Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_47Sa-19-2019.pdf
PDF · 185.19 KB
Case nature
Area
Subarea
47Sa/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava 3, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-500/2019-OdSP zo dňa 22.08.2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej v texte aj „VÚSZ") rozhodnutím prvého stupňa č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 27.06.2019 podľa § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.") zvýšil žalobcovi od 1. júla 2019 invalidný výsluhový dôchodok zo sumy 113,37 Eur na sumu 122,37 Eur mesačne.
2. Žalobca prvostupňové rozhodnutie o valorizácii invalidného výsluhového dôchodku napadol odvolaním, v ktorom vyjadril nesúhlas so zvýšením invalidného výsluhového dôchodku, pretože s poukazom na osobitné konanie o nepriznaní výsluhového dôchodku, mu patrí výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý mu mal byť priznaný rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v spojení s právoplatným rozhodnutím odvolacieho orgánu č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP zo dňa 26.01.2016, a nie invalidný výsluhový dôchodok, a preto žalobcovi ani nemohol byť tento zvýšený. Žalobca v odvolaní dôvodil, že od vydania rozhodnutia č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP zo dňa 26.01.2016 mu Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nemôže vydať žiadne iné rozhodnutie, než rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku, pričom poukázal na ustanovenia § 159 a § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP").
3. Žalovaný na odvolanie žalobcu preskúmal napadnuté administratívne rozhodnutie prvého stupňa a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") vydal rozhodnutie č. SEĽUZ-500/2019-OdSP zo dňa 22.08.2019, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 27.06.2019 potvrdil.
4. V rámci revízie zákonnosti napadnutého rozhodnutia prvého stupňa žalovaný zistil, že právoplatným rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 16.02.2015
bol žalobcovi priznaný invalidný výsluhový dôchodok vo výške 1 262,- Sk mesačne. V súlade s právnymi predpismi upravujúcimi valorizáciu dávok poskytovaných z výsluhového zabezpečenia vojakov bola uvedená dávka zvýšená k 01.03.2015 na sumu 84,97 Eur mesačne. Následne bola suma invalidného výsluhového dôchodku žalobcu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. zvyšovaná štyrmi rozhodnutiami Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, naposledy pred vydaním napadnutého rozhodnutia rozhodnutím č. VÚSZ-652110053333102 zo dňa 03.07.2018, ktorým bola žalobcovi suma invalidného výsluhového dôchodku zvýšená od 01.07.2018 na sumu 113,37 Eur mesačne. S poukazom na ustanovenie § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., na priemernú mesačnú sumu starobného dôchodku vykázanú Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018 a na zákonom stanovený spôsob výpočtu valorizácie invalidného výsluhového dôchodku žalovaný konštatoval zákonnosť a správnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa pri zvýšení invalidného výsluhového dôchodku žalobcu od 01.07.2019 na sumu 122,37 Eur mesačne.
5. Odvolaciu námietku žalobcu, ktorou vyjadril názor, že mu patrí výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., a nie invalidný výsluhový dôchodok, žalovaný v rámci odvolania vyhodnotil ako neopodstatnenú. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobcom podané odvolanie smeruje proti rozhodnutiu prvého stupňa, ktoré nebolo vydané v konaní o výsluhovom dôchodku žalobcu, ale bolo vydané v rámci konania vo veci zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku, pričom konanie o výsluhovom dôchodku žalobcu je osobitným konaním. Ďalej žalovaný vo vzťahu k rozhodnutiu č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP zo dňa 26.01.2016 uviedol, že týmto rozhodol o zrušení rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 20.11.2015 o nepriznaní výsluhového dôchodku, avšak nie z dôvodu, že bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa priznať žalobcovi výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ako sa žalobca mylne domnieva, ale toto rozhodnutie zrušil z dôvodu nesprávnej právnej úvahy Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, keď nárok na výsluhový dôchodok žalobcu posudzoval podľa § 143aa zákona č. 328/2002 Z. z., pričom úlohou VÚSZ bolo v novom prejednaní a rozhodnutí o priznaní, resp. nepriznaní výsluhového dôchodku v novom rozhodnutí sa vysporiadať so žalobcovou žiadosťou o priznanie výsluhového dôchodku od 01.01.2003 a s výpočtom dávky výsluhového zabezpečenia podľa prílohy č. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorých sa žalobca domáhal. Žalovaný v nadväznosti na uvedené doplnil, že po novom prejednaní žalobcovej žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku VÚSZ zistil, že žalobca nespĺňa hmotnoprávne podmienky na priznanie výsluhového dôchodku podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. a rozhodnutím č. VÚSZ-65211005333102-3/2016 zo dňa 25.02.2016 žalobcovi výsluhový dôchodok nepriznal. V odvolacom konaní proti rozhodnutiu č. VÚSZ-65211005333102-3/2016 zo dňa 25.02.2016 rozhodol žalovaný ako odvolací orgán a rozhodnutím č. SEĽUZ-4-25-6/2016-OdSP zo dňa 02.06.2016 postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie prvého stupňa č. VÚSZ-65211005333102-3/2016 zo dňa 25.02.2016 o nepriznaní výsluhového dôchodku žalobcovi potvrdil. Rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-4-25-6/2016-OdSP zo dňa 02.06.2016 bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 07.06.2016 a týmto dňom sa uvedené rozhodnutie vo veci nepriznania výsluhového dôchodku žalobcovi stalo v zmysle § 59 ods. 4 správneho poriadku právoplatným. Vo veci nepriznania výsluhového dôchodku žalobcovi žalovaný záverom doplnil, že žalobca právoplatné rozhodnutie druhého stupňa č. SEĽUZ-4-25-6/2016-OdSP zo dňa 02.06.2016 napadol správnou žalobou na Krajskom súde v Trnave, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 43Sa/16/2016 zo dňa 17. septembra 2018, ktorým žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Uvedený rozsudok správneho súdu žalobca napadol kasačnou sťažnosťou, o ktorej v čase vydania predmetného rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-500/2019-OdSP zo dňa 22.08.2019 ešte nebolo kasačným súdom rozhodnuté. K poukazu žalobcu na ustanovenia Civilného sporového poriadku žalovaný uviedol, že podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. sa na konania o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. na preskúmavané konanie sa subsidiárne aplikuje správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb.), pričom aj s poukazom na ustanovenie § 1 CSP sa na konanie o výsluhovom dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Civilný sporový poriadok nevzťahuje.
6. Rozhodnutie druhého stupňa č. SEĽUZ-500/2019-OdSP zo dňa 22.08.2019 bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 30.08.2019.
II. Rozsah a dôvody žaloby
7. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného včas správnu žalobu a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEĽUZ-500/2019-OdSP zo dňa 22.08.2019 ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 27.06.2019 zrušil a uložil povinnosť VÚSZ priznať žalobcovi výsluhový dôchodok a realizovať výplatu jeho dávok (výsluhový dôchodok) podľa povinnosti, ktorá bola uložená na str. 6 VÚSZ rozhodnutím o odvolaní č. SEĽUZ-43-62-2/2015 zo dňa 26.01.2016.
8. Žalobca namietal, že mu bol rozhodnutím VÚSZ č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 27.06.2019 protiprávne zvýšený invalidný výsluhový dôchodok zo sumy 113,37 eura na sumu 122,37 eura mesačne na základe neplatného a protiprávne vyplácaného invalidného výsluhového dôchodku. Neplatnosť a protiprávnosť podľa názoru žalobcu spočíva v tom, že mu dňa 26. januára 2016 bol rozhodnutím o odvolaní č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP priznaný výsluhový dôchodok. Znamená to, že mu VÚSZ môže zvyšovať iba výsluhový dôchodok, a to od 26. januára 2016.
