Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/12/2021

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne: K. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. X., XXX XX D. Š., proti žalovanému: C. W., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D. XXXX/XX, XXX XX D. Š., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 10.06.2021 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa , a , ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať dočasne do bytu, kde žalobkyňa býva, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, povinnosť nevstupovať alebo iba obmedzene vstupovať na miesto, kde sa žalobkyňa zdržiava alebo ktoré pravidelne žalobkyňa navštevuje, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje a taktiež povinnosť sa na určitú vzdialenosť nepribližovať k žalobkyni, ktorej telesná integrita a duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

2. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaný od začiatku ich spolužitia v nadmernom množstve požíval alkohol, pod vplyvom ktorého vznikali medzi žalobkyňou a žalovaným nedorozumenia, ktoré viedli až k fyzickému napádaniu zo strany žalovaného. Počas spolužitia v jednej domácnosti sa žalovaný žalobkyni vyhrážal, fyzicky ju napádal a násilím sa domáhal sexuálneho styku, neustále ju kontroloval s kým sa stýka, a keď opúšťal domácnosť, tak ju v byte zamykal. Žalobkyňa ďalej uviedla, že situácia v domácnosti sa zhoršovala aj počas núdzového stavu, keď partner zostal doma. Svoj čas trávil len požívaním alkoholu, čo vystupňovalo jeho agresiu, ktorá sa prejavovala hlavne psychickým týraním a slovnými útokmi. Pre deti je toto správanie veľmi zraňujúce a stresujúce. Z obáv pred ublížením bola viackrát privolaná štátna aj mestskú polícia, no záznamy z týchto výjazdov nemá, nakoľko sa to vždy skončilo dohovorom so žalovaným. Žalobkyňa uviedla, že z partnerského vzťahu so žalovaným pochádzajú 4 maloleté deti, a to K., R.. XX.XX.XXXX, K., R.. XX.XX.XXXX, C., R.. XX.XX.XXXX O. O., R.. XX.XX.XXXX. So žalovaným bývali spoločne v mestskom nájomnom byte, z ktorého sa spolu s mal. deťmi odsťahovala. Žalobkyňa o tejto situácii informovala aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý postúpil podnet na Okresnú prokuratúru v Žiari nad Hronom, ktorá vo veci koná. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately jej pomohol zabezpečiť bývanie, avšak upozornil ju, že pokiaľ nebude možné zabezpečiť pre maloleté deti bezpečné prostredie, bude nutné deti z domácnosti vyňať. V súčasnosti žalobkyňa žije v nájomnom byte, no obáva sa, že žalovaný ju bude naďalej prenasledovať a agresívne sa domáhať vstupu do jej domácnosti. Spolu s deťmi sa cíti ohrozená, nakoľko správanie žalovaného je nepredvídateľné a nevie čo od neho čakať. Tiež vyjadrila obavu, že pre správanie žalovaného príde o terajšie bývanie a zázemie pre maloleté deti a bude nútená hľadať krízové stredisko alebo sa budú túlať od zariadenia k zariadeniu,

príp. jej vezmú aj deti. Žalobkyňa k návrhu nepriložila žiadne listiny, ani iné dôkazy, preukazujúce jej tvrdenie.

3. Podľa , (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie

najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Hoci pri rozhodovaní o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd z časového hľadiska podrobnejšie dokazovanie nevykonáva, čo platí predovšetkým pri neodkladnom opatrení, o ktorom súd musí rozhodnúť do 24 hodín od doručenia návrhu, v každom prípade je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, len ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné upraviť dané pomery bezodkladne. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery strán konania, a to v prípadoch, keď strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie spravidla dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán, a teda spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu. Neodkladným opatrením však môžu byť pomery strán upravené aj trvale, a to aj v situáciách, v ktorých je potrebný okamžitý zásah súdu. Navrhovateľ však musí aj v tomto prípade osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe upraviť pomery bezodkladne.

16. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v , pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v . Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedené a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Tieto skutočnosti je navrhovateľ povinný osvedčiť, preto zákon v ukladá navrhovateľovi povinnosť pripojiť k návrhu všetky listina, na ktoré sa odvoláva.

