Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Csp-95-2020.pdf
PDF · 138.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/95/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobkyne: O. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX J. R. P. zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeným JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie 150,- eur zamieta.
III. Súd žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala dňa XX.X.XXXX na súd žalobu, ktorou navrhla, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 300,- eur a nahradiť jej trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. V žalobe uviedla, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XCsp/XXX/XXXX si uplatňovala voči žalovanému nárok na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v ktorom bola v postavení spotrebiteľky úspešná. Okresný súd H. rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX žalobe v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovel, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v N. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
Žalobkyňa z odôvodnenia rozsudku o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uviedla:
„Z vymedzenia zmluvnej podmienky ktorej určenia neprijateľnosti sa žalobkyňa domáha a zo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, z prebiehajúcich súdnych konaní vedených proti žalovanému je súdu známe, že sa jedná o zmluvnú podmienku v zmysle ktorej si voči žalobkyni uplatnil nárok na zaplatenie poplatku vo výške 2/3 z poskytnutého úveru. Zmluvná podmienka však v takomto znení používaná zo strany žalovaného už bola rozhodnutiami súdov, a to nie len prvoinštančných, ale súdov odvolacích, určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu na úkor spotrebiteľa a to v zmysle v tom čase platných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Administratívny poplatok vo výške 2/3 zo sumy 68,- eur, t. j. 45,33 eur, vo vzťahu k samotnej výške poskytnutého úveru 100,- eur predstavuje viac ako 45 % samotného úveru. Súd je toho názoru, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd dojednanie o uvedenom poplatku vyhodnotil ako neplatné aj z dôvodu rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona. Obchádzanie zákona vidí súd v tom, že dojednaním tak vysokého poplatku, vo výške cca 45 % poskytnutého úveru, nie je ničím iným ako snahou obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a zároveň má spôsobiť neúmerne navyšovanie úveru. Z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je zrejme, že dojednanie úrokov v neprimeranej výške bolo a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Taktiež je zrejmé, že takýto poplatok značne prevyšuje náklady, ktoré má žalovaný s vypracovaním a uzatvorením zmluvy, a preto je takýto poplatok neprimeraný a aj z tohto dôvodu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd je preto toho názoru, že poplatok, ktorému zodpovedajú 2/3 nákladov na vypracovanie a uzatvorene Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tou spojenou spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.“
Ďalej žalobkyňa poukázala na ust. § 3 ods. 5 veta tretia a ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie, ktoré má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže žalobkyňa je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, došlo k splneniu hypotézy vyššie citovanej právnej normy a preto požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur. K otázke rozsahu porušenia spotrebiteľského práva žalobkyňa uviedla, že táto je definovaná rozsudkom v základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. XCsp/XXX/XXXX a jeho odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej a preto nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenia tento rozsah ani rozširovať ani zužovať.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila rozsudok Okresného súdu H. sp. zn. XCsp/XXX/ XXXX zo dňa XX.X.XXXX a rozsudok Krajského súdu v N. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.
4. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa XX.X.XXXX.
5. Žalovaný podal k žalobe vyjadrenie doručené súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa názoru žalovaného ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov je potrebné vykladať reštriktívne a pri rozhodovaní o jeho priznanie je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Priznanie finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného právach v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení.
Žalovaný má za to, že predmetné rozhodnutie súdu, ktoré uvádza žalobca majú dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Žalovaný považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadne priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva.
Podľa žalovaného je dôležitý gramatický výklad slova „primerane“. Krátky slovník slovenského jazyka príslovku primerane spája so slovom vhodne. Takisto synonymický slovník slovenčiny spája slovo primerane s významom vhodne, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým spôsobom. Slovník slovenského jazyka z rokov 1959-1968 vykladal pojem prídavného mena „primeraný“ ako hodiaci sa do nejakých okolností, do istého prostredia; vhodný, príhodný, náležitý.
Žalovaný má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na prechádzajúce konanie neprimerane prísne. Žalovaný je ďalej toho názoru, že žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách, ako peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Žalobkyňa bola vo svojich konaniach úspešná, a preto už raz došlo k náprave porušeného práva.