9. Ako ďalší dôvod podania správnej žaloby žalobca uviedol, že žalovaný orgán Sekcia ľudských zdrojov MO SR pri rozhodovaní vo svojom rozhodnutí porušil viacero § platných zákonov zámerne a účelovo so snahou poškodiť žalobcu, pretože vedome zmenil na str. 4 v treťom odseku výrokovú časť zrušeného rozhodnutia č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 20.11.2015 tak, že namiesto platného znenia: „Zrušuje v celom rozsahu pre jeho nezákonnosť a nesprávne právne posúdenie skutkového stavu, čo má za následok jeho rozpor s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. a § 38 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z." uviedol svoje vykonštruované tvrdenie: „Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia č. VÚSZ - 65211005333102 z 20. novembra 2015 bola nesprávna právna úvaha Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia."
10. Ďalej žalobca poukázal na tvrdenie uvedené na str. 4 v piatom odseku rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný píše, že rozhodnutie č. SEĽUZ-4-25-6/2016 z 2. júna 2016 sa dňom doručenia, t. j. 7. júna 2016, stalo právoplatným, keďže sa proti nemu nedá odvolať. Toto tvrdenie je podľa názoru žalobcu v rozpore s tvrdením žalovaného na str. 3 dole, kde sa píše, že námietku, ktorú odvolateľ s poukazom na ustanovenie § 159 a § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. vyjadril svoj názor o tom, že podľa rozhodnutia o odvolaní odvolacieho orgánu č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP z 26. januára mu od 1.3.2003 patrí výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a nie invalidný výsluhový dôchodok, považuje odvolací orgán za nepodstatnú. Túto skutočnosť považuje žalobca zo žalovanej strany SEĽUZ MO SR za hrubé porušenie zákona a vedome poškodenie práv jeho osoby žalovaným, a to z dôvodu, že SEĽUZ jednoznačne vo svojom rozhodnutí potvrdila a priznala, že rozumie aplikácii účinnosti a platnosti § 59 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb., ale ktorého účinnosť a platnosť odmietla nariadiť VÚSZ realizovať vo svojom predošlom rozhodnutí o odvolaní z 26. januára /január 2016 je skôr ako jún 2016/ č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP, ktorého poučenie znie: „Proti tomuto rozhodnutiu sa podľa § 59 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. nemožno ďalej odvolávať. Podľa § 248 písm. a, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom." V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že táto skutočnosť dokazuje platnosť a účinnosť rozhodnutia o odvolaní č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP, ktorým bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok. Podľa názoru žalobcu, to bol zrejme dôvod, prečo odvolací orgán SEĽUZ nepozval žalobcu na ústne konanie v danej veci. Zrejme sa obával skutočnosti, že žalobca bude obhajovať svoje tvrdenia a predloží platné a vykonateľné uvedené rozhodnutie SEĽUZ a upozorní na hrubé porušenie zákona, čím je daná prekážka rozsúdenej veci.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobu
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol, aby správny súd túto ako nedôvodnú zamietol.
12. Úvodom zopakoval genézu administratívnych konaní vo veciach žiadostí žalobcu o priznanie invalidného výsluhového dôchodku a výsluhového dôchodku: · Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „VÚSZ") bola dňa 18. júna 2009 doručená Žiadosť o invalidný výsluhový dôchodok z 15. júna 2009, ktorou žalobca požiadal VÚSZ o priznanie invalidného výsluhového dôchodku od 1. januára 1978.
· VÚSZ ako vecne príslušný prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. VÚSZ-65211005333102-8/ OVZ z 23. júna 2009, ktoré bolo žalobcovi preukázateľne doručené 29. júna 2009, tomuto invalidný výsluhový dôchodok nepriznal z dôvodu, že „podľa výroku v Protokole o jednaní mestskej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Národného výboru mesta Plzeň zo dňa 29.07.1977 ste neboli plne ani čiastočne invalidný podľa § 25 zákona č. 121/75 Zb. ani občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou podľa § 83 zákona č. 121/75 Zb." · Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z 2. júla 2009, ktoré bolo VÚSZ doručené 9. júla 2009. Ministerstvo obrany SR, Kancelária vedúceho Služobného úradu ako vecne príslušný druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. KaVSÚ-8-46/2009 z 25. augusta 2009 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu VÚSZ č. VÚSZ-65211005333102-8/OVZ z 23. júna 2009 zamietol a napadnuté rozhodnutie VÚSZ potvrdil. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 31. augusta 2009. · VÚSZ bola dňa 3. novembra 2009 doručená neformálna Žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku z 2. novembra 2009, ktorou žalobca požiadal VÚSZ o priznanie výsluhového dôchodku od 1. januára 1978. VÚSZ na žalobcovu žiadosť odpovedal listom č. VÚSZ-1476-71/2009-OVZ z 24. novembra 2009, v ktorom uviedol, že „siedma časť zákona č. 121/1975 Zb. bola o sociálnom zabezpečení vojakov z povolania. V ustanovení § 122 tejto časti zákona sú uvedené podmienky nároku na starobný dôchodok, kde základnou podmienkou je dosiahnutie fyzického veku 55 alebo 57 rokov a doba trvania služby v ozbrojených silách najmenej 20 rokov. Vzhľadom k tomu, že ku dňu 01.01.1978 ste dosiahli fyzický vek 21 rokov, nemohli byť splnené žiadne podmienky na hore uvedené dávky." · VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-65211005333102 zo 16. februára 2015 podľa § 40 ods. 1 v spojení s § 39, 42, 43, 44, 58 a 60 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom k 1. januáru 2004 priznal žalobcovi od 10. marca 2006 invalidný výsluhový dôchodok vo výške 1.265,- Sk (42 €) mesačne. Tento invalidný výsluhový dôchodok bol žalobcovi pravidelne valorizovaný k 1. júlu príslušného kalendárneho roka. · VÚSZ ako vecne príslušný prvostupňový správny orgán na zvýšenie dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 81 ods. 3 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. rozhodnutím č. VÚSZ-65211005333102 z 27. júna 2019 podľa § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšil žalobcovi od 1. júla 2019 invalidný výsluhový dôchodok zo sumy 113,37 eura na sumu 122,37 eura mesačne. · Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo obrany SR, Sekcia ľudských zdrojov ako vecne príslušný druhostupňový správny orgán žalobou zo 7. októbra 2019 napadnutým rozhodnutím o odvolaní č. SEĽUZ-500/2019-OdSP z 22. augusta 2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65211005333102 z 27. júna 2019 potvrdilo.
13. Vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že z jeho obsahu je zrejmé, že sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní zaoberal, no nakoľko tieto nesmerovali proti rozhodnutiu o valorizácii, ale výlučne proti už právoplatnému rozhodnutiu o priznaní invalidného výsluhového dôchodku, považoval ich žalovaný v konaní o valorizácii za neopodstatnené. Posúdenie otázky vzniku invalidity, nároku na invalidný výsluhový dôchodok a výsluhový dôchodok však nebolo predmetom rozhodnutia č. SEĽUZ-500/2019-OdSP z 22. augusta 2019, ktoré žalobca napadol žalobou o preskúmanie rozhodnutia.
14. Podľa žalovaného zo znenia žaloby jasne vyplýva, že žalobcove námietky nesmerujú proti rozhodnutiu o valorizácii, t. j. proti samotnému zvýšeniu jeho invalidného výsluhového dôchodku od 1. júla 2019, ale smerujú proti rozhodnutiu VÚSZ č. VÚSZ-65211005333102 zo 16. februára 2015, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný výsluhový dôchodok od 10. marca 2006.
15. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že rozhodnutie o priznaní invalidného výsluhového dôchodku bolo výsledkom samostatného správneho konania a bolo žalobcovi doručené 19. februára 2015. Je zrejmé, že toto rozhodnutie je výsledkom samostatného správneho konania ukončeného samostatným individuálnym správnym aktom - rozhodnutím, proti ktorému bol prípustný opravný prostriedok. Žalobca, ako účastník konania, ani napriek riadnemu poučeniu nevyužil možnosť podať odvolanie, a tak toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Nakoľko žalobca proti rozhodnutiu o priznaní invalidného výsluhového dôchodku nepodal žiadny riadny opravný prostriedok, je takéto rozhodnutie vylúčené z preskúmania v správnom súdnictve. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že žalobca nevyčerpaním riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o priznaní invalidného výsluhového dôchodku nesplnil zákonnú podmienku na podanie žaloby na preskúmanie tohto rozhodnutia súdom.
16. Žalovaný mal za to, že žalobca chce teraz podanou žalobou docieliť zrušenie rozhodnutia o priznaní invalidného výsluhového dôchodku, ktoré predchádzalo rozhodnutiu o valorizácii. Rozhodnutie o valorizácii a rozhodnutie o priznaní invalidného výsluhového dôchodku sú dve samostatné rozhodnutia, ktorým predchádzali dve samostatné, procesne ucelené správne konania. Je logické, že rozhodnutie o valorizácii vychádza z rozhodnutia o priznaní invalidného výsluhového dôchodku, no proti obom predmetným rozhodnutiam zákon pripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku, a teda obe rozhodnutia sú spôsobilé byť predmetom preskúmania podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP").
17. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sa žalobou z 3. decembra 2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-43-40-2/2015-OdSP zo 16. októbra 2015. Týmto rozhodnutím bolo v odvolacom konaní odvolanie žalobcu zamietnuté a bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65211005333102 zo 16. júna 2015, ktorým VÚSZ zvýšil žalobcovi dovtedy priznaný a vyplácaný invalidný výsluhový dôchodok od 1. júla 2015 zo sumy 84,97 € na sumu 89,97 € mesačne. Podľa výrokovej časti napadnutého rozhodnutia VÚSZ rozhodol vo veci zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku a uviedol ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 68 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. VÚSZ uviedol správnu sumu 4,60 Eur, o ktorú sa od 1. júla 2015 zvyšuje invalidný výsluhový dôchodok. Suma zvýšenia invalidného dôchodku ustanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z. z 22. októbra 2014, ktorým sa podľa § 1 písm. e) ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015, je 4,60 Eur, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent. Žalobcovi bol zvýšený invalidný výsluhový dôchodok v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku nároku na jeho zvýšenie.
18. O žalobe z 3. decembra 2015 rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/284/15-54 z 18. októbra 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. novembra 2017, tak, že žalobu žalobcu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „vo všeobecnosti možno konštatovať, že žalobca námietky, pre ktoré žiadal zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie, smeroval proti konaniu a rozhodnutiu, ktoré nebolo a nemohlo byť predmetom prieskumu na základe ním podanej žaloby. Namietal zákonnosť protokolu o pojednávaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Národného výboru mesta Plzeň. Spochybnil uvedený dôkaz z dôvodu, že sa v administratívnom spise nenachádzal originál tohto listinného dôkazu. Žalobca však nijako nepreukázal, že by uvedená listina neexistovala ani nespochybnil pravosť tohto dokumentu, resp. že išlo o listinu v pozmenenej forme". (...) „Žalobca taktiež namietal, že návrh na zvýšenie jeho invalidného výsluhového dôchodku bol nesprávny, nakoľko nezohľadnil jeho opodstatnený nárok na invalidný výsluhový dôchodok od 01.01,1978. Posúdenie otázky vzniku invalidity a nároku žalobcu na invalidný výsluhový dôchodok však nebolo predmetom rozhodnutia preskúmavaného na základe predmetnej žaloby. Predmetom konania a rozhodnutia správnych orgánov bola iba valorizácia uvedeného výsluhového invalidného dôchodku." Následne v odôvodnení rozsudku súd uviedol, že „Otázkou invalidného výsluhového dôchodku, jeho priznaním a výškou sa zaoberal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a vydal rozhodnutie č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 16.02.2015 a podľa § 40 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. od 01.03.2006 priznal žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca, hoci mu bolo doručené a bol o možnosti podať opravný prostriedok poučený, nepodal odvolanie a teda sa rozhodnutie o priznaní invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi stalo právoplatným. (...) Pokiaľ toto svoje právo nevyužil a neuplatnil si svoje právo pred správnym orgánom zákonom ustanoveným spôsobom, jeho možnosť revidovať stav uvedený týmto právoplatným rozhodnutím prekludovalo a ani správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-43-40-2/2015-OdSP zo dňa 16.10.2015 na základe tejto žaloby nie je oprávnený zaoberať sa posúdením zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia o priznaní výsluhového invalidného dôchodku, hoci na neho rozhodnutie žalovaného nadväzovalo - teda právoplatné rozhodnutie bolo pre neho podkladom." Správny súd ďalej konštatoval, že „správny súd nemôže v tomto konaní preskúmavať rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté žalobou a ktoré pred podaním žaloby nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom v zmysle správneho poriadku. (...) Rozhodnutie, ktoré súd preskúmaval na základe žaloby bolo vydané v konaní o zvýšení (valorizácii) invalidného výsluhového dôchodku priznaného na základe právoplatného rozhodnutia a v tomto kontexte súd považoval žalobou napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade s právnymi predpismi."
19. Proti rozsudku z 18. októbra 2017 podal žalobca kasačnú sťažnosť z 11. decembra 2017 z dôvodu, že podľa jeho názoru konajúci súd rozhodol na základe „nesprávneho posúdenia právnej veci podľa § 440 písm. g) SSP." O podanej kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/52/2018 z 24. apríla 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. augusta 2019, tak, že kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/284/2015-54 z 18. októbra 2017 zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že „Predmetom súdneho prieskumu, v zmysle žaloby, je rozhodnutie žalovaného o valorizácii priznaného výsluhového invalidného dôchodku podľa § 68 ods. 1 a 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v spojení s ust. § 82 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Predmetom súdneho prieskumu teda môže byť len správnosť priznanej výšky valorizácie, či je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V rámci tohto prieskumu súd nemôže skúmať dodatočne zistený skutkový stav veci, zákonnosť a správnosť rozhodnutím vo veci priznania invalidného výsluhového dôchodku, ktoré predchádzali rozhodnutiu o jeho valorizácii. Keďže námietky sťažovateľa nesmerovali voči správnosti určenia sumy, ktorou sa zvýšil jeho priznaný invalidný výsluhový dôchodok od 1. júla 2016, boli tieto vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu irelevantné." Podľa názoru žalovaného v tejto veci ide o obdobnú právnu vec, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Aj v tejto právnej veci žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia o valorizácii, ktorým sa zvýšil už skôr priznaný a vyplácaný invalidný výsluhový dôchodok.
20. V súvislosti so žalobnou námietkou žalobcu, že mu bol protiprávne Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia zvýšený invalidný výsluhový dôchodok zo sumy 113,37 eura na sumu 122,37 eura mesačne na základe neplatného a protiprávne vyplácaného invalidného výsluhového dôchodku, žalovaný uviedol, že sám žalobca si dňa 18. júna 2009 podal žiadosť o invalidný výsluhový dôchodok, ktorou žalobca požiadal VÚSZ o priznanie invalidného výsluhového dôchodku od 1. januára 1978. Následne VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-65211005333102 zo 16. februára 2015 priznal žalobcovi od 10. marca 2006 invalidný výsluhový dôchodok vo výške 1.265,- Sk (42 €) mesačne, pričom v zmysle poučenia uvedeného v tomto rozhodnutí bolo možné sa proti tomuto rozhodnutiu odvolať na VÚSZ do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 19. februára 2015, avšak žalobca proti vyššie uvedenému rozhodnutiu nepodal riadny opravný prostriedok v zmysle poučenia, v dôsledku čoho sa toto rozhodnutie stalo právoplatným.
21. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 2. novembra 2015 bola VÚSZ, ako príslušnému prvostupňovému správnemu orgánu, doručená žiadosť žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku od 1. januára 2003 v zmysle § 83 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. a prílohy č. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. po odslúžených 25 rokov, v súlade s § 58 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. a v súlade s § 65 zákona č. 328/2002 Z. z. VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-65211005333102 z 20. novembra 2015, z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre nárok na výsluhový dôchodok ustanovených v § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. v spojení s § 143aa písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z., žalobcovi výsluhový dôchodok s účinnosťou od 1. januára 2003 nepriznal. Proti rozhodnutiu VÚSZ č. VÚSZ-65211005333102 z 20. novembra 2015 žalobca podal písomné odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo obrany SR, Sekcia ľudských zdrojov ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím o odvolaní č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP z 26. januára 2016 tak, že citované rozhodnutie VÚSZ zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. Žalovaný správny orgán týmto rozhodnutím v súlade s § 59 ods. 3 správneho poriadku zrušil rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65211005333102 z 20. novembra 2015, ktorým VÚSZ pre nesplnenie podmienok nároku na výsluhový dôchodok podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. v spojení s § 143aa písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. nepriznal žalobcovi výsluhový dôchodok, pričom dôvodom zrušenia citovaného prvostupňového rozhodnutia bola jeho nezákonnosť a nesprávne právne posúdenie veci, čo malo za následok jeho rozpor s § 46 Správneho poriadku a § 38 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z.
22. V nadväznosti na uvedené k dôvodom zrušenia rozhodnutia prvého stupňa vo veci nepriznania výsluhového dôchodku žalovaný dôvodil, že nesprávne právne posúdenie skutkového stavu zo strany VÚSZ spočívalo v tom, že nárok na výsluhový dôchodok žalobcu tento posudzoval podľa prechodného ustanovenia § 143aa zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý uviedol aj vo výrokovej časti rozhodnutia VÚSZ č. VÚSZ-65211005333102 z 20. novembra 2015. Predmetným zákonným prechodným ustanovením, účinným od 1. mája 2013, boli upravené podmienky nároku na výsluhový dôchodok pre profesionálnych vojakov, ktorým služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí, resp. skončil sa až po 30. apríli 2013. Služobný pomer žalobcu sa však preukázateľne neskončil po 30. apríli 2013, a preto prechodné ustanovenia zákona č. 328/2002 Z. z., účinné od 1. mája 2013, sa pri posudzovaní
žalobcovho nároku na výsluhový dôchodok použiť nemali a nemohli. Rozhodnutie žalovaného o odvolaní č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP z 26. januára 2016, bolo výlučne rozhodnutím procesnej povahy, a nie rozhodnutím v merite veci, a už vonkoncom nie rozhodnutím, ktorým by bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok alebo akákoľvek iná dávka z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Z tohto rozhodnutia nevyplývala povinnosť pre prvostupňový správny orgán, t. j. pre VÚSZ, priznať žalobcovi výsluhový dôchodok.
23. VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-65211005333102-3/2016 z 25. februára 2016 žalobcovi výsluhový dôchodok nepriznal, pretože zo strany žalobcu neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre nárok na výsluhový dôchodok ustanovené v § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 80/2013 Z. z. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo obrany SR, Sekcia ľudských zdrojov rozhodnutím o odvolaní č. SEĽUZ-4-25-6/2016-OdSP z 2. júna 2016 tak, že odvolanie zamietlo a rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65211005333102-3/2016 z 25. februára 2016 potvrdilo. V podstate samej, jediným dôvodom, pre ktorý žalobca žiadal zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-4-25-6/2016-OdSP z 2. júna 2016 a rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65211005333102-3/2016 z 25. februára 2016 a zároveň potvrdiť rozhodnutie žalovaného o odvolaní č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP z 26. januára 2016, je podľa názoru žalobcu tá skutočnosť, že v prvom odvolacom konaní o priznanie výsluhového dôchodku žalovaný rozhodnutím o odvolaní č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP z 26. januára 2016 podľa žalobcu uložil VÚSZ povinnosť priznať žalobcovi výsluhový dôchodok, čo VÚSZ v ďalšom postupe nerešpektoval.
24. Ďalej dal žalovaný do pozornosti, že Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 43Sa/16/2016-131 zo 17. septembra 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. októbra 2018, žalobu zamietol. V odôvodnení predmetného rozhodnutia konajúci súd uviedol, že „Znamená to, že pokiaľ služobný pomer žalobcu spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku ku dňu doručenia jeho žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku, t. j. ku dňu 2.11.2015 netrval najmenej 25 rokov, tak za žiadnych okolností nemohol byť žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, a to v dôsledku nesplnenia hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 38 ods. 1 a 2 zák. č. 328/2002 Z. z. (...) Žalobcovi boli započítané všetky obdobia, ktoré mu mohli byť zhodnotené (služobný pomer ako aj doba poberania invalidného výsluhového dôchodku), čo znamená, že žalobca podmienky uvedené v ust. § 38 ods. 1 a 2 zák. č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015 nesplnil, pričom nárok na priznanie invalidného výsluhového dôchodku mu nevznikol. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného z 2.6.2016 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 25.2.2016 z dôvodu, že prvostupňový správny orgán mu nepriznal výsluhový dôchodok z dôvodu, že táto povinnosť mu bola uložená v rozhodnutí o odvolaní č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP z 26.1.2016. K tomuto tvrdeniu správny súd uvádza, že žalovaný svojím rozhodnutím o odvolaní č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP z 26.1.2016 s poukazom na ust. § 59 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. VÚSZ-65211005333102 z 20.11.2015, ktorým VÚSZ pre nesplnenie podmienok nároku na výsluhový dôchodok podľa § 38 zák. č. 328/2002 Z. z. v spojení s § 143aa písm. c) zák. č. 328/2002 Z. z. nepriznal žalobcovi výsluhový dôchodok, pričom dôvodom zrušenia tohto prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu bola jeho nezákonnosť a nesprávne právne posúdenie, čo malo za následok jeho rozpor s § 46 Správneho poriadku a § 38 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z. Nesprávne právne posúdenie skutkového stavu zo strany VÚSZ spočívalo v tom, že nárok na výsluhový dôchodok žalobcu tento posudzoval podľa prechodného ustanovenia § 143aa zák. č. 328/2002 Z. z., ktorý uviedol aj vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 20.11.2015. Týmto prechodným zákonným ustanovením, účinným od 1.5.2013 boli upravené podmienky nároku na výsluhový dôchodok pre profesionálnych vojakov, ktorým služobný pomer vznikol pred 1.5.2013 a skončil až po 30.4.2013. V prípade žalobcu sa služobný pomer neskončil po 30.4.2013, a preto sa prechodné ustanovenia v zák. č. 328/2002 Z. z. účinné od 1.5.2013 pri posudzovaní žalobcovho nároku na výsluhový 43Sa/16/2016 dôchodok použiť nemali a nemohli. Znamená to, že k zrušeniu tohto rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu došlo na základe nesprávnej aplikácie ustanovenia zák. č 328/2002 Z. z., ale nie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia zo strany prvostupňového správneho orgánu." Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave podal žalobca kasačnú sťažnosť z 5. novembra 2018, o ktorej však nebolo v čase podania vyjadrenia k správnej žalobe v tejto veci právoplatne rozhodnuté.
