Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-70C/23/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobkyne: G.. Q. M., nar. X.X.XXXX, trvalo bytom U. E. XX, R., t.č. bytom G. XX, D., proti žalovaným: 1/ O. E., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt R. - D. a 2/ F. E., nar. X.XX.XXXX, trvalo bytom R. XX, R., štátna občianka W. republiky, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovaní 1/ a 2/ nemajú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 8.6.2021 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovaným (1) aby sa k žalobkyni nepribližovali na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a nezdržiavali sa v tesnej blízkosti žalobkyne (2) a aby telefonicky, písomne, ani formou textových správ a e-mailov nekontaktovali žalobkyňu a jej blízku rodinu.

2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný 1/, ktorý je biologickým bratom žalobkyne a žalovaná 2/, ktorá je jeho manželka, sa voči žalobkyni správajú vulgárne a agresívne. Žalovaný 1/ sa žalobkyni slovne vyhráža, že má začať chodiť po kanáloch a báť sa o svoj život a auto, a to z toho titulu, že žalobkyňa bráni a zastáva mamu, ktorú slovne napádajú. Žalovaní bývajú v rodinnom dome spolu s matkou žalobkyne a súčasne matkou žalovaného 1/. Žalobkyňa sa slovne zastala svojej matky, na ktorú žalovaní vulgárne hystericky kričia až revú, vypínajú jej Wi-Fi a ak ich matka žiada, aby Wi- Fi zapli, žalovaná 2/ namieta, že nie je IT-čkárka, hoci v minulosti samozrejme Wi-Fi zapínala. K tomu činu, vypínaniu Wi-Fi, sa žalovaní aj slovne priznali a zabávali sa spolu na tom, keď do domu matky žalobkyne prišla k žalovaným návšteva. Problémy nastali, keď žalobkyňa spolu so svojim manželom prišli na návštevu k mame, kedy začali žalovaní na matku nahlas kričať, žalovaný 1/ až hystericky, a vytrhol matke záhon s kvetmi v záhrade. V tom čase bol pod vplyvom alkoholu. Aj v minulosti bola žalobkyňa svedkom jeho alkoholických ošiaľov, pri ktorých bola privolaná aj polícia. Žalovaný 1/ požíva alkoholické nápoje od svojich 14-tich rokov, užíva lieky na diabetes a v kombinácií s alkoholom máva schizofrenické prejavy (nepotvrdené odborníkom) a je nebezpečný pre seba a najmä pre svoje okolie. Žalobkyňa sa s ním už nestretáva, avšak on po celej rodine píše správy a volá rodičom žalobkyne, aby žalobkyňa chodila po kanáloch. Žalobkyňa mala za to, že je to z dôvodu, že si dovolila hájiť a obraňovať svoju matku, ku ktorej sa žalovaní správajú veľmi zle a ich správanie sa je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keďže bývajú v dome jej mamy zadarmo, neprispievajú na nájom, elektrinu, vodu, ani internet (Wi-Fi) a ešte bránia v užívaniu priestorov na záhrade a v dome. Žalovaná 2/ sa na osobu matky žalobkyne vyjadrila, že trpí stareckou demenciou a po čase sa matka žalobkyni priznala, že na ňu dokonca žalovaná 2/ zdvihla ruku a chytila ju za zápästie, že žalovaný 1/ jej vylieval vodu z hrnca so slovami, že je to jeho hrniec a nedovolil jej používať rýchlovarnú kanvicu, pretože je ich. Konflikt medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ eskaloval, keď žalobkyňu označil za zlodejku, čo odôvodnil tým, že žalobkyňa najala maklérku na predaj rodičovského bytu, ktorý bol predaný za sumu 160 000,- €, pričom uviedol, že