Žalovaný žiada súd, aby pri posudzovaní žalobcom uplatneného práva posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobkyne a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobkyne, ktorý sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sama konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom Zmluvy, bola oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobkyňa svojim podpisom na zmluve ďalej prehlásila, že si zmluvu prečítala, že ju uzatvorila vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok.
Za spornú považuje žalovaný aj výšku požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa nijako relevantne neodôvodnila výšku požadovaného finančného zadosťučinenia (odhadom určené), ktoré určite nie je primerané a čo teda považuje za primeranosť.
Žalovaný uvádza, že ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je zákonným ustanovením s relatívne vágnou hypotézou. Predpoklady priznania finančného zadosťučinenia sú 1. porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej ZoS a osobitnými predpismi, 2. úspešné uplatnenie porušeného práva alebo povinnosti, 3. primeranosť zadosťučinenia a 4. zodpovedná osoba, ktoré musia byť naplnené kumulatívne
V zákone nie je bližšie konkretizované podľa akých kritérií sa má posudzovať, či je priznanie finančného zadosťučinenia primerané. Účelom predmetného ustanovenia je často deklarovaná generálna prevencia, ponímaná najčastejšie ako prostriedok zamedzenia zneužívania silnejšieho postavenia dodávateľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia však nemá a nesmie slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho záväzkovo - právneho vzťahu. Žalovaný žalobkyňu nijakým spôsobom nenútil vstúpiť do záväzkovo - právneho vzťahu a vo väčšine prípadov mu umožní sa so zmluvnými dojednaniami oboznámiť. Skutočnosť, že spotrebiteľ (žalobkyňa) neprejavuje absolútne žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich obsah nemôže byť automaticky na ujmu dodávateľa. Primerané finančné zadosťučinenie ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry nesleduje reparačnú funkciu, tak ako je to v prípade náhrady škody.
Ďalej žalovaný poukazuje, že primerané finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať žalobkyňu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobkyni a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti (v zmysle generálnej prevencie). Podľa žalovaného priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu, t. j. aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. Práve naopak, takýto postup v aplikačnej praxi súdov by mal za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc bezhraničnej ochrane súdov, bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok.
V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma sa do popredia dostáva kompenzačná funkcia (restitutio in integrum), t. j. navrátenia do predošlého stavu. V danom prípade bolo žalobkyni priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať. Žalobca vo svojom vyjadrení citoval komentár k Obchodnímu zákonníku, tiež citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky.
Žalovaný považuje konanie žalobcu formou podania žaloby na priznanie finančného zadosťučinenia za neadekvátne okolnostiam, nakoľko žalobkyňa mala možnosť brániť sa už v počiatkoch kontraktačného postupu a napriek tomu bola absolútne ľahostajná. Žalobkyňa sa teda mohla brániť primerane aj iným spôsobom, než zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného konania.
6. K vyjadreniu žalovaného doručila súdu vyjadrenie žalobkyňa, v ktorom poukázala na inštitút primeraného finančného zadosťučinenia vo všeobecnosti a tiež s poukazom na jeho začlenenie v spotrebiteľskom práve, ktoré je založené na myšlienke ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany pred obratnosťou obchodníkov. Spotrebiteľ z dôvodu svojej neskúsenosti, či neznalosti nie je schopný konkurovať vyškoleným a skúseným profesionálom ovládajúcim techniky moderného obchodu. S poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. žalobkyňa uviedla, že súd sa má zaoberať tým, či je splnená hmotnoprávna podmienka priznania nároku na primerané finančné zadosťučinenie, teda či bol spotrebiteľ v spotrebiteľskom spore úspešný a v tomto prípade to znamená, že súd sa má zaoberať, tým či žalobkyňa bola v súdnom konaní pred Okresným súdom H. sp. zn. XCsp/XXX/XXXX úspešná, a čím je tento jej úspech vyjadrený z hľadiska jeho kvantity a kvality. Ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je potrebné vykladať podľa jeho znenia a nie podľa analógii, ktoré sú na mieste v právnej úprave iných inštitútov.