25. Žalovaný dodal, že z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovi nikdy nebol priznaný výsluhový dôchodok a tento mu ani nemôže byť priznaný, pretože žalobca nespĺňa zákonom ustanovené podmienky na priznanie uvedenej dávny výsluhového zabezpečenia.
26. S poukazom na zásadu zákonnosti zakotvenú v ustanovení § 3 ods. 1 správneho poriadku žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný druhostupňový správny orgán postupovali v intenciách zákonnej dikcie a tento postup náležite odôvodnili. Záverom žalovaný zastal názor, že rozhodnutie z 22. augusta 2019, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie z 27. júna 2019, obsahujú všetky formálne a obsahové zákonné náležitosti, najmä ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami sa správne orgány riadili pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v predmetnej právnej veci postupovali v intenciách príslušných zákonných noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili aj správne právne závery. Napadnuté rozhodnutie považuje žalovaný za zrozumiteľné a náležite odôvodnené, a preto nie je dôvod na jeho zrušenie.
27. V replike na vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobca zotrval na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby. Opakovane namietal, že v prvom rade prišlo zo strany VÚSZ k porušeniu § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. pri zvyšovaní (valorizácii) jeho invalidného výsluhového dôchodku od 1. júla 2019 zo sumy 113,37 eura na sumu 122,37 eura z dôvodu nepravdivého tvrdenia na str. 2 v ods. 5, že bol žalobcovi priznaný invalidný výsluhový dôchodok rozhodnutím zo dňa 16. februára 2015 odo dňa 10. marca 2006 z účinnosťou od 1. januára 2004 a bol pravidelne valorizovaný. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že invalidný výsluhový dôchodok mu bol priznaný 22.04.2013 z účinnosťou od 12.11.2009. Podľa názoru žalobcu najhoršie je, že obe tieto rozhodnutia ako aj ďalšie rozhodnutia vydané VÚSZ ako aj SEĽUZ sú v rozpore so zákonom nakoľko podľa znenia § v nich uvedených bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, a nie invalidný výsluhový dôchodok s účinnosťou od 01.01.1978 v súlade so znením § 40 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.
28. Ďalej žalobca uviedol, že aj na základe týchto klamlivých vyjadrení („vieme, že aj JUDr. C. klamala") žalovaný orgán MO SR SELP-EDPV-235- 5/2019 verí, že spravodlivosť sa dá na Slovenku kúpiť prípadne dobrými konexiami vybaviť. Presne tak toto ich (zrejme mal žalobca na mysli vyjadrenie žalovaného - poznámka správneho súdu) vyjadrenie pripomína žalobcovi predošlé súdne konania. Žalobca dodal, že na pojednávaní Krajského súdu v Bratislave ho sudca pred vyhlásením rozsudku ubezpečoval, že v uznesení podrobne rozpíše doplatenie invalidného výsluhového dôchodku žalobcu, na ktorý má nárok od 01.01.1978 a následne priznanie výsluhového dôchodku. Bohužiaľ po doručení uznesenia bola situácia iná. Obdobne to prebiehalo aj na pojednávaní Krajského súdu v Trnave. Ešte na druhom pojednávaní sudca uznal nároky žalobcu, ale na vyhlásení rozsudku to už pravda nebola. Pretože sudca uviedol vo svojom uznesení v bode 10 skutočnosti v rozpore s § 159 a § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. - prekážka rozsúdenej veci, žalobca citoval: „Žalobca žiadal tiež preskúmať aj rozhodnutie vydané žalovaným dňa 26.01.2016 pod č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP. Pokiaľ ide o toto rozhodnutie, tak nebol dôvod ho preskúmavať zo strany správneho súdu, nakoľko toto rozhodnutie nadobudlo už právoplatnosť, bolo vydané v prospech žalobcu a okrem tohto žaloba z jeho strany bola podaná ohľadne tohto rozhodnutia až 20.07.2016 (toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 29.1.2016 ), čo znamená, že bola podaná vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu oneskorene." V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že chce veriť, že žaloba, ktorú podal dňa 7. októbra 2019, nebola proti právoplatnému rozhodnutiu SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP z 26.01.2016, ktorým bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok aj so všetkými náležitosťami, podaná oneskorene a práve na základe platnosti tohto rozhodnutia od 29.1.2016, ako potvrdil aj Krajský súd v Trnave, mu nemôže byt valorizovaný invalidný výsluhový dôchodok, ako bol vydaný VÚSZ, pretože od 29.1.2016 žalobcovi patrí výsluhový dôchodok, a preto žalobca trvá na žalobe.
29. Ďalej žalobca konštatoval, že vyjadrenie žalovaného správneho orgánu SELP-EDPV- 235-5/2019 MO SR ako celku, je mixom skresľujúcich, nepravdivých a klamlivých skutočností. Žalobca dodal, že oni aj vedia napísať pravdivé § zákonov, ale následná ich citácia ja úplne iná. Stačí si preveriť výrokovú časť s odôvodnením v jednotlivých rozhodnutiach - navzájom si odporujú.
30. Zároveň požiadal, aby si súd vyžiadal stanovisko od SEĽUZ MO SR, na základe akého zákona bol žalobcovi priznaný zatajený invalidný výsluhový dôchodok rozhodnutím zo dňa 22.4.2013 a podľa ich tvrdení rozhodnutím zo dňa 16.2.2015, keď od 01.01.1978 žalobca nie je príslušníkom armády MO SR a od tohto dátumu nebol s MNO ČSSR a následne MO SR ani v žiadnom inom civilnom pracovnom vzťahu.
31. Žalovaný vyjadrenie k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nepodal.
32. Dňa 28.09.2020 bolo správnemu súdu doručené k spisovej značke tohto konania (47Sa/19/2019) podanie žalobcu zo dňa 28.09.2020 nazvané doplnenie žaloby o rozhodnutie č. SEĽUZ-254-4/2020OdSP zo dňa 17.09.2020. Žalobca v tomto podaní uviedol, že správny orgán SEĽUZ MO SR svojim novým rozhodnutím o odvolaní zo dňa 17. septembra 2020 č. SEĽUZ-254-4/2020 opakovane zamietol odvolanie žalobcu proti protiprávne vydanému rozhodnutiu VÚSZ-65211005333102 z 15. júna 2020 v tej istej veci valorizácie jeho invalidného výsluhového dôchodku z roku 2019, ktorá je predmetom žaloby, ešte pred ukončením súdneho konania vedeného pod. sp. zn. 47 Sa/19/2019 Krajským súdom Trnava. Podľa názoru žalobcu to znamená, že štátny orgán, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach osôb, nepostupoval podľa pravidiel, ktoré sú stanovené zákonom a svojvoľne a protiprávne vydal neplatné rozhodnutie, čo sa nezlučuje s povinnosť uloženú článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, a to konať len na základe zákona a v jeho medziach. Nie je predsa možné valorizovať sumu, o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté. Na základe uvedených skutočnosti žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie č. SEĽUZ-254-4/2020 zo dňa 17. septembra 2020 a rozhodnutie VÚSZ-65211005333102 zo dňa 15. júna 2020 zrušil v celom rozsahu ako zmätočné.
