. Proti tomuto uzneseniu podal včas sťažnosť oprávnený, o ktorej bolo rozhodnuté tak, že napadnuté uznesenie bolo zrušené a vrátené vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
9. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Súd opätovne preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj vyjadrenie oprávneného a dospel k záveru, že je dôvodný. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 27OdK/26/2019 zo dňa 30.12.2019 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 9/2020 dňa 15.01.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - K.. A. I., R.. XX.XX.XXXX, pričom bol zároveň dlžník zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že účinky vyhlásenia konkurzu voči dlžníkovi - povinnému, začali plynúť dňa 16.01.2020 (t.j. nasledujúci deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu voči dlžníkovi v Obchodnom vestníku). Jedným z účinkov oddlženia fyzických osôb je nemožnosť začatia exekučného konania, resp. zastavenie už prebiehajúceho exekučného konania na majetok dlžníka, za predpokladu, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom došlo k vyhláseniu konkurzu. Uvedené účinky sa však
nevzťahujú absolútne na všetky pohľadávky, ktoré spĺňajú uvedené podmienky. Existuje kategória nárokov, ktoré napriek oddlženiu zostávajú veriteľom dlžníka zachované, pričom tieto nároky sú vymedzené v § 166c ZKR a ktoré zákon definuje ako „nedotknuté pohľadávky“. Spoločným znakom takýchto pohľadávok je skutočnosť, že veriteľ si ich môže ale aj nemusí uplatniť prihláškou do konkurzu a v prípade, že tak neurobí pohľadávka sa nestáva nevymáhateľnou, veriteľ tak svoj právny nárok nestráca a môže sa domáhať vymoženia svojej pohľadávky aj prostredníctvom exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že ak ide o jednu z taxatívne určených pohľadávok, nemá prípadné vyhlásenie konkurzu a rozhodnutie o oddlžení vplyv na už vedené exekučné konanie. Vzhľadom na uvedené bolo teda nutné zistiť, či pohľadávka oprávneného je alebo nie je nedotknutou pohľadávkou podľa § 166c ZKR.
15. Súd je však pri rozhodovaní vždy povinný riadne a dostatočne zistiť skutkový stav, či už na základe tvrdení účastníkov konania, predložených dôkazov, resp. prípadného ďalšieho dokazovania, a preto bolo aj v tomto prípade nutné pred samotným skúmaním charakteru pohľadávky z pohľadu ZKR (či sa jedná alebo nejedná o zabezpečenú pohľadávku) ustáliť skutkový stav, pričom súd podrobil skúmaniu aj spisový materiál konania 3Up/1714/2019, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo. Za týmto účelom súd preskúmaval okrem listín priložených v spise predmetného exekučného konania aj spisový materiál základného konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný a na základe dôkazov tvoriacich súčasť vyššie uvedeného spisu zistil, že oprávnený sa žalobou doručenej súdu dňa 13.11.2019 domáhal vydania platobného rozkazu voči povinnému, pričom v žalobnom návrhu uviedol, že obchodná spoločnosť DS Class, s.r.o., t.č. Kahaj Solutions s.r.o. vytvorila u oprávneného celkovo 16 objednávok, predmetom ktorých bolo dodanie v nich bližšie špecifikovaného tovaru a služieb. Na základe predmetných objednávok vystavil oprávnený faktúry na celkovú sumu 9.471,58 Eur, ktoré dlžník DS Class, s.r.o neuhradil. Dňa 31.10.2018 oprávnený uzavrel s konateľom a spoločníkom vyššie uvedenej spoločnosti K.. A. I. dohodu o pristúpení k záväzku, v ktorej sa zaviazal uhradiť predmetný dlh dlžníka a to do 15 dní od doručenia výzvy veriteľa. Okresný súd Banská Bystrica následne o návrhu oprávneného rozhodol tak, že vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal K.. A. I. uhradiť oprávnenému DIW s.r.o., sumu vo výške 9.471,58 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 08.03.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 916,98 Eur a to všetko do 15 dní od doručenia rozhodnutia.
16. Ustálením skutkového stavu, na základe ktorého došlo k judikovaniu vymáhanej pohľadávky oprávneného, mal súd za preukázané, že pohľadávka oprávneného voči povinnému vznikla z titulu kúpnej zmluvy, resp. kúpnych zmlúv (objednávok) uzavretých medzi oprávneným a dlžníkom DS Class, s.r.o., t.č. Kahaj Solutions s.r.o. a následných vystavených faktúr, pričom povinný v tomto exekučnom konaní K.. A. I. ako spoločník a konateľ uvedenej spoločnosti na základe dohody zo dňa 31.10.2018 dobrovoľne pristúpil k predmetnému záväzku a stal sa spoludlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. V zmysle § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi, pričom však pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžaduje a ide teda o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka. Záväzok povinného voči oprávnenému tak nevznikol z titulu ručenia, ako to uvádza oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie, ale z titulu kúpnych zmlúv (objednávok) uzavretých medzi ním a obchodnou spoločnosťou DS Class, s.r.o., t.č. Kahaj Solutions s.r.o., kde k tomuto záväzku pristúpil K.. A. I. ako solidárny dlžník. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade nejde o 2 samostatné záväzky medzi oprávneným a pôvodným dlžníkom DS Class, s.r.o., t.č. Kahaj Solutions s.r.o. a medzi oprávneným a pristupujúcim dlžníkom K.. A. I. ale ide o jeden a ten istý záväzkový vzťah, kde sú obaja dlžníci zaviazaný spoločne a nerozdielne (pasívna solidarita), pričom oprávnený môže požadovať jeho splnenie od ktoréhokoľvek z nich. Predmetný záväzok medzi oprávneným a spoludlžníkmi tak v tomto prípade už ďalej nie je zabezpečený žiadnym zabezpečovacím inštitútom a preto takáto pohľadávka nespadá do kategórie pohľadávok nedotknutých oddlžením v zmysle § 166c ZKR, t.z. že nie je možné takúto pohľadávku vymáhať v exekučnom konaní.
