Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanej Y.. V. V. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. júna 2021 takto

rozhodol:

Obžalovaná Y.. V. V., W.. XX.XX.XXXX U. C., M. F. U. W. M., V. XXX/XX, dôchodkyňa

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

dňa 25.05.2017 asi o 14.00 hod. viedla osobné motorové vozidlo značky Ford Fiesta, ev. čísla U.- XXX F. po ľavom pruhu dvojprudovej vozovky na ulici Duklianskych hrdinov vo Vranove nad Topľou smerom k obchodnému domu Lidl a pred riadne vyznačeným priechodom pre chodcov pri uvedenom obchodnom dome sa nedostatočne venovala vedeniu motorového vozidla, nesledovala situáciu na vozovke, v dôsledku čoho nedala prednosť chodcovi poškodenému L. T., W.. XX.XX.XXXX, F. U. W. M., A. XXX/XX, ktorý prechádzal vozovku z pravej strany na ľavú v smere jazdy motorového vozidla obžalovanej a po tom, čo motorové vozidlo jazdiace v pravom pruhu a vodiči jazdiaci v protismere zastavili pred priechodom pre chodcov, aby umožnili poškodenému prejsť na druhú stranu vozovky, pričom obžalovaná porušila ustanovenia , , a o cestnej premávke v znení neskorších doplnkov, kedy motorové vozidlo vedené obžalovanou na prechode pre chodcov pravou prednou časťou narazilo do poškodeného, ktorý pri zrážke utrpel zlomeniny kostí pravého predkolenia, trieštivú zlomeninu hlavice ľavej píšťaly, zlomeninu hlavičky ihlice vľavo a iné zranenia s dobou liečenia v trvaní najmenej 5,5 mesiacov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona

t ý m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na

z a t o j e j u k l a d á

podľa za použitia , trest odňatia slobody vo výmere 12 ( dvanásť ) mesiacov.

Podľa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 12 ( dvanásť ) mesiacov.

Podľa poškodených L. T., W.. XX.X.XXXX, F. U. W. M., A. XXX/XX, spoločnosť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 a Sociálnu poisťovňu, pobočka Vranov nad Topľou, Rázusova 128, Vranov nad Topľou s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovanú obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na 138 písm. h) , ktorého sa mala obžalovaná dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná vyhlásila, že je nevinná zo spáchania skutku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedka - poškodeného L. T., svedkov T. V., Ľ.C. Q., T. H., postupom podľa prečítal zápisnice o výsluchu zástupcov za poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. a Sociálnu poisťovňu, oboznámil sa so znaleckými posudkami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave ako aj vykonal výsluchy znalcov, lekárskymi správami, záznamom o dopravnej nehode, zápisnicou o ohliadke miesta činu, záznamami o dychových skúškach, listinami k nárokom na náhradu škody, fotografiami predloženými obžalovanou, vyjadrením Ministerstva vnútra SR, odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov, správou Mesta Vranov nad Topľou, výpisom z evidenčnej karty vodiča a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaná vypovedala, boli s manželom v meste a rozhodli sa ešte ísť na nákup do Tesca. Išli cez železničné priecestie a to z mesta smerom k obchodnému domu Tesco, pričom železničné priecestie je v dezolátnom stave, tak mohla mať maximálnu rýchlosť okolo 15 km/h. Zaradila sa do toho pruhu, ktorý vedie k obchodnému domu Tesco. V tom čase bola dopravná špička, takže v pravom pruhu, v jej smere jazdy, ako aj v protismere sa tvorili kolóny. Samozrejme trošku zrýchlila, možno na rýchlosť 25 až 30 km/h. V pravom pruhu, keďže sa tvorili kolóny, zastavovali autá. Prechádzala vedľa skriňového auta Iveco a keď som bola na úrovni jeho zadných kolies, tak vtedy sa zjavila nejaká osoba spopred toho auta Iveco a on vtedy skočila na brzdu, lebo videla, že on beží. Potom videla, ako on vyskočil na kapotu, oboma rukami sa dotkol kapoty a tým ako sa auto zastavilo, tak pri tom pohybe potom toho chodca odhodilo pred auto. Vtedy zastavila, vypla motor a utekala k nemu, ale už tam bol jeden pán, šofér toho Iveca, teraz vie, že sa volá Q.. On dal tomu chodcovi mikinu pod hlavu, pýtala sa chodca, ako sa volá, ale ten chodec veľmi ťažko rozprával, videla, že je v šoku a preto zavolala rýchlu záchrannú službu. Volala aj na políciu na 158, lebo sa bála, že dôjde k ďalšej nehode. Prišla najprv rýchla zdravotná pomoc, toho pána naložili do sanitky a potom prišlo policajné auto. Vykonali dychovú skúšku u nej aj u šoféra Iveca, obe boli negatívne. Potom ten policajt začal dokumentovať nehodu. Pánovi Q. povedal, že môže odísť ako svedok. Pýtala sa policajta, prečo neodfotil to auto Iveco ako stojí, v akej je pozícii a že ona má mobil, že to odfotí. Napriek tomu policajt poslal to Iveco preč a povedal, že vodič bude potom predvolaný ako svedok. Pri svojej prvej výpovedi na polícii odovzdala tie fotografie. Následne policajt označil farbou, kde stálo vozidlo a ešte sa čudoval, že jej vozidlo nemá žiadne poškodenie. Povedala policajtovi, že chodca nevidela, lebo jej v tom bránilo to Iveco a že nebolo ani jasné, že zastavil kvôli chodcovi, lebo už to Iveco stálo na prechode tak ako to vidno na fotke. Podľa nej ak by Iveco dalo prednosť chodcovi, muselo by zastať pred prechodom. Šofér Iveca vtedy tvrdil, že stál pred prechodom a že potom, keď chodec prešiel, on sa pohol, ale podľa nej to takto nemohlo byť, lebo on bol prvý pri tom poškodenom a auto stálo ďalej. Ona hneď, ako sa to stalo, vybehla k tomu chodcovi, aby zistila, čo sa stalo, ale ten pán Q. už bol pri tom chodcovi a dal mu mikinu pod hlavu. Potom prišiel jeden pán, ktorý tvrdil, že poškodeného pozná, že poškodený ťažko rozpráva. Tak z toho usúdila, že poškodený možno

nebol v šoku, on chcel hneď vstať a odísť a oni s pánom Q. mu vysvetľovali, že zavolali záchranku, nech zostane ležať. Poškodený zdvíhal nohu, asi ľavú a tvrdil, že ho bolí koleno. Potom, keď to ten policajt zdokumentoval, išla za poškodeným do nemocnice, hneď vtedy sa mu ospravedlnila, že ju to mrzí, a on povedal, že je to v poriadku, že sa nehnevá. Potom poškodeného odviezli do Prešova, aj tam ho navštívila, potom sa poškodený vyjadril, že nechce aby ho navštevovala. Na otázku, aké opatrenia ako vodič robila, keď sa autom približovali k priechodu pre chodcov uviedla, že to je mestská komunikácia, tam je povolená rýchlosť 50 km/h, ona išla oveľa pomalšie a išla úplne na kraj, naľavo v smere jej jazdy a to robí stále, ak by išiel nejaký chodec alebo prebehoval, aby mal čas prejsť alebo zastať, lebo nemala výhľad. Iveco nezastalo tak, akoby dávalo prednosť, preto ona išla pomaly a držala sa na ľavej strane v svojom jazdnom pruhu. Iveco znižovalo rýchlosť, lebo celá kolóna tam stála a stálo aj Iveco, aj všetky autá za ním. Ona išla tou rýchlosťou asi 30 km/h pomaly ďalej, lebo ten pruh, ktorým ona išla do Tesca, bol voľný. Iveco išlo trošku rýchlejšie ako ona a potom spomaľovalo. Keď sa dostala na úroveň jeho zadných kolies, tak vtedy už stálo v kolóne. Na priechod pre chodcov, keď zastavovalo Iveco, nemala výhľad, lebo to Iveco je vysoké vozidlo, je to skriňové vozidlo. Prvýkrát spozorovala chodca, keď bola na úrovni zadných kolies Iveco, tak vtedy on vybehol spoza Iveca. Ona okamžite skočila na brzdu, je to reflex, manžela aj napriek tomu, že sedel pripútaný na sedadle spolujazdca, až hodilo dopredu. Jej vozidlo má systém ABS, ale neuviedlo sa do prevádzky a tým pádom ani auto nebolo v šmyku, auto sa nešmýkalo, ani neboli žiadne stopy po šmyku. K chodcovi uviedla, že on bežal, lebo to bol moment a on už bol na kapote. A pritom aj z jej fotografie vidno, že ak by išiel pomaly, tak by mal dosť priestoru zastať. Keď vyšiel spoza Iveca a pozrel by sa a presvedčil, či môže prejsť cez vozovku, tak mal dosť času zastať. Jej auto nebolo nijako poškodené, ešte aj policajt sa tomu čudoval, keď ho fotil. K vozidlu Iveco ešte uviedla, že v čase dokumentovania dopravnej nehody vozidlo Iveca stálo tam, ako ho ona odfotila, vodič vystúpil a v podstate nastúpil do toho auta, až keď odišiel, čiže autom Ivecom sa vôbec nemanipulovalo. Ona ešte Q. dala vestu a usmerňovali dopravu. Až potom, keď odišla sanitka, robil sa ešte zápis najprv s pánom Q. v tom policajtom aute a povedal mu policajt, že môže odísť, že bude predvolaný ako svedok. Potom robil policajt zápis s ňou a až potom išiel fotiť. V čase, keď sa fotilo, bolo tam už len jej vozidlo. Keď sa policajta pýtala, prečo nefotí Iveco, neodpovedal jej, tak mu povedala, že ona to odfotí. Preto fotila tie vozidlá tak, aby bolo vidno ŠPZ a ako stoja vozidlá a v akej polohe bolo Iveco vo vzťahu k jej autu. Venovala dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, je o tom presvedčená, lebo sledovala aj výjazd od Lidlu a taktiež zbadala aj toho chodca, keď vyšiel spoza Iveca. Vodičkou je od roku 1975 a nemala takúto dopravnú nehodu, predtým bola účastníkom dopravnej nehody, ale tú ona nezapríčinila. Keby tam nebolo to Iveco, tak mala by výhľad na prechod pre chodcov, tak by sa to nestalo, ale to Iveco jej bránilo vo výhľade, a teda jej bola vytvorená náhla prekážka.