IV. Relevantná právna úprava
33. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
35. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
36. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
37. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
38. Podľa § 199 ods. 1 písm. g) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu.
39. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
40. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
41. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
42. Poľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
43. Podľa § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. invalidný výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. júla príslušného kalendárneho roka a
invalidný výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jeho priznania o pevnú sumu, ktorá je 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenú na celé euro smerom nahor.
44. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
45. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
46. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
47. Podľa § 32 ods. 2 vety prvej a druhej správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
48. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
49. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
50. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
51. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
52. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
53. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
54. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
55. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia procesných podmienok
(§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili obaja účastníci konania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
56. Na pojednávaní procesné strany vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu.
57. Žalobca v úvode prednesu namietal, že bol nahliadnuť do spisu a zistil, že v tomto chýbajú viaceré listiny a so spisom bolo manipulované. Ďalej uviedol, že trvá na podanej žalobe, pretože napadnutým rozhodnutím mu správne orgány priznali niečo, čo mu nepatrí, nerešpektovali zákony, že má nárok na výsluhový dôchodok, a nie na invalidný výsluhový dôchodok. Poukazoval na skoršie rozhodnutia vo veci určenia nároku na priznanie invalidného výsluhového dôchodku, ktoré považuje za nezákonné, zároveň namietal nezákonnosť rozhodnutí žalovaného, ktorými mu nebol priznaný nárok na výsluhový dôchodok. V tejto súvislosti na podporu svojich tvrdení žalobca krátkou cestou predložil súdu a žalovanému listinné dôkazy, a to kópiu zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 4/2009 zo dňa 20.04.2009, kópiu rozhodnutia VÚSZ č. VÚSZ-65211005333102-59 zo dňa 22.04.2013 vo veci priznania invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi od 12.11.2009, fotokópiu strany 635 , čiastky 28 Zbierky zákonov č. 121/1975 s farebným zvýraznením § 28 (Výška invalidného dôchodku) ods. 1 a 2 písm. a) citovaného zákona, ďalej žalobca predložil kópiu strany 1 až 7 lekárskej správy I. časť - zápisnica posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia ministra so sídlom Bratislava č. SEĽUZ-70-4/2014-OdSP zo dňa 10.09.2014, fotokópiu návrhu 1. motostreleckej roty, 1. motostr. praporu, 74. motostreleckého pluku na prepustenie žalobcu mimo činnú službu zo dňa 21.03.1977 a fotokópiu výpisu z rozkazu ministra národní obrany ČSSR č. 0110 zo dňa 29.09.1977 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru vojaka z povolania dňom 31.12.1977 s prílohami ku kádrovému rozkazu č. 0110 zo dňa 29.09.1977. V nadväznosti na predložené listinné dôkazy a s poukazom na príslušnú lekársku správu žalobca napádal nesprávne určenie dátumu invalidity. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu príslušné orgány priznali invalidný dôchodok podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. a plnú invaliditu, vypočítali dôchodok podľa § 28 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, pretože úraz sa mu stal, keď bol zaradený v I. pracovnej kategórii bez ohľadu na dĺžku rokov odpracovaných v I. pracovnej kategórii, čo aj vyplýva zo záznamu o úraze a z predloženej lekárskej správy. Právo na náhradu trov konania si neuplatnil.
58. Poverená zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridŕžala dôvodov vyjadrenia zaslaného k žalobe a uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, a preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dala do pozornosti, že predmetom tohto súdneho konania je prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.08.2019 vo veci zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku žalobcu, a nie rozhodnutie, ktorým nebol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok. V prípade úspechu vo veci si uplatnila právo na náhradu trov konania.
59. V rámci prednesu záverečného návrhu žalobca doplnil, že napadnuté rozhodnutie v zmysle § 46 správneho poriadku nemôže byť právoplatné, pretože podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné úkony sú úkony, ktoré sú v rozpore so zákonom. Zároveň namietol nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý bol potrebný pre rozhodnutie vo veci.
60. V reakcii na uvedené poverená zástupkyňa žalovaného v záverečnom návrhu uviedla, že žalobca si sám požiadal o priznanie invalidného výsluhového dôchodku, o ktorom bolo rozhodnuté dňa 16.02.2015, pričom žalobca proti tomuto rozhodnutiu nepodal riadny opravný prostriedok, odvolanie a toto rozhodnutie je právoplatné a nemenné.
61. V súvislosti s námietkou žalobcu vznesenou v úvode jeho prednesu na pojednávaní, že bolo manipulované so spisom a v tomto chýbajú potrebné podklady pre rozhodnutie, správny súd uvádza, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Súdny spis nebol predložený na nahliadnutie žiadnej inej osobe ako žalobcovi a so súdnym spisom a s predloženým administratívnym spisom je v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých správnych rozhodnutí manipulované len osobami - zamestnancami súdu na to oprávnenými a poverenými, vrátane sudcu rozhodujúceho v predmetnej veci. Správnemu súdu bol zo strany žalovaného predložený kompletný žurnalizovaný administratívny spis, ktorého obsahom boli všetky podklady potrebné pre účely súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia vo veci valorizácie invalidného výsluhového dôchodku žalobcu od 1. júla 2019.
62. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne (§ 202 ods. 2 veta prvá SSP) a z jej obsahu zistil, že žalobca požaduje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku č. SEĽUZ-500/2019-OdSP z 22. augusta 2019, ktorým bolo v rámci odvolacieho konania zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65211005333102 z 27. júna 2019 o valorizácii. Predmetom rozhodnutia o valorizácii bolo zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku žalobcu podľa § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. júla 2019 zo sumy 113,37 eura na sumu 122,37 eura mesačne.
63. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca nezákonnosť napadnutých rozhodnutí oboch stupňov vzhliadol v skutočnosti, že mu nemohol byť zvýšený invalidný výsluhový dôchodok, pretože mu mal byť podľa zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný výsluhový dôchodok, na ktorý má, podľa jeho názoru, nárok a ktorý mu mal byť priznaný na základe rozhodnutia žalovaného, vydaného v odvolacom konaní pod č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP z 26. januára 2016, ktorým podľa názoru žalobcu odvolací orgán uložil Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia povinnosť priznať žalobcovi výsluhový dôchodok. Odhliadnuc od uvedeného, na pojednávaní žalobca, na rozdiel od petitu správnej žaloby, žiadal, aby mu príslušné správne orgány sociálneho zabezpečenia vojakov priznali invalidný dôchodok podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. a plnú invaliditu, vypočítali invalidný dôchodok podľa § 28 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, pretože úraz sa mu stal, keď bol zaradený v I. pracovnej kategórii bez ohľadu na dĺžku rokov odpracovaných v I. pracovnej kategórii, čo aj vyplýva zo záznamu o úraze a z lekárskej správy predloženej na pojednávaní.
64. V nadväznosti na uvedené odlišné návrhy žalobcu vo vzťahu k jeho prezentovaným nárokom na priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a po zmene prezentovaného petitu na pojednávaní na priznanie plného invalidného dôchodku žalobcovi podľa § 27 ods. 1 písm. d) v spojení s § 28 ods. 2 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb., správny súd dáva do pozornosti, že hoci v prípade správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach možno meniť rozsah a dôvody správnej žaloby fyzickej osoby až do rozhodnutia správneho súdu, táto výnimka zo zásady viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 a 2 a contrario SSP v spojení s § 183 SSP) sa uplatňuje len vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu zákonnosti, t. j. vo vzťahu k rozhodnutiu napadnutému správnou žalobou, v danom prípade vo vzťahu k rozhodnutiu o zvýšení invalidného výsluhového dôchodku žalobcu od 1. júla 2019.