S poukazom na vývoj právnej úpravy primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyňa uviedla, že v znení zákona účinného od X.X.XXXX právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Žiadne matematické, psychologické, sociálne, či zdravotné, ani iné úvahy, ktoré by dávali do pomeru, ktorý z účastníkov bol z komplexu vzájomných právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich práv a povinností viac alebo menej poškodený, vôbec do úvahy neprichádzajú, a to ani snahou o využitie inštitútu dobrých mravov. Zo zákona nevyplýva, aby spotrebiteľ dokazoval akúsi intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého následku spotrebiteľa, ako ho pociťoval a prežíval a podobne. Spotrebiteľ má teda podľa zákona tvrdiť a dokazovať len to, že na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi a nič iné. Spotrebiteľ tiež nedokazuje výšku primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá je určovaná voľnou úvahou súdu, ktorá nemôže byť svojvôľou a ani jej paušalizáciou. Podľa žalobkyne jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku vyjadrená v peniazoch, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobí alebo mienil spôsobiť porušením spotrebiteľského práva a predovšetkým z tohto objektívneho kritéria by mal súd pri úvahe o jeho výške vychádzať.
Žalobkyňa poukázala na trend v rozhodovacej praxi, keď prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali primerané finančné zadosťučinenie práve vo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením sa dodávateľa alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľa obohatiť, uplatnená. Vzhľadom na mizivé účinky ukladania primeraného finančného zadosťučinenia, podľa žalobkyne by logicky mal nasledovať trend nie jeho znižovania, ale jeho zvyšovania, pričom osobitne to bolo namieste tam, kde sa dodávateľ reálne na úkor spotrebiteľa obohatil a na to, aby bezdôvodné obohatenie vydal, musel spotrebiteľ absolvovať niekoľkoročné súdne konanie.
Podľa žalobkyne primerané finančné zadosťučinenie je svojou podstatou obohatením spotrebiteľa na úkor dodávateľa ako odmena za úspech v spotrebiteľskom spore a na strane druhej ako trest postihujúci dodávateľa za porušovanie spotrebiteľského práva.
Žalobkyňa k svojej argumentácii predložila - uznesenie KS N. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok KS N. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok KS N. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudok KS U. sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudok KS U. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudok NS SR sp., zn. XCdo/XXX/ XXXX zo dňa XX.X.XXXX.
7. Žalovaný v následnom vyjadreniu poukázal na predošlé vyjadrenie, pričom zdôraznil, že konanie žalobkyne formou žaloby na priznanie finančného zadosťučinenia nie je adekvátne okolnostiam a žalobkyňa sa mohla brániť primerane aj iným spôsobom, než zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného konania. Domáhanie sa žalobkyňou primeraného finančného zadosťučinenia nezodpovedá podľa žalovaného požiadavke všeobecnej spravodlivosti a nie je ani primerané.
8. Súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, ktorého sa nezúčastnil žalovaný, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, a to z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň súhlasil, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá, pričom v prípade úspechu v konaní XCsp/XXX/XXXX podľa rozhodnutia súdu zo dňa XX.X.XXXX, ktorým jej bol priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 68,- eur, z údajov, ktoré mal dostupné vo svojom spisovom materiály mu vyplynulo, že v tejto časti žalobkyňa nežiadala od žalovaného primerané finančné zadosťučinenie. V záverečnom zhrnutí dodal, že ak by použil terminológiu trestného práva, je zrejmé, že žalovaný je v týchto veciach absolútny recidivista, aj vzhľadom na trvanie predchádzajúceho konania XCsp/XXX/XXXX, ktoré sa viedlo v podstate 4 roky, je zrejmé, že dochádzalo z jeho strany k akejsi šikane voči spotrebiteľom, keďže z ustálenej rozhodovacej praxe je zrejmé, že žalovaný nemohol byť v konaniach úspešný, keďže súdy vo viacerých veciach, kde žalovaný vystupoval, judikovali neprijateľnosť zmluvných podmienok.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa rozhodnutiami vydanými súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom vo veci vedenej pod sp. zn. XCsp/XXX/XXXX predloženými žalobkyňou so žalobou a s písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 68,- eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V tejto veci bol vyhlásený rozsudok dňa XX.X.XXXX, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 68,- eur s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a náhradu trov konania priznal žalobkyni voči žalovanému v rozsahu 50%. Proti tomu rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ale aj žalovaný. Odvolací súd rozsudkom č. k. XCo/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX potvrdil rozsudok čo do vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 68,- eur a výroky, ktorým bola čiastočne žaloba zamietnutá, a o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudkom č. k. XCsp/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, z XX.XX.XXXX, uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 10., o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všeobecnou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