Svedok - poškodený L. T. vypovedal, že išiel autom, viezla ho kolegyňa, okolo 2 hod., keďže mal čas, vysadila ho pri Orangi v meste, odkiaľ šiel pomalým krokom, keďže mal stretnutie na 3 hod. pri Tescu, kde sa mal stretnúť s kamarátom. Pomaly išiel pred prechodom, a to pred Lidlom, chcel prejsť z pravej strany na ľavú, v smere keď ideme od mesta. Bola tam hustá premávka. Keďže mal čas, tak si kľudne čakal, kým neprejdú autá, až mu zastavila dodávka. Už aj zastavovali autá od Čemerného, auto stálo a zrazu ako blesk ležal na zemi vo veľkých bolestiach. Vodič z dodávky ho upokojoval, bol rád, že sa nestalo nič jeho hlave. Vykrikoval tam muž, manžel obžalovanej, že im vyskočil na auto. Ešte stihol zavolať kamarátovi, že na to stretnutie nepríde, neviem kto volal, ale prišla záchranka. Zbytok je už v papieroch, čo sa týka jeho zranenia a toho čo bol hospitalizovaný v nemocnici. Na opätovné vyzvanie, aby popísal prechádzanie cez cestu, svedok uviedol, že bola to červená dodávka, ktorá dodávka išla od mesta, a táto dodávka zastavila pred prechodom. On išiel. Od Čemerného už autá zastavovali. Išiel smerom cez priechod pre chodcov, išiel rýchlo, aby nezdržoval premávku, rýchlo tak ako bežne chodí, no bežať nebežal. Obžalovaná zrazila jeho, nie on ju. Na otázku obhajoby, či videl aj na druhú stranu prechodu, či môže prejsť, uviedol, že nepozeral na druhú stranu prechodu, jemu zastavila dodávka a zastavovali aj autá z druhej strany od Čemerného, preto čakal, že žiadne auto nepôjde. Na otázku, či mal výhľad aj na ďalšie pruhy uviedol, že to nedáva zmysel. Keď stálo auto, nevidel auto, keďže tam nebolo, tak mal prehľad. Samozrejme, že mal prehľad, nepozeráte do šírky. Mal výhľad aj na pruhy na obe strany, lebo sa rozhliadame, keď vstupujeme na prechod.

K tejto výpovedi svedka poškodeného súd považuje za potrebné poukázať na to, že sa jedná o osobu, ktorá podľa potvrdenia Y.. E. V., Neštátna neurologická ambulancia, je dlhodobo liečený pre epileptický proces, stav po epidurálnom abscese, zápale mozgu vľavo s reziduálnou poruchou faktických funkcií v zmysle redukcie rozumenia hovoreného, amnestickej afázie - nevie si vybaviť ad hoc adekvátne slová, čo ho handicapuje pri komunikácii. Vzhľadom na tieto skutočnosti výsluch vykonal sudca postupom podľa

, pričom priebeh výsluchu bol zaznamenaný samozrejme aj na zvukový záznam.

Svedok T. V., manžel obžalovanej vypovedal, že išli z mesta autom spolu s manželkou, obžalovaná bola vodič a on sedel vedľa nej, teda na sedadle spolujazdca. Po prechode cez železničné priecestie v pravom jazdnom pruhu stáli autá, pričom oni išli smerom od mesta do Čemerného. Preto manželke povedal, aby išli do Tesca, manželka dala smerovku a len povedala dobre. Ináč sme v aute nerozprávali. Teda prešla do ľavého jazdného pruhu a keď sa blížili k Iveco, to bolo to auto, ktoré stálo na prechode, v pravom jazdnom pruhu, tak keď došli k jeho zadnej časti, cítil, že manželka intenzívne brzdí a nevedel prečo. Hodilo ho smerom dopredu a v tom momente zbadal muža vyskakujúceho na prednú kapotu, to boli možno tisíciny sekundy, ten muž bol v bežiacej polohe a keď zbadal auto, tak vyskočil na prednú kapotu. Čiže on mal pred sebou ruky a to na prednom skle ich vozidla. On v podstate hneď autom zastali a on skĺzol alebo spadol alebo ho odhodilo dopredu, trošku viac do ľavej strany, pred auto. Okamžite manželka zastala, zatiahla ručnú brzdu, vypla motor, vybehli k nemu a tam už bol ten vodič Iveca a zrolovanú vetrovku alebo niečo iné mu podkladal pod hlavu. To, že to bol vodič z Iveca, zistili potom, čo sa s ním rozprávali. Keď zbadal chodca, tak Iveco bolo na pravej strane, stálo a z pred neho vybehol chodec. To vozidlo Iveco zaregistroval hneď po prechode cez železničné priecestie. Sledoval premávku, vždy ju sleduje, na úplne pravú stranu, kde stálo Iveco, nevidel, Iveco je vozidlo asi 6 metrov dlhé, 2,5 metra vysoké a nevidel ani chodcov na chodníku. Keď zastavilo ich vozidlo, žiadny šmyk necítil. Ako spolujazdec zaregistroval chodca - poškodeného možno meter pred zrážkou, ho zbadal, keď bol vo výskoku. K rýchlosti ich vozidla uviedol, že cez priecestie sa nedá ísť rýchlejšie ako 30 km/h, lebo to veľmi búcha. Rýchlosť auta manželka potom nezvyšovala, skôr by povedal, že spomaľovala, keď prešla do ľavého jazdného pruhu. Tesne pred zrážkou sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou menej ako 30 km/h. K vozidlu Iveco , že keď k nemu prichádzali, tak stálo na pravej strane, tak ako je na fotke, ktorú urobila potom jeho manželka. Potom neregistroval už žiaden pohyb toho vozidla po zrážke. Keď prišiel policajt ešte tam Iveco stálo. Potom policajt začal fotiť, odfotil ich auto a manželka ho upozorňovala nech odfotí Iveco v akej je polohe a on to neodfotil, a ona mu povedala, že ona si to odfotí. Ich vozidlo nebolo vôbec poškodené, je to vidno aj na fotke. Sám bol prekvapený, že nevzniklo na ňom žiadne poškodenie. K správaniu obžalovanej v čase dopravnej nehody uviedol, že podľa neho zachovala duchaprítomnosť, ona ho zbadala skôr ako on, začala brzdiť, on vtedy nevedel ešte prečo, potom zbadal toho chodca vo výskoku a už bol na prednej kapote. Potom keď vystúpili z auta, pýtali sa chodca, či ho niečo bolí, on hovoril pokiaľ si pamätá, že nie, ale manželka hovorila, že napriek tomu, treba zavolať ihneď záchranku. Prišiel tam jeden pán, že toho chodca pozná a čosi spomínal, že ten chodec mal veľké zdravotné problémy, ale bližšie to nešpecifikoval. Keď sa s ním rozprávali, tak jeho vyjadrovanie sa mu zdalo zvláštne, a ten pán čo tam prišiel, na to reagoval tak, že ten chodec stále takto rozprával, najprv si myslel, že chodec takto rozpráva zo šoku.

