Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_50Cb-55-2020.pdf
PDF · 129.83 KB
No categories available
50Cb/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu : ViaStav BB s.r.o., so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 47 575 077, právne zastúpený JUDr. Jakub Bílek, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému : M - SILNICE SK s.r.o., so sídlom Kysucká cesta 3, 010 61 Žilina, IČO : 36 833 380, právne zastúpený JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21.355,51 eur od 16.05.2019 do 22.05.2019, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 36.588,85 eur od 13.07.2019 do 30.07.2019, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 26.588,85 eur od 31.07.2019 do 18.09.2019, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.065,43 eur od 20.09.2019 do 24.09.2019, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21.194,10 eur od 09.08.2019 do 18.09.2019, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 98.052,85 eur od 13.09.2019 do 18.10.2019, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.185,86 eur od 12.12.2019 do 26.02.2020, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica Okresnému súdu Žilina dňa 10.09.2020 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21.355,51 eur od 16.05.2019 do 22.05.2019, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 36.588,85 eur od 13.07.2019 do 30.07.2019, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 26.588,85 eur od 31.07.2019 do 18.09.2019, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.065,43 eur od 20.09.2019 do 24.09.2019, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21.194,10 eur od 09.08.2019 do 18.09.2019, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 98.052,85 eur od 13.09.2019 do 18.10.2019, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.185,86 eur od 12.12.2019 do 26.02.2020, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 02.04.2019 zmluvu o dielo č. R., predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Revitalizácia vnútroblokových priestorov na sídlisku J. Y.F. - stavebné práce“. V súlade so zmluvou o dielo žalobca zhotovil dielo, pričom v priebehu zmluvného vzťahu boli žalovanému vystavené faktúry č. 2019011, 2019016, 2019025, 2019028, 2019043, ktoré žalovaný neuhradil riadne a včas, ale tieto uhradil s omeškaním, pričom v zmysle čl. 19.6. zmluvy o dielo vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne.
Jednalo sa o nasledovné faktúry : faktúra č. 2019011 v sume 21.355,51 eur, splatná dňa 15.05.2019, uhradená dňa 22.05.2019, faktúra č. 2019016 v sume 36.588,85 eur, splatná dňa 12.07.2019, uhradená dňa 30.07.2019 suma 10.000,-eur, 18.09.2019 suma 12.523,42 eur, 19.09.2019 suma 10.000,-eur, dňa 24.09.2019 suma 4.065,43 eur, faktúra č. 2019025 v sume 21.194,10 eur, splatná dňa 08.08.2019, uhradená dňa 18.09.2019, faktúra č. 2019028 v sume 98.052,85 eur, splatná dňa 12.09.2019, uhradená dňa 18.10.2019, faktúra č. 2019043 v sume 5.185,86 eur, splatná dňa 11.12.2019, uhradená dňa 26.02.2020. V súlade s čl. 19.7. zmluvy o dielo boli žalovanému vyúčtované úroky z omeškania, pričom v zmysle čl. 19.8., povinná strana sa musí k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty, resp. úroku z omeškania, vyjadriť najneskôr do 3 (troch) dní odo dňa jeho obdržania, inak sa má za to, že s vyúčtovaním súhlasí. Žalovaný si vyúčtovanie úrokov prevzal dňa 16.03.2020, pričom do dnešného dňa sa k vyúčtovaniu nevyjadril. Žalobca si preto žalobou uplatňuje vyúčtovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy jednotlivých faktúr počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry do zaplatenia. Žalobca spolu so žalobou predložil : faktúry č. 2019011, 2019016, 2019025, 2019028, 2019043, vyúčtovanie úrokov z omeškania zo dňa 12.03.2020 s doporučeným listom, zmluvu o dielo zo dňa 02.04.2019.