17. Súd ďalej uvádza, že aj ak by došlo k vzniku záväzku medzi oprávneným a povinným K.. A. I. na základe ručiteľského vyhlásenia zabezpečeného zmenkou, nejednalo by sa nedotknutú pohľadávku. Podľa existencie zabezpečenia sa pohľadávky delia na pohľadávky zabezpečené a nezabezpečené. Rozlišovanie pohľadávok podľa tohto kritéria má význam v konkurznom konaní pre určenie majetku a výťažku, ktorý sa použije na uspokojenie pohľadávok veriteľov, a pre oprávnenia veriteľov pri správe
a speňažovaní majetku. Veritelia, ktorí majú pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom, majú právo na to, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku zo speňaženia toho majetku, ktorým bola pohľadávka zabezpečená. Nie však každý zabezpečovací inštitút sa považuje za zabezpečovacie právo podľa ZKR. Uvedený zákon v ustanovení § 8 obsahuje taxatívny výpočet zabezpečovacích práv a to záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva, zabezpečovací prevod pohľadávok a iné práva, ktoré majú podobný obsah a účinky, pričom podľa názoru oprávneného zabezpečovaciu zmenku možno subsumovať pod poslednú uvedenú kategóriu a teda pod iné práva s podobným obsahom a účinkami. S týmto názorom však nemožno súhlasiť, nakoľko posledná kategória zabezpečovacích práv bola do ustanovenia zaradená pre prípady, ak by si v konkurznom konaní svoje pohľadávky uplatnil aj zahraničný veriteľ. V takomto prípade by jeho pohľadávky mohli vzniknúť podľa cudzieho práva a boli by zabezpečené takým právnym inštitútom, ktorý náš právny poriadok nepozná a práve z tohto dôvodu ZKR medzi zabezpečovacie inštitúty zaradil aj „iné práva.“ Ak by bolo úmyslom zaradiť pod túto kategóriu aj všetky ostatné zabezpečovacie inštitúty ako ručenie, zmenka. atď. nebolo by zrejme zo strany zákonodarcu rovnako potrebné zaradiť do predmetného zákona definíciu zabezpečovacieho práva s explicitným vymedzením jednotlivých akceptovaných právnych nástrojov zabezpečenia pohľadávok. Rovnako všetky vymedzené zabezpečovacie prostriedky majú odlišní charakter ako zmenka, spočívajúci v zaistení určitého konkrétneho majetku dlžníka (veci, práva či inej majetkovej hodnoty), ktorý sa následne v konkurznom konaní speňaží a tvorí oddelenú podstatu, z ktorej bude uspokojený zabezpečený veriteľ. Naopak zmenka je len „prísľubom“ dlžníka, že zaplatí určitú pohľadávku veriteľa, pričom dlžník ručí za splatenie v nej uvedenej sumy celým svojím majetkom. Napokon tiež zo samotného textu ZKR možno tiež logicky vyvodiť, že zmenka nie je zabezpečovacím právom, keďže samotnú pohľadávku zo zmenky podpísanej pred rozhodným dňom považuje zákon za pohľadávku vylúčenú z uspokojenia podľa § 166b ZKR a teda za pohľadávku nevymáhateľnú, pričom pri ostatných inštitútoch vymedzených v § 8 ZKR takéto následky nenastávajú.
18. Na základe vyššie uvedeného mal súd teda za preukázané, že vymáhaná pohľadávka oprávneného vznikla ešte pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (rozhodným dňom), pričom nespadá pod ustanovenie § 166c ZKR, z čoho vyplýva, že sa v tomto prípade jedná o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť len v konkurze a táto skutočnosť má za následok okrem iného aj zastavenie prebiehajúceho exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci nemalo byť poverenie pre súdneho exekútora vôbec vydané ale naopak, súd mal návrh už v štádiu jeho posudzovania zamietnuť podľa § 53 ods. 3 písm. b), nakoľko sa ním oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky, ktorá nemôže byť postihnutá núteným výkonom rozhodnutia.
19. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že neboli splnené zákonné podmienky pre vedenia konania a preto o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
20. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 197 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 22. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 23. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
24. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z.z Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
25. Podľa § 21 ods. 2 prvej vety Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
26. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
27. Nakoľko došlo k zastaveniu exekúcie a to ešte v zákonnej 15 dňovej lehote na podanie návrhu na zastavenie, patrí súdnemu exekútorovi v zmysle vyššie citovaných ustanovení náhrada paušálnych výdavkov vo výške 30,- Eur + 20 % DPH, t.j spolu vo výške 36,- Eur. Súd zaviazal na ich úhradu oprávneného, ako účastníka, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že si v konaní uplatnil pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze a teda jeho návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný dôvodne, pričom sám tento návrh podal s chybou, pre ktorú bolo potrebné exekúciu zastaviť. Rovnako nepriznal súd náhradu trov oprávnenému, nakoľko bol v konaní procesne neúspešný. Náhradu trov taktiež nepriznal povinnému, keďže si ich vo svojom návrhu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.