Svedok Ľ. Q. vypovedal, že išiel smerom po ceste k Tescu cez železničné priecestie a išiel dodávkou Iveco. Je to klasická dodávka, dĺžka auta je celkove 7,2 metrov, šírka je klasická, auto má predné sklo, bočné sklá, a skriňová časť je celá plechová. Pohyboval sa vozidlom v pravom pruhu a keď prišiel asi 5

- 10 metrov pred priechod pre chodcov, videl, že tam stál nejaký človek. Priechod vedie na druhú stranu smerom k OD Lidl. Zastavil pred priechodom pre chodcov a umožnil mu, aby prešiel. V tom čase na ceste nebolo veľa áut, za ním nestálo isto žiadne vozidlo a takisto ani pred ním neboli žiadne vozidlá. Čo sa týka vozidiel z protismeru, registruje asi jedno vozidlo smerom do centra. Keď zastavil, tak pustil toho pána, aby prešiel, ten išiel cez prechod pre chodcov, prechádzal smerom z pravej strane k OD Lidl. Keď prešiel asi meter, pol metra, za jeho vozidlom, tak ihneď došlo k nárazu do toho chodca a to vozidlom, ktoré išlo v ľavom pruhu, myslí, že to bol bordový ford. Po náraze ten človek odletel zopár metrov rovno pred auto, ktoré ho zrazilo. On sa chcel pohnúť vozidlom, v tom momente prišiel náraz. Keďže sa chcel pohnúť, hneď zatiahol ručnú brzdu a vyšiel vonku k tomu pánovi, čo ho zrazilo auto. Potom si pamätá, že asi vodička, obžalovaná, volala políciu, možno aj záchranku, on dal tomu chodcovi pod hlavu vestu a dal ho do stabilizovanej polohy. Pýtal sa ho, ako je na tom zdravotne, ako sa cíti. Uviedol mu, že ho bolí noha, nepamätá si už, ktorú uviedol, a skrátka podľa neho bol v šoku, lebo dostal náraz, triasol sa. Potom čo obžalovaná zavolala políciu a záchranku, zobral si vestu a išiel riadiť premávku, aby tam nevznikla nejaká kolízia a obžalovaná zostala pri tom chodcovi. Potom prišla záchranka a následne polícia. Záchranka zobrala toho chodca a policajt spisoval papiere, robil úkony, ktoré sú potrebné k dopravnej nehode. Jeho sa len opýtal priebežne ako sa to stalo, povedal čo teraz, podpísal papier policajtovi a potom policajt mu dovolil odísť. K pohybu chodca po vozovke uviedol, že išiel normálne, klasicky. Ten chodec tam už stál, on ho videl už asi 10-15 metrov pred tým, pred priechodom, preto aj zastavil, aby ho pustil. Chodec začal

prechádzať až potom, čo on zastavil. K fotografiám, ktoré urobila obžalovaná, uviedol, že to je presne ten záber, kedy sa pohol, ako uvádzal, že sa začal pohýnať, keď chodec prešiel, čiže v tejto polohe bolo vozidlo. On chodca pustil, prešiel, on sa začal pohýnať a vtedy prišiel náraz, on hneď vtedy zastavil, preto súhlasí, že vozidlo stojí už na prechode. On vozidlom od železničného priecestia po prechod išiel rýchlosťou 10 - 20 km/h, na železničnom priecestí sa musí spomaliť a za priecestím je hneď ten prechod, možno 30 metrov, čiže tam sa nedá nabrať nejaká veľká rýchlosť, možno išiel rýchlosťou 20 km/h. Prvý pri poškodenom bol on, nevšimol si krvácanie ani poškodenie šatstva poškodeného, nevenoval tomu pozornosť. Nevidel ani poškodenie na vozidle Ford fiesta. Opätovne k pohnutiu sa vozidlom uviedol, že ak uvádzal dĺžku vozidla auta Iveca, tak pred kabínou je asi meter a pol vozidla, to znamená, že ak je zaradená jednotku, je auto pred prechodom a ešte sa ani riadne nepohne a už je pol metra napríklad na prechode pre chodcov. To znamená, že keď zaradí jednotku a pustí spojku, tak hneď auto sa pohne 20-40 cm. Teda preto hovoril, že som sa chcel pohnúť, ale hneď nastala zrážka a zatiahol ručnú brzdu a vystúpil von. Najprv prišli policajti z OO PZ, potom prišiel dopravný policajt, na neho sa čakalo, poznal ho, lebo je z ich dediny, aj keď býva vo Vranove. Po vykonaní úkonov sa dopravného policajta spýtal, či môže odísť a ten mu dovolil odísť.

Svedok T. H., policajt, ktorý dokumentoval dopravnú nehodu, vypovedal, že presne si už nespomenie na všetky okolností, lebo od tej doby už realizoval niekoľko nehôd, tieto dokumentuje dennodenne. Pamätá si, že v pravom jazdnom pruhu stála dodávka a vozidlo, pokiaľ si spomína, bol to ford, stál za prechodom, resp. zadnou časťou možno ešte na prechode. Úkony na mieste dopravnej nehody vykonával ako stále. Určil si zámerný bod merania, alebo východiskový, pomocný bod merania a postavenie vozidla a aj pravdepodobné miesto pádu chodca. Na mieste bola obžalovaná, jej manžel, bol tam vodič z dodávky, a ten chodec, pán T., ten tam už v tom čase nebol, zobrala ho sanitka, čo vedel iba z informácií od iných osôb. Keď tam prišiel, tak premávka bola už hustá, lebo je to tak zvyčajne v čase alebo po nehode, ale aká bola v čase nehody, k tomu sa nevie vyjadriť. Môže byť, že tam boli aj policajti z obvodného oddelenia a pomáhali mu riadiť premávku. Po zdokumentovaní celej dopravnej nehody osobitný pokyn nikomu nedáva, ale keď skončí, tak povie zúčastneným, že vozidlá si môžu dať odtiahnuť alebo vozidlá môžu si odviesť. K dodávke, ktorá bola na mieste dopravnej nehody, uviedol, že dodávka bola biela, ona zastala pred prechodom. Na pravej strane si vodič mal všimnúť chodca, preto zastavil pred prechodom a všimol si, že aj vozidlá v protismere od Tesca videli, že prechádza chodec, preto zastavili. To je taký detail, čo si z toho pamätá. Keď dokumentoval, myslí, že dodávka stála pred prechodom, veď ináč by ani chodec nemohol prejsť cez prechod, ale presne si to nepamätá, takto mu to vychádza aj logicky. K postupe, resp. aký je štandard, aké pokyny dostanú vodiči vozidiel, vypovedal, že uvedie vodičom, aby s vozidlami nehýbali, ale sa aj pýta, či nebolo s vozidlami pohnuté. Na otázku, či je bežné, aby niektoré vozidlo, ktoré bolo účastníkom dopravnej nehody, nebolo zadokumentované uviedol, že účastníkom dopravnej nehody bolo jedno vozidlo a to ten ford, ktorý viedla obžalovaná, preto bolo zadokumentované jedno vozidlo. Účasť na dopravnej nehode malo vozidlo, ktoré malo kontakt s chodcom alebo je to vozidlo, na ktorom vznikla škoda. Dodávka nemala účasť na dopravnej nehode, a keď chodec dokázal prejsť, tak asi stála pred prechodom pre chodcov. Dodávku vyhodnotil ako vozidlo, ktoré nemalo účasť na dopravnej nehode a vodiča si poznačil ako svedka a potom bol aj na výsluchu. Vozidlá, ktoré mali účasť na dopravnej nehode, by mali zostať v takej polohe, ale ak napríklad vodič už vozidlom pohne, dokumentuje ho v tej polohe, v ktorej je, keď on príde na miesto dopravnej nehody. K vodičovi dodávky, či mu dal nejaký pokyn, že môže s vozidlom odísť alebo ho premiestniť, uviedol, si myslí, že premiestňovať ho nepremiestňoval, ale keď odišiel, tak zrejme mu dal taký pokyn, aby mohol odísť. Pre neho to vozidlo nebolo dôležité, lebo nemalo účasť na dopravnej nehode. Vodič bol dôležitý ako svedok, lebo to videl, tak si poznačil jeho údaje. Ku skutočnosti, prečo nedokumentoval alebo nefotil aj dodávku uviedol, že postup ako sa má dokumentovať miesto nehody upravuje nariadenie, ktoré samozrejme pozná. Každá situácia je iná, ale v konečnom dôsledku on zodpovedá za to, čo zdokumentuje, on sa na mieste zoznámi so situáciou a čo je podstatné pre vyšetrovanie, tak to realizuje, dokumentuje tie vozidlá, ktoré mali účasť na dopravnej nehode.

Zástupcovia za poškodené strany Y.. U. Y. a R.. Z. F. boli vypočutí v prípravnom konaní a súd postupom podľa prečítal ich výpovede. Obaja uplatnili nároky na náhradu škody, Y.. Y. za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre ich poistenca - poškodeného a R.. F. v súvislosti s vyplatenými nemocenskými dávkami poškodenému.

