Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14S-39-2020.pdf
PDF · 153 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného : JUDr. Ján Tkáč, advokát, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO : 52 701 450, proti žalovanému: Okresný úrad Senica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Vajanského 17/1, 905 01 Senica, za účasti ďalších účastníkov konania : 1/ Pri Mlyne 4, s.r.o., so sídlom Pribylinská 2, 831 04 Bratislava, IČO : 50 841 629, právne zastúpený : Mgr. Andrej Maar, advokát, so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, 2/ Pri Mlyne 1, s.r.o., so sídlom Pribylinská 2, 831 04 Bratislava, IČO : 50 841 653, 3/ Pri Mlyne 2, s.r.o., so sídlom Pribylinská 2, 831 04 Bratislava, IČO : 50 841 696, 4/ Pri Mlyne 3, s.r.o., so sídlom Pribylinská 2, 831 04 Bratislava, IČO : 50 841 670, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-SE-OCDPK-2020/001049-003 zo dňa 24.03.2020, t a k t o
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Ďalším účastníkom konania 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Stavebník, Pri Mlyne 4, s.r.o., so sídlom Pribylinská č. 2, 831 04 Bratislava, IČO: 50 841 629 podal dňa 17.04.2019 žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením na stavbu stavebného objektu: "Bytové domy "Pri Mlyne" na Čulenovej ulici v Skalici - bytový dom 4, komunikácie a spevnené plochy" umiestnenej na pozemkoch parc. č. 998/23, 998/22 a 998/25 registra "C" v k.ú. D. (ďalej aj ako len „predmetná stavba“). Na predmetnú stavbu bolo vydané stavebné povolenie dňa 18.8.2017 pod č. 1707/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2017. Stavebným povolením bola povolená stavba: Bytové domy „Pri Mlyne“ na Čulenovej ulici v Skalici - bytový dom 4 - komunikácie a spevnené plochy na pozemkoch parcela č. 998/22, 998/23 a 998/25, katastrálne územie : D., pričom na uskutočnenie stavby boli určené konkrétne podmienky vrátane podmienok stanovených Okresným úradom Skalica, odborom starostlivosti o životné prostredie vo vyjadrení zo dňa 04.05.2017 a rovnako boli určené podmienky zabezpečujúce ochranu rozvodných sietí, ochranu a výstavbu zelene, úpravu staveniska a podobne.
2. Stavebník po prehodnotení optimalizácie spevnených plôch s ohľadom na využívanie CO krytu a počtu bytov v bytovom dome 4, požiadal o zmenu stavby pred dokončením. Predmetom žiadosti o zmenu stavby pred dokončením bola úprava pôvodne povoleného počtu 26 parkovacích miest na 31 parkovacích miest, úprava šírky a rozmiestnenia chodníkov a spevnených plôch v dotknutom území.
3. Stavebný úrad preskúmal žiadosť o povolenie zmeny stavby v zmysle § 68 ods. 2 a § 11 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej aj ako len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“), pričom zistil, že predložené doklady nie sú dostatočné k riadnemu posúdeniu žiadosti z hľadísk sledovaných v konaní o zmene stavby pred dokončením a preto stavebný úrad dňa 23.04.2019 konanie prerušil a vyzval stavebníka na doplnenie potrebných dokladov (súhlasné stanovisko ku konaniu o zmene stavby od ORHZZ Skalica, OÚ Skalica - odbor starostlivosti o životné prostredie, OR PZ Okresný dopravný inšpektorát v Skalici a Mesta Skalica ako príslušného orgánu miestnej štátnej správy vo veciach miestnych a účelových komunikácií; posúdenie projektovej dokumentácie s navrhovanými zmenami Technickou inšpekciou a.s.; súhlas autora pôvodnej projektovej dokumentácie AZ ateliér, s.r.o., Trnavská 28, Bratislava k spracovaniu projektovej dokumentácie zmeny stavby novou spoločnosťou resp. oprávnenou osobou; 2 x projektovú dokumentáciu zmeny stavby spracovanú oprávnenou osobou; pôvodnú overenú projektovú dokumentáciu - časť dotknutú navrhovanými zmenami a písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok určených v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní /Rozhodnutie OÚ Skalica, č. OU-SI- OSZP-2019/000143-021 zo dňa 6.3.2019/).
4. Dňa 7. mája 2019 doručil žalobca vyjadrenie, ktorými uplatnil konkrétne podmienky k stavebnému povoleniu na ochranu práv a zákonom chránených záujmov podľa § 66 ods. 3 písm. b), resp. ods. 4 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“) a podľa § 10 ods. 1 písm. e) vyhlášky 453/2000 Z. z. a záverom požiadal s poukazom na ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „správny poriadok“) o doručenie elektronickej kópie spisu (skenu) resp. jeho častí v rozsahu týkajúcom sa uplatnených námietok, tieto časti bližšie špecifikoval ako a) koordinačná situácia, b) sprievodná správa, c) písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok z rozhodnutia EIA spolu so stanoviskom príslušného orgánu podľa § 140 ods. 2 stavebného zákona, d) preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity, e) sprievodná správa týkajúca sa odpadového hospodárstva a jeho zabezpečenia.
5. Dňa 02.08.2019 boli potrebné doklady od stavebníka doplnené. Stavebný úrad následne dňa 14.8.2019 oznámil aj verejnou vyhláškou účastníkom konania a dotknutým orgánom štátnej správy začatie konania o zmene stavby pred dokončením. Súčasne účastníkom konania oznámil, že upúšťa v zmysle § 61 ods. 2 stavebného zákona od miestneho zisťovania a ústneho konania a zároveň poučil účastníkov konania a dotknuté orgány štátnej správy, že môžu svoje námietky a pripomienky k návrhu uplatniť najneskôr do 18.09.2019 s tým, že inak sa k nim nebude prihliadať. V rámci konania o zmene stavby pred dokončením boli stavebným úradom zabezpečené stanoviská a rozhodnutia dotknutých orgánov.