65. Správny súd v prvom rade konštatuje, že v tomto konaní bolo správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-500/2019-OdSP z 22. augusta 2019 vo veci zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku žalobcu (vo veci valorizácie predmetného invalidného výsluhového dôchodku), ktorým bolo v rámci odvolacieho konania zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie VÚSZ č. VÚSZ-65211005333102 z 27. júna 2019 o valorizácii. Tieto administratívne rozhodnutia prvého a druhého stupňa sú teda predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tejto veci a týmto predmetom konania je správny súd viazaný. Z uvedeného dôvodu správny súd skúmal výlučne zákonnosť vyššie uvedených napádaných administratívnych rozhodnutí, ktorá je determinovaná posúdením správnosti pri aplikácii hmotnoprávnych zákonných podmienok pri posudzovaní nároku žalobcu na zvýšenie predmetného invalidného výsluhového dôchodku.
66. Z dikcie ustanovenia § 143aj zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že podstatnými podmienkami na zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku od 1. júla príslušného kalendárneho roka sú existencia rozhodnutia o priznaní invalidného výsluhového dôchodku a jeho vyplácanie do 30. júna príslušného kalendárneho roka ako aj existencia priznaného invalidného dôchodku od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roku. Pre určenie sumy zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku (pre valorizáciu invalidného výsluhového dôchodku) v zmysle ustanovenia § 143aj zákona č. 328/2002 Z. z. je taktiež podstatné zistenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorá vstupuje do výpočtu pevnej sumy zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku, keďže tento sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá činí 2 % zo spomenutej priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka.
67. Pod podstatné podmienky na predmetné zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku žalobcu možno zaradiť existenciu právoplatného rozhodnutia o priznaní invalidného výsluhového dôchodku
žalobcovi a správny výpočet sumy zvýšenia na základe správne zistenej priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka.
68. Správny súd, rovnako ako aj žalovaný, mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-65211005333102 zo 16. februára 2015 podľa § 40 ods. 1 v spojení s § 39, 42, 43, 44, 58 a 60 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom k 1. januáru 2004 priznal žalobcovi od 10. marca 2006 invalidný výsluhový dôchodok vo výške 1 265,- Sk (42,- Eur) mesačne, pričom tento invalidný výsluhový dôchodok bol žalobcovi pravidelne valorizovaný k 1. júlu príslušného kalendárneho roka. Ide o právoplatné rozhodnutie vo veci priznania invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi, pretože uvedené rozhodnutie VÚSZ zo dňa 16.02.2015, doručené žalobcovi dňa 19.02.2015, nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2015, a to dôsledkom márneho uplynutia lehoty na podanie odvolania žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu (keďže žalobca proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorej posledný deň pripadol na 06.03.2015, nepodal riadny opravný prostriedok - odvolanie).
69. Právoplatné rozhodnutie už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom a po materiálnej stránke právoplatnosť rozhodnutia znamená, že obsah (výrok) administratívneho rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu je nezrušiteľný a nezmeniteľný, pričom je záväzný pre každého, ako pre orgány verejnej správy, tak aj pre účastníka konania a tretie osoby. Tak tomu bolo aj v predmetnom prípade, kedy boli správne orgány oboch stupňov viazané právoplatným rozhodnutím vo veci priznania invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi a z tejto skutočnosti boli povinné pri jeho valorizácii vychádzať.
70. V danom prípade správny orgán pre účely zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku žalobcu postupom podľa § 143aj zákona č. 328/2002 Z. z. zistil priemernú mesačnú sumu starobného dôchodku vykázanú Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018, ktorá činila 432,7650665 Eur, z toho vypočítal 2 % (8,65530133 Eur) a po zaokrúhlení na celé euro smerom nahor stanovil pevnú sumu 9,- Eur, o ktorú žalobcovi od 1. júla 2019 zvýšil preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím invalidný výsluhový dôchodok žalobcu, ktorý mu bol vyplácaný do 30. júna 2019.
71. Ustanovenie § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., upravujúce zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku (jeho valorizáciu), je kogentnej povahy, nedáva správnemu orgánu možnosť podľa vlastného uváženia zvýšiť priznaný invalidný výsluhový dôchodok, ak sú splnené podmienky na jeho zvýšenie, ale tento dôchodok správny orgán zo zákona, formou rozhodnutia predpísaným spôsobom, má povinnosť zvýšiť z vlastného podnetu. Teda v prejednávanom prípade správny orgán, s prihliadnutím na právoplatne priznaný invalidný výsluhový dôchodok žalobcu (právoplatným rozhodnutím č. VÚSZ-65211005333102 zo 16. februára 2015), správny orgán prvého stupňa ani nemal inú možnosť, ako na základe ustanovenia § 143aj ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. predmetný invalidný výsluhový dôchodok žalobcu zvýšiť. V tomto ohľade je osobný názor žalobcu, že mu mal byť priznaný výsluhový dôchodok, právne irelevantný.
72. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov vyplýva, že konajúce správne orgány riadne zistili skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie o zvýšení invalidného výsluhového dôchodku žalobcu podľa § 143aj zákona č. 328/2002 Z. z. a v napadnutých rozhodnutiach zrozumiteľne odôvodnili a vysvetlili vyhodnotenie zisteného skutkového stavu ako aj spôsob výpočtu sumy, o ktorú sa invalidný výsluhový dôchodok žalobcu od 1. júla 2019 zvýšil.
73. Pokiaľ ide o otázku priznania, resp. nepriznania výsluhového dôchodku žalobcovi, táto bola v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia o zvýšení invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi od 1. júla 2019 právoplatne vyriešená, a to právoplatným rozhodnutím, vydaným Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65211005333102-3/2016 z 25. februára 2016, ktoré na odvolanie žalobcu potvrdil žalovaný ako odvolací orgán právoplatným rozhodnutím č. SEĽUZ-4-25-6/2016-OdSP z 2. júna 2016. Vecnú správnosť a zákonnosť administratívnych rozhodnutí vo veci nepriznania výsluhového dôchodku žalobcovi z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na jeho priznanie podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. bola potvrdená aj súdnym prieskumom ich zákonnosti a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, a to rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 43Sa/16/2016-131 zo dňa 17. septembra 2018, ktorým správny súd zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. SEĽUZ-4-25-6/2016-OdSP z 2. júna 2016 ako nedôvodnú.
74. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 43Sa/16/2016-131 zo dňa 17. septembra 2018 žalobca napadol kasačnou sťažnosťou, o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/7/2019 zo dňa 21. apríla 2020 rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Vo vzťahu k otázke nároku žalobcu na výsluhový dôchodok kasačný súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci nepriznania výsluhového dôchodku žalobcovi uzavrel, že doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku žalobcu nedosahuje najmenej 25 rokov (pre účely posúdenia nároku žalobcu na výsluhový dôchodok dosiahla 16 skončených rokov), a preto mu nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. nevznikol.
75. Kasačný súd s konečnou platnosťou rovnako vysvetlil, že rozhodnutie žalovaného Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEĽUZ-43-62-2/2015-OdSP zo dňa 26.01.2016 nezakladá prekážku rozsúdenej /rozhodnutej veci (res iudicata), pretože týmto rozhodnutím bolo v rámci odvolacieho konania zrušené rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 20.11.2015 pre jeho nezákonnosť a nesprávne právne posúdenie skutkového stavu z dôvodu nesprávnej aplikácie prechodných ustanovení upravujúcich časovú pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z., účinných od 1. mája 2013, ktoré sa pri posudzovaní nároku žalobcu na výsluhový dôchodok nemali použiť, pretože jeho služobný pomer sa neskončil po 30. apríli 2013, ale sa skončil 31.12.1977. Po zrušení rozhodnutia č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 20.11.2015 sa vec o žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku vrátila na ďalšie konanie pred prvostupňovým správnym orgánom, ktorý bol viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, z ktorého však nevyplýva povinnosť Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia priznať žalobcovi výsluhový dôchodok, ako sa žalobca mylne domnieva. V ďalšom konaní už Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia za správneho použitia zákona č. 328/2002 Z. z. rozhodol o nepriznaní výsluhového dôchodku žalobcovi, pričom vecná správnosť a zákonnosť tohto rozhodnutia (č. VÚSZ-65211005333102-3/2016 zo dňa 25.02.2016) bola potvrdená jednak vyššie uvedeným rozhodnutím žalovaného v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci súdneho prieskumu jeho zákonnosti rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 43Sa/16/2016-131 zo dňa 17. septembra 2018 ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/7/2019 zo dňa 21. apríla 2020.
