Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senátu zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: NELL KAPITAL, s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 147 946, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Simona Radosová, s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 711 784, proti žalovanému: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX H., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 930,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -33 zo dňa 22.10.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu podanou 25.06.2019 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 930,- eur s príslušenstvom a nahradiť trovy s konaním mu vzniknuté. Žaloba bola odôvodnená tým, že jeho právny predchodca D. D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., J. XX, so žalovaným uzatvoril dňa 23.04.2019 zmluvu o pôžičke na sumu 3.000,- eur, pričom sa dohodli na vrátení pôžičky do 30.04.2019. Pre prípad omeškania so splnením záväzku si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 30,- eur denne. Nakoľko žalovaný svoj záväzok riadne a včas nesplnil, vznikla mu voči žalovanému splatná pohľadávka s nárokom na príslušenstvo. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.05.2019 veriteľ ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Toto postúpenie bolo žalovanému písomne oznámené. Žalobca viackrát vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy, no ten ju neuhradil, preto sa domáha jej uspokojenia súdnou cestou. Ku dňu podania žaloby nebola istina pohľadávky uhradená a žalobca si v tomto konaní uplatňuje len vyčíslenú zmluvnú pokutu za mesiac máj 2019, t.j. 930,- eur. Okrem toho žiada, aby mu súd priznal aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 130,97 eura spočívajúce v odmene právneho zástupcu za jeden úkon právnej služby a režijný paušál za písomné podanie protistrane, trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Z listín zo spisu, ktoré boli súdu predložené žalobcom ako dôkazné prostriedky súd prvej inštancie zistil, že Zmluvou o pôžičke zo dňa 23.04.2019 žalobca D. D. U. ako veriteľ - fyzická osoba, dočasne poskytol peňažné prostriedky vo výške 3.000,- eur žalovanému ako dlžníkovi, ktorý sa zaviazal tieto vrátiť veriteľovi na určené číslo účtu vo VÚB a.s. do 30.04.2019. V prípade porušenia povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky včas sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 30,- eur za každý deň omeškania. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.05.2019 pôvodný veriteľ

ako postupca postúpil pohľadávku voči dlžníkovi H. M. vo výške 3.000,- eur s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2019 na spoločnosť NELL KAPITAL s.r.o., žalobcu v tomto spore. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že pôvodný veriteľ D.. D. U. je jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti NELL KAPITAL s.r.o.. Žalobca prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie zaslal žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 03.06.2019 na zaplatenie istiny vo výške 3.000,- eur so zákonným 5 %-ným úrokom z omeškania od 01.05.2019 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 30,- eur za každý deň omeškania počnúc dňom 01.05.2019 do zaplatenia a trovami právneho zastúpenia v sume 261,94 eura. Podľa priloženej doručenky žalovaný výzvu prevzal dňa 11.06.2019. Právne posudzujúc zistený skutkový stav mal súd prvej inštancie za to, že medzi žalobcom a predchodcom žalovaného došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Jej následné postúpenie z fyzickej osoby na konkrétnu obchodnú spoločnosť, v ktorej konateľom a jediným spoločníkom je pôvodný veriteľ, nabáda k presvedčeniu, že takýto postup je účelový a sleduje obídenie súdnej kontroly uzatvorenej zmluvy a jej náležitostí s tým, že sa nejedná o zmluvu spotrebiteľskú. Predchodca žalobcu si v uzatvorenej zmluve o pôžičke nedohodol žiaden zmluvný úrok ani úrok z omeškania, ale dohodol si so žalovaným zmluvnú pokutu vo výške 30,- eur za každý deň omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Aj keď zmluvná pokuta bola zmluvnými stranami písomne dohodnutá, súd ju považuje v zmysle ust. za neplatnú, priečiacu sa dobrým mravom. Niet pochybností o tom, že zmluvná pokuta má plniť nielen preventívnu a uhradzovaciu, ale aj sankčnú funkciu. Keď sa však vezme do úvahy skutočnosť, že predchodca žalobcu si mohol pre prípad nesplnenia záväzku dojednať so žalovaným obvyklé a primerané sankčné postihy, zmluvné úroky či úroky z omeškania, a že v tomto prípade došlo k postúpeniu pohľadávky vzbudzujúcemu pochybnosti o poctivom obchodnom styku (z fyzickej osoby na obchodnú spoločnosť, ktorej je táto fyzická osoba jediným spoločníkom a konateľom zároveň), dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 30,- eur denne, zodpovedajúcej 1 % poskytnutej pôžičky, čo znamená 365 % ročne, je nesporne očividným nesúladom s dobrými mravmi. Pre rozpor s nimi, ktorý má za následok neplatnosť časti právneho úkonu, súd celú žalobu zamietol, pretože z dôvodu neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute nie je dôvodný ani žalobcom uplatnený nárok na príslušenstvo - náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 130,97 eura ako záväzok akcesorický. Súd prvej inštancie zdôraznil to, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Právny úkon sa prieči dobrým mravom ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah jej správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.08.2008 sp.zn. aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 26.08.2008 sp.zn. . Súd prvej inštancie v rozsudku citoval ustanovenia - , , , , . O trovách konania rozhodol podľa s konštatovaním, že v spore bol úspešný žalovaný, avšak žiadne trovy mu nevznikli, preto rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , a . Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne z dôvodu, že sa žiadnym spôsobom nezaoberal základnými znakmi zmluvnej pokuty, podľa ust. v kontexte skúmania jej výšky s ohľadom na okolnosti daného prípadu spočívajúce najmä v dôvodoch, ktoré viedli k dojednaniu zmluvnej pokuty a na význame a hodnote zabezpečovanej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute. Keďže súd prvej inštancie vo veci nenariadil pojednávanie, vychádzal len zo skutkového a právneho stavu, ktorý bol obsahom žaloby a dôkazov. Zo samotného znenia žaloby a priložených dôkazov však nevyplývajú konkrétne také skutočnosti, na podklade ktorých by súd mohol riadne a náležite zistiť okolnosti prípadu, ktoré viedli k dojednaniu zmluvnej pokuty. Neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty len konštatoval, bez akéhokoľvek riadneho odôvodnenia, prihliadal len na to, že pôvodný veriteľ bol osobou majetkovo a personálne prepojenou s osobou právneho nástupcu. Postúpenie pohľadávky je právom, ktorého výkon nemôže byť sankcionovaný úvahou o obídení zákona. Pôvodný veriteľ s prihliadnutím na obchodnú činnosť žalobcu, ktorým je vymáhanie pohľadávok, postúpil svoju pohľadávku na žalobcu, čím využil svoje zákonné právo. Žalobca sa nevenuje poskytovaniu pôžičiek alebo úverov, ani pôvodný veriteľ neposkytuje pôžičky a

