Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/258/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní sudcu JUDr. Mariána Kurinca v právnej veci žalobcu : LUXIS, s.r.o., so sídlom Račianska 77, 831 02 Bratislava, IČO: 46 274 880, zastúpeným JUDr. Martinom Kovácsom, advokátom, so sídlom Ružová dolina17, 821 08 Bratislava, proti žalovanému : 1/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 837 52 Bratislava, IČO: 00 166 073 a žalovanému : 2/ Sendy Nábytok s.r.o., so sídlom 010 01 Mojš 190, zastúpeným Mgr. Mikulášom Čurajom, advokátom, so sídlom Liptovská 2/A, P.O.BOX 67, 820 05 Bratislava 25, o uloženie povinnosti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne skutočnú škodu, ušlý zisk a sumu za spísanie notárskej zápisnice v celkovej sume 44.938,44 Eur a príslušenstvo pohľadávky /v zmysle , ods. 1 a , a , ., , a , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov/, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Súd z a m i e t a návrh zástupcu žalobcu na prerušenie konania.

III. Žalovaný 1/ n e m á nárok na náhradu trov konania.

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Zástupca žalobcu žalobou podanou dňa 02.11.2016 požadoval, aby žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uhradili žalobcovi spoločne a nerozdielne skutočnú škodu, ušlý zisk a sumu spísanie notárskej zápisnice v celkovej sume 44.938,44 Eur, /č.l. 22-23/.

2. Právnym základom žaloby v časti žalovaného 1/ je všeobecná zodpovednosť v zmysle v spojení s a a v spojení s .

3. Právnym základom žaloby v časti žalovaného 2/ je zodpovednosť v zmysle a ., a a /„nesprávny úradný postup“/ a v spojení s o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

4. V zmysle žaloby /č.l. 2, 3 a 4/ žalovaný 1/ spôsobil škodu nasledovne:

5. „Žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľnosti administratívno - prevádzkovej budovy na ulici E. XX/B v V., súp. č. XXXXX, postavenej na pozemku KNC, parc. č. XXXXX/XX a XXXXXX/XX, kat. úz. O. U., zapísanej na LV č. XXXX, Okresného úradu V., Katastrálneho odboru, okres: V.-U..Č.. O. U., kat. úz. O. U. ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným 2/ ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX. XXXX, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov o výmere 344 m2, nachádzajúcich sa na 2. NP uvedenej nehnuteľnosti.“

6. „Žalovaný 2/ ako nájomca uhradil žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné podľa uvedenej zmluvy len za obdobie doby nájmu od XX.XX. XXXX do XX.XX. XXXX a vo zvyšku ostal nečinný, predmet nájmu užíval v rozsahu 100%, avšak za dohodnuté užívanie neplatil.“

7. „Žalobcovi vznikla z uvedeného dôvodu voči žalovanému 2/ pohľadávka vo výške 18.307,20 Eur s prísl. Vzhľadom na platobnú nečinnosť žalovaného 2/ žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému bežným spôsobom, keď dňa 16.07. 2014 podal voči žalovanému 2/ žalobu o zaplatenie 18.307,20 Eur s prísl., pričom dňa 07.04. 2016 na pojednávaní rozšíril žalobu o zaplatenie na 34.222,80 Eur s prísl. /suma dlžného nájomného, poplatkov za správu, energie a internet/. Predmetné konanie žalobcu proti žalovanému je vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. .“

8. „Nečinnosť žalovaného 2/ a evidentný nezáujem plniť platobné povinnosti vyústila do stavu, keď žalovaný 2/ pri osobných stretnutiach so žalobcom začal ako dôvod neplatenia uvádzať, že nemá finančné prostriedky, firmu zruší a nič žalobcovi nezaplatí, zmluvu považuje za neplatnú a pod. a začal pripravovať hnuteľné veci na odnesenie z predmetu nájmu, keď všetky zabalil do ochrannej fólie a časť vecí začal z predmetu nájmu aj vynášať.“

