Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_73S-14-2021.pdf
PDF · 94.9 KB
No categories available
73S/14/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v právnej veci žalobcu: EURO AGRI, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 039 209, zast.: JUDr. Miloš Baranec, advokát, so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100097566/2021 zo dňa 15. januára 2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 8. marca 2021, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100097566/2021 zo dňa 15. januára 2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti Rozhodnutiu Daňového úradu Banská Bystrica č. 100459925/2020 zo dňa 18. februára 2020, ktorý bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrobený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 v sume 68 357,60 Eur, a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.
2. Žalobca v podanej žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že orgány správy daní už v súčasnosti s poukazom na žalobou napádané rozhodnutie žalovaného, resp. v spojení s ním s poukazom na súvisiace rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, voči žalobcovi reálne vykonali úkony spočívajúce napríklad v započítavaní nárokov žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty práve na úhradu žalobou napadnutého vyrubeného rozdielu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie 2017. Ku dňu podania žaloby už žalobca de facto prišiel o očakávané prostriedky z vrátenia nadmerného odpočtu vo výške 29 753,08 Eur, čo potvrdzuje aj obsah Oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica č. 100242785/2021 zo dňa 11. februára 2021 o použití nadmerného odpočtu, ktoré žalobca priložil ako dôkaz. Ide o prostriedky v značnej výške, pričom žalobca „vratku“ dôvodne očakával a spoliehal sa na takýto príjem ako zdroj pre svoju podnikateľskú činnosť (oblasť poľnohospodárstva), a to najmä za súčasnej globálnej spoločenskej a pandémiou dotknutej situácie, keď je udržanie podnikateľskej činnosti, nehovoriac o snahe dosiahnuť zisk ako základný predpoklad podnikania, spojné s extrémnou záťažou. Je tiež dôvodné očakávať, že v ďalších obdobiach bude správca dane takto postupovať, teda žalobcovi hrozí bez odkladu na vykonateľnosť žalobou napádaného rozhodnutia ďalšia negatívna ujma, a to značného rozsahu. Za zdaňovacie obdobie december 2020 v podanom daňovom priznaní k DPH vykázal žalobca nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v sume 1 987,11 Eur, ktorý by mal byť zo strany správcu dane za normálnych okolností vyplatený do 25. marca 2021. Taktiež žalobca v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie január 2021 vykázal nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v sume 1 894,60 Eur. Započítavaním s vyrubeným rozdielom na dani z príjmov za rok 2017 sú teda v priamom
a bezprostrednom ohrození prinajmenšom nároky žalobcu vo výške 3.881,71 Eur, nezohľadňujúc pritom prípadné ďalšie nároky za obdobia, kde ešte daňové priznania neboli podané a nehovoriac aj o prípadných sankčných nárokoch, napr. úroky z omeškania, penále a podobne, ktoré môžu byť voči žalobcovi uplatňované zo strany orgánov správy daní s poukazom na napádané rozhodnutia. Priznanie odkladného účinku podávanej správnej žalobe je zároveň plne v súlade so zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania a nie je ani v rozpore s verejným záujmom, pretože v prípade, ak by správny súd žalobe vyhovel, nebude nutné vykonávať úkony vedúce k obnove predchádzajúceho stavu, čím sa v konečnom dôsledku sleduje aj ochrana záujmov štátu, najmä v tom zmysle, že pokiaľ sa v tomto konaní potvrdí dôvodnosť žaloby, resp. nezákonnosť napádaných rozhodnutí, žalobcovi vznikne nárok nielen na vrátenie plnení, ktoré na jeho základe orgány správy daní započítali, resp. možno dôvodne očakávať, že započítajú a prípadný rozdiel budú vymáhať, ale aj na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, vrátane nárokov vyplývajúcich z eventuálne uhradeného príslušenstva a sankcií, nehovoriac o nárokoch na náhradu škody v dôsledku toho, ak by bol žalobca nútený obmedziť, či dokonca ukončiť svoju činnosť. V prípade správnosti žalobou napádaného rozhodnutia nie je pri povolení odkladu jeho vykonateľnosti verejný záujem ohrozený, ale v opačnej situácii, tzn. ak sa preukáže dôvodnosť žaloby, bez povolenia odkladu vykonateľnosti dochádza k zásadnému negatívnemu zásahu do práv žalobcu, vrátane práva vlastniť majetok garantovaného aj čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky v dôsledku započítavania žalobcových dôvodných nárokov na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a povinnosti doplatiť nezapočítaný napádanými rozhodnutiami vyrubený rozdiel na dani z príjmov, pričom je ohrozené aj budúce fungovanie a existencia spoločnosti žalobcu, najmä aj s prihliadnutím na aktuálnu pandemickú situáciu a špecifickú oblasť, v ktorej žalobca vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, ktorá si vyžaduje neustále finančné vstupy (poľnohospodárska oblasť).
3. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 18. marca 2021 žalobca doplnil dôvody jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom uviedol, že žalobcovi. bolo dňa 8. marca 2021 doručené Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100331134/2021 zo dňa 24. februára 2021 o zriadení záložného práva na tam špecifikované nehnuteľnosti v k. ú. K. K., zapísané na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu, konkrétne ide o 2 byty a k nim príslušné spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavanom pozemku. Žalobca priložil kópiu predmetného rozhodnutia o zriadení záložného práva a zároveň aj 2 čiastkové informatívne výpisy z LV č. XXXX pre k. ú. K. K., z ktorých vyplýva údaj o evidovaní plomby k obom bytom vo vlastníctve žalobcu pod č. konania Z 1054/2021. Taktiež bolo žalobcovi doručené predvolanie na ústne pojednávanie na termín 24. marca 2021 a to „... za účelom prejednania daňového nedoplatku...na dani z príjmov právnickej osoby 38 145,38 EUR, spl. 08.02.2021“, teda je zrejmé, že správca dane neustále vykonáva ďalšie úkony týkajúce sa vysporiadania údajného daňového nedoplatku - zrejme pochádzajúceho z tvrdeného rozdielu na dani z príjmov, ktorý bol určený pôvodne v sume 68 357,60 Eur, avšak časť tohto vyrubeného rozdielu dane už správca dane medzičasom započítal oproti daňovým pohľadávkam žalobcu. Žalobca ďalej poukázal aj na časovú súvislosť, keď dôsledku právoplatnosti napádaného rozhodnutia žalovaného nadobudol určený rozdiel dane splatnosť dňa 8. februára 2021, pričom správca dane už dňa 11. februára 2021 vydal oznámenie o použití (tzn. započítaní) nadmerného odpočtu, ktorý patril žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2020 a započítal ho na úhradu tohto rozdielu dane v sume 29 753,08 Eur. K zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosti žalobcu došlo prakticky do 2 týždňov po nadobudnutí splatnosti napádaného rozdielu dane, čo je v praxi skutočne neobvyklé, najmä v prípade, keď žalobca nie je žiadnym problémovým subjektom. Žalobca má za to, že rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu je zásadne neprimerané čo do rozsahu nehnuteľností, ktoré majú byť zaťažené, nakoľko na zabezpečenie údajného nedoplatku 38 145,38 Eur správca dane zriadil záložné právo k dvom bytom nachádzajúcim sa prakticky v priamom centre Banskej Bystrice, kde je na prvý pohľad zrejmé, že hodnota nehnuteľností ďaleko presahuje sumu údajného daňového nedoplatku. Žalobca chce zároveň poukázať na skutočnosť, že podľa vyššie spomínaného Rozhodnutia o zriadení záložného práva, ako aj predvolania na ústne pojednávanie, správca dane odkazuje na daňový nedoplatok vo výške „38.145,38 EUR, splatný 08.02.2021“, avšak nie je jasné a z predmetného rozhodnutia vôbec nemožno zistiť, ako k takejto sume nedoplatku správca dane dospel. Rozhodnutiami napádanými v tomto konaní bol žalobcovi určený rozdiel dane vo výške 68 357,60 Eur, pričom na úhradu tohto rozdielu správca dane v zmysle Oznámenia zo dňa 11. februára 2021 započítal sumu 29 753,08 Eur ako nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2020. Žalobca pre úplnosť kontextu uvádza, že predmetné rozhodnutie o zriadení záložného práva zo dňa 24. februára 2021, doručené 8. marca 2021, v zákonnej lehote už napadol aj prostredníctvom riadneho opravného prostriedku - odvolania, ktoré však s poukazom na príslušné
ustanovenia Daňového poriadku nemá odkladný účinok. Pokiaľ však súd prizná podanej správnej žalobe odkladný účinok, bude to mať dopad aj na zabezpečovacie úkony správcu dane, ktoré odvodzuje práve od žalobou napadnutých rozhodnutí. Vyššie uvedené skutočnosti vyvolávajú v žalobcovi dôvodnú obavu, že na základe žalobou napádaného rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia orgány daňovej správy pristúpia v blízkej dobe až k daňovej exekúcii majetku žalobcu, pričom v zmysle Daňového poriadku v takom prípade už návrat do pôvodného stavu ani nebude možný.