3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp.zn. 15Up/622/2020 zo dňa 21.04.2020) žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že návrh je nedôvodný. Predmetom návrhu sú výlučne (kapitalizované) úroky omeškania v zákonnej výške. Ťažiskové tvrdenie žalobcu, že istiny ním vystavených faktúr mali uhradiť v omeškaní, je nesprávne. Všetky faktúry však uhradili včas, v súlade s uzavretou zmluvou o dielo č. R. zo dňa 02.04.2019 medzi sporovými stranami, ktorá je pre sporové strany plne záväzná. Žalobca v návrhu zamlčal, že splatnosť faktúr je viazaná a podmienená na moment úhrady faktúr od investora stavby “Revitalizácia vnútroblokových priestorov na sídlisku J. Y.F. Ž. X. P. - H. Ž. X. P. žalovanému ako zhotoviteľovi. Žalobca ako subdodávateľ (podzhotoviteľ) s touto úpravou úrokov z omeškania plne súhlasil, nakoľko toto riešenie bolo obvyklé, nie nevýhodné pre zmluvné strany, o čom svedčí aj obsah uzavretej zmluvy o dielo so žalobcom (napr. znenie čl. 22.12.). Podľa čl. 7.7. tretej vety zmluvy o dielo č. R. zo dňa 02.04.2019 uzavretej so žalobcom, objednávateľ nie je v omeškaní s úhradou faktúry, pokiaľ je v omeškaní úhrada investorom stavby (H. Ž. X. P.). Investorom stavby (H. Ž. X. P.) boli faktúry žalovaného uhrádzané pravidelne v značnom omeškaní. Akonáhle im však investor uhradil cenu diela, obratom (prakticky v totožný deň) vykonali bezhotovostné platby žalobcovi. Možno uviesť, že : faktúra č. 10190031 splatná dňa 08.06.2019 im bola uhradená investorom až dňa 12.09.2019, faktúra č. 10190056 splatná dňa 10.07.2019 im bola uhradená investorom až dňa 12.09.2019, faktúra č. 10190069 splatná dňa 08.08.2019 im bola uhradená investorom až dňa 12.09.2019, faktúra č. 10190086 splatná dňa 06.09.2019 im bola uhradená investorom až dňa 16.10.2019, faktúra č. 10190154 splatná dňa 05.12.2019 im nebola doposiaľ uhradená investorom. Žalobca pritom počas roku 2019 a ani prvé mesiace roka 2020 nikdy nenamietal a vôbec nepoukazoval na ich údajné omeškanie. Akonáhle bola dňa 12.03.2020 Vládou SR vyhlásená mimoriadna situácia COVID-19, žalobca (pravdepodobne v dôsledku náhleho stavu neistoty) ihneď listom zo dňa 12.03.2020 účelovo vyúčtoval a následne bleskovo zažaloval kapitalizované úroky z omeškania. K listu žalobcu datovanom dňa 12.03.2020 sa v dôsledku obmedzení počas mimoriadnej situácie (obmedzenie pracovnej sily a sídla spoločnosti, prevádzky a doručovania pošty) ani nestihli písomne vyjadriť, neznamená to však, že by s úrokmi z omeškania súhlasili, tobôž ich uznávali. Žalovaný spolu s odporom predložil zmluvu o dielo zo dňa 02.04.2019, súhrnné listy stavby, rozpočty, krycie listy rozpočtu, rozpočty, zmluvu o dielo zo dňa 14.03.2019, výpisy z účtu, faktúry č. 10190056, 10190069, 10190086, 10190154, 10190162, 10190031, knihu pohľadávok.