9. „Žalobca predpokladal, že veci nachádzajúce sa na predmete nájmu, ktoré žalovaný 2/ predával ako vlastné a s ktorými disponoval, sú vo vlastníctve žalovaného 2/. Žalobca mal preto záujem zabezpečiť zaplatenie aj pristúpením k výkonu záložného práva k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa na predmete nájmu.“

10. „Ide o hnuteľné veci, ku ktorým mal a má žalobca záložné právo podľa , podľa ktorého „Na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.““

11. „S prihliadnutím na vyjadrenia a úkony žalovaného 2/ a z dôvodu potreby nevyhnutnej a bezodkladnej ochrany svojich práv a zabráneniu ďalších škôd žalobca ako prenajímateľ dňa 29.07. 2014 uzatvoril predmet nájmu pred nedovoleným vniknutím a zadržal hnuteľné veci nachádzajúce sa na predmete nájmu.

12. „V súlade s ustanovením druhá alinea , podľa ktorého “Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom alebo musí veci vydať,“ preto žalobca požiadal súd v stanovenej lehote o súpis hnuteľných vecí. Ide o konanie, ktoré je pred Okresným súdom Bratislava III vedené pod sp.zn. a dodnes /t.j. viac ako po dvoch rokoch/ nedošlo k spísaniu hnuteľných vecí.“

13. „V súvislosti s predmetnou žiadosťou žalobcu o súpis hnuteľných vecí došlo po jej podaní k realizácii viacerých úkonov zo strany Okresného súdu Bratislava III, ktoré sú nepreskúmateľné a ktorých dôsledkom je vznik súčasného stavu. Postup Okresného súdu Bratislava III v uvedenom konaní považuje žalobca za nesprávny úradný postup, ktorého následkom žalobcovi vznikla škoda. Vzniknutá škoda bola následne rozšírená úkonmi žalovaného 2/.“

14. „V prejednávanom prípade preto došlo k vzniku stavu, keď škoda na majetku žalobcu vznikla spoločným konaním Okresného súdu Bratislava III a žalovaného 2/, pričom v prípade nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III v uvedenom konaní ide o škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, za ktorý zodpovedá štát, t.j. žalovaný 1/ a konaním žalovaného 2/ v súvislosti s porušením jeho právnej povinnosti pravdivo a úplne opísať všetky potrebné skutočnosti v uvedenom konaní Okresného súdu Bratislava III.“

15. „Žalovaný 1/ aj žalovaný 2/ za vzniknutú škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Pre prípad, že by súd dospel k záveru o tom, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej osobnej účasti na spôsobení škody, žalobca prenecháva určenie miery účasti na spôsobení škody na rozhodnutí súdu.“

16. V zmysle žaloby /č.l. 5/ došlo k „nesprávnemu úradnému postupu Okresným súdom Bratislava III v konaní vedenom pod sp.zn. v

17. súvislosti s pridelením veci zákonnému sudcovi.“

18. „Po podaní žiadosti o súpis hnuteľných vecí dňa XX.XX.XXXX žalobcom na Okresný súd Bratislava III pridelil vec sudcovi určenému v rozpore s rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava III na rok 2014 zo dňa 10.12. 2013, Spr. 3947/2013 súdnemu oddeleniu 24Cb.

19. „V danom význame žalobca poukazuje na časť II. Spoločné zásady pre trestnoprávny, občianskoprávny a obchodnoprávny úsek predmetného Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III, keď v zmysle bodu 35/ „Návrhy na vykonanie súpisu hnuteľných vecí podľa sa zapisujú do registra „C“ náhodným výberom“ a podľa bodu 36/ „V prípade nejasnosti aplikácie týchto zásad rozhoduje predseda súdu.“

20. „Aplikovaním uvedených zásad vymedzených príslušným rozvrhom práce je zrejmé, že súdne oddelenie 24Cb je organizačne zaradené pod Obchodnoprávny register.“

21. „Predmetná vec je však žiadosťou o vykonanie súpisu hnuteľných vecí podľa .