17. Po posúdení podaného návrhu súd dospel k záveru, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť, nakoľko žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala tvrdenia uvedené vo svojom návrhu. Len samotné opísanie skutočnosti, tak ako ju vníma žalobkyňa, pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Pri rozhodovaní o nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, ktorého sa na žalobcovi dopúšťa žalovaný. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje samotného navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorého povinnosťou je predloženými dôkaznými prostriedkami osvedčiť existenciu dôvodov pre jeho nariadenie. Nakoľko však žalobkyňa k podanému návrhu žiadne listiny osvedčujúce jej tvrdenia nepripojila, nebolo možné dospieť k inému záveru, než k tomu, že žalobkyňa neodkladnú potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia neosvedčila. Samotné opísanie situácie, tak ako ju vníma žalobkyňa, pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Žalobkyňa v návrhu uviedla len všeobecné tvrdenia o nepriaznivej životnej situácii a správaní žalovaného, pričom všeobecne zdôrazňuje svoju obavu pred konaním žalovaného v dôsledku, ktorého sa obáva o svoju budúcnosť. Žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by osvedčovali neodkladnú potrebu upraviť pomery navrhovaným neodkladným opatrením, však podaný návrh neobsahuje. Všeobecné tvrdenie, že kvôli konfliktom bola opakovane privolaná polícia, ktorá situáciu riešila dohovorom, vykonaným dokazovaním preukázané nebolo, keďže žalobkyňa žiaden záznam, prípadne iný dôkazný prostriedok preukazujúci uvedené tvrdenia nepredložila. Žalobkyňa bola povinná predložiť súdu s návrhom také dôkazy, ktoré by svojou podstatou preukazovali dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňou uvádzané skutočnosti je možné osvedčiť napríklad lekárskymi správami, trestnými oznámeniami, čestnými vyhláseniami svedkov incidentu, prípadne iným hodnoverným spôsobom, preukazujúcim dôvodnosť podaného návrhu. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam,

keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán, len na základe tvrdených skutočností, ktoré je navrhovateľ povinný osvedčiť listinami, na ktoré sa odvoláva, a ktoré je v zmysle povinný pripojiť k návrhu. Hodnoverné osvedčenie nároku musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia návrhu je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť zamietnutia. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neosvedčila bezodkladnú potrebu upraviť pomery nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže k podanému návrhu nepripojila žiadne listiny osvedčujúce jej tvrdenia, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Okrem skutočnosti, že žalobkyňa súdu doručila len návrh bez potrebných príloh osvedčujúcich jeho dôvodnosť, súd tiež zistil, že žalobkyňa v návrhu neuviedla ani obydlie, do ktorého nemá žalovaný vstupovať. Súd bez uvedenej náležitosti nemá vedomosť o tom, do ktorého obydlia má zakázať vstup žalovanému. Aj na základe uvedeného má súd za to, že žalobkyňa nepodala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s a , aj preto súd takémuto návrhu nemohol vyhovieť.

19. Na záver súd uvádza, že podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Žalobkyňa navyše v návrhu nejasne označila svoje bydlisko, ktorým podľa záhlavia návrhu je adresa O.. J. X, D. Š., pričom v ďalšom texte návrhu uvádza ako svoju adresu D. XXXX/XX, D. Š. O. O. O.. J. X, D. Š. uvádza ako adresu žalovaného. V žalobnom petite byt, v ktorom v tomto čase býva bližšie nešpecifikuje. Z vykonaných lustrácii súd zistil, že strany majú pobyt uvedený v registri obyvateľov na adresách uvedených v záhlaví tohto uznesenia. Vzhľadom na uvedené súd nemá osvedčenú ani adresu súčasného pobytu žalobkyne.

20. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom súd z dôvodu hospodárnosti rozhodol súčasne aj o výške trov konania. Vzhľadom na to, že súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, v konaní bol úspešný žalovaný, následkom čoho by vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že žalovanému v doterajšom priebehu konania žiadne trovy nevznikli, súd preto súčasne s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s článkom 17 základných princípov a publikovaného rozhodnutia R 72/2018 z dôvodu hospodárnosti zároveň aj o výške trov konania a s poukazom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy nevznikli rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

23. Nakoľko súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, postup podľa sa neuplatní a súd nebude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodovať o výške trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie ( ), ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.