4. V podaní, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 22. marca 2021, žalobca uviedol, že dňa 22. marca 2021 mu doručené ďalšie „Oznámenie o použití nadmerného odpočtu“ (č. 100418503/2021 zo dňa 11. marca 2021). Správca dane žalobcovi oznámil, že „... nadmerný odpočet vo výške 1.987,11 EUR..., ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 25.02.2021 vo výške 1.987,11 EUR za zdaňovacie obdobie december 2020 sa použije na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov právnickej osoby na základe rozhodnutia o vyrúbení dane č. 100459925/2020 zo dňa 18.02.2020 vo výške 1.987,11 EUR za zdaňovacie obdobie 2017 splatného 08.02.2021“. Kópiu daného oznámenia žalobca priložil k predmetnému podaniu.
5. V podaní, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 25. mája 2021, žalobca uviedol, že dňa 3. mája 2021 mu bolo doručené ďalšie „Oznámenie o použití nadmerného odpočtu" (č. 100591310/2021 zo dňa 13. apríla 2021). Správca dane žalobcovi oznámil, že „... nadmerný odpočet vo výške 1.894,60 EUR..., ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 25.03.2021 vo výške 1.894,60 EUR za zdaňovacie obdobie január 2021 sa použije na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov právnických osôb so sídlom v tuzem. na základe rozhodnutia o vyrúbení dane č. 100459925/2020 zo dňa 18.02.2020 vo výške 1.894,60 EUR za zdaňovacie obdobie rok 2017 splatného 08.02.2021.“ Žalobca tak prišiel o možnosť disponovať s prostriedkami z vrátenia nadmerného odpočtu, s ktorými dôvodne počítal a stratil možnosť využiť ich pri svojej podnikateľskej činnosti. Ďalej žalobca predložil „Oznámenie o zmene osobitných daňových režimov“, ktoré mu bolo doručené dňa 24. mája 2021, pričom z Oznámenia vyplýva, že dňom 1. mája 2021 bolo ukončené poskytovanie daňových benefitov pre spoločnosť žalobcu, ktoré finančná správa poskytuje tzv. daňovo spoľahlivým subjektom. V dôsledku daňového nedoplatku teda žalobca stratil status, ktorý požíval v dôsledku toho, že si počas svojej činnosti riadne plnil svoje povinnosti voči finančnej správe. Žalobca je subjektom, ktorý je etablovaným podnikateľom s dobrým renomé a riadne si plniacim svoje daňové povinnosti. Žalobca ďalej predložil kópiu komunikácie s pracovníkom úverového oddelenia banky poskytujúcej zdroje financovania nielen spoločnosti žalobcu, ale aj spoločnostiam, ktoré so žalobcom tvoria skupinu prepojených podnikov. Z obsahu komunikácie je podľa žalobcu zrejmé, že banka sa zaujíma o daňový nedoplatok vzniknutý v dôsledku rozdielu dane, ktorý bol vyrubený žalobou napadnutými rozhodnutiami. Uvedená skutočnosť je aktuálne predmetom posudzovania tzv. risk manažmentom banky, pričom žalobcovi reálne hrozí obmedzenie a znevýhodnenie podmienok úverového financovania, ktoré žalobca a podniky v skupine nevyhnutne potrebujú, keďže žalobca, ale aj ostatné podniky v jeho skupine, pôsobia najmä v oblasti poľnohospodárstva, kde je možnosť výhodných úverov na preklenutie sezónnosti, poveternostných vplyvov a podobne, nevyhnutná pre udržiavanie podnikateľskej činnosti). Vzhľadom na vyššie uvedené teda podľa žalobcu dochádza k úkonom, ktoré reálne ohrozujú podnikateľskú činnosť žalobcu, ale dokonca aj činnosť ďalších obchodných spoločností v rámci skupiny prepojenej so spoločnosťou žalobcu, a preto žalobca žiada správny súd, aby priznal jeho žalobe odkladný účinok.
6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
8. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
9. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
10. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
11. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 17. marca 2021 a následne aj opakovanou výzvou zo dňa 22. marca 2021 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12. mája 2021 uviedol, že žalobca nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď v podanej žalobe neuviedol konkrétne ako napadnuté rozhodnutie vážnym spôsobom zasiahne do jeho majetkovej sféry a akú závažnú ujmu mu spôsobí. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný nesúhlasí s odkladom vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný predložil správnemu súdu administratívny spis dňa 14. mája 2021.