Podľa znaleckého posudku č. 56/2017 znalca K.. V. Š., znalca z odboru doprava cestná vodička osobného motorového vozidla Ford fiesta, obžalovaná, jazdila na začiatku nehodového deja v meste

Vranov nad Topľou po ulici Duklianskych hrdinov v strednom jazdnom pruhu trojpruhovej vozovky smerom od centra mesta k OD Tesco rýchlosťou 42,77 km/h, čo je rýchlosť nižšia ako bola v danom úseku vozovky dovolená. Na zníženie rýchlosti a zastavenia motorového vozidla Iveco, idúceho v pravom jazdnom pruhu, nereagovala. Na chodca prechádzajúceho cez vozovku po priechode pre chodcov z jej prvej strany na ľavú reagovala brzdením v čase 1,6 s pred zrážkou, keď vyšiel spoza v pravom jazdnom pruhu stojaceho motorového vozidla Iveco, ktoré mu dávalo prednosť. Vodička motorového vozidla Ford fiesta bola povinná znížiť rýchlosť jazdy a aj zastaviť vozidlo, aj vzhľadom na to, že vozidlo idúce v pravom jazdnom pruhu znížilo svoju rýchlosť a aj zastavilo pred priechodom pre chodcov a dalo prednosť chodcovi, preto je odôvodnené povedať, že sa pohybovala po vozovke nesprávnou technikou jazdy. Nesprávnym prvkom v jej technike jazdy, ktorý vznikol v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky, bolo porušenie povinnosti znížiť rýchlosť jazdy a aj zastaviť vozidlo pred priechodom pre chodcov, ak takto urobili aj vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom. Rýchlosť jej motorového vozidla v mieste vzniku dopravnej nehody bola 42,77 km/h. Pokiaľ sa týka správania chodca v čase vzniku dopravnej nehody, znalec uviedol, že chodec prechádzal cez vozovku po priechode pre chodcov rýchlosťou 5,4 km/h. Do vozovky vstupoval v čase, keď vozidlo Iveco idúce z jeho ľavej strany vo vonkajšom jazdnom pruhu trojpruhovej vozovky zastavilo a dávalo mu prednosť a vozidlo idúce z jeho pravej strany vo vonkajšom jazdnom pruhu spomaľovalo. Na motorové vozidlo Ford fiesta prichádzajúce po strednom jazdnom pruhu z jeho ľavej strany chodec nereagoval, lebo naň nemal výhľad, vo výhľade mu bránilo stojace motorové vozidlo Iveco. Charakter pohybu chodca pri vstupe na priechod pre chodcov je možné hodnotiť ako správny a vo vzťahu ku vzdialenosti a rýchlosti prichádzajúcich vozidiel, na ktoré mal chodec výhľad, ako prvok, ktorý neprinútil vodičov týchto vozidiel ku náhlej zmene smeru a rýchlosti jazdy a nevyvolal kolíznu situáciu, ktorej by vodiči motorových vozidiel správnou technikou jazdy už nedokázali. V ďalšom znalec konštatoval, že keď chodec prešiel popred stojace motorové vozidlo Iveco a nachádzal sa vo vzdialenosti 2,4 m pred miestom zrážky, mal výhľad na z ľavej strany idúce motorové vozidlo Ford fiesta, ktoré sa v tom čase nachádzalo vo vzdialenosti 17,95 m pred miestom zrážky a pohybovalo sa rýchlosťou 42,77 km/h. Chodec mohol zrážke s motorovým vozidlom zabrániť zastavením pred vstupom do koridoru pohybu motorového vozidla Ford fiesta.

Znalec K.. Š. V. vo svojej výpovedi uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe uznesenia ODI Vranov, bol mu dodaný kompletný spisový materiál, tak ako je to uvedené v posudku, čo sa týka výpovedi, tak mal k dispozícii len výpoveď svedka Q. a poškodeného L. T., výpoveď svedka V. a obžalovanej nemal, no doklady, ktorými disponoval, boli dostatočné pre vypracovanie znaleckého posudku. V ďalšom uviedol, že pri spracovaní tohto znaleckého posudku bol použitý simulačný program virtual crash 2,2, uvedené to je v posudku, aj protokol tohto programu je v prílohe posudku. Rýchlosť jazdy vozidla vypočítal na základe konečnej polohy vozidla a počiatku reakcie vodičky vozidla Ford fiesta, ktorý určil na čas 1,6 sekundy pred zrážkou, nakoľko v tomto čase už vyšiel chodec spoza odstaveného motorového vozidla Iveco a vodička mohla v tom čase na chodca reagovať, ako aj reagovala. Vodič motorového vozidla Iveco vo svojej výpovedi uviedol, že s vozidlom zastavil pred prechodom pre chodcov, takisto sa v tomto smere vyjadril aj chodec, teda poškodený a z tohto dôvodu vozidlo umiestnil do polohy tak ako je to na obrázku č. 3 a 4 na strane 10, takisto aj na obrázku č. 5 a to s tým záverom, že chodec vyšiel spoza vozidla v čase 1,6 sekundy pred zrážkou, kedy mohla obžalovaná na chodca reagovať. Nakoľko v spisovom materiáli nebolo presne uvedené, po ktorej časti priechodu pre chodcov sa pohyboval chodec, určil jeho pohyb po prechode pre chodcov tak, ako je to bežné po pravej polovici priechodu pre chodcov popri jeho strede. K otázke šmyku uviedol, že sa môže vyjadriť len toľko, že pri tomto nehodovom deji vozidlo brzdilo, čo je zrejmé, lebo zastavilo, tak muselo brzdiť a pri rýchlosti do 50 km/h vozidlo nezanecháva viditeľnú brzdnú stopu, vzhľadom na tú nízku rýchlosť a zvlášť v prípade ak je vozidlo vybavené systémom ABS. Šmyková dráha 4,10 do miesta zrážky je teoretický výpočet. Systém ABS zabraňuje, aby sa vozidlo nestalo neovládateľné, na malé mikrosekundy prerušuje brzdenie, to znamená, že koleso sa pootočí a keď sa pootočí tak ide v smere nastavenia kolesa. Znalec taktiež uviedol, že rýchlosť chodca stanovil na základe odbornej literatúry, je v prílohe posudku na str. 22, príloha č. 4, pričom pre vekovú kategóriu chodca 40-50 rokov je rýchlosť 1,5 metra za sekundu pre normálnu chôdzu. Uvedený typ rýchlosti chôdze potvrdil svedok, vodič dodávky Iveco, ktorý sa vyjadril, že chodec išiel normálnou chôdzou pre prechode. Čo sa týka reakčného času vodičky - obžalovanej, 1,6 sekundy pred zrážkou, bol stanovený vzhľadom na skutočnosť, keď vodička mala výhľad na chodca a začala reagovať na toho chodca brzdením. K skutočnosti, že na motorovom vozidle obžalovanej nebolo žiadne poškodenie uviedol, že predná časť motorového vozidla v oblasti nárazníka, ktorou s najväčšou pravdepodobnosťou bol chodec zrazený, je dosť tvrdá, a je projektovaná na menšie zrážky, z tohto dôvodu na vozidle poškodenie nebolo. K predloženým fotografiám simulovanej zrážky z internetu, kedy

došlo aj k poškodeniu čelného skla a kapoty uviedol, že v danom prípade sa jedná o simulovaný dej za pomoci figuríny, už uvedená figurína sa nedá porovnávať s klasickou dopravnou nehodou, tvrdosť figuríny je iná, tie kĺby sú rôzne. Je to úplne iné vozidlo a každý nehodový dej je špecifický, je možné dokladovať veľa podobných crash testov alebo aj zrážok s chodcom, kde aj pri vyšších rýchlostiach s chodcom nedochádza k poškodeniu vozidla, na predmetnom zábere je iná poloha tela figuríny a vozidla a zrejme aj prechádzal iným smerom. K pozícii vozidla Iveco na fotografiách predložených obžalovanou uviedol, že to vidí tak, že keď sa svedok pohol tých 20-30 cm, prišiel náraz, aj ten náraz trvá nejakú dobu, aj zastavenie vozidla trvá nejakú dobu, potom aj na základe výpovede svedka Q. mu to vychádza, že vozidlo Iveco zostalo v takej polohe ako je zdokumentované na tejto fotografii, že keď prišiel náraz, pričom prvotný náraz ani nemohol vidieť, a počul niečo, potom otočil hlavu, pričom uplynuli nejaké desatiny z času, a až potom začal reagovať, teda musel tam byť nejaký čas na reakciu na zrážku, možno aj pol sekundy a potom aj samotné brzdenie si vyžaduje nejaký čas. Keď vodič stlačí brzdový pedál, tak dve až štyri desatiny sekundy trvá, kým začnú reagovať brzdy na zastavenie. Toto všetko sa deje počas pohybu vozidla, preto tá konečná poloha Iveca ako videl na fotografii korešponduje s výpoveďou svedka Q.. Znalec uviedol, že pri podávaní znaleckého posudku nemal k dispozícii fotografie, ktoré predložila obžalovaná do ktorých nahliadol až na hlavnom pojednávaní, ale aj keby ich mal k dispozícii, závery znaleckého posudku by boli rovnaké.