22. „Napriek skutočnosti, že v zmysle bodu 35/ Spoločných zásad pre trestnoprávny, občianskoprávny a obchodnoprávny úsek vymedzených uvedeným Rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava III, mal byť predmetný návrh zapísaný do Občianskoprávneho registra „C,“ táto povinnosť splnená nebola.“

23. „Uvedený postup preto vyvoláva pochybnosti o transparentnosti postupu súdu pri zapisovaní vecí do príslušných registrov a ich následného prideľovania jednotlivým súdnom oddeleniam.“

24. V zmysle žaloby /č.l. 7-8/ došlo ďalej k „nesprávnemu úradnému postupu Okresným súdom Bratislava III v uvedenom konaní

25. v súvislosti s posúdením veci ako sporového konania,“

26. hoci sa nejedná o sporové konanie, súd začal vo veci formalisticky konať ako o sporovom konaní medzi žalobcom a žalovaným 2/, na súpis hnuteľných vecí neustanovil žiadnu zo súdnych osôb /sudca, vyšší súdny úradník, zamestnanec exekučného oddelenia súdu ev. reg. C a pod./, ale využil postup podľa tretia alinea v spojení s ust. a o súdnych exekútoroch /Exekučný poriadok/, vo veci vydal uznesenie zo dňa 27.11. 2014, č.k. -39 a súpisom hnuteľných vecí poveril súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Straku, Račianska 66, Bratislava.“

27. „Krátkosť hmotnoprávnych lehôt, t.j. povinnosť podať žiadosť do 8 dní od zadržania hnuteľných vecí, smeruje k bezodkladnej realizácii tohto hmotnoprávneho inštitútu a bezodkladnému zabezpečeniu práv prenajímateľa, ktorý nie je oprávnený rozhodovať o vlastníctve kohokoľvek a toto rozhodnutie je vyhradené výlučne súdu prostredníctvom súdom ustanovenej osoby alebo súdneho exekútora, ktorý pri výkone súpisu nevykonáva exekučnú činnosť, ale vykonáva úkony súdu. Bezodkladne má byť následne zrkadlená aj splnením uvedenej povinnosti prenajímateľa držať hnuteľné veci na predmete nájmu, chrániť ich pred zničením, odcudzením alebo odnesením s tým, aby neskôr mohol pristúpiť k výkonu záložného práva. Uvedené uznesenie Okresného súdu Bratislava III, ktoré nebolo ani predbežne vykonateľné, však bolo žalobcovi doručené až dňa XX.XX. XXXX, t.j. viac ako štyri mesiace po podaní žiadosti o ich súpis.“

28. „Krajský súd v Bratislave zrušil uvedené uznesenie Okresného súdu Bratislava III, pričom vec dodnes nie je skončená, t.j. ani po viac ako dvoch rokoch nedošlo k spísaniu hnuteľných vecí“.

29. „Vec však nie je sporovým konaním a nemá žiaden atribút sporového konania. Súpis majetku nájomcu, ktorý zadržal prenajímateľ na zabezpečenie nároku na nájomnom nie je úkonom na začatie sporového konania a jednotlivé úkony nepodliehajú úprave , teraz . Návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí je úkonom podľa , a preto sa ustanovenia procesného predpisu o občianskoprávnom súdnom konaní na otázku posúdenia návrhu a ustanovenia vykonávateľa na neho nevzťahujú, teda ich aplikácia prichádza do úvahy len analogicky, v obmedzenom, a nevyhnutnom rozsahu.“

30. „Predmetom „konania“ nie je spor procesných strán žalobcu uplatňujúceho svoj zákonný nárok voči žalovanému brániacemu sa uplatnenému nároku. V danom prípade chýba znak kontradiktórnosti konania.“

31. Na č.l. 19, 20 žaloby je uvedené:

32. „V zmysle ust. : „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“

33. „Žalovaný v 2. rade mal ako odporca v konaní pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. /1316200471/ právnu povinnosť tvrdiť v zmysle § ust. v znení účinnom do 30.06. 2016: Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.“