12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca síce uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré môžu predstavovať negatívny zásah do jeho majetkovej sféry, a to, že nadmerné odpočty na dani z pridanej hodnoty za viaceré zdaňovacie obdobia boli použité správcom dane na čiastočnú úhradu sporného daňového nedoplatku na dani z príjmov právnických osôb podľa § 79 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu v zmysle Rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica č. 100331134/2021 zo dňa 24. februára 2021 a odňatie osobitných daňových režimov (benefitov), avšak žalobca neosvedčil, že uvedené skutočnosti predstavujú v zmysle § 185 písm. a) SSP pre žalobcu závažnú ujmu, značnú hospodársku škodu či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prípade, ak zo strany správcu dane už došlo k použitiu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty na čiastočnú úhradu sporného daňového nedoplatku, tento stav nie je možné zvrátiť priznaním odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko daná skutočnosť už nastala, pričom priznanie odkladného účinku správnej žalobe má z povahy veci účinok do budúcnosti. Inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe tak nemožno využiť na zvrátenie následkov, ktoré už nastali. Započítanie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku (aj v prípade, ak sa jedná o sporný nedoplatok) navyše predstavuje zákonom upravený a predvídaný postup správcu dane v zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku. Uvedené možno skonštatovať aj vo vzťahu k odňatiu osobitných daňových režimov (benefitov) žalobcovi, keďže k danej skutočnosti už došlo a priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je spôsobilé tento následok zvrátiť. V prípade, ak má žalobca pochybnosti o zákonnosti postupu žalovaného, musí využiť iné prostriedky právnej ochrany v zmysle príslušných všeobecno- záväzných právnych predpisov. Taktiež vo vzťahu k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zo strany správcu dane správny súd konštatuje, že záložné právo je zabezpečovací inštitút, ktorý sám o sebe nepredstavuje bezprostrednú hrozbu ujmy na majetkových právach žalobcu. V prípade, ak žalobca namieta neprimeranosť hodnoty zaťažených nehnuteľností vo vzťahu k výške sporného daňového nedoplatku, musí sa svojich práv domáhať prostredníctvom iných prostriedkov právnej ochrany, nakoľko inštitútom priznania odkladného účinku správnej žalobe nemožno nahrádzať konania o opravných prostriedkoch v správnom konaní a ani iné osobitné konania o žalobách v zmysle SSP.
13. Žalobca napriek vyššie uvedeným skutočnostiam len všeobecne tvrdil, že mu hrozí bližšie nešpecifikovaná ujma, keďže dôvodne očakával a spoliehal sa na príjem z nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty ako zdroja pre svoju podnikateľskú činnosť (oblasť poľnohospodárstva), „a to najmä za súčasnej globálnej spoločenskej a pandémiou dotknutej situácie, keď je udržanie podnikateľskej činnosti, nehovoriac o snahe dosiahnuť zisk ako základný predpoklad podnikania, spojné s extrémnou
záťažou.“ Žalobca len všeobecne tvrdil, že je ohrozené aj budúce fungovanie a existencia spoločnosti žalobcu, najmä s prihliadnutím na aktuálnu pandemickú situáciu a špecifickú oblasť, v ktorej žalobca vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, ktorá si vyžaduje neustále finančné vstupy (poľnohospodárska oblasť). Žalobca však neosvedčil také skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca neosvedčil, že negatívne následky v podnikateľskej činnosti žalobcu skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikanie žalobcu. V prípade započítania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty správcom dane na úhradu iných pohľadávok správcu dane voči žalobcovi, ktorých spornosť nie je posudzovaná pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, dochádza k negatívnemu následku v podobe zásahu do majetkovej sféry žalobcu logicky už z povahy veci a tento následok je možné všeobecne predvídať. Len zo samotnej skutočnosti, že v prípade vykonania zákonom predvídaných úkonov správcu dane, je majetok povinného nutne dotknutý, nemožno mať bez ďalšieho za to, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je dôvodný. Opak by totiž viedol k záveru, že dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žaloby by boli dané vždy, keď by výkonom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy, resp. inými úkonmi žalovaného, malo dôjsť k akémukoľvek negatívnemu zásahu do majetku a finančného postavenia dotknutej osoby, čo je z povahy veci väčšina prípadov, a teda rozhodovanie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe by sa stalo len formálnym. Žalobca totiž neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.), pričom správny súd nemôže vychádzať len z tvrdení žalobcu o negatívnych následkoch úkonov žalovaného, ktoré sú vo všeobecnej a nekonkrétnej rovine.
14. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, resp. môžu hroziť. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že negatívny následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by malo taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či iný nenapraviteľný následok.
15. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).