6. Mesto Skalica, ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie a účelové komunikácie (ďalej aj ako len „špeciálny stavebný úrad“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) podľa § 120 stavebného zákona a § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov na základe zabezpečených záväzných stanovísk dotknutých orgánov a ich vzájomného súladu, posúdil vyjadrenia účastníka konania a v zmysle § 120 ods. 2 stavebného zákona na základe záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona zo dňa 12.09.2019 č. SÚ-2019/1418 vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí, povolil rozhodnutím č. SÚ-2019/1418 zo dňa 20.09.2019 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením“) zmenu predmetnej stavby pred dokončením. Rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením z dôvodu zmeny počtu bytov, využitia a návrhu CO krytu stavby "Bytové domy "Pri Mlyne na Čulenovej ulici v Skalici - bytový dom 4", došlo k úprave pôvodne povolených parkovacích miest (26) na 31, úprave šírky a rozmiestnenia chodníkov a spevnených plôch v dotknutom území. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa špeciálny stavebný úrad zaoberal vyhodnotením spôsobu zapracovania podmienok určených v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní zo dňa 6.3.2019 č. OU-SI-OSZP-2019/000143-021 stavebníkom a doručenými záväznými stanoviskami a vyjadreniami
dotknutých orgánov, ktorých podmienky boli zakomponované v uložených podmienkach zmeny stavby. Posúdil námietky a pripomienky Združenia domových samospráv (žalobcu) zo dňa 07.05.2019, s ktorými sa riadne vysporiadal. Opodstatnené námietky prijal a neopodstatnené zamietol, čo bolo v rozhodnutí zdôvodnené.
7. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. Okresný úrad Senica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako odvolací orgán po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a oboznámením sa s kompletným spisovým materiálom v celom rozsahu vydal rozhodnutie č. OU-SE-OCDPK-2020/001049-003 zo dňa 24.03.2020 (ďalej len ako „napádané rozhodnutie“). V napadnutom rozhodnutí, sa po opísaní priebehu konania a odvolacích námietok vyjadroval k jednotlivým odvolacím bodom žalobcu a napokon dospel k názoru, že zo strany prvostupňového správneho orgánu Mesta Skalica ako špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych ani procesnoprávnych predpisov, tento konal v súlade s nimi, a preto nebol dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. S poukazom na uvedené, prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci špeciálnemu stavebnému úradu na ďalšie konanie a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Žalobca súčasne požiadal o nariadenie pojednávania.
9. Žalobca v úvode správnej žaloby s odkazom na konkrétne články Ústavy Slovenskej republiky (konkrétne čl. 7 ods. 2, čl. 44 ods. 1 a 2, čl. 45, čl. 48 ods. 2, čl. 51 ods. 1 a čl. 152 ods. 4) a Charty základných práv Európskej únie (konkrétne čl. 37 a čl. 41 ods. 1 a 2) poukazoval na to, že mu vždy ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Poukázal na to, že pri tom vychádza z článku 4 Aarhurského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí s tým, že má záujem ovplyvniť výsledok povoľovania a to najmä určením zásad, ktoré by bol stavebník povinný dodržať.
10. Žalobca tvrdil, že v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť, zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach dodajúc, že svojimi návrhmi naznačoval konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov.
11. Namietal, že stavebný úrad nepostupoval podľa § 140c ods. 2 stavebného zákona (vyhodnotenie splnenia podmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konania) a preto je jeho rozhodnutie nezákonné a je potrebné ho zrušiť a vrátiť mu vec na nové konanie a rozhodnutie.
12. Žalobca po citácii jednotlivých ustanovení správneho poriadku, stavebného zákona, zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 364/2004 Z. z.“ alebo „vodný zákon“), zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o životnom prostredí“), uviedol, že správny orgán postupoval v rozpore s ust. §16a ods. 23 vodného zákona, kedy nerešpektoval zákonný zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia vplyvov na vody. Príslušným orgánom oprávneným rozhodovať podľa §16a vodného zákona je okresný úrad v sídle kraja; úrad si teda nemohol o veci urobiť vlastný záver, ale musel konať výlučne na základe vyjadrenia štátnej vodnej správy v sídle kraja, čo sa nestalo. Stavebný úrad zamietol
požiadavku na realizáciu sadových a parkových úprav, podľa pôvodného stavebného povolenia však sadové a parkové úpravy určené boli; zároveň sa mení dispozícia vonkajších priestorov v súvislosti s reorganizáciou parkovacích miest a zmenou organizácie dopravy. Namietal, že prvostupňový orgán zamietol požiadavku na nákladovú efektivitu stavbu a také riešenie stavby, ktorá efektívne využívala slnečné žiarenie a klimatické pomery.
13. Tiež namietal, že prvostupňový orgán odmietol oboznámiť účastníka konania s podkladmi rozhodnutia podľa ust. § 33 ods.2 správneho poriadku, hoci túto možnosť chcel aktívne využiť s tým, že znenie správneho poriadku jednoznačne stanovuje stavebnému úradu túto povinnosť. Poukázal na to, že nežiadal o zaslanie spisu na ním určené miesto, ako lživo uvádza stavebný úrad, ale žiadal o kópiu spisu v rozsahu ním špecifikovaných podkladov rozhodnutia. Poukázal na to, že požiadal prvostupňový orgán v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku v prvostupňovom konaní o kópiu spisu listom, ktoré mu však príslušný orgán nevyhotovil a nedoručil. Elektronické doručenie kópie spisu je podľa žalobcu najefektívnejší a najhospodárnejší spôsob ako je možné umožniť žalobcovi výkon jeho práv týkajúcich sa ochrany životného prostredia. Žalobca nerozumel nástojčivému odmietaniu správneho orgánu doručovať elektronické kópie spisov, ani prečo trvá na tom, že kópie spisov je možné vyhotovovať len pri nahliadaní do spisu. Na základe vyššie uvedeného postupu prvostupňového správneho orgánu mal za to, že mu bolo upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Tiež tvrdil, že mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces vychádzajúce z Ústavy Slovenskej republiky. K uvedenému žalobca doplnil aj judikatúru - citoval z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013.
14. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na fakt, že stavebné povolenie, je posledným rozhodnutím v rámci povoľovacieho konania bolo nevyhnutné, aby ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov.
15. Žalobca súčasne s odkazom na ďalšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia a preto považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Podľa názoru žalobcu, v napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Z napadnutých rozhodnutí rovnako nie je zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiaduce z dôvodu absencie ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia. Zopakoval, že na základe vyššie uvedeného postupu prvostupňového správneho orgánu mu bolo upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Tiež mal za to, že mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces vychádzajúce z Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako mal za to, že napadnutým rozhodnutím tieto pochybenia prvostupňového orgánu žalovaný nezhojil a nezákonné prvostupňové rozhodnutie nezrušil ani nezmenil. Napadnuté rozhodnutia sú podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Mal za to, že ani prvostupňový ani odvolací orgán sa s jeho argumentmi nijakým spôsobom nevysporiadal. Rovnako sa žalovaný nevysporiadal ani s vadami napadnutého (prvostupňového rozhodnutia), najmä s jeho nedostatočným odôvodnením.
16. Žalobca záverom navrhol správnemu súdu priznať žalobe odkladný účinok (tento návrh bol uznesením č. k. 14S/39/2020-66 zo dňa 16.10.2020 zamietnutý - poznámka správneho súdu).
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného, vyjadrenie ďalších účastníkov konania
17. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril dňa 14.09.2020, pričom zhrnul, že zmena stavby spočívala v zmene pôvodne povolených 26 parkovacích miest na 31 miest, úprave šírky a rozmiestnenia chodníkov a spevnených plôch na pozemkoch parc. č. 998/23, 998/22 a 998/25 v k.ú. D., na ktorých bola stavba povolená pôvodným stavebným povolením č. 1707/2017 dňa 18.08.2017 majúc za to, že pri vydávaní povolenia o zmene stavby postupoval špeciálny stavebný úrad v zmysle § 68 ods. 2 stavebného zákona. Žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiaceho spisového materiálu skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona a s ním súvisiacich predpisov, ako aj ustanoveniami správneho poriadku. Žalovaný uviedol, že je presvedčený, že sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s pripomienkami a námietkami účastníka konania, ktoré sú definované aj v predmetnej správnej žalobe. Skonštatoval, že povolenou zmenou stavby, ktorá bola predmetom napadnutého rozhodnutia, nebolo ohrozené životné prostredie dodajúc, že na stavbu, ktorá je predmetom správnej žaloby bolo dňa 08.07.2020 Mestom Skalica, ako príslušným špeciálnym stavebným úradom, vydané kolaudačné rozhodnutie č. SÚ-2020/2279.
18. K správnej žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník konania 1/ - Pri Mlyne 4, s.r.o. Navrhol správnu žalobu odmietnuť z dôvodu, že žalobca nebol pri jej podaní zastúpený v zmysle SSP. Ďalej rozporoval žalobcu ako ekologickú organizáciu, naopak, označil konanie žalobcu ako smerujúce na hranicu, kde končí oprávnený záujem účastníka konania a začína zneužívanie postavenia účastníka konania a jeho prostriedkov procesného útoku na ciele, ktoré nie sú právami ani právom chránenými záujmami účastníka konania. K samotnej žalobe uviedol ďalší účastník konania 1/, že úprava parkovacích miest spočívala v tom, že na existujúcom pôdoryse sa zúžením šírky jednotlivých parkovacích miest vytvorilo viac parkovacích státí ako v pôvodnom projekte. Na tento účel nedošlo k žiadnemu zväčšeniu výmery zastavanej plochy, ani obostavaných priestorov. Zvýšením počtu parkovacích miest z 26 na 31 teda nedošlo ani k pôdorysnému rozšíreniu stavby, ani k zväčšeniu plochy spevnenej stavebnými materiálmi, ani o zväčšenie zásahov do pôdy smerom pod zem. Táto zmena stavby nemá žiadny vplyv na externé prostredie oproti pôvodne povolenej stavbe. Ďalší účastník konania 1/ ďalej uviedol, že žalobca sa v žalobe snaží navodiť dojem, že povolením zmeny stavby pred dokončením došlo k zhoršeniu životného prostredia, pritom povolené zmeny nemali žiadny vplyv na životné prostredie a ani nemohli mať. Preto nemohlo dôjsť ani len k teoretickému ohrozeniu verejného záujmu na dobrom životnom prostredí, nieto k faktickému ohrozeniu. Žalobca neprimerane prísne hodnotí úradný postup pracovníkov stavebného úradu ako aj obsah napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania 1/ odôvodnenie rozhodnutia o zmene stavby, ktorá bola predmetom administratívneho konania bolo primerané rozsahu a významu zmeny. Podľa ďalšieho účastníka konania 1/, je vo výlučnej kompetencii stavebného úradu posúdiť, či zmenou stavby dochádza k takej zmene, ktorá mala vplyv na vodné pomery. Žalobca v celej žalobe neuviedol, že by zmenou stavby došlo k zmene pomerov. Pri predmetnej zmene stavby pred dokončením, ktorá na externé prostredie stavby nemá žiadny vplyv a nijak sa na externom prostredí neprejaví, by opätovné získavanie stanovísk bolo nehospodárne a práve takým konaním by došlo k porušeniu správneho poriadku a stavebného zákona. Nakoľko zmenou stavby celkom zrejme neboli vodné pomery dotknuté, stavebný úrad postupoval správne, keď k zmene stavby, ktorá nespôsobuje zmenu vodných pomerov, stanovisko nežiadal. Žalobca sa podľa ďalšieho účastníka konania 1/ podaním snaží navodiť dojem, že hrozí poškodenie životného prostredia, prípadne, že k nemu došlo. Neuvádza však, v čom konkrétne hrozí poškodenie životného prostredia vydaním napadnutého (resp. prvostupňového rozhodnutia), nakoľko ich predmetom boli zmeny stavby bez externých vplyvov nad rámec pôvodne povolenej stavby.