4. Žalobca následne vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že majú za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu preukázaný a oprávnený, keď v konaní predložili dôkazy o tom, že žalobca žalovanému vystavil faktúry za vykonanie diela, tieto žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil, a to ani ich splatnosť, pričom žalobca si v súlade so zákonom, ako aj s uzatvorenou zmluvou o dielo vyčíslil úrok z omeškania v súvislosti s omeškaním žalovaného s úhradou jednotlivých faktúr, ktoré boli špecifikované v návrhu. Pokiaľ žalovaný uvádza, že splatnosť faktúr je viazaná na ich úhradu zo strany investora (H. Ž. X. P.), žiadne takéto ustanovenie sa v zmluve o dielo nenachádza. Ak žalovaný týmto tvrdením odkazuje na ustanovenie 7.7 „objednávateľ nie je v omeškaní s úhradou faktúry, pokiaľ je v omeškaní úhrada investorom stavby (H. Ž. X. P.)“, toto ustanovenie považuje žalobca za neurčité, nejasné a najmä v rozpore s poctivým obchodným stykom, v rozpore s dobrými mravmi, pričom obchádza zákon a ustanovenia o omeškaní dlžníka. Z daného ustanovenia však nie je zrejmé, aká úhrada zo strany investora by mala byť v omeškaní, keď jednotlivé faktúry vystavené žalobcom a žalovaným sa nezhodujú. Takéto ustanovenie nemožno považovať za obvyklé a férové a najmä výhodné pre obe
strany (ako uvádza žalovaný), keď žalobca nemá žiadnu možnosť ovplyvniť, kedy a koľko bude žalovaný fakturovať investorovi, aké má s ním nastavené platobné podmienky a je tak vystavený absolútnej svojvôli objednávateľa. Rovnako žalobca nemá možnosť zistiť, kedy a akým spôsobom dochádza k plneniu investora objednávateľovi, nakoľko sa jedná o iný záväzkový vzťah, ktorého nie je účastníkom. Ak by sa aj uvedené ustanovenie uplatňovalo, faktúry uvedené žalovaným sa nezhodujú s faktúrami predloženými žalobcom, a to ani výškou, ani lehotou splatnosti, teda nie je možné podradiť omeškanie s úhradou týchto faktúr s omeškaním faktúr žalobcu. Prevažná väčšina faktúr bola pritom uhradená po dátume 12.09.2019, teda žalovaný bol pri každej faktúre v omeškaní, aj po tom, ako mu investor faktúru uhradil. V súlade s čl. 19.7. zmluvy o dielo boli žalovanému vyúčtované úroky z omeškania, pričom v zmysle čl. 19.8., povinná strana sa musí k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty, resp. úroku z omeškania, vyjadriť najneskôr do 3 (troch) dní odo dňa jeho obdržania, inak sa má za to, že s vyúčtovaním súhlasí (a to bez ohľadu na to, či je toto oprávnené alebo nie). Žalovaný si vyúčtovanie úrokov prevzal dňa 16.03.2020, pričom do dnešného dňa sa k vyúčtovaniu nevyjadril a to napriek tomu, že žalobca podal žalobný návrh až o ďalších desať dní (platobný rozkaz bol doručovaný až o viac ako mesiac po tom). Tvrdenia žalovaného ohľadom situácie s pandémiou koronavírusu považuje žalobca za účelové, pričom je preukázané, že vyúčtovanie mu doručené bolo. Mimoriadna situácia bola pritom vyhlásená aj v čase doručovania platobného rozkazu, teda je zrejmé, že žalovaný mal možnosť vyjadriť sa. Nie je preto zrejmé, prečo by sa mali niektoré ustanovenia vykladať len v záujme žalovaného, a keď mu to priťažuje, nemali by sa uplatňovať vôbec.
5. Následne sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na skutočnosti už ním uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, ďalej uviedol, že predmetom žaloby sú výlučne (kapitalizované) úroky omeškania v zákonnej výške. Keď im investor uhradil cenu diela, obratom (prakticky v totožný deň) vykonali bezhotovostné platby žalobcovi. Ide o obvyklú a častú obchodnú prax v danom odvetví, a rozhodne nie o neobvyklú. Faktúra č. 10190031 splatná dňa 08.06.2019 bola uhradená investorom až dňa 12.09.2019, faktúra č. 10190056 splatná dňa 10.07.2019 bola uhradená investorom až dňa 12.09.2019, faktúra č. 10190069 splatná dňa 08.08.2019 bola uhradená investorom až dňa 12.09.2019, faktúra č. 10190086 splatná dňa 06.09.2019 bola uhradená investorom až dňa 16.10.2019, faktúra č. 10190154 splatná dňa 05.12.2019 bola uhradená investorom až dňa 29.01.2020. Žalobca vo vyjadrení k odporu nepravdivo uvádza, že žiadne takéto ustanovenie sa v zmluve o dielo sa nenachádza, t.j. že splatnosť faktúr nie je viazaná na ich úhradu zo strany investora (H. Ž. X. P.). Súčasne si žalobca protirečí, keď taktiež tvrdí, že ustanovenie 7.7. zmluvy „objednávateľ nie je v omeškaní s úhradou faktúry, pokiaľ je v omeškaní úhrada investorom stavby (H. Ž. X. P.)