Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/47/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcov: 1. K. G., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., I. XXXX/X, 2. mal. I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, proti žalovanému: N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., C. cesta XXX/XX, zast. JUDr. Peter Šeba, advokát, Mlynská 2238, Levice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 13. apríla 2021 č. k. -21 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a V. z r u š u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. a VI. m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. cesta XXX/XX, N. dočasne zakázal vstup do domu na adrese I. č. XXXX/X, Q., nachádzajúceho sa na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape par. č. 1509/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 155 m2, ako aj na parcelu č. 1509/1 o výmere 309 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, par. č. 1509/02 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 155 m2, parcelu č. 1509/3 o výmere 19 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parcelu č. 1511 o výmere 778 m2 - záhrady, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, katastrálne územie Q., obec Q., okres Q.. Výrokom II. rozhodol, že neodkladné opatrenie vo výroku I. tohto uznesenia bude trvať do právoplatnosti konania vo veci samej, začatého v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na základe žaloby podanej na súd žalobkyňou proti žalovanému o obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXXX pre k. ú. Q., vedených Okresným úradom Levice, katastrálny odbor. Výrokom III. žalovanému N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. cesta XXX/ XX, N. zakázal žalobkyňu K. G., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. ulica č. XXXX/X, Q. kontaktovať písomne, telefonický, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami s tým, že žalovaný môže žalobkyňu kontaktovať písomne alebo e-mailom na adresu: a@b.c výlučne za účelom dotazovania sa na svoju maloleté dcéru N. G., nar. XX. XX. XXXX. Výrokom IV. žalovanému N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. cesta XXX/XX, N. zakázal priblížiť sa k žalobkyni K. G., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. ulica č. XXXX/X, Q. a k maloletému I. T., nar. XX. XX. XXXX, a to na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Výrokom V. žalobkyni uložil, aby do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podala na súde proti žalovanému žalobu o obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva žalovaného k

nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXXX pre k. ú. Q., vedených Okresným úradom Levice, katastrálny odbor. Výrokom VI. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami a , , , , , a , a , a , a , , a , a uviedol, že žalobkyňa dňa 12. 04. 2021 podala na Okresnú súd Levice návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , , . S prihliadnutím na dôvody uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s poukazom na listinné dôkazy preukazujúce vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia a nepriaznivý zdravotný stav mal. I. ovplyvnený aj správaním sa žalovaného, súd posúdil návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia ako dôvodný, ktorým bol zároveň naplnený zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutná potreba bezodkladného upravenia pomerov medzi stranami sporu, keďže je zrejmé, že žalovaný sa dlhodobo správa k žalobkyni ako aj k mal. I. agresívne, podľa žalobkyne sa jedná o fyzické útoky na ich osoby, ohrozuje ich a vyhráža sa im, čo u žalobkyni a oboch mal. detí (keďže mal. N. je toho svedkom) vyvoláva strach, obavy a má nepriaznivý vplyv na ich zdravý psychický vývin. Súd ďalej vyhovel návrhu aj v časti, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby nebola zo strany žalovaného kontaktovaná, kde súd prihliadol na dlhotrvajúci a zhoršujúci sa stav vzťahov medzi stranami sporu, ktorý mal vyústiť aj do fyzického násilia, pričom každý ďalší útok u nej spôsobuje negatívne emócie, teda v tejto časti považoval súd návrh rovnako za dôvodný, a to práve z dôvodu upokojenia situácie a stabilizovanie sa samotnej žalobkyne, čo je v záujme aj ďalšej dcéry, preto súd umožnil žalovanému kontaktovať žalobkyňu výlučne vo vzťahu dotazov na maloletú dcéru. Súd považoval návrh za dôvodný aj v časti zákazu priblíženia sa žalovaného tak k žalobkyni, ako aj k mal. I., a to z dôvodu zabránenia ďalším fyzickým útokom na nich, preto súd aj v tejto časti návrhu vyhovel. V týchto dvoch uplatnených nárokoch

- zákaz priblíženia sa a zákaz kontaktovania žalobkyňu, toto súd uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia ( ). Navyše, ak pominú dôvody na jeho trvanie, môže ktorákoľvek strana podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v danom rozsahu ( , podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené).

2. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že v danom prípade neexituje žiaden relevantný dôvod pre bezodkladnú úpravu pomerov, nakoľko zo strany žalobkyne nebola objektívne súdu vykreslená skutočná situácia a pomery v ich rodine. Rozhodnutie súdu vychádzalo z jednostranne absolútne zavádzajúceho tvrdenia žalobkyne. Uviedol, že zdrojom všetkých konfliktov je samotné problémové správanie sa mal. I., ktorý bol problémové dieťa už od škôlky, čo malo súvisieť predovšetkým s jeho hyperaktivitou. V tejto súvislosti uviedol, že napriek ich spoločnej intervencii sa správanie I. stále zhoršovalo. Neskôr bol hlavným dôvodom problémov to, že I. sa začal stretávať s osobami s nevhodným a spoločensky neprípustným správaním, pričom spozorovali, že I. užíva drogy. Uviedol, že nie je pravda, že by bol voči I. neprimerane prísny alebo zaujatý. Podotkol, že incident zo dňa 9. októbra 2020, ktorý uviedla žalobkyňa bol skreslený a v tejto súvislosti uviedol, že zdrojom ich hádky bolo opäť užívanie drog I., čo mu žalobkyňa vyčítala. Podotkol, že sa I. ani nedotkol. Žalobkyňa tendenčne vytrhla z kontextu len výsledok dvoch - troch udalostí bez toho, aby vysvetlila mimoriadne a žalovaným nezavinené okolnosti prípadu. Incident zo dňa 4. apríla 2021, ktorý mal byť dôvodom pre podanie návrhu na vydanie napadnutého uznesenia žalobkyňa v podstate nijako neodôvodnila. Opäť bol samozrejme dôvodom hádky I., keďže sa nevrátil domov a mal prespať u svojej starej mamy - matky žalobkyne. Výsledkom ich hádky bolo to, že pri tom, ako žalovaný sedel na gauči, tak ho žalobkyňa začala fyzicky napádať tak, že s ním začala triasť a udierať do tváre. Žalovaný v rámci obrany jej tiež následne dal facku. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že si nemyslí, že by jeho reakcia bola neprimeraná s ohľadom na to, že útok voči jeho osobe bol naplánovaný, aby ho tak žalobkyňa vyprovokovala. Uviedol, že nie je násilnícky typ a rozhodne sa nenechal vyprovokovať k neprimeranej reakcii. Nijakým spôsobom žalobkyni neublížil ani sa jej nevyhrážal. Ďalej uviedol, že od vydania neodkladného opatrenia býva spolu s matkou žalobkyne, pričom so žalobkyňou pravidelne komunikuje. Okrem toho došlo podľa jeho názoru aj u žalobkyne k prehodnoteniu udalostí. Uviedla, že by sním chcela žiť naďalej s tým, že I. by býval s matkou žalobkyne, pričom žalobkyňa by sa zdržiavala z časti v domácnosti matky žalobkyne a za časti v ich spoločnej domácnosti. Žalobkyňa mu mala výslovne uviesť, že samotné neodkladné opatrenia je len dočasná záležitosť, ako uviedla na 30 dní. Sama vraj očakáva jeho návrat do spoločnej domácnosti. Žalovaný uviedol, že s ich spoločnou dcérou sa pravidelne stretáva. Dodal, že problém so správaním I. a absolútne nedôvodné vydanie neodkladného opatrenia

spôsobili ujmu všetkým ostatným členom domácnosti, vrátane žalobkyne. Dodal, že v danom prípade neodkladnosť takejto úpravy nie je ničím daná, nakoľko žiadnym neprimeraným spôsobom nezasiahol do záujmov osôb v prospech ktorých bolo toto neodkladné opatrenie vydané. K veci uviedol, že ich spoločné spolužitie v domácnosti bolo skutočne sťažené len neprimeraným správaním I.. Dôkazom toho je i obdobie, keď bol I. hospitalizovaný na psychiatrickej klinike v R., kedy nastalo úplne ukľudnenie, kedy sa zrazu v ich spoločnej domácnosti riešili bežné veci. S poukazom na uvedené skutočnosti, považoval vydané neodkladné opatrenie za nedôvodné, a to tak čo do zákazu jeho vstupu do spoločnej nehnuteľnosti, ako i zákazu kontaktovania a priblíženia sa. V danom momente je pravdepodobné, že ako už uviedol aj obnovenie spolužitia so žalobkyňou. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako nedôvodné zrušil.

3. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu žalovaného vyjadril a oznámil, že spis mal. I. T. je vedený na ÚPSVaR Levice od roku 2005, kedy bol ÚPSVaR Levice ustanovený zastupovať maloletého pred súdom v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu (). Mal. I. bol ÚPSVaR zastupovaný aj v konaní o návrhu N. G. na osvojenie dieťaťa manželom matky (), ktorý tento návrh ešte pred začatím pojednávania vzal späť.

4. Žalobkyňa 1/ sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti v zmysle , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

6. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12. apríla 2021 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa , , . Prvoinštančný súd uznesením zo dňa 13. apríla 2021 č. k. -17 ustanovil Úrad práce, soc. vecí a rodiny Levice za opatrovníka pre mal. dieťa: I. T., nar. XX. XX. XXXX na zastupovanie dieťaťa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, aby sa žalovaný nepribližoval k mal. I., nar. XX. XX. XXXX na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Následne súd prvej inštancie rozhodol predmetným uznesením zo dňa 13. apríla 2021 č. k. -21, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 16. apríla 2021. Predmetné uznesenie žalovaný v zákonnej lehote napadol odvolaním. Prvoinštančný súd doručoval odvolanie žalovaného s poučením o práve vyjadriť sa k podanému odvolaniu žalobkyni a kolíznemu opatrovníkovi. Predmetná výzva bola žalobkyni doručená dňa 13. mája 2021 a kolíznemu opatrovníkovi dňa 6. mája 2021.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

9. Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

10. Podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

11. Vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu môže byť na strane navrhovateľa odôvodnené uplatnenie subjektívneho práva na procesnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia aj pred začatím konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navyše nemusí byť v osobitných prípadoch vôbec nasledovaný žalobou; vtedy má povahu podania vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že uložením povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej sa súd zaoberá iba v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, teda pri vyhovení návrhu pred začatím konania vo veci

samej. Z obsahu tohto návrhu musí súd vyhodnotiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Pri pozitívnom závere rozhodne spolu s nariadením neodkladného opatrenia tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z toho súd vychádza jednak pri posúdení nevyhnutnosti uloženia povinnosti podať žalobu, a jednak pri vymedzení predmetu konania, ktoré má byť na základe takejto žaloby začaté. Pri ukladaní povinnosti podať v určitej lehote žalobu je súd povinný identifikovať sporové strany a najmä predmet konania vo veci samej. Lehota na podanie žaloby je sudcovskou lehotou v zmysle

12. Vzhľadom na fakultatívnu formuláciu môže súd pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia pred začatím konania, bez uloženia povinnosti na podanie žaloby, aj v iných odôvodnených prípadoch. O neuložení žalobnej povinnosti osobitne nerozhoduje. Z absencie tohto výroku bez ďalšieho vyplýva, že súd uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej nepovažoval za opodstatnené. Jeho rozhodnutie však následne môže podliehať odvolaciemu prieskumu [ ] aj z hľadiska toho, či uloženie alebo neuloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej bolo dôvodné a zákonné.