19. Ďalší účastník konania 1/ vyjadril pochybnosť, či sa žalobca skutočne zaujíma o verejný záujem na životnom prostredí, nakoľko jeho žaloby sú koncipované veľmi všeobecne, aby mohli byť použité generálne na viaceré konania, čo podporil niekoľkými nepresnosťami v žalobách, resp. stanoviskami, ktoré sa netýkali tohto konania. Ďalej sa vyjadril aj k nariadeniu pojednávania, ktoré žiadal žalobca, pričom ho považuje za nehospodárne. Nakoľko nepovažuje žalobcu za ekologickú organizáciu, nesúhlasí s oslobodením žalobcu od platenia súdneho poplatku. Záverom ďalší účastník konania 1/ zhrnul, že žalobca bez dôkazov a podporných argumentov tvrdí nielen, že došlo k ohrozeniu životného prostredia, ale priamo k jeho poškodeniu. Totiž svoju žalobnú legitimáciu odvodzuje od § 178 ods. 3 SSP, ktorý predpokladá, že verejný záujem bol porušený, teda nielen, že hrozilo jeho porušenie. Toto tvrdenie však žalobca nepodložil žiadnymi dôkazmi, a považuje ho za zjavne nedôvodné.
20. V replike žalobcu podanej dňa 1.1.2021 žalobca uviedol, že je ekologickou organizáciou, čo vyplýva z jeho stanov, preto túto skutočnosť nemožno spochybňovať. Žalobca uviedol niekoľko judikatórnych
záverov Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých má byť účastníkom konania v podobných prípadoch osoba, ktorej záujmom je ochrana životného prostredia. Rovnako svoje záujmy potvrdil teoretickými výstupmi od Svoboda T. - Giňová, P. M.: Zneužití práva v kontextu účasti veřejnosti v procesech týkajících se životního prostředí. Žalobca sa ďalej v replike rozsiahlo venoval inštitútu zákazu zneužitia práva. Žalobca sa vyjadril aj k námietkam ďalšieho účastníka konania 1/, vysvetlil spôsob právneho zastúpenia a tiež poukázal na to, že sám ďalší účastník konania 1/ svojim vyjadrením, že žalobca „neprimerane prísne hodnotí úradný postup pracovníkov stavebného úradu a obsah napadnutého rozhodnutia“ priznal, že len priveľkou a nezákonnou benevolenciou pracovníkov stavebného úradu získal stavebné povolenia. Uviedol, že v tomto smere sa už nejedná len o názor žalobcu, ale úradne potvrdenú skutočnosť. MŽP SR svojim rozhodnutím potvrdilo názor žalobcu, že v danom prípade došlo k účelovému rozdeleniu pôvodného projektu, ktorý mal byť posudzovaný procesom EIA. Podľa žalobcu bol nezákonným celý reťazec rozhodnutí počnúc územným rozhodnutím končiac jednotlivými stavebnými povoleniami a končiac dnes už vydanými kolaudačnými rozhodnutiami.
21. Ďalší účastníci konania v 2/ až 4/ rade sa vo veci písomne nevyjadrili.
22. Replika žalobcu bola zaslaná žalovanému aj ďalším účastníkom konania (č.l. 99), pričom títo sa už v správnom súdnom konaní nevyjadrili.
IV. Relevantná právna úprava
23. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).
25. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
26. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
27. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.
28. Podľa § 140c ods. 1 stavebného zákona, ak sa pre začatie územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania vyžaduje ako jeden z podkladov pre jeho začatie rozhodnutie podľa osobitného predpisu, je také rozhodnutie použiteľné ako podklad v každom z týchto konaní týkajúcom sa toho istého využívania územia alebo tej istej stavby, ak v niektorom návrhu na začatie tohto konania nedôjde k zmene v predmete konania v porovnaní s predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 140c ods. 1 stavebného zákona, ak ide o také využívanie územia, stavbu alebo ich zmenu, ku ktorým vydal príslušný orgán podľa osobitného predpisu záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa osobitného predpisu, stavebný úrad zašle príslušnému orgánu elektronicky alebo písomne návrh na začatie územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania, ktorý obsahuje písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok, určených v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní alebo v záverečnom stanovisku, projektovú dokumentáciu, ak je súčasťou návrhu na začatie konania, spoločne s oznámením o začatí územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania. Písomné vyhodnotenie pripomienok zabezpečuje ten, z podnetu ktorého sa začalo niektoré z konaní uvedených v prvej vete.
30. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
31. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
32. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 10. júna 2021 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
33. Na nariadené pojednávanie sa nedostavili ďalší účastníci konania 2/ až 4/, ktorí mali predvolanie na pojednávanie doručené. Preto správny súd konal podľa § 114 SSP v ich neprítomnosti.
34. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na to, že žalobcovi vždy ide o presné informácie o životnom prostrední v zmysle čl. 4 Aahurského dohovoru. Ďalej odkázal na jednotlivé žalobné body, ktoré boli uvedené v správnej žalobe.
35. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na to, že celá navrhovaná stavba sa týka len komunikácie a spevnenej plochy, v danej veci stavebné povolenie vydal špeciálny stavebný úrad, pričom v konaní bolo vydané záväzné stanovisko o tom, že navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom mesta Skalica. Tiež poukázala na to, že podmienky z predchádzajúceho rozhodnutia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie boli už zapracované v projektovej dokumentácii a boli predmetom predchádzajúceho stavebného konania. Vo vzťahu k § 16a zákona o vodách, na ktorý žalobca poukazuje, uviedla, že zmena danej stavby sa netýkala kanalizácie ani zdravotechniky a preto nebola dôvodná aplikácia ust. § 16a zákona o vodách. Zdôraznila, že povoľovanou zmenou stavby nedošlo k rozšíreniu pôvodne schválenej spevnenej plochy, ale bola zmenená šírka parkovacích miest, keď pôvodne bola navrhnutá šírka 2,5 metra, teraz je šírka 2,4 metra, pričom stačí šírka 2,25 metra. Ďalej uviedla vo vzťahu k námietke týkajúcej sa oboznámenia s podkladmi rozhodnutia, že v zmysle stavebného zákona v prípade pokiaľ stavebný úrad pozná pomery stavby, môže upustiť od nariadenia ústneho pojednávania a v takom prípade dá účastníkom konania možnosť, aby v určenej lehote uplatnili námietky a rovnako im dá možnosť oboznámiť sa s podkladmi následne vydaného rozhodnutia.
36. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ zopakoval svoje tvrdenia z vyjadrenia, že žalobca nie je ekologickou organizáciou, ale sleduje majetkový prospech. Námietky žalobcu sú podľa jeho názoru zmätočné, nie je možné vytušiť čo vlastne žalobca namieta a preto nie je ani možné na to konkrétne reagovať. V danom prípade došlo iba k zmene počtu parkovacích miest z 26 na 31 a tomu má zodpovedať aj samotný priebeh konania. V tejto súvislosti poukázal na žalobcom tvrdený § 16a zákona o vodách, keď tento sa aplikuje v prípadoch, keď dochádza k vydaniu územného rozhodnutia alebo k zmene územného rozhodnutia alebo keď sa rieši vodná stavba, čo však neplatí pre daný prípad. Taktiež zdôraznil, že žalobca absolútne netuší z čoho sa stavba realizuje, keď tvrdí, že je z asfaltu, avšak táto je zhotovená zo zámkovej dlažby. Mal za to, že samotné konanie by malo byť primerané jeho predmetu a preto keď v danom prípade došlo k zmene počtu parkovacích miest z 26 na 31 má tomu zodpovedať aj samotný priebeh konania. Vo vzťahu k porušeniu namietaných procesných práv žalobcu mal za to, že správny orgán má aj v tomto smere postupovať primerane vo vzťahu k predmetu konania a preto požadovať kópiu celého spisu zo strany žalobcu bolo tiež v danom konaní neprimerané. S poukazom na uvedené mal za to, že nedošlo k žiadnemu porušeniu práv žalobcu a preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
37. Právny zástupca žalobcu sa ohradil voči vyjadreniam žalovaného, že požiadavka na zaslanie podkladov k danému rozhodnutiu je nerealizovateľná, ako aj voči tvrdeniam ďalšieho účastníka konania, že žalobca nie je ekologickou organizáciou, ako aj voči obvineniu z nekalých praktík.
38. Právom záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava ich písomných vyjadrení a obsahu prednesu na pojednávaní a navrhol správneho súdu, aby rozhodol v zmysle uplatneného žalobného petitu.
39. Poverená zástupkyňa žalovaného právom záverečnej reči uviedla, že rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu bolo vydané v súlade so zákonom a preto je správna žaloba nedôvodná.
40. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ právom záverečnej reči uviedol, že súhlasí so žalovaným, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie oblo vydané v súlade so zákonom a preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
41. Obsahom správnej žaloby mal správny súd preukázané, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý týmto zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu, ktorým sa rozhodlo o zmene stavby pred dokončením, pričom týmto rozhodnutím došlo k úprave pôvodne povolených parkovacích miest z 26 na 31, k úprave šírky chodníka a rozmiestnenia chodníkov a spevnených plôch v dotknutom území.
42. Na úvod správny súd, vo vzťahu k vyjadreniam ďalšieho účastníka konania 1/ ohľadom zastúpenia žalobcu, pojednávania a charakteru žalobcu ako ekologickej organizácie a všeobecnosti jeho správnej žaloby uvádza, že žalobca na základe výzvy správneho súdu preukázal jeho zastúpenie členom žalobcu, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo znamená, že podmienka ustanovená v § 49 ods. 1 SSP bola splnená. Následne žalobca predložil správnemu súdu plnomocenstvo na zastupovanie v danom správnom súdnom konaní advokátom JUDr. Jánom Tkáčom. Pokiaľ ide o nariadenie pojednávania, správny súd odkazuje na ustanovenie § 107 ods. 1 písm. a) SSP, v zmysle ktorého predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, pričom správny súd v takom prípade nerozhoduje o nariadení pojednávania z dôvodov hospodárnosti či efektívnosti, ale riadi sa žiadosťou účastníka konania. K všeobecnosti podania žalobcu, správny súd uvádza, že správna žaloba obsahuje skutočne niekoľko generálnych stanovísk, ktoré nie úplne korešpondujú s obsahom spisu, resp. obsahuje aj veľmi veľa všeobecných vyjadrení, ktoré môžu byť rovnako použité aj v iných správnych žalobách, pričom skutočnosť, že žalobca podáva značné množstvo správnych žalôb má správny súd preukázané aj z vlastnej činnosti. Rovnako nie je namieste rozporovať tvrdenie, že tieto žaloby sú veľmi podobné, majú šablónovitý charakter a nachádzajú sa v nich totožné konštatovania a argumenty, pričom táto skutočnosť je v podstate v neprospech žalobcu, nakoľko môže nesporne prispieť k jeho neúspechu v konaniach a to s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 SSP, keď správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie výlučne v rozsahu uplatnených žalobných bodov (v danom prípade nejde o výnimku podľa § 134 ods. 2 SSP resp. § 195 SSP).