76. Za tohto právneho stavu možno konštatovať, že vo veci nároku žalobcu na výsluhový dôchodok už nemožno ďalej rozhodovať, pretože právoplatné rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65211005333102-3/2016 zo dňa 25. februára 2016 vo veci nepriznania nároku žalobcu na výsluhový dôchodok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci a týmto rozhodnutím, v spojení s vyššie uvádzanými rozhodnutiami odvolacieho orgánu, správneho súdu a kasačného súdu, sú všetky orgány verejnej správy viazané, vrátane správneho súdu, konajúceho v tejto veci súdneho prieskumu zákonnosti valorizácie invalidného výsluhového dôchodku žalobcu.
77. Z vyššie uvádzaných dôvodov nemôže byť ani predmetom tohto súdneho konania rozhodovanie správneho súdu o nároku žalobcu na výsluhový dôchodok a ani o nároku na priznanie invalidného výsluhového dôchodku, ktorý bol žalobcovi priznaný právoplatným rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 16. februára 2015, ktorým je správny súd v tomto konaní taktiež viazaný, na skúmanie jeho zákonnosti nie je oprávnený z dôvodu zásady prejudiciality uplatňovanej v správnom súdnictve podľa § 132 ods. 2 SSP a je povinný na jeho právoplatný výrok prihliadať (uvedený právny názor v obdobnej veci vyplýva z rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžsk/1/2018 zo dňa 30.01.2019).
78. K poukazu žalobcu na uplatnenie ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, správny súd len dodáva, že vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam vo veci priznania nároku na invalidný výsluhový dôchodok žalobcu a vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu vo veci nepriznania nároku žalobcu na výsluhový dôchodok nie je citované ustanovenie Občianskeho zákonníka aplikovateľné, pretože táto právna úprava neplatnosti právneho úkonu sa vzťahuje na oblasť súkromného práva a právne úkony súkromno-právnej povahy a záväzkovej povahy, ktoré sú robené na základe prejavov vôle súkromných osôb (fyzických a právnických osôb), avšak rozhodovanie o nárokoch poistencov na jednotlivé sociálne dávky formou individuálnych správnych aktov - rozhodnutí je predmetom právnej úpravy v rámci verejného práva, čo znamená, že zákonom určené správne orgány rozhodujú o týchto nárokoch na návrh účastníkov konania alebo z vlastného podnetu (z úradnej
povinnosti - ex offo) a na preskúmanie zákonnosti takýchto rozhodnutí sa vzťahuje zákonný proces upravujúci preskúmanie ich zákonnosti v rámci riadnych opravných prostriedkov (odvolanie alebo rozklad) alebo v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov podľa podmienok stanovených zákonom. Z uvedeného dôvodu nemožno prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu, že ním napádané rozhodnutia, s ktorými nesúhlasí, sú neplatné z dôvodu použitia § 39 Občianskeho zákonníka.
79. Zároveň správny súd konštatuje, že v tejto veci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je správny súd viazaný predmetom konania (právny záver vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžsk/5/2017 zo dňa 30.05.2018), ktorým je v tomto konaní posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci valorizácie invalidného výsluhového dôchodku žalobcu, teda jeho zvýšenie od 1. júla 2019 (rozhodnutím č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 27.06.2019 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. SEĽUZ-500/2019-OdSP zo dňa 22.08.2019).
80. Pokiaľ ide o listinné dôkazy predložené žalobcom na pojednávaní v tejto veci, (a to kópiu zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 4/2009 zo dňa 20.04.2009, kópiu rozhodnutia VÚSZ č. VÚSZ-65211005333102-59 zo dňa 22.04.2013 vo veci priznania invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi od 12.11.2009, fotokópiu strany 635 , čiastky 28 Zbierky zákonov č. 121/1975 s farebným zvýraznením § 28 (Výška invalidného dôchodku) ods. 1 a 2 písm. a) citovaného zákona, kópiu strany 1 až 7 lekárskej správy I. časť - zápisnica posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia ministra so sídlom Bratislava č. SEĽUZ-70-4/2014-OdSP zo dňa 10.09.2014, fotokópiu návrhu 1. motostreleckej roty, 1. motostr. praporu, 74. motostreleckého pluku na prepustenie žalobcu mimo činnú službu zo dňa 21.03.1977 a fotokópiu výpisu z rozkazu ministra národní obrany ČSSR č. 0110 zo dňa 29.09.1977 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru vojaka z povolania dňom 31.12.1977 s prílohami ku kádrovému rozkazu č. 0110 zo dňa 29.09.1977), tieto sa ako dôkazy vzťahujú k preukazovaniu nárokov žalobcu na výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok, o ktorých už je právoplatne rozhodnuté vyššie uvádzanými rozhodnutiami, ktorými je správny súd viazaný a s prihliadnutím na predmet tohto súdneho konania, ktorým je valorizácia invalidného výsluhového dôchodku žalobcu od 1. júla 2019, správny súd na tieto predložené listinné dôkazy ako na irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci neprihliadol a ani ich z dôvodu ich irelevantnosti nevyhodnocoval.
81. Z rovnakého dôvodu uplatňovanej zásady viazanosti správneho súdu predmetom konania nebude správny súd v tomto konaní rozhodovať o zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEĽUZ-254-4/2020-OdSP zo dňa 17.09.2002 vo veci zvýšenia (valorizácie) invalidného dôchodku žalobcu od 1. júla 2020, ktorého zákonnosť napadol žalobca doplnením žaloby zo dňa 28.09.2020, ktorá bola na základe označenia žalobcom zaradená do súdneho spisu v tejto veci vedenej pod sp. zn. 47Sa/19/2019. Uvedené doplnenie žaloby správny súd v súlade s § 55 ods. 3 SSP posúdil na základe jeho obsahu ako správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-254-4/2020-OdSP zo dňa 17.09.2002 a toto podanie bude uznesením podľa § 66 SSP vylúčené na samostatné konanie, v ktorom správny súd rozhodne samostatným rozhodnutím.
82. Pokiaľ ide i návrh žalobcu, aby mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. a plná invalidita, a aby mu bol vypočítaný invalidný dôchodok podľa § 28 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, tu správny súd uvádza, že takéto rozhodnutie nie je možné vydať, jednak z dôvodu existencie právoplatného rozhodnutia o priznaní invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi rozhodnutím č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 16.02.2015 a jednak z dôvodu, že zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení bol zrušený zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (§ 178 od 4. citovaného zákona) s účinnosťou od 01.10.1988 a toho času nie je účinný, teda nie je podľa tohto zákona možné priznávať nároky na dávky sociálneho zabezpečenia.
83. Na základe vyššie uvádzaných skutočností v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa vo veci valorizácie invalidného výsluhového dôchodku žalobcu od 1. júla 2019 nezistil žiadne porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
84. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).