12. Z písomného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva vo veci sp. zn. XCsp/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 100,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 168,- eur v 6 splátkach vo výške 28,- eur a zaplatiť poplatok vo výške 68,- eur, pričom platnosť prvej splátky bola dňa XX.XX.XXXX. V zmluve podľa zistenia súdu prvej inštancie nebola uvedená výška ročnej úrokovej sadzby, RPMN, priemerná výška RPMN, konečná splatnosť úveru. Podľa bodu 10. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, dlžník uznal dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaviazal sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené v na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavovala dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňali náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Súd prvej inštancie vyhlásený rozsudok zdôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľskú zmluvu. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd prvej inštancie poukázal, že zmluvná podmienka, v zmysle ktorej si žalovaný mohol voči žalobkyni uplatniť nárok na zaplatenie poplatku vo výške 2/3 z poskytnutého úveru už bola rozhodnutiami súdov, a to nie len prvoinštatnčných, ale súdov odvolacích, určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu na úkor spotrebiteľa a to v zmysle v tom čase platných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tiež poukázal na ustanovenia na ustanovenia Občianskeho zákonníka ( § 52, § 53, § 54), na ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 3, § 8 ods. 3 a 4) a na čl. 3 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa XX.X.XXXX bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, ktorý namietal, že nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O odvolaní žalovaného rozhodoval Krajský súd v N. rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V odôvodnení odvolací súd uviedol, že uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 10 týkajúcej sa administratívneho poplatku považuje za nedôvodnú, keďže pri posudzovaní dojednaných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a pri posudzovaní ich obsahu v prípade ich pochybnosti platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa odvolacieho súdu nešlo o rozhodnutie záväzné erga omnes teda pre iných účastníkov spotrebiteľských zmlúv, ktoré majú rovnakú alebo obdobnú zmluvnú podmienku, ale predmetom konania bol právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX. Len rozhodnutia v rámci konaní o abstraktnej kontrole spotrebiteľských veciach predstavujú záväznosť pre každého, t. j. erga omnes, lebo vo všeobecnosti platí, že rozsudok súdu v spore o súkromnoprávnom nároku má účinky len inter partes, t. j. len voči stranám konkrétneho sporu. Odvolací súd zdôraznil, že výška administratívneho poplatku v rozsahu 68,- eur spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a nepredstavuje skutočné plnenie poskytnuté žalobkyni ako spotrebiteľke z dôvodu jej neprijateľnosti.
14. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
Právny stav
15. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
18. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Posúdenie veci súdom
19. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Predpokladmi pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z. z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov prijatých na ochranu spotrebiteľov.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenal, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.9.2016). Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.
21. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd tiež poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
22. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XCsp/XXX/XXXX si žalobkyňa úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľ a súd prvej inštancie po odvolaní žalobkyne vyhovel aj tej časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V prejednávanej veci išlo o spotrebiteľský vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
23. Podľa názoru súdu nemôže obstáť námietka žalovaného, že žalobkyňa konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy. Žalovaný sa snaží takto zbaviť zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku, keďže zmluvné podmienky vypracovával a predkladal žalovaný a je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho. Na tomto mieste súd považuje uviesť, že bol to práve žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou a koncipoval obsah formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom použil neprijateľné podmienky a zároveň v nej neuviedol všetky náležitosti vyžadované zákonom, pričom žalobkyňa ako spotrebiteľ obsah uzavretých zmlúv v ich podstatných častiach ovplyvniť nemohol.
24. Žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Pre súd je zrejmé, že spotrebiteľ nie je ten, kto prichádza za poskytovateľom úverov s písomným návrhom zmluvy. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov a preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Krajský súd v N. vo viacerých svojich rozhodnutiach poukázal na to, že doposiaľ nebola prekonaná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie o existencii nezanedbateľného nebezpečenstva, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej uzatvárania (porov. spojené prípady C-240 až 244/98).
