Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-3-2019.pdf
PDF · 98.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9Csp/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému L. L., nar. X. X. XXXX, bytom D. J. XXX, XXX XX W., o zaplatenie 793,74 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 17. 1. 2019, sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 793,74 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 9. 1. 2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 968,- € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou jedenástich mesačných splátok vo výške 100,02 € so splatnosťou prvej splátky 15. 2. 2015. Žalovaný podľa bodu 1.4 časti 1 úverovej zmluvy súhlasil s tým, aby právny predchodca žalobcu poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver tak, že dňa 5. 2. 2015 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje výpis z úverového účtu žalovaného a potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Žalovaný sa podľa bodu 2.1 časti 3 úverovej zmluvy zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu do dňa vyhotovenia žaloby len časť dlžnej sumy vo výške 400,08 €, čo preukazuje výpis z úverového účtu a potvrdenie o prijatých splátkach. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 2. 2. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatný v celom rozsahu. Žalovaný má voči žalobcovi neuhradené ku dňu spísania žaloby záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 793,74 €, ktoré pozostávajú zo sumy 696,91 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo sumy 31,61 € z titulu dlžných úrokov z úveru, sumy 19,32 € z titulu dlžného poistného úveru, sumy 5,90 € z titulu dlžných poplatkov za odklad mesačnej splátky úveru, sumy 40,- € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca si tiež voči žalovanému uplatnil aj nárok na úrok vo výške 19,48 %
ročne zo sumy 696,91 € od 3. 2. 2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 747,84 € od 3. 2. 2016 do zaplatenia.
2. Podaním zo dňa 1. 10. 2020 žalobca poukázal na bod 1.1 časti 1 úverovej zmluvy, podľa ktorej splatnosť prvej mesačnej splátky mala nastať dňa 15. 2. 2015, avšak z bodu 2.2 časti 1 úverovej zmluvy zároveň vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom poskytnutia úveru dlžníkovi. Úver bol žalovanému poskytnutý dňa 5. 2. 2015 tak, že právny predchodca žalobcu poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar popísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje výpis z úverového účtu žalovaného. Z dôvodu, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver dňa 5. 2. 2015, t. j. až v mesiaci splatnosti prvej zmluvne dohodnutej splátky (15. 2. 2015), v zmysle interných predpisov právneho predchodcu žalobcu došlo k posunutiu splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Z bodu 1.1 časti 1 úverovej zmluvy vyplýva, že splatnosť mesačnej splátky je 15. deň v mesiaci. V prípade, ak bolo v zmluve uvedené, že splatnosť prvej splátky nastane 15. 7. 2015, ale úver bol žalovanému poskytnutý až 5. 2. 2015, muselo automaticky dôjsť k zmene splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Vo výpise z úverového účtu žalovaného je uvedených 11 dohodnutých mesačných splátok úveru s posunutím ich splatnosti o 1 mesiac oproti zmluve. Prvá mesačná splátka bola reálne splatná ku dňu 15. 3. 2015. Odklad splátok je vo výpise z úverového účtu žalovaného nazvaný anulácia omeškania. Odkladom, resp. anuláciou povinnosť zaplatiť splátky nezaniká, dochádza len odkladu ich splatnosti. Doba, na akú je odložená splatnosť jednotlivých splátok, nie je v zmluve bližšie špecifikovaná. Žalobca odložené splátky účtuje klientovi vždy po splatnosti tej dohodnutej splátky, ktorá mala byť poslednou splátkou, ak by žalovaný nepožiadal o odklad splatnosti. Z výpisu z úverového účtu je zrejmé, že k anulácii omeškania došlo dňa 28. 7. 2015 vo výške 147,72 €, t. j. v rozsahu 1,5 mesačnej splátky. Z tohto dôvodu došlo k posunutiu splatnosti poslednej mesačnej splátky na dátum 15. 3. 2016. Žalobca dodržal postup v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže na základe predloženého oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol úver veriteľom zosplatnený až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splatných splátok. Žalobca vyhlásil dňa 2. 2. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň 3. 2. 2016 žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súde dňa 17. 1. 2019, t. j. v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej premlčacej dobe. Žalobca preto zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu.
3. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 18. 2. 2020. Lehota na vyjadrenie k podanej žalobe žalovanému uplynula márne.
4. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 3. 3. 2021 ospravedlnil neprítomnosť svoju i žalobcu na vytýčenom pojednávaní dňa 10. 6. 2021. Uviedol, že žalobca netrvá na odročení pojednávania a súhlasí, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovanému bol termín pojednávania doručený dňa 4. 3. 2021. Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi. Súd preto u žalovaného nemal zistenú žiadnu okolnosť, ktorá by žalovanému objektívne bránila v účasti na pojednávaní. Z uvedených dôvodov súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
5. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením listinných dôkazov založených v spisovom materiáli, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 9. 1. 2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb. Žalovaný je v zmluve označený svojim menom, priezviskom, rodným číslom a trvalým bydliskom. Podľa časti 1 zmluvy právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 968,- € a žalovaný sa zaviazal úver právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v 11 mesačných splátkach, každú vo výške 100,02 €. Splatnosť každej mesačnej splátky bola 15. deň v mesiaci. Prvá mesačná splátka bola splatná dňa 15. 2. 2015 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná dňa 15. 12. 2015. Zo zmluvy tiež vyplýva dojednanie fixnej úrokovej sadzby vo výške 19,48 % ročne, RPMN vo výške 21,31 %, priemerná RPMN 37,24 %. Celková čiastka k zaplateniu bola vo výške 1.064,80 €. Zvolený súbor poistenia bol základný súbor poistenia
s poplatkom za poistenie 3,33 %. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú po dobu trvania záväzkov zo zmluvy. Zmluva je platná dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom poskytnutia úveru dlžníkovi.
7. Podľa výpisu z úverového prípadu číslo XXXXXXXXXXXXXX boli právnym predchodcom žalobcu poskytnuté dňa 5. 2. 2015 finančné prostriedky v sume 968,- €. Žalovaný uhradil celkom sumu 400,08 €. Prvá úhrada žalovaného bola dňa 24. 2. 2015 a posledná úhrada dňa 29. 6. 2015. Z výpisu z úverového prípadu tiež vyplýva anulácia omeškania dňa 28. 7. 2015 v sume 147,72 €. Rovnako podľa potvrdenia zo dňa 18. 12. 2018 boli dňa 5. 2. 2015 odfinancované finančné prostriedky v sume 968,- € a žalovaný podľa potvrdenia zo dňa 18. 12. 2018 uhradil celkom sumu 400,08 € úhradami dňa 23. 2. 2015 v sume 100,02 €, 29. 6. 2015 v sume 100,02 €, dňa 29. 6. 2015 v sume 100,02 € a dňa 29. 6. 2015 v sume 100,02 €.
8. Oznámením zo dňa 10. 2. 2016 označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru číslo XXXXXXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu 2. 2. 2016 sa stal záväzok splatný v celom rozsahu. Zároveň právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade sumy 793,74 € zloženej z úverovej istiny vo výške 696,91 €, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 50,93 € a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 45,90 € v lehote 14 dní od doručenia oznámenia. Zásielka bola žalovanému doručená dňa 15. 2. 2016.
9. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol právny vzťah z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 9. 1. 2015. Žalovaný uzatvorenie predmetnej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval. Nenamietal ani žalobcom v konaní predložené písomné znenie uvedenej zmluvy zo dňa 9. 1. 2015. Zostal procesne nečinný. Uzatvorenie zmluvy zo dňa 9. 1. 2015 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo preto v konaní nesporne preukázané. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Poskytovanie úverov mal právny predchodca žalobcu v predmete svojej činnosti. Je to skutočnosť všeobecne známa a vyplýva i z verejne dostupných údajov v obchodnom registri. Spĺňa tak predpoklady veriteľa v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. a dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v právnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu vystupoval ako fyzická osoba - občan, nepodnikateľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôkaz o opaku súdu ku dňu jeho rozhodovania predložený nebol. Preto súd vo vzťahu k žalovanému bol toho názoru, že žalovaný v právnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu založenom uvedenou zmluvou zo dňa 9. 1. 2015 spĺňa predpoklady spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd preto právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľský podliehajúci právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z. z. a v Občianskom zákonníku. Z týchto dôvodov súd preto podrobil žalobcom uplatnený nárok súdnemu prieskumu.