34. „Uvedená právna povinnosť prispieť k dosiahnutiu účelu konania tým, že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti nebola žalovaným v 2. rade splnená. Žalovaný v 2. rade nielenže zamlčal vlastníctvo k mase hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na predmete nájmu, žalovaný v 2. rade dokonca tvrdil opak, t.j., že nie je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, v dôsledku čoho bolo podané odvolanie, nedôvodne boli spôsobené prieťahy v súdnom konaní, pričom žalovaný v 2. rade si bol vedomý, že žalobca je povinný hnuteľné veci držať na predmete nájmu a nesmie žiadnym spôsobom nakladať s predmetom nájmu, pokiaľ si chce zachovať zákonné záložné právo a podmienky pre výkon zádržného práva. Krajský súd v Bratislava následne vychádzal svojom rozhodnutí z týchto nepravdivých tvrdení, pričom vec nie je usporiadaná dodnes. Žalovaný v 2. rade tak porušil právnu povinnosť v zmysle ust. v spojení s ust. v znení účinnom do 30.06. 2016 a súčasne úmyselným konaním proti dobrým mravom prispel k rozšíreniu rozsahu škody na majetku.“

35. V žalobe na č.l. 20, 21, 22 je uvedený „rozsah spôsobenej škody,“ a to nasledovne:

36. „Žalobca na základe realizovaného zádržného práva k hnuteľným veciam, ku ktorým má zákonné záložné právo podľa , zádržné právo v zmysle , zádržné právo v zmysle , bol povinný zadržané veci držať na predmete nájmu. V prípade ich odstránenia z predmetu nájmu /ak by k tomu došlo bez súdneho príkazu/, by žalobcovi zákonné záložné právo ex lege zaniklo. Žalobca tak bol povinný zabezpečiť nebytový priestor pred nepovoleným vniknutím, bol povinný opatrovať hnuteľné veci pred zničením ev. odnesením, vykonávať vetranie a správu a pod.. Žalobca súčasne nemohol užívať predmetný nebytový priestor a nemohol ho prenajať tretej osobe, v dôsledku čoho vznikla škoda na ušlom zisku.“

37. „Nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/ trval od XX.XX. XXXX do XX.XX. XXXX. Žalobca v dôsledku uvedeného postupu súdov a žalovaného 2/ nemohol uvedenú nehnuteľnosť vôbec užívať v období od XX.XX. XXXX do XX.XX. XXXX.

38. „Ušlý zisk pre nemožnosť užívania žalobcu v dôsledku uvedených úkonov, za ktoré zodpovedajú žalovaný 1/ a žalovaný 2/ spoločne a nerozdielne predstavuje sumu 9,50 Eur bez DPH/m2 mesačne, t.j.

za 344 m2 po 9,50 Eur bez DPH za m2 mesačne je cena bežného užívania nájmu u žalobcu 3.268,00 Eur bez DPH, t.j. 3.921,60 Eur s DPH.“

39. „Žalobca predmet nájmu nemohol z označených dôvodov užívať v období od 01.11. 2014 do 30.08. 2015, t.j. po dobu 10 kalendárnych mesiacov. Ušlý zisk pre nemožnosť užívania predmetu nájmu po dobu 10 mesiacov pri sume 3.921,60 Eur predstavuje sumu 39.216,00 Eur.“

40. „Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.05. 2015, č.k. -31, bola žalobcovi uložená povinnosť vypratať uvedený nebytový priestor.“

41. „V bode 20. uvedené uznesenie, predstavoval úradný príkaz podľa prvá alinea , ktorý bol žalobca povinný splniť, pričom zákonné záložné právo k hnuteľným veciam mu ostalo zachované. Následne tak žalobcovi vznikla povinnosť jednotlivé hnuteľné veci uskladniť, pričom tieto uskladnil u spoločnosti 1. SLOVENSKÝ KNIŽNÝ VEĽKOOBCHOD, a.s., so sídlom Klincová 37, 821 08 Bratislava, za čo je povinný platiť mesačné poplatky za nájom skladových priestorov a za služby spojené s nájmom sladových priestorov. Za obdobie od XX.XX. XXXX do XX.XX. XXXX bol žalobca povinný platiť sumu 600,00 Eur mesačne, t.j. 1.200 Eur za uvedené obdobie doby nájmu 2 mesiacov. Od XX.XX. XXXX je žalobca povinný platiť za nájom skladových priestorov sumu 372,00 Eur mesačne, čo za obdobie od XX.XX. XXXX do XX.XX. XXXX predstavuje za 11 mesiacov doby nájmu sumu 4.092,00 Eur. Žalobca tak bol v súvislosti s uvedeným povinný zaplatiť za uskladnenie hnuteľných vecí ku ktorým má zákonné záložné právo a ktoré majú byť spísané súdom sumu celkom 5.292,00 Eur.“