Úlohou znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo Y.. T. T. číslo 43/2017 bolo posúdiť zranenia poškodeného. V závere posudku znalec uviedol, že poškodený L. T. utrpel ako chodec prechádzajúci cez priechod pre chodcov po zrážke s OMV Ford fiesta poranenia a to zlomeniny kostí ľavého predkolenia: trieštivá vpáčená zlomenina vnútornej hlavice ľavej píšťaly a zlomenina hlavičky ihlice vľavo, pomliaždenie pravej bedrovej oblasti, pomliaždenie malíčka a vonkajšieho okraja pravej ruky a kožné odreniny pravého predlaktia a obidvoch lakťov. Pokiaľ sa týka mechanizmu vzniku jednotlivých poranení uviedol, že vzhľadom na lokalizáciu, rozsah a charakter uvedených poranení poškodeného je možné konštatovať, že tento bol zrazený prednou časťou osobného motorového vozidla Ford fiesta ako chodec idúci cez priechod pre chodcov, pričom pri náraze došlo k úplnému obrysovému prekrytiu jeho tela s uvedeným OMV. V čase nárazu sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzal na priechode pre chodcov vo vzpriamenej polohe, orientovaný ľavou bočnou plochou tela k prednej časti prichádzajúceho osobného motorového vozidla, v krokovom postavení, najpravdepodobnejšie s váhou tela prenesenou na ľavú dolnú končatinu. V prvej fáze úrazového deja došlo s najväčšou pravdepodobnosťou k nárazu prednej časti OMV do vonkajšej plochy ľavej dolnej končatiny poškodeného, pričom pri náraze s najväčšou pravdepodobnosťou utrpel zlomeniny pravého predkolenia. V druhej fáze úrazového deja došlo s najväčšou pravdepodobnosťou k odsoteniu jeho tela od predmetného vozidla smerom dopredu pred predmetné vozidlo, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou v tejto fáze poškodený neutrpel žiadne poranenia. V poslednej fáze došlo s najväčšou pravdepodobnosťou k pádu poškodeného na pravú bočnú až zadnú plochu tela - najmä na pravý bok, pravú ruku, pravé predlaktie a obidva lakte menovaného, pričom v uvedenej fáze mohol utrpieť pomliaždenie pravej bedrovej oblasti a malíčka až vonkajšieho okraja pravej ruky a kožnej odreniny pravého predlaktia a obidvoch lakťov. Znalec tiež konštatoval, že k uvedeným poraneniam mohlo dôjsť tak ako to vyplýva z vyšetrovaných okolností a ako to uvádzajú svedkovia a dané poranenia zodpovedajú okolnostiam dopravnej nehody. K dobe liečenia a práceneschopnosti uviedol, že určujúca je najzávažnejším poranením z komplexu poranení, ktoré poškodený utrpel, v danom prípade sú to zlomeniny kostí ľavého predkolenia. U poškodeného išlo o poruchu zdravia, ktorá znemožnila obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti poškodeného s následnou rekonvalescenciou po dobu cca 5,5 až 9 mesiacov - teda na 42 dní. V danom prípade išlo o poranenie ťažké. Zranenia poškodeného určil v bodovom hodnotení spolu na 225 bodov, čo pri vyjadrení v eurách predstavuje 4104 eur.

Aj tento znalec bol vypočutý na hlavnom pojednávaní a to ku skutočnosti, či sa oboznámil s dokumentáciou ohľadom predchádzajúceho zdravotného stavu poškodeného, prípadne o liečbe, farmaceutikách, ktoré užíval, na čo uviedol, že nebola vystavená na neho takáto požiadavka v uznesení o pribratí znalca. To aké užíval lieky poškodený s mechanizmom úrazu, konkrétnym, a priebehom nehody nesúviselo a takisto neskúmal jeho predchádzajúce operácie, nakoľko nebol na to oslovený a podľa jeho znaleckého názoru ani nebolo potrebné skúmať jeho zdravotný stav pred nehodou, nakoľko išlo o zrazeného chodca podľa dokumentácie na prechode pre chodcov. On riešil poranenia, ktoré utrpel pri konkrétnej dopravnej nehode a ak by som dospel k tomu, že je potrebné skúmať predchádzajúci zdravotný stav poškodeného, tak by si vyžiadal jeho zdravotnú dokumentáciu. Ak by sa dozvedel, že už predtým mal napríklad nejaké poranenia v znaleckom posudku uvedených oblastí tela, teda ak by

mal takú vedomosť, tak by sa tým určite zaoberal. K skutočnosti, či predchádzajúci zdravotný stav poškodeného mohol mať vplyv na dobu liečenia ako bola ustálená v posudku znalec uviedol, že doba liečenia u poškodeného je stanovená všeobecne na mladého zdravého človeka, on nevie, kedy ukončil dobu liečby, ani dobu PN, ako určil v znaleckom posudku, všeobecná doba liečby takýchto poranení je 5 a pol až 9 mesiacov. Ak by poškodený trpel nejakým ochorením, ktoré by mohlo predĺžiť jeho dobu liečby, tak by to bol zvláštny chorobný stav, ktorý by musel v znaleckom posudku priznať, ale aj tak by to na dobe liečby a dobe PN nič nemenilo. Každé poranenie sa môže v podstate skomplikovať a tieto komplikácie poranení by sa nemali zarátavať do doby liečby, či do doby PN. Teda ak by aj poškodený mal nejaké ochorenie, ktoré mohlo predlžiť jeho dobu liečby, aj tak by určil dobu liečby na 5 a pol až 9 mesiaca. K prípadným trvalým následkom uviedol, že k týmto je možné sa vyjadriť až rok po úraze.

Z lekárskych správ týkajúcich sa poranení poškodeného súd zistil, že prvá bola vystavená 25.5.2017, s tým že u poškodeného bola zistená prasklina v hornej časti ľavej píšťaly, odreniny ľavého lakťa a pravého predlaktia. Podľa správy pacient o pôvode a spôsobe zranení udal, že ho zrazilo auto, keď prechádzal cez cestu. Predpokladaná doba liečenia v tejto správe vystavenej lekárkou Vranovskej nemocnice bola stanovená na cca 4-6 týždňov. V správe z 29.5.2017 už nemocnica konštatovala u poškodeného trieštivú impresívnu zlomeninu vonkajšieho hrboľa ľavej píšťaly s poklesom krycej plochy a prasklinu hlavice ihlice vľavo. K úrazu uviedla, že jedná sa o úraz ťažký s tým, že doba liečenia potrvá viac ako 42 dní.

Zo záznamu o dopravnej nehode vyhotoveného podľa o Policajnom zbore súd zistil, že čas miesto nehody - dňa25.5.2017 na ul. Duklianskych hrdinov - priechod pre chodcov pri OD Lidl. V ďalšom záznam obsahuje opísanie udalosti - dopravnej nehody podľa Cestného zákona, účastníkov dopravnej nehody - cestné vozidlo Ford Fiesta e.č. U. XXXBB vlastníka

- obžalovanej, údaje o vodičovi - obžalovanej ako aj o zákonnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a v časti iní účastníci a svedkovia dopravnej nehody sú uvedené údaje o poškodenom L. T..

Z obhliadky miesta cestnej dopravnej nehody bola spísaná zápisnica a to podľa a vyhotovená fotodokumentácia a plánok z miesta dopravnej nehody a to policajtom T. H.. Podľa zápisnice k nehode došlo na priechode pre chodcov pri OD Lidl na ul. Duklianskych hrdinov, kvalita povrchu bola dobrá, povrch bol suchý a neznečistený, stav krajnice rovnako dobrý, výrazne viditeľný vodiaci pruh, delenie komunikácia bolo trojpruhové, prednosť vyznačená dopravnými značkami, situovanie dopravnej nehody bolo na jazdnom pruhu, ako špeciálny objekt uvedený priechod pre chodcov a rýchlostný limit 50km/hod, pokiaľ sa týka poveternostnej situácie, boli konštatované nesťažené poveternostné podmienky, viditeľnosť cez deň neznížená ich vplyvom a rozhľadové pomery dobré. Zápisnica obsahuje aj opis stôp, s tým, že základný bod merania VBM - bol určený okraj cesty, križovatka k OD Lidl. Fotodokumentácie obsahuje zábery na miesto dopravnej nehody, pohľady na stopy a na vozidlo zúčastnené na dopravnej nehode - vozidlo obžalovanej Ford Fiesta.

Podľa záznamov o dychových skúškach vykonaných u obžalovanej a poškodeného bezprostredne po skutku tieto boli s negatívnym výsledkom.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou k uplatnenému nároku na náhradu škody predložila potvrdenie o nemocenských dávkach a vyjadrenie, v zmysle ktorých poškodenému ako zamestnancovi spoločnosti Y., W..I.. boli vyplatené nemocenské dávky spolu v sume 1.397 eur.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. ostatným podaním vyčíslila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeného L.C. T. v sume 10.236 eur s uvedením konkrétnych položiek a jednotlivých súm.

Podľa Oznámenie o poistnom plnení Kooperatívy poisťovne, a.s. adresovanom poškodenému tomuto bola vyplatená úhrada bolestného na základe znaleckého posudku Y.. T. v sume 4.104 eur.

Obžalovaná predložila súdu komunikáciu s Ministerstvom vnútra SR, ktoré sa na základe jej e-mailovej otázky vyjadrilo k otázke prednosti chodca na priechode pre chodcov, ktoré vyjadrenie ministerstva obsahuje odkazy na ust. § 4 ods. 2 písm. p), písm. f) Zákona o cestnej premávke ako aj ust. § 3 ods. 2 písm. a) a § 53 ods. 2 a 4 uvedeného zákona.

Fotografie predložené obžalovanou zachytávajú vzájomnú polohu vozidla obžalovanej a vozidla Iveco bezprostredne po skutku.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovanej táto nebola doposiaľ súdne trestaná.

Z lustrácie z registra priestupkov súd zistil, že obžalovaná bola priestupkovo postihnutá v jedno prípade a to dňa 6.11.2017 za nerešpektovanie dopravnej značky zákaz vjazdu, za čo jej bola uložená v blokovom konaní pokuta 10 eur.