10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. 4. 2018 (rovnako i v platnom znení) musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť. Sankcia absolútnej neplatnosti pre nedostatok písomnej formy vyplýva tak z uvedeného ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj z ustanovenia § 40 Občianskeho zákonníka. Zároveň každú písomne uzatvorenú dohodu (zmluvu) možno v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
11. V súdenom prípade bola písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 9. 1. 2015 zachovaná. Ako už bolo uvedené, žalovaný v konaní predloženú písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb zo dňa 9. 1. 2015 žiadnym spôsobom nerozporoval. Na základe tejto zmluvy, jej časti 1, ktorou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere (ďalej len zmluva o spotrebiteľskom úvere), sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému poskytnúť viazaný spotrebiteľský úver vo výške 968,-- € a žalovaný sa zaviazal tento úver právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v 11 mesačných splátkach, každú vo výške 100,02 €, so splatnosťou prvej splátky dňa
15. 2. 2015 a konečnou splatnosťou úveru dňa 15. 12. 2015. Splnenie záväzku právneho predchodcu žalobcu a poskytnutie dojednanej výšky úveru žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval. Súd preto vzal za nesporné, že právny predchodca žalobcu svoj záväzok poskytnúť dojednanú sumu úveru žalovanému splnil a žalovanému úver vo výške 968,-- € poskytol. Žalovaný svoju povinnosť poskytnutý úver právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi vrátiť porušil. Právnemu predchodcovi žalobcu uhradil podľa žalobcom predložených dôkazov sumu vo výške 400,08 €. Posledná úhrada podľa predloženého výpisu z úverového prípadu číslo XXXXXXXXXXXXXX i potvrdenia zo dňa 18. 12. 2018 bola dňa 29. 6. 2015. Iné, ďalšie úhrady v konaní netvrdil a nepreukázal. Súd preto vzal za preukázané, že žalovaný na poskytnutý úver uhradil sumu vo výške 400,08 € a posledná úhrada bola vykonaná dňa 29. 6. 2015.
12. V zmysle § 54a Občianskeho zákonníka súd skúmal, či žalobcom uplatnený nárok, resp. jeho časť nie je premlčaná. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola dojednaná konečná splatnosť úveru ku dňu 15. 12. 2015. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že z dôvodu poskytnutia úveru až dňa 5. 2. 2015 a anulácie omeškania dňa 28. 7. 2015 došlo k posunutiu poslednej mesačnej splátky na dátum 15. 3. 2016. Písomné dojednanie zmeny zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu, resp. žalobcom a žalovaným v uvedenej podstatnej obsahovej náležitosti zmluvy - termíne konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. 4. 2018 v konaní nebolo preukázané. V tomto smere žalobca nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz. Podľa názoru súdu iba samotné neskoršie poskytnutie úveru a anulácia omeškania, a tým tvrdené posunutie splatnosti poslednej splátky bez toho, aby zmena termínu konečnej splatnosti bola dojednaná písomne, pre zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9. 1. 2015 nepostačuje. Ako už bolo uvedené vyššie, zmluvu uzatvorenú písomne, možno zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Preto i zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9. 1. 2015, pre ktorú sa obligatórne v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje písomná forma, je možné meniť iba písomne. Napokon i pokiaľ žalobca tvrdil, že poskytnutím úveru až v mesiaci splatnosti prvej splátky sa posúva splatnosť jednotlivých splátok, takéto dojednanie zo žiadneho z ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9. 1. 2015 nevyplýva. Z týchto dôvodov, keďže v konaní nebolo preukázané písomné dojednanie zmeny zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9. 1. 2015 v časti termínu konečnej splatnosti úveru, bol súd toho názoru, že na iný termín konečnej splatnosti úveru než je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9. 1. 2015, t. j. na iný termín konečnej splatnosti úveru ako je v zmluve uvedený dátum konečnej splatnosti dňa 15. 12. 2015, prihliadať nemožno. Zároveň z tohto dôvodu, keďže zmena uvedenej podstatnej obsahovej náležitosti - termínu konečnej splatnosti úveru nebola medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom dojednaná písomne a úver sa stal splatným ku dňu 15. 12. 2015, nebolo možné už prihliadať ani na právnym predchodcom žalobcu vyhlásenú mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 2. 2. 2016, ktorú právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil listom zo dňa 10. 2. 2016 označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru číslo XXXXXXXXXXXXX. Uvedené právnym predchodcom žalobcu vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pokiaľ nebola zmena termínu konečnej splatnosti úveru dojednaná písomne a úver sa tak stal v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9. 1. 2015 splatným ku dňu 15. 12. 2015, nevyvoláva podľa názoru súdu žiadne právne účinky. Nie je možné zosplatňovať úver, ktorý sa už predtým stal celý splatným.