42. „Žalobca pri premiestnení hnuteľných vecí z predmetu nájmu v zmysle rozhodnutia Okresného súdi Bratislava III zo dňa 26.05. 2015 č.k. -31 do označených skladových priestorov pre vylúčenie pochybností nechal spísať notársku zápisnicu o skutočnostiach majúcich právny význam JUDr. Idou Plichtovou, notárkou, pričom za tento úkon bol povinný zaplatiť sumu 430,44 Eur.“

43. „Žalobou požadovaná suma 44.938,44 Eur tak predstavuje „ušlý zisk v sume 39.216,00 Eur, náhradu škody v dôsledku povinnosti uskladniť hnuteľné veci v sume 5.292,00 Eur na nájme a sumu 430,44 Eur za spísanie notárskej zápisnice.“

44. V žalobe /č.l. 22/ je uvedené, že „V zmysle ust. : “Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.“ Žalovaný v 1. rade aj žalovaný v 2. rade za vzniknutú škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne. V prípade, ak by Okresný súd Bratislava III pridelil vec zákonnému sudcovi v súlade s rokovacím poriadkom a ak by vec bola riadne posúdená, bola by na ňu aplikovaná procesná úprava len analogicky v označenej nevyhnutnej miere a hnuteľné veci by boli spísané, nebolo vedené formalisticky „sporové“ konanie, netrvalo by konanie 27 mesiacov. Súčasne ak by žalovaný v 2. rade splnil svoju právnu povinnosť a vlastníctvo k hnuteľným veciam by preukázal už pred Okresným súdom Bratislava III /pravdivé a úplné opísanie potrebných skutočností/, mohlo byť pristúpené priamo k spísaniu vecí /neexistoval by totiž odvolací dôvod/. Vo veci je tak dané zavinenie žalovaného v 2. rade, porušenie právnej povinnosti, ktorej následkom je vznik škody a príčinná súvislosť medzi zavineným porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť žalovaného v 1. rade je uvedená vyššie. Pre prípad, že by súd podľa ust. dospel k záveru o tom, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody, žalobca ponecháva určenie miery účasti na spôsobení škody na rozhodnutie súdu.“

45. Na pojednávaní dňa 11.06. 2021 zástupca žalobcu uviedol, že na žalobe trvá, ako aj na skutočnostiach v nej uvedených, je toho názoru, že skutkový stav, ktorý predchádzal vzniku škody uplatnenej v tomto konaní je v celom rozsahu opísaní nielen v podanej žalobe, ale v každom jednom podaní žalobcu v sporoch, ktoré sa týkali sporných otázok medzi žalobcom a žalovaným 2/, a ktoré žalobca počas konania konajúcemu súdu predložil a navrhol ich ako dôkazy. Navrhol, „aby súd prerušil konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní podanom v konaní tunajšieho súdu vedenom pod sp.zn. z dôvodu, že považuje rozhodnutie o otázke porušenia práva na zákonného sudcu, porušenia princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a odňatia práva konať pred súdom rozhodujúce v tomto konaní,“ /č.l. 321/.

46. Z registra Okresného súdu Bratislava III súd zistil, že spis veci Okresného súdu Bratislava III bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 22.01. 2021 a je vedený pod sp.zn. , /č.l. 319/.