43. Správny súd upriamuje pozornosť účastníkov konania na to, že dôvodnosť správnej žaloby posudzoval výlučne v rozsahu uplatnených žalobných bodov a to s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na samotný priebeh administratívneho konania a následný obsah vydaných rozhodnutí. Podstatný priebeh administratívneho konania správny súd zosumarizoval v bodoch 1 až 7 rozsudku.
44. Rovnako správny súd vo vzťahu k posudzovaniu relevantnosti žalobných bodov hmotnoprávnej a procesnej povahy zdôrazňuje, že v danom prípade prihliadal na zásadnú skutočnosť a to, že ide o rozhodnutie, ktoré sa týka konania o zmene stavby pred dokončením podľa § 68 stavebného zákona, pričom na predmetnú stavbu už bolo vydané právoplatné stavebné povolenie číslo spisu 1707/2017 dňa 18.08.2017. Ďalej bolo pre správny súd relevantné, že rozhodnutím č. OU-SI-OSZP-2019/000143-021 zo dňa 06.03.2019 Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa na úseku environmentálneho posudzovania určil, že predmetná stavba sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o posudzovaní vplyvov“ alebo „zákon č. 24/2006 Z. z.“) s tým, že boli podľa § 29 ods. 13 citovaného zákona určené podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, pričom obsahom
tohto rozhodnutia je tiež preukázané, že podmienky v danom zisťovacom konaní si uplatnil aj žalobca. Teda proces posudzovania vplyvov na životné prostredie prebehol a z dôvodu návrhu na zmenu stavby pred dokončením sa, s poukazom na už vydané predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 06.03.2019, len posudzovalo, či navrhovaná zmena stavby je v súlade s určenými podmienkami. A nakoniec bol pre správny súd relevantný samotný rozsah zmeny stavby, ktorý spočíval v rozšírení parkovacích miest z pôvodne určených 26 na 31. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v prípade bytového domu 4 došlo jednak k zúženiu parkovacích miest, ako tvrdí žalovaný, avšak správny súd mal na základe porovnania pôvodnej projektovej dokumentácie a projektovej dokumentácie, ktorá odráža žiadanú zmenu tiež preukázané, že dve plánované parkovacie miesta č. 14 a č. 15 sú novovybudované a to plánovanou zámkovou dlažbou a nie asfaltom, ako tvrdí žalobca. To znamená, že v prípade bytového domu 4 došlo aj k rozšíreniu spevnenej plochy o dve parkovacie miesta.
45. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazoval na nerešpektovanie ustanovenia § 140c ods. 2 staveného zákona správny súd uvádza, že mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že na základe rozhodnutia Okresného úradu Skalica zo dňa 06.03.2019 bolo podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. rozhodnuté, že navrhovaná činnosť „Bytové domy Pri Mlyne“, ktorej účelom je výstavba štyroch päť podlažných objektov; parkovacích miest a napojenie navrhovanej činnosti na inžinierske siete v okrese Skalica, sa nebude posudzovať a pre uvedenú činnosť je preto možné podať návrh na začatie povoľovacieho konania podľa osobitných predpisov. Súčasne boli v danom rozhodnutí určené podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, pričom z odôvodnenia daného rozhodnutia je preukázané, že žalobca doručil svoje stanovisko dňa 28.01.2019 spolu s 39 pripomienkami, ktoré boli Okresným úradom Skalica, odborom starostlivosti o životné prostredie v odôvodnení daného rozhodnutia posúdené, k jednotlivým pripomienkam sa tento správny orgán vyjadril, svoje rozhodnutie odôvodnil, resp. pripomienku zapracoval do výroku rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie o neposudzovaní činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2019.