úvery. Peňažné prostriedky, ktoré poskytol pôvodný veriteľ, boli majetkom jeho ako fyzickej osoby, ktoré nemali s jeho podnikateľskou činnosťou nič spoločné. Kamarát pôvodného veriteľa oslovil pôvodného veriteľa a požiadal ho o poskytnutie pôžičky pre žalovaného ako svojho kamaráta. Žalobca si preveroval finančné možnosti a schopnosti žalovaného, telefonicky sa informoval u jeho zamestnávateľa, ktorým je Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Humennom. V prípade pôžičky sa jednalo o krátkodobú dočasnú bezúročnú finančnú výpomoc so splatnosťou 1 týždeň, ale vzhľadom na riziko v prípade osoby žalovaného, ktorého pôvodný veriteľ nepoznal a vnímal ho ako intenzívne, špeciálne upozornil žalovaného na sankciu v podobe zmluvnej pokuty, ktorá mala vo veľkej miere preventívnu funkciu. Uviedol taktiež, že v súčasnosti z taktického hľadiska pristúpil k uplatneniu nároku iba titulom zmluvnej pokuty, pričom v budúcnosti pristúpi k vymáhaniu ďalších nárokov plynúcich zo zmluvného vzťahu so žalovaným, vrátane príslušenstva. Žalobcovi preto nemôže byť na ujmu, ako konštatuje súd prvej inštancie, že si pôvodný veriteľ nedohodol iný typ sankcie. Podľa právneho vedomia pôvodného veriteľa v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého pristupoval k textácií zmluvy, nárok na úroky z omeškania vzniká priamo zo zákona a zákon umožňuje aj bezúročnú pôžičku pričom takéto zmluvné dojednanie s prihliadnutím na výšku a termín splatnosti má aj logický základ. Uvedené skutočnosti preto nemôžu byť na ujmu žalobcovi. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie nevyužil možnosť moderácie uplatnenej zmluvnej pokuty súdom podľa , ku ktorému má pristúpiť v záujme zachovania platnosti časti právneho úkonu, a preto neprimeraná výška zmluvnej pokuty nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre jej nepriznanie zo strany súdu. Súd prvej inštancie nijako nereagoval na predstavu zákonodarcu inkorporovanú do konštrukcie právnej úpravy, ktorá na jednej strane poskytuje súdu diskrečný priestor pri hodnotení okolností spôsobujúcich rozpor s dobrými mravmi, na druhej strane však pri inštitúte zmluvnej pokuty podporuje úvahu o preferencii zachovania platnosti právneho úkonu, ak táto má byť spochybnená iba neprimeranosťou dojednanej výšky zmluvnej pokuty. Žalobca mal za to, že porušené bolo aj právo na spravodlivý proces, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie neobjasňuje riadne skutkový a právny základ rozhodnutia. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) oprávnenou osobou ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. . Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 03.06.2021 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

5. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu prvej inštancie bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení, tvrdení o nesprávnom právnom posúdení veci a na tom, že konanie pred súdom prvej inštancie malo vadu, v dôsledku ktorej je jeho rozhodnutie nesprávne. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

6. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy ak súd vzal do úvahy aj skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, avšak len za predpokladu, že toto pochybenie mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, skutkovým záverom, ku ktorému dospel súd prvej inštancie z dôkazov, ktoré spolu so žalobou predložil žalobca a s právnym posúdením zisteného skutkového stavu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie o nároku, ktorý bol predmetom konania, zistil skutkový stav a právne závery ku ktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia ku ktorému dospel. Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol ( ) a preto k odvolacím dôvodom žalobcu, len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva:

10. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným vyplýva, že zmluvná pokuta bola dohodnutá ako sankčný prostriedok pre prípad oneskorenia s vrátením sumy 3.000,- eur, ktorá mala byť žalovanému požičaná na obdobie 1 týždňa, pričom jej výška bola kvantifikovaná čiastkou 30,- eur za každý deň omeškania. Žalobou bol uplatnený nárok na tento sankčný prostriedok za nezaplatené obdobie v mesiaci máj 2019 vo výške 930,- eur.

11. Aj keď nie je možné jednoznačne, len na základe personálneho prepojenia medzi osobou pôvodného veriteľa a osobou žalobcu, na ktorého mala byť pohľadávka voči žalovanému postúpená, verifikovať úvahu súdu o účelovom postupe pri vzniku kontraktačného procesu a postúpení nároku, ktorý z kontraktácie vznikol, nič to nemení na správnosti toho, že sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či dohoda o zmluvnej pokute nie je v nesúlade s dobrými mravmi. Ako uviedol Ústavný súd Českej republiky v Náleze z 21.10.2008 sp.zn. pojem „dobré mravy“ nemožno vykladať len ako súbor mravných pravidiel užívaných ako korektív, či dopĺňajúcich obsahový faktor výkonu subjektívnych práv a povinností, ale ako príkaz sudcovi rozhodovať praeter legem, či dokonca contra legem, ak ide o reprobáciu konania priečiaceho sa dobrým mravom. Dobré mravy v tomto poňatí sú teda súhrnom etických všeobecne uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často zabezpečované aj právnymi normami, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami a právnymi princípmi.

12. Dohodnúť zmluvnú pokutu ako sankčný prostriedok včasného splnenia dlhu pri súčasnom, na základe zákona existujúcom sankčnom prostriedku vo forme úrokov z omeškania vo výške predstavujúcej, ako súd prvej inštancie uviedol, 365 % ročne, t.j. v mnohonásobne prevyšujúcej výšku zákonného úroku z omeškania je samo o sebe do takej miery neadekvátne, že nevyžaduje bližšie skúmanie okolností, resp. skutočností, za ktorých bola zmluva o pôžičke uzavretá. Dojednanie zmluvnej pokuty sankčného charakteru v neprimeranej výške má za následok absolútnu neplatnosť, prieči sa dobrým mravom a výkon takéhoto práva, ktoré je v rozpore so zásadou dobrých mravov ako základnej požiadavky na správanie sa subjektov v občianskoprávnych vzťahov nemôže požívať právnu ochranu ako správne uviedol súd prvej inštancie. Pokiaľ mal žalobca za to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal, resp. nevyužil moderačné právo vo vzťahu k dohodnutej zmluvnej pokute, odvolací súd uvádza, že pokiaľ je právny úkon neplatný, moderácia neplatného právneho úkonu neprichádza do úvahy.

13. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, rozsudok súdu prvej inštancie podľa a potvrdil.

14. V odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný žalovaný, ktorému vznikol v zásade nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ust. ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádza z článku 17 základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s §

396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania, preto žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.