47. Na uvedenom pojednávaní zástupca zástupcu žalovaného 1/ „pre zdôraznenie uviedol, že žalobcom namietané konanie vedené pod sp.zn. nie je možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup, nakoľko v tomto konaní takýto postup nikdy nebol príslušným orgánom vyhodnotený ako nesprávny, resp. nezákonný. Ďalej poukázal na to, že žaloba nikdy nijakým spôsobom nepreukázal existenciu úradného postupu v zmysle , keďže v danom prípade absentuje rozhodnutie oprávneného orgánu o existencii prieťahov v konaní a teda nie je splnená zákonná podmienka pre posúdenie a rozhodnutie súdu o náhrade škody v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Pre úplnosť uvádza, že žiadne z vydaných rozhodnutí v konaní sp.zn. nenapĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia v zmysle , nakoľko neboli ako právoplatné rozhodnutia zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Keďže tu absentuje existencia titulu, má za to, že nie je daný základ pre priznanie náhrady škody. Žalobca teda nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že nebyť tvrdeného nesprávneho úradného postupu v konaní , ani v konaní pred Krajským súdom v Bratislave v uvedenej veci vzniku škody by nedošlo. Medzi uplatnenou škodou a neplatným titulom taktiež absentuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť. Priamou príčinou vzniku škody bolo neplnenie si povinnosti žalovaného 2/ hradiť nájomné riadne a včas v zmysle nájomnej zmluvy. V danom prípade teda išlo o rozhodnutie žalobcu ako prenajímateľa pristúpiť k výkonu existencie záložného práva, pričom akékoľvek náklady spojené s výkonom tohto práva nemožno považovať za vznik škody podľa v príčinnej súvislosti s označeným titulom v žalobnom návrhu. Na záver uvádza, že štát nie je univerzálnym sukcesrom preberajúcim zodpovednosť za majetkovoprávne vzťahy medzi tretími subjektami. Škoda žalobcovi vznikla, tak v dôsledku povinnosti žalovaného 2/, ktoré mu vyplývalo z nájomnej zmluvy, a preto navrhuje súdu, aby návrh na náhradu škody uplatnený voči žalovanému 2/ vylúčil na samostatné konanie a žalobu voči žalovanému 1/ ako nedôvodnú zamietol, trovy konania zástupcovi žalovaného 1/ nevznikli,“ /č.l. 321/.

48. Na uvedenom pojednávaní zástupca žalovaného 2/ uviedol, že „žalobu voči žalovanému 2/ považuje za nedôvodnú v základných veciach, a to, že v žalobe o náhradu škody absentuje základná podmienka, ktorá by zakladala nárok na náhradu škody voči žalovanému 2/ a síce sú to protiprávne konanie na strane žalovaného 2/, ako to uviedol v písomnom vyjadrení v konaní v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave . Návrh žalobcu na vydanie v konaní v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. Návrh žalobcu na vydanie vecí súd zamietol, a to z dôvodu, že nebola splnená hlavná hmotnoprávna podmienka ustanovenia a teda, že nájomné bolo zabezpečené ručením, a preto nebolo možné žiadať o súpis a zadržiavať tieto veci. Toto konanie je právoplatne skončené, súd rozhodol, že žalovaný 2/ neporušil svoju právnu povinnosť, naopak, v týchto rozhodnutiach je rozhodnuté, že žalobca bez právneho titulu zadržiaval hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného 2/ a vo vlastníctve tretích osôb. K samotnej škode, ktorú žaloba uvádza a vyčísľuje, má za to, že nevznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného 2/, ale tento si ju spôsobil sám a sám si je povinný ju znášať. K vyjadreniu zástupcu žalobcu na tomto pojednávaní uvádza, že nesúhlasí s návrhom na prerušenie konania, žalobca žaluje žalovaných 1/ a 2/ ako to uvádza v žalobe spoločne a nerozdielne, takže z pohľadu žalovaného 2/ je návrh na prerušenie konania neopodstatnený a nedôvodný, nakoľko vyriešenie otázky nijako nezmení postavenie žalovaného 2/ a ten fakt, že z princípu právnej istoty disponuje právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III sp.zn. a otázky týkajúca sa nesprávneho úradného postupu, nie je schopná nijako ovplyvniť výsledok z jej pozície súkromného subjektu obchodnej spoločnosti žalovaného 2/, preto žiada žalobu zamietnuť a priznať plnú náhradu trov konania,“/č.l. 321/.

49. Súd posudzoval v žalobe opísaný skutkový stav, resp. skutkový stav uvedený zástupcami účastníkov na pojednávaní dňa 11.06. 2021 podľa nasledovných zákonných ustanovení:

50. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému porušením právnej povinnosti.