46. Z administratívneho spisu mal správny súd rovnako preukázané, že stavebník po prehodnotení optimalizácie spevnených plôch s ohľadom na využívanie CO krytu a počtu bytov v bytovom dome 4 požiadal o zmenu stavby pred dokončením. Predmetom žiadosti o zmenu stavby pred dokončením bola úprava pôvodne povoleného počtu 26 parkovacích miest na 31 parkovacích miest, úprava šírky a rozmiestnenia chodníkov a spevnených plôch v dotknutom území. Dňa 23.04.2019 Mesto Skalica, ako príslušný stavebný úrad, vydal rozhodnutie o prerušení konania o zmene stavby pred dokončením a vyzval navrhovateľa (stavebníka - ďalšieho účastníka konania v 1/) na doplnenie predloženej žiadosti o konkrétne doklady vrátane súhlasného stanoviska Okresného úradu Skalica - odboru starostlivosti o životné prostredie. Ďalej z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ zmeny stavby doručil dňa 02.08.2019 stavebnému úradu kladné stanoviská spolu s určenými podmienkami, pričom je preukázané, že v rámci konania o zmene stavby pred dokončením boli stavebným úradom zabezpečené nasledovné záväzné stanoviská a rozhodnutia dotknutých orgánov: Vyjadrenie Okresného úradu Skalica, odboru starostlivosti o životné prostredie - za úsek ochrany prírody a krajiny č. OU-SI- OSZP/2019/000457-002 zo dňa 02.05.2019; Vyjadrenie Okresného úradu Skalica, OSŽP- za úsek vody č. OU-SI-OSZP-2019/000432-002 zo dňa 02.05.2019; Záväzné stanovisko OÚ Skalica, OSŽP, štátna správa ochrany prírody a krajiny č. OU-SI-OSZP/2019/000695-002 zo dňa 28.08.2019; Stanovisko OÚ Skalica, OZŠP - za úsek odpadov č. OU-SI-OSZP-2019/000777-001 zo dňa 17.09.2019; Záväzné stanovisko ORPZ - Okresného dopravného inšpektorátu v Skalici č. ORPZ-SI-OPDP1-2019/000715-080 zo dňa 10.07.2019; Určenie použitia dopravných značiek za Mesto Skalica č. OVÝ-2019/2266-1 zo dňa 31.07.2019; Odborné stanovisko č. 1636/1/2019 Technická inšpekcia, a.s., Bratislava zo dňa 17.05.2019; Stanovisko OR HaZZ v Skalici zo dňa 06.08.2019 č. ORHZ-SI1-314-001/2019; Licenčná zmluva zo dňa 31.07.2019; Vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok určených v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní zo dňa 06.03.2019 č. OU-SI-OSZP-2019/000143-021; Záväzné stanovisko Mesta Skalica - stavebný úrad č. SÚ-2019/1418 zo dňa 12.09.2019.
47. Správny súd poukazuje na zásadnú skutočnosť vo vzťahu k rešpektovaniu ustanovenia § 140c ods. 2 stavebného zákona a to, že Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal dňa 28.08.2019 záväzné stanovisko, z ktorého vyplýva, že žiadosť o zmenu stavby pred dokončením je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov a s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku poukázal na to, že k navrhovanej činnosti bolo vydané rozhodnutie v zisťovacom konaní (konkrétne ide o rozhodnutie zo dňa 06.03.2019) a tiež poukázal na ustanovenie
§ 38 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov, konkrétne že k vydaniu tohto záväzného stanoviska k zmene stavby pred dokončením boli zaslané dokumenty, konkrétne oznámenie o pokračovaní konania, kópia žiadosti o zmenu stavby pred dokončením, vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok určených v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní, dokumentácia „Bytové domy „Pri Mlyne“ na Čulenovej ulici v Skalici - bytový dom 4, komunikácie a spevnené plochy.“, pričom uzavrel, že na základe predložených podkladov a berúc do úvahy rozdielnu úroveň podrobnosti dokumentácie predloženej pre účely posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona a dokumentácie pre účely tohto konania, je možné konštatovať, že návrh na začatie konania je z koncepčného hľadiska v súlade s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní a relevantnými podmienkami určenými v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní.
48. Vychádzajúc preto z bodov 44 až 47 rozsudku mal správny súd preukázané, že špeciálny stavebný úrad rešpektoval ustanovenie § 140c ods. 2 stavebného zákona, a preto je táto námietka nedôvodná. Správny súd na tomto mieste ešte dodáva, že mu nie je zrejmý účel postupu žalobcu v danom prípade, keď v rámci zisťovacieho konania, ktoré prebiehalo pred vydaním stavebného povolenia bol aktívny, uplatňoval svoje pripomienky, pričom práve vzhľadom na rozsah povolenej zmeny stavby pred dokončením (namiesto 26 parkovacích miest na 31 parkovacích miest) sa následná aktivita žalobcu v konaní o zmene stavby pred dokončením, nezohľadňujúca charakter tejto zmeny, javí správnemu súdu ako neefektívna a nadbytočná.
49. Vyššie uvedené skutočnosti sa v podstate vzťahujú aj pokiaľ ide o posúdenie relevancie námietky, ktorou žalobca poukazoval na nerešpektovanie ustanovenia § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, keď v zmysle ustanovenia § 140b stavebného zákona špeciálny stavebný úrad nepožiadal orgán štátnej vodnej správy o stanovisko k jeho pripomienkam a k stavebnému projektu.
50. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. dal k predmetnej zmene stavby pred dokončením podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona vyjadrenie zo dňa 02.05.2019, z ktorého vyplýva, že zmena stavby bytového domu 4 spočíva v zmene vnútornej dispozície bytového domu tak, že namiesto 20-tich navrhovaných bytov, bude vybudovaných 27 bytov, pričom súčasťou projektu sú aj parkoviská a chodníky s tým, že bytový dom bude napojený na všetky inžinierske siete, ktorých sa zmena stavby nedotýka, táto zmena sa dotýka len vnútornej zdravotechniky a to v rozsahu, ktorý vyplynul zo zmeny dispozície bytov, spotreba vody a množstvo odvádzania dažďových a splaškových vôd sa nemení, ostáva rovnaký ako v pôvodnom projekte. V danom vyjadrení bolo súčasne skonštatované, že predmetnú zmenu stavby z hľadiska ochrany vodných pomerov je možné realizovať za dodržania podmienok uvedených vo vyjadrení k pôvodnému projektu stavby vydanému OÚ Skalica, odborom starostlivosti o životné prostredie č.j. : OU-SI-OSZP-2017/000411-002 zo 4. mája 2017, pričom v závere príslušný orgán štátnej vodnej správy uviedol, že vyjadrenie podľa § 28 vodného zákona sa podľa § 73 ods. 18 vodného zákona považuje za záväzné stanovisko.