“ považuje za neurčité, nejasné a najmä v rozpore s poctivým obchodným stykom, v rozpore s dobrými mravmi, pričom obchádza zákon a ustanovenia o omeškaní dlžníka. Takéto ustanovenie žalobca nepovažuje za obvyklé, férové a že nemá možnosť zistiť, kedy a akým spôsobom dochádza k plneniu investora objednávateľovi, nakoľko sa jedná o iný záväzkový vzťah, ktorého nie je účastníkom. So žalobcom sa pritom od počiatku dohodli a s tým aj žalobca šiel do danej zákazky, že pre existenciu ich omeškania je rozhodujúci fakt včasnej úhrady investorom, nakoľko žalobca celé dielo vykonával pre žalovaného v subdodávke. Zo strany žalobcu ide o klasickú taktiku niektorých obchodných subjektov, ktoré po uzavretí zmluvy paušálne namietajú tie časti zmluvy, ktoré im v danej situácii nevyhovujú. V súdnej praxi pritom prevláda preferencia platnosti právnych úkonov, a to najmä v oblasti obchodných vzťahov.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.06.2021, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný so žalobcom uzavreli dňa 02.04.2019 zmluvu o dielo, žalobca vykonal práce, pričom za tieto práce fakturoval žalovanému. Žalovaný tieto faktúry neuhradil riadne a včas, pričom v tomto konaní si žalobca uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti týchto faktúr až do zaplatenia týchto faktúr, uplatňuje si len zákonný úrok z omeškania, ktorý riadne vyčíslil žalovanému, pričom tento sa k tomuto vyčísleniu žiadnym spôsobom nevyjadril, teda v zmysle podpísanej zmluvy o dielo sa toto považuje za súhlas s týmto vyčíslením. V zmysle § 263 Obchodného zákonníka sa § 365 a § 369 v súvislosti s omeškaním dlžníka považuje za kogentné ustanovenie, ktoré nemožno obchádzať a nemožno ho teda zmeniť, preto pokiaľ žalovaný odkazuje na to, že k omeškaniu by nemalo dôjsť vo vzťahu k nejakým tretím osobám, s ktorým žalobca absolútne nebol v zmluvnom vzťahu, majú za to, že vzhľadom na kogentnosť ustanovení o omeškaní dlžníka, toto ani nie je možné takto v zmluve upraviť. Žalovaný si tú výzvu na pošte prevzal. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že išlo o zákazku, kde bol investorom H. Ž.A. X. P., išlo o verejné obstarávanie, pričom toto dielo vysúťažil na základe zmluvy o dielo žalovaný ako zhotoviteľ diela. Následne bola taká dohoda so žalobcom, že tento
celé dielo vykoná kompletne a dielo, ktoré vykonal samotný žalobca, bolo následne odkontrolované žalovaným ako v podstate zhotoviteľom generálnym a bolo aj predané samotnému investorovi mestu Ž. X. P.. Do tej zákazky sa išlo s tým, že nebude uplatňovanie úrokov z omeškania za ten čas, pokiaľ bude v omeškaní a nezaplatí sám investor H. Ž. X. P.. S tým išli obe strany do zmluvného vzťahu, že rozhodujúcim pre omeškanie je fakt, či investor zaplatí cenu diela žalovanému. Žalobca výzvu na vyúčtovanie úrokov z omeškania vyhotovil 12.03.2020, keď bola vyhlásená mimoriadna situácia Covid, schválený lockdown. Odoslal túto výzvu v piatok 13.03.2020, bola doručená 16.03.2020 s 10-dňovou lehotou na zaplatenie úrokov z omeškania, 27.03. hneď nasledujúci deň bola podaná žaloba. Právny zástupca žalovaného poukázal na ust. § 1 zákona č. 62/2020 Z.z., pokiaľ došla výzva, tak bol homeoffice, nebolo možné reagovať, chodiť na poštu, aj na pošte boli obmedzenia. V konaní preukázali, že ako boli uhrádzané platby investorom mestom, boli hneď platené tieto platby následne aj samotnému žalobcovi. Teraz sa namieta táto platnosť, nezrozumiteľnosť, obom zmluvným stranám bolo jasné, že treba, aby bolo zaplatené od investora, pretože išlo o komplexnú subdodávku celého diela. Pošta bola prevzatá, prevzal to riaditeľ firmy na pošte, ale už personál tam nebol, žalovaný nečakal, že po 10 dňoch to bude podané na súd. Žalobca, ako aj žalovaný sú podnikateľské subjekty, pôsobia v stavebníctve, dispozitívne si môžu upraviť svoje práva a povinnosti tak, ako im vyhovujú, preto to aj bolo dané do zmluvy, to ustanovenie ohľadom omeškania samotného investora a účinkov tohto omeškania pre omeškanie samotného žalovaného. Právny zástupca žalovaného poukázal na ust. čl. 22.12 zmluvy o dielo. Čiže nešlo tu nejakú nerovnováhu v právach a povinnostiach, Obchodný zákonník stále umožňuje, zmluvy v podnikateľských vzťahoch si dohodnúť úpravu úrokov z omeškania odchýlne od zákona, tu k žiadnemu hrubému nepomeru medzi právami a povinnosťami oboch strán nedošlo, pretože žalovaný odovzdával investorovi celé dielo, ktoré vykonával komplexne samotný žalobca, zodpovedal voči investorovi za všetko.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
8. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah procesných strán ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
9. Podľa článku 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
10. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
11. Podľa § 150 CSP : (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
12. Podľa § 151 CSP : (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka : (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
15. Podľa § 324 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka : (1) Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. (2) Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
16. Podľa § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len "doklad"), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.
17. Podľa § 365 a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka : (1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. (2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
18. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka : (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Podľa § 369d ods. 1, 7 a 8 Obchodného zákonníka : (1) Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (ďalej len "nekalá zmluvná podmienka"), je neplatné. (7) Ak je zmluvné dojednanie neplatné alebo obchodná prax zakázaná, použijú sa na úpravu práv a povinností strán záväzkového vzťahu ustanovenia tohto zákona. (8) Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax sú rozhodujúce všetky okolnosti, prípadu najmä a) súlad so zásadou poctivého obchodného styku, b) povaha predmetu plnenia záväzku, c) existencia spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od 1. sadzby úroku z omeškania podľa § 369 ods. 2 a 369a, 2. splatnosti peňažného záväzku dlžníka podľa § 340a ods. 1 a 2, § 340b ods. 1, 3 a 5, 3. výšky náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 druhej vety.
20. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré stanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
21. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov, súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávny v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili písomnú zmluvu o dielo. Nesporným medzi stranami sporu bolo, že dielo bolo žalobcom vykonané riadne a včas a vzniklo mu právo na zaplatenie ceny za dielo. Nesporným bolo, že žalobca vystavil žalovanému jednotlivé faktúry na zaplatenie ceny diela. Bolo nesporné, aj kedy tieto jednotlivé faktúry boli uhradené žalobcovi zo strany žalovaného. Žalobca vystavil žalovanému faktúry : faktúra č. 2019011 na sumu 21.355,51 eur (na faktúre dátum splatnosti 15.05.2019) - suma uhradená dňa 22.05.2019, faktúra č. 2019016 na sumu 36.588,85 eur (na faktúre dátum splatnosti 12.07.2019) - uhradené dňa 30.07.2019 suma 10.000,-eur, dňa 18.09.2019 suma 12.523,42 eur, dňa 19.09.2019 suma 10.000,-eur, dňa 24.09.2019 suma 4.065,43 eur, faktúra č. 2019025 na sumu 21.194,10 eur (na faktúre dátum splatnosti 08.08.2019) - suma uhradená dňa 18.09.2019, faktúra
č. 2019028 na sumu 98.052,82 eur (na faktúre dátum splatnosti 12.09.2019) - suma uhradená dňa 18.10.2019 a faktúra č. 2019043 na sumu 5.185,86 eur (na faktúre dátum splatnosti 11.12.2019) - suma uhradená dňa 26.02.2020.
22. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi cenu za dielo na základe vystavených faktúr riadne a včas, ale tieto uhradil s omeškaním, po splatnosti peňažného záväzku. Žalobca vyúčtoval žalovanému úroky z omeškania, uplatnil svoj nárok s poukazom na článok 19, body 19.6 až 19.8 zmluvy o dielo.
23. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že nebol v omeškaní s úhradou faktúr, nakoľko bol v omeškaní s úhradou investor stavby, poukazoval na článok 7, bod 7.7 tretia veta zmluvy o dielo. Sporným medzi stranami sporu bol tak nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania.
24. Medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo a to medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Podľa článku 3, bodu 3.1 zmluvy, predmetom zmluvy bolo zhotovenie diela „Revitalizácia vnútroblokových priestorov na sídlisku J. Y. - stavebné práce“, v zmysle podmienok uvedených v tejto zmluve a jej prílohách, vrátane vypracovania projektovej dokumentácie skutočného vyhotovenia v zmysle čl. 5 tejto zmluvy. Podľa bodu 3.3 zmluvy, táto zmluva nadväzuje na súvisiacu hlavnú zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi investorom (H. Ž. X. P.) a objednávateľom (M-SILNICE SK s.r.o.) ako výsledok verejného obstarávania. V článku 6 zmluvy sa zmluvné strany dojednali na cene za dielo, konkrétne podľa bodu 6.5 zmluvy dohodnutá celková cena diela podľa rozpočtu bola dojednaná vo výške 203.396,95 eur bez DPH, 244.358,35 eur vrátane DPH, DPH bude účtovaná v súlade so zákonom. V čl. 7 zmluvy boli medzi zmluvnými stranami dojednané platobné podmienky, lehoty splatnosti, podľa bodu 7.7. zmluvy : objednávateľ je povinný uhradiť faktúru zhotoviteľa najneskôr do 35 dní odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi, ktorá spĺňa všetky náležitosti. V prípade, že lehota splatnosti faktúry pripadne na deň pracovného voľna alebo deň pracovného pokoja, bude sa za deň splatnosti považovať nasledujúci pracovný deň. Objednávateľ nie je v omeškaní s úhradou faktúry, pokiaľ je v omeškaní úhrada investorom stavby (H. Ž. X. P.). Objednávateľ uzná a uhradí zhotoviteľovi len tie vykonané práce a dodávky, ktoré uzná a uhradí investor stavby. V článku 19 zmluvy si zmluvné strany dojednali sankcie za omeškania s úhradou faktúry a to podľa bodu 19.6 zmluvy nasledovne : v prípade omeškania objednávateľa so zaplatením splatného peňažného záväzku voči zhotoviteľovi, má zhotoviteľ právo požadovať od objednávateľa úroky z omeškania z dlžnej sumy a to v sadzbe ustanovenej nariadením vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa bodu 19.7 zmluvy, zmluvnú pokutu, resp. úrok z omeškania vyúčtuje oprávnená strana povinnej strane písomnou formou. Vo vyúčtovaní musí byť uvedené to ustanovenie zmluvy, ktoré k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty, resp. úroku z omeškania, oprávňuje a spôsob výpočtu celkovej výšky zmluvnej pokuty, resp. úroku z omeškania. Podľa bodu 19.8 zmluvy, povinná strana sa musí k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty, resp. úroku z omeškania vyjadriť najneskôr do 3 (troch) dní odo dňa jeho obdržania, inak sa má za to, že s vyúčtovaním súhlasí. Vyjadrením sa v tomto prípade rozumie písomné stanovisko povinnej strany.