byt sa predal pod cenu. S tým žalobkyňa súhlasila, avšak rodičia žalobkyne chceli svoj byt v D. predať čo najskôr. Žalovaný 1/ vulgárne vynadal žalobkyni, pričom ona na jeho slová nereagovala, pretože bol pod vplyvom alkoholu, pričom žalobkyňa ani nemá tendenciu nechať sa vtiahnuť do konfliktu, preto v tom čase odišla od stola a z domu jej matky. Neskôr sa matka žalobkyni priznala, čo jej robia žalovaní (vypínajú Wi-Fi, svetlo, poistky, teplú vodu a zakazujú vetrať v izbe, vytrhli internet z elektriny a hodili ho na zem do izby matky, odinštalovali poštovú schránku a odstránili zvonček, žalovaný 1/ jej zakazuje používať jeho hrnce a rýchlovarnú kanvicu, zobrali jej predlžovačku) a že sa bojí ísť domov a spáva u susedy v D. alebo v práci a pritom si teraz kúpila rodinný dom, ktorý jej ničia a poškodzujú žalovaní. V tomto čase matka žalobkyne býva a prespáva u žalobkyne. Keďže žalobkyňa vyhodnotila situáciu ako nebezpečnú na ďalšie rozprávanie sa so žalovanými by bolo iba o agresívnych hádkach, oslovila políciu, ktorá prišla na miesto činu a jej príslušníci dohovárali žalovaným, aby sa správali vďačnejšie k svojej mame, keďže bývajú v jej dome (adresu tam nemajú, poštu si tam nepreberajú, nájomná zmluva nimi uzavretá nebola). S asistenciou polície sa žalobkyňa snažila vyjednať termín ich odsťahovania sa. Od polície žalobkyňa pýtala záznam, avšak ten nespísali, nakoľko to bol výjazd na podnet ich kolegyne. Boli však prítomní svedkovia. Počas prítomnosti polície bol žalovaný 1/ bledý, ale ničomu neodporoval, práve žalovaná 2/ mala najviac slov a hovorila veci poškodzujúce osobnosť žalobkyne a jej matky, hovorila, že matka žalobkyne si vymýšľa a že má stareckú demenciu. Aj z tohto dôvodu mala žalobkyňa obavy o psychické zdravie jej matky, keďže žalovaný 1/ má za sebou mimoriadne bujnú minulosť a matke zomrel v roku 2000 syn vo veku 20 rokov na rakovinu. Žalovaný 1/ mal v minulosti problém s depresiami, bol dvakrát hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku pre poškodenie svojej osoby na zdraví a živote. Žalobkyňa nechcela žalovanému 1/ ešte viac škodiť, pretože mala za to, že si vytrpel dosť, je chorý na cukrovku a závislý od alkoholu, avšak má aj za to, že pokiaľ sa žalobkyni vyhráža a kontaktuje ju, spôsobuje jej psychickú ujmu; matke žalobkyne tiež, pretože sa celá trasie, keď jej volá. Žalovaná 2/ je z jednoduchej mnohopočetnej rodiny, kde mali vo zvyku riešiť konflikty hrubo slovne aj fyzicky, preto sa žalobkyňa nevyjadrovala k jej invektívam na svoju osobu, avšak tiež chce mať od nej pokoj a obmedziť kontakt, nakoľko existuje obava, že ak súd nariadi žalovanému 1/ zákaz kontaktovania žalobkyne, bude ju žalovaný 1/ kontaktovať cez svoju manželku - žalovanú 2/. V súčasnosti sa žalobkyňa a jej matka so žalovanými nestretáva, avšak matka žalobkyne má potrebu ísť do svojho nového domu pre osobné a iné veci, ale žalobkyňa má dôvodnú obavu či už z psychického nátlaku alebo fyzického ataku. Fyzický atak matka žalobkyne nepripúšťa, avšak žalobkyňa má z neho strach, žalovaný 1/ kontaktuje celú rodinu a vyvíja neznesiteľný psychický nátlak na rodičov žalobkyne. Matka žalobkyne požiadala z vyššie uvedených dôvodov žalovaných, aby opustili priestory jej rodinného domu, avšak žalovaní uviedli, že dom neopustia, až keď im zaplatí sumu vo výške asi 10 000,- €, čo žalobkyňa hodnotí ako vydieranie. Žalobkyňa mala za to, že riadne preukázala svoje obavy z ďalších vyhrážok od žalovaných. Existuje dôvodná obava, že v blízkej budúcnosti bude žalobkyňa znovu vystavená verbálnemu a aj možnému fyzickému útoku zo strany žalovaných. Taktiež nie je v poriadku, aby sa matka žalobkyne bála ísť do svojho domu a žalobkyňa mala obavy navštíviť svoju matku.

3. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

6. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

11. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

12. Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

13. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a po preskúmaní a zhodnotení všetkých listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu dospel súd k záveru, že v konaní neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Účelom neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní je predovšetkým dosiahnutie okamžitej úpravy pomerov strán. Okrem riadne podaného návrhu spĺňajúceho všeobecné i osobitné náležitosti podania tohto druhu sú predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Okrem toho musí byť aspoň osvedčená dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Ďalšou podmienkou je osvedčenie toho, že bez okamžitej úpravy pomeru strán by bolo právo strany ohrozené. Samotné navrhované neodkladné opatrenie musí predstavovať účinný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorý pri zachovaní svojho účelu len v nevyhnutnej miere obmedzí stranu, voči ktorej smeruje. V súlade s princípom proporcionality nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola poskytnutá ochrana právu oprávnenej osoby spôsobom neprimerane zasahujúcim do práv povinnej osoby. Neodkladným opatrením dočasnej povahy nesmie byť vytvorený trvalo nezvratný stav. Napokon tiež platí, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Zrýchlený spôsob konania o nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje súdu vykonať plnohodnotné dokazovanie. Z tohto dôvodu navrhovateľa zaťažuje iba povinnosť osvedčiť existenciu skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie. Z časového hľadiska je nariadenie neodkladného opatrenia prípustné pred začatím konania vo veci samej, v jeho priebehu i po skončení konania. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo samej súd neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu, ak má za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť konečnú úpravu pomerov medzi stranami. Poučí iba stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá určitú povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch jej podania. Inak povinnosť podať v určitej lehote žalobu navrhovateľovi súd uloží.

16. Neodkladné opatrenia podľa až h) predstavujú ochranné opatrenia v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita tejto inej osoby. Účelom ochranných opatrení je ochrana určitej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo

alebo inak motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

17. Súd predovšetkým poukazuje na to, že prevažná časť tvrdení žalobkyne produkovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa týka vzťahu žalovaných s matkou žalobkyne, ktorý však nemá pre rozhodovanie o návrhu žalobkyne priamu relevanciu. Na tomto mieste tiež súd poznamenáva, že nie je možné neodkladným opatrením podľa zakázať kontaktovanie žalovaných s inou osobou, ako s navrhovateľom daného neodkladného opatrenia. Nie je preto bez ďalšieho možné vyhovieť návrhu žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala uloženia zákazu kontaktovania jej blízkej rodiny žalovanými.

18. Predpokladmi nariadenia neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h), ktorých sa žalobkyňa domáhala, sú osvedčenie, že telesná integrita alebo duševná integrita osoby, ktorej má byť poskytnutá ochrana, je konaním osoby predstavujúcej riziko, ktoré sa jej navrhuje zakázať, ohrozená a že tento stav ohrozenia si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov. Tieto predpoklady neboli splnené.

19. Po vyhodnotení obsahu návrhu súd dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila, ale dokonca vo svojej podstate ani netvrdila, že by jej duševná alebo telesná integrita bola konaním žalovaných ohrozená, a už vôbec nie že by existovalo nebezpečenstvo, že sa žalovaní dopustia takého konania, ktoré im žalobkyňa navrhuje zakázať, a ktoré by súčasne mohlo ohroziť jej integritu. Neosvedčila ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán.

20. Z obsahu komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou 2/, ako aj žalobkyňou a matkou žalobkyne, ktorá tvorila prílohu návrhu, vyplýva, že rodinné vzťahy dotknutých osôb sú vážne narušené, čo sa prejavuje slovnými konfliktami a konaním určitých „schválností“ zo strany žalovaných voči matke žalobkyne (toto konanie však pre účely tohto konania nie je podstatné, ako už súd uviedol). Tieto konflikty sa mali v minulosti odohrať aj vo vzájomnej prítomnosti žalobkyne a žalovaných, pokračovali aj prostredníctvom výmeny správ cez aplikáciu WhatsApp.

21. Z vyjadrení samotnej žalobkyne nevyplýva, že by jej spôsobovali psychickú ujmu určité vyjadrenia žalovaných smerované bezprostredne k nej (resp. žalobkyňa nebola schopná takéto vyjadrenia konkrétne reprodukovať a objasniť, akým spôsobom sa jej dotýkajú), ale ujmu jej má spôsobovať najmä údajné správanie sa žalovaných k jej matke a kontaktovanie iných rodinných príslušníkov žalobkyne žalovanými. Navrhované neodkladné opatrenie pritom nie je spôsobilé odstrániť žalobkyňou popísané interakcie žalovaných s rodinnými príslušníkmi žalovanej. Okrem toho žalobkyňa na jednom mieste poznamenala, že žalovaný 1/ ju kontaktuje a vyhráža sa jej, obsah jeho údajných vyhrážok však nijako nešpecifikovala a neosvedčila a napokon neosvedčila ani samotnú skutočnosť, že ju má žalovaný 1/ kontaktovať. Možno uzavrieť, že z návrhu vyplýva, že v prípade, že potencionálne dôjde k osobnému stretnutiu žalobkyne a žalovaných alebo medzi nimi prebieha komunikácia prostriedkami diaľkovej komunikácie, môže dochádzať medzi nimi k slovným konfliktom. Z návrhu však nevyplýva, že by takéto slovné konflikty vo vzťahu k žalobkyni dosahovali intenzitu, ktorá by bola spôsobilá ohroziť osobnú integritu žalobkyne.