51. Rovnako zo stanoviska Okresného úradu Skalica, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 17.09.2019 vo vzťahu k odpadovému hospodárstvu vyplýva, že na umiestnenie a realizáciu predmetných bytových domov, bolo okresným úradom vydané vyjadrenie v územnom konaní OU-SI- OSZP-2016/001027-002 zo 9. decembra 2016. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva sa na základe žiadosti vyjadril k projektovej dokumentácii predmetnej stavby v územnom konaní a nakoľko nedošlo k zmene odpadového hospodárstva stavby, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva sa v stavebnom konaní nevyjadroval, čo vyplýva aj z ust. § 99 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o odpadoch.
52. S poukazom na body 49 až 51 rozsudku správny súd rovnako námietku žalobcu ohľadom tvrdenia, že špeciálny stavebný úrad nepožiadal orgán štátnej vodnej správy o stanovisko k jeho pripomienkam a k stavebnému projektu, vyhodnotil za nedôvodnú, nakoľko je preukázané, že predmetnú zmenu stavby z hľadiska ochrany vodných pomerov je možné realizovať za dodržania podmienok uvedených vo vyjadrení k pôvodnému projektu stavby vydanému OÚ Skalica, odborom starostlivosti o životné prostredie č.j. : OU-SI-OSZP-2017/000411-002 zo 4. mája 2017.
53. Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobca poukazoval na porušenie ustanovenia § 23 ods. 1 správneho poriadku tým, že mu špeciálny stavebný úrad nedoručil kópiu spisu resp. jeho časti v rozsahu, ktorý stanovil vo vyjadrení zo dňa 05.05.2019, tak relevanciu tejto námietky správny súd citlivo
vyhodnocoval a to vzhľadom na okolnosti daného prípadu. Je pravdou, že účastník konania má v zmysle citovaného ustanovenia právo na kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní, ako aj s výnimkou kópie projektovej dokumentácie, na vyhotovenie kópie ktorej je potrebný súhlas autora diela a to s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov, pričom v danom prípade požadované kópie listín špeciálny stavebný úrad žalobcovi neposkytol. Ide preto o procesné pochybenie, ktoré však v danom prípade nemá za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd prihliadol práve na samotný predmet administratívneho konania, ktorým bola nepatrná zmena stavby v podobe zvýšenia počtu parkovacích miest, všeobecnú povahu argumentov a pripomienok žalobcu, ktoré spadajú skôr do oblasti zisťovacieho konania a taktiež na zásadnú, už vyššie uvedenú skutočnosť, a to že navrhovaná stavba bola už v rámci zisťovacieho konania posudzovaná, žalobca bol na danom konaní účastný, účastný bol aj na stavebnom konaní a teda mal vedomosti o predmetnej stavbe - komunikácie a spevnené plochy. Naviac žalobca bol špeciálnym stavebným úradom upovedomený o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu, ktorú príležitosť však nevyužil. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že automatické konanie žalobcu bez zohľadnenia predmetu administratívneho konania sa prejavilo aj v samotnej žiadosti na poskytnutie kópií, ktorých rozsah nezodpovedal danému konaniu. Aj v tomto smere si správny súd dovoľuje apelovať na žalobcu, aby v záujme konštruktívnej účasti v jednotlivých konaniach pristupoval ku každému predmetu konania osobitne, aby zohľadňoval špecifiká daného prípadu a neuplatňoval pripomienky a požiadavky, ktoré sa na daný predmet konania nevzťahujú. Vo vzťahu k dôvodu nezrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia, ktorým je, ako už bolo vyššie uvedené, formálne pochybenie, správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 122/2003, v zmysle ktorého sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa odstránili formálne pochybenia orgánu verejnej správy, ak nemôžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre účastníka konania, čo platí aj v prípade žalobcu, keďže vzhľadom na záväzné stanovisko Okresného úradu Skalica, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 28.08.2019 je navrhovaná zmena predmetnej stavby (komunikácie a spevnené plochy) v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, ako aj s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Táto skutočnosť je pre správny súd relevantná, nakoľko žalobca ako zainteresovaná verejnosť má možnosť ovplyvňovať práve proces ochrany životného prostredia, ktorý je v danom prípade týmto záväzným stanoviskom riadne zabezpečený.
54. K záverom žalobcu v správnej žalobe týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí správny súd uvádza, že zo žaloby nebolo možné jednoznačne určiť, v čom má spočívať nedostatok odôvodnenia konkrétnych rozhodnutí, nakoľko tieto odôvodnenia sa pomerne obšírne a z pohľadu správneho súdu dostatočne a kvalifikovane zaoberali návrhom na zmenu stavby ako celkom a tiež jednotlivými pripomienkami žalobcu, resp. v prípade druhostupňového rozhodnutia odôvodnením rozhodnutia vo vzťahu ku konkrétnym odvolacím bodom. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na žalobný bod podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) SSP.
55. Záverom správny súd uvádza, že v danom správnom súdnom konaní nekonal so spoločnosťami CITYPROJEKT, s.r.o., AZ ateliér s.r.o. a DAMARON, s.r.o., nakoľko sa jednalo o spoločnosti zabezpečujúce projektovú dokumentáciu (CITYPROJEKT, s.r.o., AZ ateliér s.r.o.) a zhotoviteľa stavby
- DAMARON, s.r.o.
56. S poukazom na uvedené správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
57. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
58. O trovách konania ďalších účastníkov konania 1/ a 4/ rozhodol správny súd podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší účastníci konania majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Správny súd ďalším účastníkom konania 1/ až 4/ vyslovene žiadne povinnosti neukladal. Hoci svoje právo vyjadriť sa v správnom súdnom konaní využil ďalší účastník konania 1/, nárok na náhradu trov konania mu nevzniklo, pretože za splnenie povinnosti nemožno považovať splnenie výzvy správneho
súdu na vyjadrenie sa k správnej žalobe (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžrk/20/2018 z 25. septembra 2019).
59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.