25. Súd poukazuje na ust. § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje zmluvným stranám (pokiaľ dlžníkom nie je subjekt verejného práva) dohodnúť si čas plnenia peňažného záväzku dlžníka v rámci zákonom stanovených limitov. Uvedené ustanovenie je kogentné, a preto ho zmluvné strany nemôžu vylúčiť a ani sa od neho odchýliť. Dohodnutá lehota v zmysle uvedeného ustanovenia v zásade nesmie presiahnuť 60 dní. Táto lehota na splnenie peňažného záväzku začína plynúť buď od doručenia faktúry, výzvy veriteľa alebo odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sa v čl. 7, bode 7.7 prvá a druhá veta dohodli, že objednávateľ je povinný uhradiť faktúru zhotoviteľa najneskôr do 35 dní odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi, ktorá spĺňa všetky náležitosti. V prípade, že lehota splatnosti faktúry pripadne na deň pracovného voľna alebo deň pracovného pokoja, bude sa za deň splatnosti považovať nasledujúci pracovný deň - súd má za to, že uvedené dojednanie o splatnosti peňažného záväzku je v súlade s ust. § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka. Zo strany žalobcu boli žalovanému vystavené faktúry na zaplatenie ceny diela (na č.l. 8-12), na faktúrach bol čas plnenia peňažného záväzku (splatnosť faktúr) uvedený v súlade so zmluvou o dielo (článok 7, bod 7.7 prvá veta v spojení s druhou vetou) a v súlade s ust. § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka. Čo sa týka dojednania v čl. 7 bod 7.7 tretia veta zmluvy - objednávateľ nie
je v omeškaní s úhradou faktúry, pokiaľ je v omeškaní úhrada investorom stavby (H. Ž. X. P.) - toto ustanovenie sa týka „predĺženia splatnosti“, teda splatnosť faktúr (čas plnenia peňažného záväzku) je viazané na úhradu faktúr od investora stavby. Súd má však za to, že takéto zmluvné dojednanie nie je v súlade s ust. § 340a ods. 1 a § 369d ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka, ide o neurčité predlženie splatnosti peňažného záväzku. Z tohto dojednaného ustanovenia (bod 7.7 tretia veta) nie je jednoznačne zrejmé, kedy konkrétne nastáva splatnosť faktúry, teda čas plnenia, splatnosť peňažného záväzku. Je tam uvedené iba veľmi všeobecne a neurčito, že úhrada faktúry zo strany objednávateľa zhotoviteľovi je viazaná na úhradu faktúry od investora stavby (ale ako dlho a aká konkrétna úhrada investora stavby, uvedené z tohto dojednania vôbec nie je zrejmé, zároveň predložené faktúry zo strany žalobcu a faktúry vystavené žalovaným investorovi stavby - sú v inej výške, iná lehota splatnosti). V zmysle ust. § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka, zákon pripúšťa dohody o dlhšej lehote splatnosti peňažného záväzku, ale za určitých stanovených kritérií, podmienok ich prehlasuje za neplatné. Takéto dojednania v zmluve (teda aj ust. čl. 7, bod 7.7 tretia veta) sa posúdia podľa § 369d ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka a tam určených kritérií. Súd má za to, že zmluvné dojednanie týkajúce sa predĺženia splatnosti peňažného záväzku t.j. čl. 7 bod 7.7 tretia veta zmluvy o dielo, je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa (žalobcu). S poukazom na kogentné ust. § 369d ods. 8 Obchodného zákonníka, takéto dojednanie nie je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265), nakoľko takéto dojednanie v zmluve predstavuje porušenie rovnováhy účastníkov zmluvného vzťahu, zakladá nerovnosť zmluvných strán (objednávateľ ako dlžník nie je v omeškaní, ak je v omeškaní úhrada investora stavby, ale nie je zrejmé, nie je uvedené ako dlho a aká konkrétna úhrada investora stavby). Mohlo by sa napríklad stať, že by bola úhrada investora stavby v omeškaní aj pár mesiacov, aj rok, potom zhotoviteľovi, ktorý riadne a včas vykonal dielo, riadne splnil svoj záväzok zo zmluvy, by neprimerane dlho „čakal“ na zaplatenie ceny za dielo. Takéto dojednanie nemôže požívať právnu ochranu, bolo by to pre zhotoviteľa (žalobcu), ktorý si riadne splnil svoje záväzky zo zmluvy, zhotovil dielo riadne a včas, nespravodlivé a to aj vo vzťahu na povahu predmetu plnenia záväzku (záväzok žalobcu a záväzok žalovaného zo zmluvy o dielo). Čo sa týka spravodlivého dôvodu na odchýlenie sa dlžníka od splatnosti peňažného záväzku podľa § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka, musí ísť o objektívny dôvod. A to, že úhrada faktúry zo strany žalovaného žalobcovi je viazaná na úhradu faktúry žalovanému od investora stavby, ktorý môže byť v omeškaní, uvedené nie je podľa názoru súdu objektívny dôvod na predĺženie času plnenia (splatnosti) peňažného záväzku, navyše toto uvedené predĺženie splatnosti peňažného záväzku bolo neurčité. S poukazom na uvedené má súd za to, že zmluvné dojednanie v článku 7 bod 7.7. tretia veta zmluvy o dielo je v rozpore s ust. § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka a s ust. § 369d ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka, je neplatné, lebo je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre žalobcu ako veriteľa.