13. Dané súdne konanie podľa potvrdenia o prijatí návrhu na začatie konania (čl. 31 súdneho spisu) začalo dňa 17. 1. 2019, kedy bola súdu doručená žaloba žalobcu. Keďže termín konečnej splatnosti úveru podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9. 1. 2015 bol dojednaný ku dňu 15. 12. 2015 (písomné dojednanie o zmene tohto termínu konečnej splatnosti úveru preukázané nebolo), začala žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi plynúť lehota na uplatnenie nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9. 1. 2015 v súdnom konaní v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka dňom 16. 12. 2015 a uplynula dňa 16. 12. 2018. Žalobca vzhľadom k dátumu uplynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9. 1. 2015 a dátumu začatia daného súdneho konania tento nárok uplatnil oneskorene. Takto oneskorene, po uplynutí premlčacej doby uplatnený nárok v súlade s § 54a Občianskeho zákonníka nie je možné v súdnom konaní priznať.
14. Zároveň i za predpokladu, že by zmena termínu konečnej splatnosti bola dojednaná písomne, resp. by sa nevyžadovala pre túto zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti termínu konečnej splatnosti úveru písomná forma, by bol nárok žalobcu uplatnený oneskorene. Nesporným bolo, že žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal splácať v mesačných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci. Premlčacia doba v prípade spotrebiteľského úveru, pri ktorom bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť odo dňa
splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, teda uplatneniu práva na zosplatnenie celej pohľadávky za predpokladu, že to bolo medzi zmluvnými stranami dojednané a zároveň veriteľ toto právo uplatnil najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne spotrebiteľa upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je tak rozhodné zistenie splatnosti tej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Ak právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 2. 2. 2016 a z tohto oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nevyplýva, pre ktorú splátku k zosplatneniu došlo, je potom potrebné vychádzať z toho, že veriteľ mohol pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru len za podmienok podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a upozornenia na toto právo zosplatniť úver v lehote nie kratšej ako 15 dní. Preto ak právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 2. 2. 2016, tak k takémuto vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru mohlo dôjsť iba pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. 10. 2015 (omeškanie splátky splatnej dňa 15. 10. 2015 + lehota 3 mesiace uplynuvšia dňa 15. 1. 2016, ku dňu 2. 2. 2016 vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a žalobcom tvrdená splatnosť ďalšej splátky a zároveň konečná splatnosť úveru dňa 15. 3. 2016), vo vzťahu ku ktorej splátke splatnej dňa 15. 10. 2015 nebolo žalobcom tvrdené a ani to zo skutkových tvrdení k tvrdenej anulácii omeškania nevyplýva, že splatnosť tejto splátky splatnej dňa 15. 10. 2015 by bola odložená. Ak by teda bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. 10. 2015, začala by plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej splátky a uplynula by dňa 15. 10. 2018. Žaloba na súde bola podaná, ako už bolo uvedené dňa 17. 1. 2019. Nárok žalobcu by tak i v tomto prípade bol uplatnený po márnom uplynutí premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.
15. Zo všetkých uvedených dôvodov bol súd preto v súlade § 54a Občianskeho zákonníka nútený žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 793,74 € s príslušenstvom ako premlčaný podľa § 101 Občianskeho zákonníka zamietnuť.
16. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobu žalobcu zamietol. Prináležal by mu preto v súlade s § 255 ods. 1 CSP voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ani voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.