13. Po vydaní uznesenia o neodkladnom opatrení, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, je ďalšie trvanie právnych účinkov neodkladného opatrenia podmienene limitované uplynutím lehoty na podanie žaloby. Navrhovateľ buď najneskôr v posledný deň lehoty žalobu podá, čím dosiahne zachovanie právnych účinkov neodkladného opatrenia, alebo súd neodkladné opatrenie zruší v dôsledku „ex offo“ jej márneho uplynutia. Lehota na podanie žaloby má procesný charakter a na jej zachovanie sa vzťahuje . Žalobca podáva žalobu spravidla na súde, ktorý neodkladné opatrenie vydal. Uloženú žalobnú povinnosť je však nevyhnutné považovať za splnenú aj v prípade včasného podania žaloby na iný (nepríslušný) súd. Po márnom uplynutí lehoty na podanie žaloby sa súd spravuje imperatívom vyjadreným v a osobitným uznesením neodkladné opatrenie zruší. K zrušeniu neodkladného opatrenia pristúpi súd obligatórne nielen v prípade márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby, ale aj pri včasnom podaní žaloby, ktorej obsah nezodpovedá uloženej povinnosti.

14. Odvolací súd, preskúmavajúc predmetný súdny spis, mal za preukázané, že žalobkyni bola výrokom II. v spojení s výrokom V. napadnutého uznesenia uložená povinnosť do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podať na súde žalobu vo veci samej. Žalobkyni bolo napadnuté uznesenie doručené dňa 16. apríla 2021. Lehota na podanie žaloby vo veci samej žalobkyni uplynula dňa 16. mája 2021. Odvolací súd mal dopytom na Okresný súd Levice za preukázané (úradný záznam č. l. 59), že žalobkyňa ku dňu 9. júna 2021 (ani neskôr) nepodala žalobu vo veci samej, tak ako jej to bolo uložené výrokom V. napadnutého uznesenia. Ustanovenie stanovuje procesný imperatív, ktorým je viazaný súd prvej inštancie ako aj odvolací súd v rámci odvolacieho konania, a ktorý je vyjadrený ako obligatórny postup súdu v prípade, ak mu je zo svojej úradnej činnosti známe alebo mu vzhľadom na povahu jeho činnosti malo byť známe, že strana (žalobkyňa) v súdom určenom časovom úseku nesplnila uloženú povinnosť, a teda nepodala žalobu vo veci samej v čas, v zmysle ktorého príslušný súd obligatórne rozhodne v intencii ustanovenia a neodkladné opatrenie zruší. Ako bolo vyššie uvedené, žalobkyni bola uložená predmetná povinnosť, pričom tá ju do dnešného dňa nesplnila, resp. žalobu vo veci samej nepodala, na základe čoho odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku I. a na to závislých výrokoch II. a V. podľa zrušuje.

15. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením v časti výrokov III. a IV. o zákaze žalovaného priblížiť sa k žalobkyni a mal. I., nar. XX. XX. XXXX na vzdialenosť menšiu ako 10 m a o zákaze žalovaného kontaktovať žalobkyňu. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 29. až 31.) uviedol, že „v týchto dvoch uplatnených nárokoch - zákaz priblíženia sa a zákaz kontaktovania žalobkyňu, toto súd uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia ( ). Navyše, ak pominú dôvody na jeho trvanie, môže ktorákoľvek strana podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v danom rozsahu ( , podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené)“. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že z povahy návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, ako aj samotného charakteru obmedzení v intencii ust. a je vo vzťahu k obmedzeniu v zmysle ust. citovaného zákona všeobecného charakteru, ktorý má z povahy predmetného konania len komplementárnu funkciu, avšak to len za predpokladu pozitívneho nariadenia neodkladného opatrenia, resp. existencie obmedzenia v intencii ust. citovaného zákona. Povedané inak, z konkrétnej povahy predmetného sporu je zjavné, že ochrany, ktorej sa žalobkyňa podaným návrhom domáhala, bolo primárne obmedziť vstup žalovaného do spoločných nehnuteľností, t. j. obydlia (ust. ), ktoré pre zabezpečenie komplexnej ochrany, v prípade osvedčenej agresie otca, podporila žiadosťou o (rozšírenie) obmedzenia v rozsahu zákazu komunikácie a priblíženia sa k jej osobe a k osobe mal. I.. Odvolací súd v tomto smere dodáva, že návrhu žalobkyne bolo v tejto súvislosti vyhovené, avšak za predpokladu, že podá do 30 dní od doručenia uznesenia, ktorým jej bolo vyhovené resp. nariadené neodkladné opatrenie, žalobu vo veci samej, pričom túto povinnosť si žalobkyňa do dnešného dňa nesplnila. Z omisívneho správania sa žalobkyne v tomto smere vyplýva, že obava a potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán, tak ako ju žalobkyňa deklarovala vo svojom návrhu, buď neexistovala, alebo v priebehu tohto konania zanikla, resp. znížila sa intenzita potreby nariadenia úpravy pomerov strán ad hoc. V tomto smere žalovaný vo svojom odvolaní deklaroval stav, v zmysle ktorého vyobrazil pozitívnu perspektívu sociálnej interakcie medzi ním a žalobkyňou, resp. obnovenie ich vzájomných vzťahov. Zdôraznil, že premetom všetkých konfliktov medzi nimi je neúnosné správanie sa mal. I., ktoré sa má v budúcnosti vysporiadať v rámci zmeny bytového zázemia. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobkyňa bola súdom prvej inštancie explicitne vyzvaná, aby sa k podanému odvolaniu a najmä k otázke perspektívy obnovenia vzťahu medzi ňou a žalovaným vyjadrila, pričom tak neurobila. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že vo vzťahu k pohnútkam žalobkyne, ktoré vyplývajú z odôvodnenia jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v príčinnej súvislosti s jej omisívnym správaním sa, ktoré zapríčinilo zrušenie obmedzenia v intencii výroku I. napadnutého uznesenia, má odvolací súd za preukázanú dodatočnú nedôvodnosť potreby úpravy pomerov strán sporu v intencii obmedzení konštituovaných v zmysle výrokov III. a IV. napadnutého uznesenia. Na umocnenie konštituovaného právneho záveru, odvolací súd dodáva, že ponechaním neodkladnej úpravy pomerov strán v rozsahu zákazu žalovaného komunikovať a priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k žalobkyni a mal. I. dochádza k nielen k vnútornému logickému rozporu medzi dôvodnosťou úpravy pomerov strán v intencii obmedzení v rozsahu ust. , a zániku primárnej potreby úpravy strán v intencii ust. citovaného zákona, ktoré svojím omisívnym správaním zapríčinila priamo žalobkyňa, ale aj k zjavnej objektívnej nemožnosti plnenia nariadených obmedzení, ktoré vystupuje z dôvodného predpokladu, že ak dôjde k zrušeniu zákazu žalovaného vstupovať do spoločného obydlia, tak ten bude svoje právo (vlastnícke právo) v rozsahu užívania nehnuteľnosti ako svojho jediného obydlia aktívne využívať, pričom by sa žalovaný, za predpokladu ponechania (platnosti a vykonateľnosti) obmedzení v rozsahu výrokov III. a IV. napadnutého uznesenia, s vysokou mierou pravdepodobnosti kontinuálne s tým, dopúšťal porušovania povinnosti uložených mu skorším súdnym rozhodnutím (napadnutým uznesením). V tomto smere by tak zo strany súdnej moci dochádzalo k nepriamemu obmedzovaniu vlastníckeho práva žalovaného bez toho, aby sa v tejto rovine o obmedzení vlastníckeho práva rozhodlo dostatočným (udržateľným), resp. zákonným spôsobom, čím by sa tak neúnosne zasiahlo do práv a právom chránených záujmov žalovaného ústavne neudržateľným spôsobom. S poukazom na vyššie uvedený právny záver, odvolací súd rozhodol, že napadnuté uznesenie vo zvyšnej časti mení tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď v tejto časti neboli splnené predpoklady a naliehavosť potreby vydania neodkladného opatrenia.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku I. a na to závislých výrokoch II. a V. podľa zrušuje. Vo zvyšnej časti (výrok III., IV. a VI.) odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

17. O trovách konania o zrušenie neodkladného opatrenia (odvolacieho i prvoinštančného) odvolací súd rozhodol podľa , , , tak, že v konaní úspešnému žalovanému (keď k zrušeniu uznesenia o neodkladnom opatrení viedla odvolací súd skutočnosť na strane žalobcu a vo zvyšku bol návrh zamietnutý) priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu ( ), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ( ).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).