26. Súd teda vychádzal, čo sa týka splatnosti peňažného záväzku, z článku 7 bodu 7.7. prvá a druhá veta zmluvy o dielo, z faktúr vystavených žalobcom žalovanému na zaplatenie ceny diela (na faktúrach uvedený dátum splatnosti peňažného záväzku). Vystavenie týchto faktúr, ani výšku fakturovanej sumy žalovaný nerozporoval, uvedené teda bolo medzi stranami nesporné. Žalovaný vystavené faktúry zo strany žalobcu č. 2019011, 2019016, 2019025, 2019028, 2019043 neuhradil riadne a včas, ale tieto uhradil s omeškaním (po dátume splatnosti). Žalobca vyzval žalovaného na úhradu úrokov z omeškania a to listom zo dňa 12.03.2020, úroky z omeškania vyúčtované v súlade s článkom 19, bodom 19.7 zmluvy o dielo. Vyúčtovanie úrokov z omeškania bolo žalovanému doručené dňa 16.03.2020, uvedené bolo nesporné. Pokiaľ však žalovaný poukazoval na to, že výzva mu bola doručená počas mimoriadnej situácie v súvislosti s COVID-19 a zároveň poukazoval na ust. § 1 zákona č. 62/2020 Z.z., súd k uvedenému uvádza, že prijaté opatrenia zo strany Vlády SR, zo strany štátu v súvislosti so zabránením šírenia ochorenia COVID-19, uvedené nebránilo žalovanému sa vyjadriť k vyúčtovaniu úrokov z omeškania. Zmluvné strany si v bode 21.13 zmluvy dojednali, že písomná komunikácia podľa tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou, sa bude doručovať nielen poštou, ale aj kuriérom, osobne, prostredníctvom emailu, faxom. Teda žalovanému podľa názoru súdu nič nebránilo, aby sa k tomuto vyúčtovaniu úrokov z omeškania zo strany žalobcu vyjadril v lehote 3 dní od obdržania výzvy, písomne a mal možnosť sa vyjadriť, mu to oznámiť (doručiť) nielen poštou, ale napr. aj emailom, faxom. Čo sa týka ust. § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, súd poukazuje na to, že ide o zákon zo dňa 25.03.2020 a výzva bola zo strany žalobcu doručovaná žalovanému listom zo dňa 12.03.2020, doručená žalovanému dňa 16.03.2020 (teda ešte pred prijatím tohto zákona). V zmysle čl. 19, bodu 19.8 zmluvy o dielo, sa mal žalovaný k vyúčtovaniu úrokov z omeškania vyjadriť v lehote 3 dní od obdržania výzvy - inak s vyúčtovaním súhlasí (teda do
19.03.2020), tento zákon upravoval od jeho účinnosti t.j. od 25.03.2020 lehoty vo vzťahu k podaniam na súd, opatrenia v justícii. Teda zo strany žalovaného citované ustanovenie nemožno aplikovať na daný prípad.
27. Žalovaný sa v lehote 3 dní od doručenia (obdržania) vyúčtovania úrokov z omeškania k tomuto nevyjadril, s poukazom na bod 19.8 zmluvy sa má za to, že s vyúčtovaním súhlasí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, žalobca v konaní preukázal skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku a preto súd žalobcovi priznal uplatnené úroky z omeškania. Žalobca si splnil svoj záväzok zo zmluvy o dielo, dielo vykonal riadne a včas, vznikol mu nárok na zaplatenie ceny diela, žalovaný sa dostal s úhradami faktúr do omeškania, žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v súlade so zmluvou (s čl. 19, bodmi 19.6 - 19.8 zmluvy o dielo), v súlade so zákonom a to ust. § 369 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (uplatnil si úroky z omeškania vo výške 9% ročne od nasledujúceho dňa po splatnosti konkrétnej faktúry z dlžnej sumy a to do dňa úhrady konkrétnej dlžnej sumy) a teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (I. výrok).
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, priznal mu súd nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.