51. Podľa ods. 3 cit. ust. zák., zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

52. Podľa § 438 ods. 1 cit. zák., ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

53. Podľa ods. 2 cit. ust. zák., v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

54. Podľa § 442 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

55. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

56. Podľa ods. 2 cit. ust. zák., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

57. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bodu 1. cit. zák., vo veci náhrady škody ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

58. Podľa § 6 ods. 1 cit. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

59. Podľa 9 ods. 1 vety prvej cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

60. Podľa vety druhej pred bodkočiarkou cit. ust. zák., za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

61. Podľa ods. 2 cit. ust. zák., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

62. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a/

63. „1a/ o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení “/.

64. Z obsahu žaloby, resp. skutkového stavu v nej uvedeného a z obsahov prednesov zástupcov účastníkov uvedených na pojednávaní dňa 11.06. 2011 mal súd preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju zamietol, a to z nasledovných dôvodov:

65. V prvom rade súd poukazuje na to, že zástupca žalobcu sám stanovil v žalobe rozsah právneho posúdenia spôsobu a náhrady škody, teda „spoločne a nerozdielne,“ čím je súd viazaný.

66. Právne posúdenie spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti musí vždy vychádzať z jediného druhu škody.

67. A to zo všeobecnej škody v zmysle alebo z niektorej osobitných druhov škôd v zmysle , , , 423, , , , .

68. Druhom osobitnej škody je i zodpovednosť podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, pričom pre úplnosť súd uvádza, že tento zákon nahradil pôvodný .

69. V žalobe sú teda uvedené dva rozdielne druhy škôd, ktoré sa týkajú rozdielne u oboch žalovaných, a to v prípade žalovaného 1/, ktorý má byť zodpovedný za škodu v zmysle zákona uvedeného v bode 68. a žalovaného 2/, ktorý má byť zodpovedný za všeobecnú škodu v zmysle .

70. Právne posúdiť spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť je však možné u žalovaného 1/ a žalovaného 2/ právne posúdiť súčasne v tomto konaní iba v rámci jedného druhu škody.

71. Teda v rámci v bode 68. uvedeného zákona alebo v rámci všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle .

72. Nie je teda právne možné požadovať úhradu škody a ušlého zisku spoločne a nerozdielne, a to súčasne od žalovaného 1/ v zmysle v bode 68. uvedeného zákona a od žalovaného 2/ v zmysle všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle .

73. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému, bolo právne bezpredmetné vykonávať dokazovanie napr. listinami.

74. Právne bezpredmetným je vzhľadom k doposiaľ uvedenému i návrh zástupcu žalobcu na prerušenie konania prednesený na pojednávaní dňa 11.06. 2021, /bod 45./, obsahovo súdom posúdený, ako návrh v zmysle , podľa ktorého, „Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.“

75. Právne bezpredmetným je vzhľadom k doposiaľ uvedenému i návrh zástupcu žalovaného 1/ uvedenom na pojednávaní dňa 11.06. 2021, „Aby návrh na náhradu škody uplatnený voči žalovanému 2/ vylúčil na samostatné konanie a žalobu voči zástupcovi žalovaného 1/ ako nedôvodnú zamietol,“ /bod 47./, súd poukazuje na to, že v zmysle doposiaľ uvedeného o tomto návrhu, keďže ani nenapĺňal , podľa ktorého, „Ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo odpadnú dôvody, pre ktoré súd konanie spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.“

76. Predmetom žaloby je totiž úhrada škody a ušlého zisku len v jednej sume voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne, pričom okrem toho súd ani nie je povinný o tomto návrhu rozhodovať, týka sa totiž vedenia konania.

77. Súd nepriznal žalovanému 2/ náhradu trov konania, keďže mu nevznikli.

78. Súd priznal žalovanému 2/ plnú náhradu trov konania, keďže mal v konaní plný úspech.

79. V zmysle , o výške náhrady trov konania žalovaného 2/ rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bratislava III. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach, /ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania/, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.