25. Súd v tejto veci ustaľuje, že žalobkyňa preukázala, že úspešne ako spotrebiteľ uplatnil porušenie práva a povinnosti ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi, pretože v súdnom konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. XCsp/XXX/XXXX bolo konštatované porušenie povinnosti žalovaného, ktorý použil neprijateľnú podmienku vyhodnotenú podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka ako neplatnú v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa spočívajúcu v administratívnom poplatku vo výške závislej od výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré spôsobilo priamu finančnú ujmu spotrebiteľovi vo výške 68,- eur, čo mal súd za preukázané, keďže žalovaný bol rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX zaviazaný na zaplatenie tejto sumy žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia. Na odstránenie tohto nepriaznivého stavu musela žalobkyňa absolvovať súdne konanie, v ktorom sa úspešne domohla práva na vrátenie týchto finančných prostriedkov a navyše po odvolacom konaní sa domohla aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky koncipovanej žalovaným.
27. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu, pričom nie sú stanovené žiadne kritéria pre určovanie jeho výšky. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Súd tiež poukazuje, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že primerané finančné zadosťučinenie je v podstate odmena pre spotrebiteľa, že poukázal a úspešne sa domohol súdnej ochrany proti dodávateľovi, a tiež trestom pre dodávateľa, ktorý voči spotrebiteľovi sa dopustil porušenia práva alebo povinnosti.
28. V tomto smere súd upriamuje pozornosť na rozhodovaciu prax Krajského súdu v N., podľa ktorej pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadňuje aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pritom na to, že aj vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok Krajského súdu v N. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v N. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Krajského súdu v N. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.)
29. Súd je tiež aj toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. V dôsledku konania žalovaného žalobkyňa musela chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Súd tiež pripomína, že žalobkyňa nebola jediným spotrebiteľom, ktorý sa domáhal či už vydania bezdôvodného obohatenia alebo určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky (rozsudky všeobecných súdov zverejnené na portáloch slov-lex.sk alebo na Ministerstva spravodlivosti SR), a teda aj žalovaný, ak by dobrovoľne upustil od nedovoleného konania a prejavil voči svojim klientom čestnosť a snahu napraviť protiprávny stav, k súdnym konaniam vedených zo strán spotrebiteľov by vôbec nemuselo dochádzať.
30. Žalobkyňa svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila len svojou úspešnosťou v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej práv ako spotrebiteľky. Žalobkyňa neuviedla, či konanie žalovaného a následné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia ako aj určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok súdnou cestou viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v súkromnom a spoločenskom živote. Pri neexistencii kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj na vyššie uvedené skutočnosti, tak súd prihliadal najmä na výšku žalovaným získané bezdôvodné obohatenie, na výšku poplatku určeného ako neprijateľná zmluvná podmienka, tiež na priebeh súdneho konania vo veci vedenej tunajším súdom po sp. zn. XCsp/XXX/XXXX s poukazom najmä na obranu žalovaného, a za primerané okolnostiam súd považuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150,- eur. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 150,- eur súd žalobu zamietol.
31. Súd je presvedčený, že priznaná suma zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobkyňa sa v dôsledku konania žalovaného domohla ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa, pričom čelila taktiež aj odvolaciemu konaniu, keďže žalovaný jej právo neuznával a prvostupňový rozsudok napadol odvolaním. Porušenie práva žalobkyne nielenže bolo spôsobilé privodiť ujmu ako spotrebiteľovi, ale takúto ujmu aj privodilo, čo na strane žalobkyne znamenalo v tomto období ekonomickú ujmu minimálne v nemožnosti týmito finančnými prostriedkami nakladať. Naviac jediným zákonným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti, zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola vôbec spôsobená ujma. S poukazom na uvedené okolnosti súd nepochybuje, že výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobkyni - spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.
K trovám konania
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Vo vzťahu o výroku o trovách konania súd v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobkyne rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Podľa tohto článku v spojení s citovanými ustanoveniami môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je aj prípad prejednávanej veci.
34. „Nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože nemožno ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Žalobcu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu (alebo od znaleckého posudku). Žalobcovi teda bude priznaná náhrada trov konania z prisúdenej sumy, avšak v plnej výške“ (pozri Števček, M., Ficová S., a Baricová, J. a kol.: Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 926)
35. Podľa rozhodovacej praxe Krajského súdu v N. konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. (pozri rozsudky Krajského súdu v N. napríklad sp. zn. XXCo/XX/ XXXX zo dňa XX.X.XXXX, XXCV. zo dňa XX.X.XXXX, XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX)
36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobkyni ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CSP podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.