Podľa evidenčnej karty vodiča vodičské oprávnenie bolo obžalovanej udelené 26.3.1975, zadržania vodičského oprávnenia nemá evidované a nebol obžalovanej uložený ani zákaz činnosti a nedopustila sa žiadneho priestupku na úseku cestnej premávky.

Mesto Vranov nad Topľou k osobe obžalovanej uviedlo, že táto v meste nezastáva žiadne verejné funkcie, že nevedú záznam o tom, že by bola stíhaná za priestupok spáchaný na území mesta, je vydatá, matkou dvoch detí a nie je im známe, či v súčasnej dobe je v pracovnom pomere..

Prokurátor v záverečnej reči poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní bolo zistené a preukázané, ako to vyplýva z výsluchu svedka poškodeného T., že dodávka, ktorú v tom čase viedol svedok Q., zastavila pred prechodom pre chodcov, kedy poškodený T. začal prechádzať prechodom pre chodcov a taktiež uviedol, že autá idúce od Čemerného zastavovali. To, že dodávka zastavila pred prechodom pre chodcov uviedol pri svojom výsluchu aj svedok Q.. Aj znalec v znaleckom posudku z odboru dopravy vyhodnotil charakter pohybu chodca pri vstupe na prechod pre chodcov ako správny vo vzťahu k vzdialenosti a rýchlosti prichádzajúcich áut. Taktiež uviedol, že chodec, v tomto prípade svedok poškodený T., neprinútil vodičov týchto vozidiel ku náhlej zmene smeru alebo rýchlosti jazdy a nevyvolal kolíznu situáciu. Poukázal tiež na to, že ak chodec vstúpi na vozovku a prechádza cez prechod pre chodcov, už ho vodič motorového vozidla nesmie ohroziť. Aj z listinných dôkazov, či už znaleckého posudku z odboru dopravy a tých, ktoré zadokumentovali dopravnú nehodu vyplýva, že obžalovaná, ktorá viedla OMV, vedením svojho motorového vozidla porušila ustanovenia , , a o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a práve porušením týchto ustanovení došlo na prechode pre chodcom k zrážke s osobným motorovým vozidlom, ktoré viedla obžalovaná a medzi chodcom poškodeným T., ktorý pri zrážke utrpel vážne zranenia, ktoré majú charakter ťažkej ujmy na zdraví. Navrhla uznať obžalovanú vinnou v zmysle podanej obžaloby a poukazujúc na osobu obžalovanej uložiť jej trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a zároveň uloženie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov a poškodené strany odkázať na civilné konanie.

Splnomocnenkyňa poškodeného sa pripojila k vyjadreniu prokuratúry.

Obhajca obžalovanej v záverečnej reči poukázal na to, že v priebehu prípravného konania zistili a na hlavnom pojednávaní namietali zákonnosť vykonania obhliadky miesta činu a preukazovali, že táto ohliadka miesta činu nebola správne vykonaná a na dôkaz svojho tvrdenia predložili fotografie, ktoré si vyhotovila samotná obžalovaná a z ktorých bolo zrejmé, že na mieste dopravnej nehody sa nachádzalo aj iné motorové vozidlo, ktoré viedol svedok Q., ktorý bol aj vypočutý. Preukazovali aj to, že ak by bola ohliadka miesta činu riadne vykonaná a motorové vozidlo Iveco bolo ostalo na mieste, tak by bolo preukázané, že aj toto motorové vozidlo zastalo na priechode pre chodcov v čase, keď poškodený bez toho, aby sa presvedčil či môže vstúpiť na vozovku, behom sa snažil prejsť na druhú stranu. Nebolo teda zistené, aká bola brzdná stopa motorového vozidla Iveco, ktorý musel náhle zabrzdiť. Súčasne vytvoril aj prekážku pre obžalovanú V., pretože táto nemala dostatočný výhľad, aby zistila, či chodec v tomto konaní poškodený, vstúpil na vozovku alebo nie. V ďalšom poukázala na to, že tak ako to skonštatoval aj znalec, chodec mohol dopravnej nehode zabrániť tak, ak by dodržal povinnosti chodcov ako účastníkov cestnej premávky, ktoré sú pre prípad prechodu cez vozovku v ust. o premávky na pozemných komunikáciách a ak by vstúpil na prechod pre chodcov, resp. do jazdného pruhu motorového vozidla obžalovanej až vtedy, kedy by mohol vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel cez vozovku bezpečne prejsť. Chodec, teda poškodený, tak ako to konštatuje znalec mohol zrážke s motorovým vozidlom zabrániť zastavením pred vstupom do koridoru pohybu motorového vozidla Ford fiesta. V tomto smere poukázala tak, ako to jej klientka od samotného počiatku tvrdila, že bol to práve poškodený, ktorý porušil ust. a zákona s tým, že toto potvrdilo aj MVSR, Prezídium PZ. Obhajoba tvrdí, že obžalovaná nemohla zabrániť dopravnej nehode, pretože

chodec, poškodený, jej náhle vytvoril prekážku tým, že bez toho, aby si overil bezpečnosť vstupu, behom vstúpil na vozovku, o čom svedčia viaceré ich tvrdenia a obžalovaná napriek tomu, že dodržala rýchlosť, nemohla tejto zrážke už zabrániť. Napriek tomu, že je im ľúto, čo sa stalo, obžalovaná vynaložila všetko úsilie, aby pomohla zranenému, poškodenému, stále tvrdia, že nemohla odvrátiť túto dopravnú nehodu, preto návrh prokurátorky na uznanie viny a uloženie neprimeraného trestu považujú za nesprávne. Na záver uviedla, že ak by súd mal iný názor na vinu obžalovanej, navrhujú, aby jej nebol ukladaný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože sa stará o manžela a vodičské oprávnenie potrebuje. Navrhla obžalovanú, oslobodil spod obžaloby a ak súd bude mať za to, že skutok sa stal a je trestným činom, uložiť jej primeraný trest bez zákazu činnosti.

Obžalovaná v záverečnej reči poukazovala na skutočnosti, na ktoré poukázala obhajkyňa ale aj na také, ktoré boli predmetom výsluchu svedkov či znalcov a teda najmä na postavenie vozidla Iveco ako ho zadokumentovala a teda vyhotovila fotografie na mieste nehody svojim mobilným telefónom so záverom, že vodič vozidla reagoval len na svetelné znamenia a nedával prednosť chodcovi, preto svedok Q. nehovoril pravdu. Poškodený si toto správanie vozidla vysvetlil podľa nej tak, že mu Iveco dáva prednosť. V ďalšom poukázala na podľa nej rozporuplné závery a vyjadrenia znalca z odboru doprava cestná, že jej auto nebolo v šmyku, že znalec neuviedol, že jej vo výhľade bránilo vozidlo Iveco, že podľa nej pri takomto náraze mali byť poškodenému spôsobené aj zranenia hlavy a keď ich poškodený neutrpel, potvrdzuje to jej výpoveď, že poškodený bežal a vyskočil na kapotu. Uviedla tiež, že ak by svedkovia T. a vodič Iveca, svedok Q. ale aj policajt, ktorý nehodu dokumentoval, išli na detektor lži, potvrdilo by sa to, čo ona tvrdí o pohybe vozidla Iveca aj chodca -poškodeného ako aj to, že policajta vyzývala na dokumentovania vozidla Iveco.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obžalovaná naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na .

Trestného činu podľa , sa dopustí, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania a to v spojení s porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Na naplnenie zákonných znakov tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Podľa ťažkou ujmou na zdraví sa na účely rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek.

Spáchanie trestného činu podľa v súvislosti s dopravnou nehodou vyžaduje, aby porušenie dopravného predpisu páchateľom bolo v príčinnej súvislosti s haváriou.

Výpočet všetkých „dôležitých povinností“ vodiča motorového vozidla nie je možný, lebo význam porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča priamo závisí od konkrétnej dopravnej situácie. Za porušenie dôležitej povinnosti v zmysle ust. nemožno mechanicky pokladať porušenie akéhokoľvek predpisu pravidiel cestnej premávky, ale len porušenie takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť napríklad tým, že má za následok nebezpečenstvo pre život alebo zdravie ľudí.

Aby súd mohol uznať, že ide o porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, musí zistiť, že medzi porušením takej povinnosti a následkom trestného činu je príčinná súvislosť.

Podľa , o cestnej premávke v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o cestnej premávke“ vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť.

Ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov alebo pred priechodom pre cyklistov, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom alebo cyklistom, vodiči ostatných

vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo ( § 4 ods. 4 Zákona o cestnej premávke).

Podľa § 16 ods. 1 Zákona o cestnej premávke vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať ( § 53 ods. 2 a ods. 4 Zákona o cestnej premávke ).

Po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel súd ku skutkovému i právnemu záveru o vine obžalovanej zo spáchania nedbanlivostného prečinu ublíženia na zdraví s následkom ťažkej ujmy na zdraví a to aj za použitia kvalifikačného momentu - závažnejší spôsob konania - konkrétne porušením dôležitej povinnosti uloženej obžalovanej podľa zákona.

