Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-1034-2023.pdf
PDF · 109.44 KB
Case nature
Subarea
55Ek/1034/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: KOLEX, s.r.o., IČO: 31 437 273, so sídlom Novozámocká 489/82, 949 05 Nitra, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., IČO: 52 262 821, so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka proti povinnému: Sokol trade spol. s r.o., IČO: 36 605 735, so sídlom Lermontovova 3, 811 05 Bratislava – mestská časť Staré Mesto o vymoženie príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Annou Michnicovou, so sídlom Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, IČO: 33 767 947, pod sp. zn. 261EX 178/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Annou Michnicovou, so sídlom Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, IČO: 33 767 947, pod sp. zn. 261EX 178/23 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 24,98 EUR.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.04.2023, vedeným pod sp. zn. 55Ek/1034/2023, domáhal od povinného vymoženia príslušenstva pohľadávky na základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku ad hoc rozhodcu rozhodcovského súdu A. B. C. vydaného pod sp. zn. RD/37/2022 dňa 18.11.2022.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Annu Michnicovú vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/1034/2023 s európskym spisovým identifikačným číslom: D.:E.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 261EX 178/23.
3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 26.04.2023, ktoré bolo dňa 30.04.2023 doručené povinnému.
4. Povinný podaním zo dňa 09.05.2023 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 17.05.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 14.06.2023 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a teda po vydaní
exekučného titulu z dôvodu chyby faktúry (nesprávna adresa odberateľa) oprávnený na základe vzájomnej dohody s povinným dňa 30.11.2022 dobropisoval pôvodnú faktúru č. 2022100147, ktorej nárok si uplatňoval v rozhodcovskom konaní, faktúrou č. 2022100796 zo dňa 30.11.2022 a vystavil novú faktúru č. 2022100797 s novou dobou splatnosti a doručil ju povinnému na jeho emailovú adresu. Ďalej povinný uviedol, že s pôvodnou chybnou faktúrou zaslanou oprávneným na nesprávnu adresu sídla spoločnosti sa nemal možnosť oboznámiť, teda o predmetnej pohľadávke nemohol mať vedomosť. Z dôvodu, že pôvodnú faktúru oprávnený dobropisoval a následne vystavil povinnému novú faktúru, ktorá bola povinným uhradená a nárok oprávneného bol tak uspokojený, mal povinný za to, že z chybnej faktúry nemohol oprávnenému vzniknúť nárok na úroky z omeškania, ani nárok na trovy právneho zastúpenia a trovy rozhodcovského konania, na základe ktorých sa toto exekučné konanie proti povinnému vedie. Bol názoru, že v tomto prípade je exekúcia nezákonná. Taktiež trovy exekučného konania je v zmysle toho povinný znášať oprávnený. Mal za to, že uvedené skutočnosti sú dôvodom na zastavenie exekúcie.
7. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé podotýkal, že oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. Povinný odôvodňuje návrh na zastavenie exekúcie tým, že po vydaní exekučného titulu z dôvodu chyby žalovanej faktúry spočívajúcej v uvedení nesprávneho sídla povinného, oprávnený dobropisoval žalovanú faktúru a vystavil novú faktúru, že povinný nemal možnosť oboznámiť sa o predmetnej pohľadávke, a že povinný nemal o pohľadávke oprávneného vedomosť. Oprávnený popiera tvrdenia povinného, že nemal o predmetnej pohľadávke vedomosť. Povinný ešte dňa 21.10.2022, t. j. pred vydaním exekučného titulu, žiadal oprávneného o kontaktovanie ohľadne úhrady faktúry oprávnenému a dňa 03.11.2022 a dňa 15.11.2022, t. j. pred vydaním exekučného titulu, žiadal oprávneného o splátkový kalendár. Z uvedeného je zrejmé, že povinný vedel o svojom záväzku voči oprávnenému. Povinný nikdy počas rozhodcovského konania a ani v komunikácii s oprávneným nespochybňoval, že by faktúru nemal k dispozícii. O opravu faktúry povinný požiadal, až keď oprávnený začal pohľadávku vymáhať. To nemení nič na skutočnosti, že povinný bol v omeškaní s úhradou ceny za servisné práce, a že žaloba zo strany oprávneného bola oprávnená. Nárok na dojednanú odplatu z titulu záväzkového vzťahu vzniká ako dôsledok splnenia záväzku druhej strany (v tomto prípade vykonaním servisných prác zo strany oprávneného). Faktúra je v zásade len daňovým a účtovným dokladom a nárok na dojednanú odplatu z titulu záväzkového vzťahu vzniká ako dôsledok splnenia záväzku protistrany a nie vystavením faktúry (obdobne rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10Cb/15/2019). Oprávnený popiera tvrdenia povinného, že opravou faktúry v časti označenia sídla povinného malo dôjsť k zániku záväzku povinného na zaplatenie príslušenstva vyplývajúceho z exekučného titulu. Zmenou faktúry (dobropisom) došlo len k oprave žalovanej faktúry v časti označenia sídla povinného a nie k zániku záväzku povinného na zaplatenie ceny za dodané servisné práce a príslušenstva takejto pohľadávky. Tvrdenie povinného, že svoj záväzok v časti istiny uhradil oprávnenému na základe opravenej faktúry a nie pôvodnej (žalovanej) faktúry, nie je pravdivé. Podľa povinným predloženého potvrdenia o úhrade povinný uhradil svoj záväzok v časti istiny dňa 29.11.2022. Opravená faktúra bola vystavená dňa 30.11.2022. Z uvedeného je zrejmé, že povinný dňa 29.11.2022 uhradil pôvodnú (žalovanú) faktúru. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje opravný prostriedok voči rozhodnutiu vydaného v základnom konaní a exekučný súd vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené. Povinný namieta skutočnosti, ktoré považuje za sporné pri vydaní exekučného titulu v súvislosti so samotným vznikom pohľadávky oprávneného. Posudzovanie týchto skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, nespadajú do rozhodovacej právomoci exekučného súdu. Tieto skutočnosti mal povinný možnosť namietať v základnom konaní vedenom na rozhodcovskom súde. V rozhodcovskom konaní povinný nič nenamietal, exekučný titul je právoplatný a vykonateľný. Povinný dokonca počas rozhodcovského konania požiadal oprávneného o splátkový kalendár. Z exekučného titulu vyplynulo príslušenstvo pohľadávky, ktoré povinný neuhradil, a ktoré je predmetom tohto exekučného konania. Z tohto dôvodu je exekúcia oprávnená a nie je dôvod na jej zastavenie. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Povinný však vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal, že takéto okolnosti po vzniku exekučného titulu nastali. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Je preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, preto je podaný návrh na zastavenie exekúcie nedôvodný. Oprávnený v dôsledku vyššie uvedeného má za to, že povinný nepreukázal skutočnosti, ktoré by predstavovali kvalifikovaný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby exekučný Okresný súd Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 24,98 EUR za 1 úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (vypracovanie tohto vyjadrenia: 1 x 8,30 EUR = 8,30 EUR + režijný paušál za 1 úkon právnej služby: 1 x 12,52 EUR = 12,52 EUR + 20 % DPH v sume 4,16 EUR).
8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní doručenia upovedomenia o začatí exekúcie priložením doručeniek.
9. Podľa § 45 ods. 2 písmeno d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa..
11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
17. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
18. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, preštudovaní kompletného spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za okolnosti, na základe ktorých by mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Súd k uvedeným tvrdeniam povinného uvádza, že exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť presne špecifikovaná vo výroku rozhodnutia. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu namietnutej skutočnosti, že faktúra, na základe ktorej nezaplatenia bol judikovaný nárok oprávneného bola chybná v časti - adresa povinného (žalovaného), na základe čoho došlo k jej dobropisovaniu a vydaniu novej faktúry so správnymi údajmi, v dôsledku čoho bol povinný názoru, že z chybnej faktúry oprávnenému nemohol vzniknúť nárok na príslušenstvo priznané predmetným exekučným titulom. Súd s poukazom na všetky okolnosti vyplývajúce z tvrdení povinného a vyjadrenia oprávneného je toho názoru, že obrana povinného je čisto účelová a tendenčná s cieľom vyhnúť sa splneniu povinnosti priznanej vykonateľným rozhodnutím. Súd mal za preukázané, že o danej pohľadávke povinný vedel skôr ako z novej faktúry, keďže tá bola vystavená až deň nasledujúci po úhrade fakturovanej sumy (pôvodnou faktúrou), zároveň z emailovej komunikácie medzi oboma účastníkmi bolo zrejmé, že povinný má vedomosť o existencii záväzku a aj už začatom o rozhodcovskom konaní. O vedenom konaní mal vedomosť už od 07.10.2022, kedy mu bola doručená žaloba s prílohami a oznámenie o začatí rozhodcovského konania. Uvedené skutočnosti teda povinný mohol namietať ešte pred vydaním exekučného titulu (teda v konaní ktoré vydaniu predchádzalo, resp. ktoré k vydaniu exekučného titulu viedlo). Súd v exekučnom konaní tieto povinným namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto
exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Pokiaľ ide o námietku povinného týkajúcu sa predmetu základného konania a nespokojnosti povinného s výsledkom sporu súd dodáva, že toto nie je predmetom exekučného konania a v tomto konaní sú tak tieto tvrdenia irelevantné. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.
19. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
20. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
21. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok,
že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia – určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
22. Dôvody uvádzané povinným existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu, avšak z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom konaní, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody za nedôvodné, nakoľko povinný netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
23. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
24. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku a súd nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
28. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
31. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
32. Povinný si v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, keďže nebol ani právne zastúpený, preto súd o náhrade trov právneho zastúpenia povinného nerozhodoval.
33. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 8,30 EUR. Trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej služby (vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) po pripočítaní režijného paušálu za jeden úkon vykonaný v roku 2023 vo výške 12,52 EUR a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty tak predstavuje suma vo výške 24,98 EUR (1 x 8,30 EUR + 1 x 12,52 EUR + 20 % DPH). Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške, a to v sume 24,98 EUR, pretože ich považoval za účelne vynaložené výdavky.
34. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.