22. Pokiaľ ide o samotné konanie, ktoré žalobkyňa navrhuje žalovaným zakázať, teda približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a kontaktovať ju telefonicky, písomne a formou textových správ a e-mailov, žalobkyňa ani netvrdila, a ani neosvedčila, že by sa žalovaní takéhoto konania dopúšťali alebo že by existovali nebezpečenstvo, že takto budú konať.

23. Súd poukazuje na skutočnosť, že samotná žalobkyňa v návrhu tvrdila, že sa so žalovanými nestretáva. Z návrhu vôbec nevyplýva, že by žalovaní vyhľadávali prítomnosť žalobkyne a takýmto konaním by ju obťažovali alebo inak znižovali kvalitu jej života či ohrozovali jej zdravie. Pokiaľ žalobkyňa mieni vstúpiť do domu obývaného žalovanými (hoci aj prípadne užívaného bez právneho dôvodu) a chce sa vyhnúť konfliktu s nimi, žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na vynútenie si takéhoto vstupu do obydlia žalovaných. Účelom neodkladného opatrenia podľa nie je, aby povinné osoby museli pred oprávnenou osobou „ustupovať“ v prípadoch, kedy sa k nim oprávnená osoba sama približuje alebo dokonca mieni vstúpiť do ich obydlia.

24. V súvislosti s navrhovaným zákazom kontaktovania žalobkyne súd musí predovšetkým uviesť, že neodkladné opatrenie podľa je prostriedkom ochrany pred nevyžiadanou komunikáciou osôb predstavujúcich riziko s ohrozenou osobou, pričom musí ísť o prípady, kedy tieto osoby aktívne určitými spôsobmi diaľkovej komunikácie nadmerne alebo inak zneužívajúcim spôsobom či poškodzujúco kontaktujú ohrozenú osobu, a to v zásade napriek odmietavému postoju ohrozenej osoby. Ide najmä o prípady, kedy osoby predstavujúce riziko prejavujú snahu domôcť sa kontaktu s ohrozenou osobou aj proti jej vôli alebo prekonávajúc určité prekážky. Žalobkyňa v tomto smere iba osvedčila, že cez aplikáciu WhatsApp konverzovala v konfliktom tóne so žalovanou 2/. Táto konverzácia bola vzájomná, nie je z nej zrejmé, kto ju inicioval. Súd dáva žalobkyni do pozornosti, že prostriedkom na zamedzenie elektronickej komunikácie s určitou osobou je predovšetkým zablokovanie si tejto osoby v príslušných komunikačných aplikáciách. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaní žalobkyňu kontaktovali aj napriek tomu, že by sa im v tom žalobkyňa pokúsila zabrániť či už slovnou výzvou alebo technickým zablokovaním komunikácie. Neodkladné opatrenie podľa nie je primárny prostriedok na zamedzenie nevyžiadanej komunikácie, jeho uplatnenie prichádza do úvahy až v závažných prípadoch, kedy bežné spôsoby bránenia sa nevyžiadanej komunikácií neprichádzajú do úvahy alebo nie sú účinné a takáto komunikácia je spôsobilá závažne zasiahnuť ohrozenú osobu do tej miery, že to ohrozuje jej integritu.

25. Nakoľko žalobkyňa neosvedčila, že sa žalovaní dopúšťajú konania, ktoré im navrhuje zakázať, nemožno potom hovoriť ani o existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán.

26. Záverom súd dodáva, že z obsahu návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa pokúša riešiť najmä životnú situáciu svojej matky. Podaný návrh však nie je prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa. Svoju životnú situáciu (ktorou sa však súd v tomto konaní nemal dôvod bližšie zaoberať) musí riešiť predovšetkým samotná matka žalobkyne, prípadne aj zastúpená žalobkyňou, a to voči žalovaným, využitím dostupných a na tento účel určených právnych prostriedkov.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované právne predpisy, nakoľko neboli splnené procesné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa zamietol.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Žalovaní v konaní dosiahli plný úspech, pretože návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Nakoľko však žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal. S poukazom na nebude potom ani potrebné, aby súd o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.