Bolo nepochybne podľa súdu preukázané, že obžalovaná viedla osobné motorové vozidlo Ford Siesta po ľavom pruhu dvojprúdovej vozovky vo Vranove nad Topľou, na ulici Duklianskych hrdinov smerom k obchodnému domu Lidl. Pred riadne vyznačeným priechodom pre chodcov sa však nedostatočne venovala vedeniu motorového vozidla a nesledovala situáciu na vozovke, pričom vozidlom sa pohybovala nižšou ako dovolenou rýchlosťou. V pravom jazdnom pruhu znížil rýchlosť a zastavil vozidlo Iveco svedok Ľ. Q.lad, keďže dával prednosť v tom čase sprava doľava cez priechod pre chodcov predchádzajúcemu poškodenému L. T., ktoré skutočnosti zhodne obaja potvrdili a teda, svedok Q. uviedol, že zbadal pred priechodom poškodeného, preto zastavil svoje vozidlo, aby umožnil poškodenému ako chodcovi cez priechod prejsť. Svedok Q. uviedol, že chodec začal prechádzať až potom, čo on zastavil, pričom chodec išiel normálne, klasicky. Aj sám poškodený jednoznačne uviedol, že chcel prejsť cez priechod, neponáhľal sa, čakal, kým prejdú autá, až mu zastavila dodávka a už aj zastavovali autá od Čemerného, teda z protismeru. Išiel rýchlo, aby nezdržoval premávku, ale bežať nebežal. Znalec z odboru dopravy konštatoval, že poškodený ako chodec prechádzal po priechode pre chodcov rýchlosťou 5,4 km/hod.

Samotná skutočnosť, že poškodený uviedol červenú farbu dodávky a nie bielu, nijako neznižuje dôveryhodnosť jeho výpovede, nakoľko v ďalšom riadne popísal priebeh deja, dokonca opoznal na pojednávaní aj manžela obžalovanej, jeho výpoveď zodpovedala časovým a miestnym súvislostiam a súd bral do úvahy aj jeho zdravotný stav ako je uvedené v správe neurológa, pričom nemal žiadne pochybnosti o jeho výpovedi, svedok aj keď sebe vlastným spôsobom popísal všetky podstatné okolnosti, boli súdu jasné a zrozumiteľné.

Obžalovaná ako vodič jazdiaci svojim vozidlom v ľavom pruhu dvojprudovej vozovky registrovala, resp. musela registrovať, že sa nachádza pred priechodom pre chodcov, keďže na ceste bolo zvislé dopravné značenie, ale najmä vodorovné dopravné značenie - zebra na ceste, ktorá skutočnosť je zrejmá aj z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody. Keďže vodič vozidla Iveco svedok Q. zastavil vozidlo pred priechodom pre chodcov, aby umožnil prejsť poškodenému, obžalovaná ako vodič iného vozidla idúceho rovnakým smerom bola takisto povinná zastaviť vozidlo a teda dať prednosť chodcovi - poškodenému, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov.

A práve toto správanie obžalovanej a teda nezastavenie vozidla tak ako jej to ukladá ustanovenie § 4 ods. 4 zákona, teda porušenie povinnosti uloženej jej v tomto ustanovení, bolo v príčinnej súvislosti so spôsobením zranení poškodenému, ktorý ako chodec prechádzal cez priechod pre chodcov a obžalovaná pravou prednou časťou svojho vozidla narazila do poškodeného ako chodca.

Za ublíženia na zdraví sa považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní, pričom pri posudzovaní sa vychádza zo zhodnotenia všetkých okolností, hlavne povahy poruchy, akými príznakmi sa prejavovala, ktorý orgán alebo ktorá funkcia bola narušená, aká bola bolestivosť poranenia a ich intenzita, aké lekárske ošetrenie si poranenie vyžiadalo a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života poškodeného.

Na základe vyššie uvedeného potom súd uznal obžalovanú za vinnú zo žalovaného prečinu ublíženia na zdraví, keď skutočnosť o zraneniach spôsobených poškodenému mal za preukázanú vzhľadom na lekárske správy a znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia ako sú popísané v skutkovej vete výroku rozsudku.

Pokiaľ sa týka obrana obžalovanej, k tejto súd vo vzťahu k jednotlivým ňou uvádzaným skutočnostiam uvádza následovné.

Obhajoba opätovne poukazovala na to, že obžalovaná ako vodička nemala dostatočný výhľad, aby zistila, či poškodený ako chodec vstúpil na vozovku.

Obžalovanej nebolo kladené za vinu konanie v tom zmysle, žeby došlo k porušeniu jej povinnosti z dôvodu, že mala dostatočný rozhľad a v súvislosti s tým porušila niektorú z povinnosti vodiča, ktorá by mala za následok zrážku ňou vedúceho vozidla s poškodeným

Ustanovenie § 4 ods. 4 Zákona o cestnej premávke je špecifickým ustanovením a práve rieši situáciu prechodu chodcov cez viacprúdovú vozovku, kedy sa práve predpokladá situácia tak ako nastala aj v tomto prípade, že teda vodič, resp. vodiči jazdiaci v inom ako pravom pruhu, ktorý je pruhom, ktorého vodič má výhľadové pomery na krajnicu vozovky a najmä na chodník ( ten zákon definuje ako komunikáciu alebo časť cesty určenú pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom, po ktorom sa pohybujú chodci a z ktorého vchádzajú najmä na vyznačených priechodoch pre chodcov na vozovku a prechádzajú ju ) a ako taký práve tento vodič teda plní povinnosť v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) zákona, a vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom, v tomto konkrétnom prípade obžalovaná, sú potom takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo a umožniť bezpečne chodcovi prejsť cez vozovku.

Pokiaľ sa týka ďalšej námietky a teda, že poškodený ako chodec porušil ust. § 53 ods. 2 a ods. 4 zákona, k tomu súd uvádza, že poškodený pri vstupe na vozovku a to do pravého jazdného pruhu, v ktorom viedol vozidlo svedok Q., túto svoju povinnosť splnil, jednoznačne obaja svedkovia potvrdili, že čakal pred priechodom a potom čo vozidlo Iveco zastavilo, vstúpil na priechod. Je podľa súdu až absurdné, nelogické žiadať, aby tak učinil vo vzťahu ku všetkým pruhom vozovky, keďže v ďalšom nastupujú už v zmysle zákona povinnosti vodičov ostatných vozidiel a teda aj obžalovanej a oproti idúcich, ktorý tak učinili, teda zastavovali.

Žiada sa ešte uviesť, že obhajoba tvrdí, že poškodený ako chodec mal zastať a presvedčiť sa, či môže pokračovať v prechode cez priechod, teda aj cez pruh, v ktorom viedla vozidlo obžalovaná. Ustanovenie § 53 ods. 4 Zákona o cestnej premávke, na ktoré obhajoba poukazuje, však pojednáva tiež o tom, že len čo chodec vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať, čo platí aj na priechode pre chodcov. Prijmúc názor obhajoby by bolo dôvodné žiadať od chodca pri prechode viacerými pruhmi vozovky, aby po prejdení každého zastavil, teda už na vozovke, kde je pritom premávka vozidiel, práve takéto správanie by bolo extrémne nebezpečné nielen pre chodca, ale aj pre vodičov vozidiel.

Taktiež nebolo preukázané, žeby poškodený ako chodec cez cestu bežal, sám uviedol, že išiel rýchlo, ale nebežal, takáto skutočnosť nevyplýva ani z výpovede svedka Q., ktorý uviedol, že poškodený na vozovku riadne vstúpil a v neposlednom rade sa k otázke rýchlosti chôdze poškodeného vyjadril v znaleckom posudku znalec, tak ako bolo už uvedené vyššie.

Pokiaľ sa týka výhrad obhajoby k znaleckému posudku, znalec z odboru doprava cestná K.. Š. V. vo svojom posudku č. 56/2017 zo dňa 18.8.2017 uviedol, aké boli podklady na vypracovanie znaleckého posudku, medzi inými aj výpovede účastníkov dopravnej nehody, keď v ďalšom citoval z výpovede svedka Ľ. Q. v zápisnici zo dňa 11.6.2017 a poškodeného L.Í. T. zo dňa 4.7.2017.

Ak obžalovaná namieta, že jej výpoveď nemal znalec k dispozícii, tak tu súd poukazuje na to, že trestné stíhanie bolo začaté uznesením povereného príslušníka PZ Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Vranov nad Topľou pod číslom ČVS:ORP-36/DI-VT-2017 zo dňa 25.5.2017 pre prečin ublíženia na zdraví podľa .

Následne v ďalšom priebehu trestného stíhania pribral postupom podľa 142 ods. 1 do konania znalca z odboru doprava cestná a to uznesením zo dňa 14.7.2017. Posudok znalec podal dňa 18.8.2017.

Obvinenie bolo obžalovanej vznesené už uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície pod číslom ČVS:ORP-367/1-VYS-VT-2017 zo dňa 12.9.2017, kde v odôvodnení vyšetrovateľ konštatuje z akých doposiaľ vykonaných dôkazov pri svojom rozhodnutí vychádzal, pričom na str. 2 uviedol, že svedkovia Y.. V. V., teda obžalovaná a Y.. T. V. využili svoje právo podľa a v procesnom postavení svedka odmietli vypovedať. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo zápisnice o výsluchu svedka Y.. T. V. zo dňa 1.8.2017, ktorý následne vypovedal až po vznesení obvinenia jeho manželke - obžalovanej a v čase po podaní znaleckého posudku z odboru doprava cestná.

Keďže to vyšetrovateľ v uznesení uviedol, v procesnom postavení svedka bola vypočutá aj obžalovaná, no zápisnica o jej výsluchu ako svedka v čase ukončenia vyšetrovania a predloženia spisu prokurátorovi a následne súdu už nebola súčasťou spisu, nakoľko došlo k zmene jej procesného postavenia ( svedok

- obvinený ) a výpoveď takéhoto svedka nemôže byť v ďalšom konaní procesne použiteľným dôkazným prostriedkom na preukazovanie viny tej istej osoby.

V ďalšom pokiaľ sa týka námietok k vykonaniu obhliadky miesta dopravnej nehody, táto bola vykonaná v súlade s ust. , vykonal je orgán činný v trestnom konaní - poverený príslušník ( ), pričom vo svojej výpovedi podrobne uviedol, akým spôsobom obhliadku vykonal a ako zápisnicu spísal, taktiež uviedol, prečo a ako vyhodnotil, ktoré vozidlá dokumentoval. Samotná skutočnosť, že obhliadka nezodpovedá predstavám obžalovanej, resp. obhajoby o tom, aké skutočnosti by mali byť zaznamenané nie je dôvodom, aby tento dôkaz nebol použiteľný pre toto konanie. Obhliadka je len jedným z dôkazných prostriedkov ( ) a ako taký podlieha hodnoteniu či už jednotlivo ale i v súhrne iných dôkazov.

Ku skutočnosti uvádzanej obhajobou, že dodávka Iveco mala zastaviť v dôsledku výstražného svetelného znamenia súd uvádza, že svedok Q., vodič Iveco uviedol, že premávka nebola hustá a že chodca - poškodeného videl čakať, stáť pred priechodom pre chodcov, rozhodol sa mu dať prednosť a teda umožniť prejsť a preto zastavil a súd nemá dôvod výpovedi svedka v tejto časti neveriť, pričom v zhode s touto výpoveďou vyznieva aj výpoveď samotného poškodeného, ktorý vypovedal, že chcel prejsť cez prechod pred Lidlom, keďže mal čas, tak kľudne čakal, kým neprejdú autá, až mu zastavila dodávka.

Čo sa týka výhrady, že vozidlo obžalovanej nebolo v dôsledku zrážky s chodcom poškodené, súd uvádza, že pre naplnenie znakov predmetnej skutkovej podstaty trestného činu sa nevyžaduje spôsobenie škody na vozidle. K ohrozeniu chodca vodičom môže dôjsť rôznym spôsobom, ktorý môže mať pôvod v spôsobe jazdy. Podľa vyššie citovaného ust. § 4 ods. 1 písm. f) Zákona o cestnej premávke povinnosť vodiča spočíva v zákaze ohrozenia chodca, ktorý v sebe zahŕňa taký spôsob jazdy, že môže ohroziť zdravie alebo život chodca, nezahŕňa však v sebe ani samotnú kolíziu vozidla s chodcom, hoci k nej logicky aj môže dôjsť v dôsledku ohrozenia, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Príčinná súvislosť medzi ohrozujúcom spôsobom vedenia vozidla a škodlivým následkom ( vo forme ujmy na zdraví, v akejkoľvek jej forme ) však v danom prípade zostáva zachovaná ( za predpokladu, že k jej vzniku neprispeli i ďalšie okolnosti, ktoré je nevyhnutné posudzovať vždy individuálne ). Záver o existencii príčinnej súvislosti v danom prípade súd vyššie odôvodnil a na tomto svojom závere trvá. Uvedené sa vzťahuje aj k tvrdeniu obžalovanej, že išla tak pomaly, že sa v jej vozidle neaktivoval systém ABS. Opätovne súd uvádza, že obžalovanej nebolo kladené nikdy za vinu, že mala jazdil vyššou ako dovolenou rýchlosťou a nie je tomu tak ani v tomto rozhodnutí, ale porušenie iných jej povinnosti ako vodiča. Taktiež v tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď znalca K., ktorý sa k týmto námietkam vyjadril vo svojej výpovedi, kde namietané skutočnosti vysvetlil.

K navrhovanému detektoru lži obžalovanou u vodiča dodávky a poškodeného súd uvádza, že samotná skutočnosť, že niektorá zo strán konania, v tomto prípade obžalovaná, nesúhlasí s výpoveďami svedkov a má inú predstavu o priebehu nehodového deja, pravdepodobne vnímaného zo svojho pohľadu, nemôže sama osobe, prípadne aj v kontexte výpovede iných osôb, napr. v danom prípade svedka

V., manžela obžalovanej, zakladať dôvodnosť o nepravdivosti či nedôveryhodnosti výpovedí svedkov najmä, ak skutočnosti z nich plynúce sú podporené aj inými dôkazmi.

Takto súd uzatvára odôvodnenie svojho rozhodnutia v otázke viny obžalovanej.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie toho ktorého obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. v ust. neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. .

U obžalovanej súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa , nakoľko obžalovaná pred spáchaním skutku viedla riadny život, kde súd poukazuje na vyššie uvedené ohľadom odpisu z registra trestov, výpisu z evidencie priestupkov, z evidenčnej karty vodiča a správy mesta. Priťažujúcu okolnosť podľa súd nezistil a tak ukladal súd trest pre prevahe poľahčujúcich okolností podľa .

Obžalovaná bola uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví, za ktorý trestný čin, je možné uložiť trest odňatia slobody jeden až päť rokov, potom súd vzhľadom na povahu spáchaného prečinu, keďže sa jedná o nedbanlivostné konanie, a možnosť nápravy páchateľa - obžalovanej mal za to, že účel trestu bude dosiahnutý uložením trestu na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov.

Ustanovenie za v ňom stanovených podmienok umožňuje súdu podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky.

Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom uložené. Podmienečne možno takto odložiť výkon trestu za podmienky, že s ohľadom na doterajší život páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti. Teda súd musí nepovažovať výkon trestu za nevyhnutný.

Pri hodnotení podmienok pre podmienečné odsúdenie súd prihliada na osobu páchateľa a k okolnostiam prípadu, súčasne však musí zvážiť, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude dosiahnutý účel trestu. Podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu nie je možné hodnotiť izolovane od ustanovenia .

Súd mal za to, že v danej veci sú pre takýto postup súdu - podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody splnené podmienky a teda výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto výkon trestu uloženého obžalovanej odložil a stanovil skúšobnú dobu na samej dolnej hranici vo výmere 12 mesiacov.

Je pravdou, že konania sa obžalovaná dopustila v súvislosti s porušením predpisov o cestnej premávke a teda by bolo na mieste ukladať aj trest zákazu činnosti.

Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil trestného činu a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal. Na druhej strane je pravdou, že nie je nevyhnutnou podmienkou, aby súd zakázal výkon takej činnosti, v súvislosti s výkonom ktorej sa páchateľ dopustil trestnej činnosti, no to osobitne len vtedy, ak by konkrétne okolnosti prípadu a najmä funkcia generálnej prevencie si uloženie trestu zákazu činnosti nevyžadovali. Podľa názoru súdu v danej trestnej veci v súvislosti s konaním obžalovanej ako ďalších skutočností a to, že do doby spáchania skutku sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania mimo jedného priestupku nízkej závažnosti, podľa najnovšieho výpisu z evidenčnej karty vodiča - obžalovanej ale aj registra priestupkov je zrejmé, že ani po tomto čase nemá žiaden záznam, teda možno konštatovať, že sa jednalo o exces z inak zodpovedného prístupu k vedeniu motorového vozidla, obžalovaná ako vyplýva z už uvedeného nemá za sebou minulosť závažných dopravných priestupkov či iného závažného správania za volantom, nie je cestný pirátom, jednalo sa o jednorázové zlyhanie, z ktorého si zoberie ponaučenie, berúc tiež do úvahy, že od času spáchania skutku uplynuli už takmer štyri rokov, mal potom súd za to, že účel generálnej prevencie, ktorý by bol dosiahnutý aj v podobe uloženého zákazu vykonávať činnosť, pri ktorej sa obžalovaná dopustila trestného činu, bol naplnený a preto súd tento druh trestu neukladal.

Pokiaľ sa týka uplatnených nárokov na náhradu škody spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá uplatnila nárok na náhradu škody v adhéznom konaní a to v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou poškodeného L. T., či nároky Sociálnej poisťovne z titulu vyplatených nemocenských dávok ale aj škody uplatnenej samotným poškodeným, súd nepriznal nárok priamo výrokom nie preto, žeby nemal tieto nároky za preukázané, no bral do úvahy, že sa jedná o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vodička, obžalovaná nebola pod vplyvom alkoholu, preto v prípade právoplatnosti rozsudku, bude škoda uhradená zo zákonného poistenia predmetného motorového vozidla a v zmysle príslušných právnych predpisov uhradená priamo poškodeným, časť už aj uhradená bola, preto súd nepovažoval za účelné zaväzovať priamo obžalovanú na náhradu škody, čím došlo nadbytočne k vzniku prípadných právnych vzťahov medzi poisťovňou, obžalovanou a poškodenými, preto týchto odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.