Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou, v právnej veci žalobcu: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - T. 3, XXX XX H. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. januára 2021 takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Návrh žalobcu na uloženie pokuty žalovanému sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 07.07.2020 vo veci priznania starobného dôchodku.

2. Žalobca predovšetkým namietal nesprávny výpočet sumy starobného dôchodku. Uviedol, že tento výpočet je výsledkom nesprávneho, nezákonného, neústavného a svojvoľného postupu a rozhodovania správnych orgánov, čím bol dotknutý na svojich právach, ktoré sú mu zaručené . Konkrétne označil porušenie práv garantovaných , a . Zdôraznil, že Sociálna poisťovňa nezohľadnila a v novom konaní nevykonala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.10.2017 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . V týchto rozhodnutiach bola Sociálna poisťovňa zaviazaná riadne určiť a vypočítať sumu, ktorá má vplyv aj na rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie výšky starobného dôchodku. Uviedol, že ide o súvislosti z roku 2014. Žalovaný počítal na rozhodujúce obdobie len január 2014 a osobný mzdový bod bol určený len na 0,0562, pričom pri správnom určení dátumu vzniku čiastočnej invalidity v roku 2014 a prevedením s tým súvisiaceho správneho výpočtu dávky, mu mal byť započítaný ako posledný rok - rok 2013 s osobným mzdovým bodom 0,9344 a zvyšné roky by sa dopočítali.

3. Ďalej uviedol, že na strane 4. rozhodnutia žalovaného je nesprávne, neústavne, nezákonne a svojvoľne uvedené, že námietka týkajúca sa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. nebola braná do úvahy z dôvodu, že právny záver vyslovený súdom považoval odvolací orgán za nedôvodný, nakoľko sa predmetný rozsudok týka inej dôchodkovej dávky a posúdenia zdravotného stavu, čo pri posudzovaní nároku účastníka na starobný dôchodok a určenie sumy starobného dôchodku nemá vplyv. Toto žalobca považoval taktiež za svojvôľu administratívneho orgánu. Opakovane poukazoval na to, že Sociálna poisťovňa si vôbec neplnila povinnosti uložené v rozsudkoch vyššie uvedených súdov. Vzhľadom na uvedené odkázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn.9So/83/2016 zo dňa 25.10.2017, v ktorom bolo konštatované, že správne určenie dátumu vzniku invalidity je rozhodujúce aj pre určenie osobného mzdového bodu a pre celkovú výšku určenej dávky, resp. má vplyv aj na výšku dávky starobného dôchodku.

4. Žalobca poukázal na ust. . Považoval za absurdné, že Sociálna poisťovňa v novom rozhodnutí opakuje tie isté vady a nezákonnosti, ktoré už Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto veci poisťovni vytkol. Žiadal, aby bola Sociálnej poisťovni uložená pokuta z dôvodu, že sa musí opakovane domáhať svojich práv na správnom súde, a to z tých istých dôvodov. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie ústredia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia s tým, že poukázal na to, že krajský súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 14.03.2019 zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného a rozhodnutie ústredia z dôvodu, že obe rozhodnutia trpeli vadou nepreskúmateľnosti a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd v predmetnom rozsudku uložil povinnosť nanovo stanoviť presný dátum vzniku invalidity. Zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený, a to dňa 09.09.2019 posudkovým lekárom organizačnej zložky žalovaného, ktorý na základe doložených odborných nálezov a vyšetrení určil dátum vzniku invalidity odo dňa 02.02.2015. Na základe takto prijatého záveru a v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18.09.2019. Správnosť skutkových a právnych dôvodov bola potvrdená právoplatným rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 23.04.2020.

6. Zdôraznil, že pokiaľ žalobca opakovane poukazoval na to, že pri hodnotení jeho nároku na starobný dôchodok neboli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku neboli zohľadnené všetky vymeriavace základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, tak je potrebné uviesť, že správne orgány vychádzali z údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

7. K námietke týkajúcej sa diskriminácie poukázal žalovaný na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie zaručených čl. 14 je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa líšia. Žalobca nepreukázal, že by s ním bolo v administratívnom konaní zaobchádzané odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Následne sa k veci opätovne vyjadril žalobca, ktorý v písomnom vyjadrení uviedol, že je potrebné opakovane poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.10.2017 s tým, že dátum priznania dávky a dátum vzniku invalidity treba rozlišovať. Podľa jeho názoru si žalovaný stále zamieňa dva rozdielne pojmy a koná zmätočne. Sociálna poisťovňa bola povinná riadne zistiť dátum vzniku invalidity. Podľa zákona platí, že tento dátum sa určuje podľa nálezov. Nesprávne sú tvrdenia žalovaného uvedené aj v predošlých konaniach, keď dátum vzniku invalidity vznikol od 13.02.2014 do 01.02.2015, čo je však poisťovňou ignorované. Zopakoval, že postup Sociálnej poisťovne je nezákonný, pričom ide o opakovaný nezákonný postup, ktorý je možno tiež nazvať svojvoľným.

9. Správny súd vo veci z vlastnej iniciatívy nariadil pojednávanie, a to najmä s poukazom na to, že predmetom rozhodovania v zmysle podanej správnej žaloby bola aj návrh žalobcu na uloženie pokuty žalovanému. Žalobca sa však pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu a vyjadrením žalovaného na pojednávaní dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne.

10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobcu rozhodla vo veci jeho nároku na starobný dôchodok a to tak, že mu ho priznala od 01.06.2020 v sume 672,50 eur mesačne. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu ústredia odvolanie s tým, že poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. .

11. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že obdobia dôchodkového poistenia zhodnotené na nárok žalobcu na starobný dôchodok, vrátane dôb považovaných za obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou prílohou napadnutého rozhodnutia ústredia o priznaní starobného dôchodku. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t.j. k 01.06.2020 žalobca získal 17075 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 46 rokov a 285 dní poistenia pre účely výpočtu sumy dôchodku je to 46,7809 rokov dôchodkového poistenia.

12. Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na to, že žalobca k 01.06.2020 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, bol mu v súlade s v znení priznaný.

13. Vymeriavacie základy boli zistené podľa dostupných evidenčných listov dôchodkového poistenia, súčasne boli uvedené na priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia ústredia. Žalovaný poukázal na pričom uzavrel, že priemerný osobný mzdový bod použitý na určenie sumy starobného dôchodku žalobcu bol vypočítaný z osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 - 2019. V nadväznosti na uviedol, že rozhodujúce obdobie pre výpočet starobného dôchodku žalobcu je určené správne a sú to roky 1984 až 2019, spolu 11323 dní, čo je 31,0220 rokov.

14. Žalovaný mal za to, že ústredie postupovalo správne, keď pri výpočte sumy starobného dôchodku postupovalo pri určení rozhodného obdobia podľa v znení neskorších predpisov. Na výpočet dôchodku sa podľa použil priemerný osobný mzdový bod 1,0243, z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok, pretože bol vyšší ako priemerný osobný mzdový bod 1,0242. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu účastníka konania 1,0243. Uviedol aj konkrétny spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku.

15. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu, že nebol vzatý do úvahy právny záver vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod spisovou značkou žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok sa týka inej dôchodkovej dávky a posúdenia zdravotného stavu, čo pri posudzovaní nároku účastníka na starobný dôchodok a určenie sumy starobného dôchodku nemá vplyv. Zdôraznil, že v odvolacom konaní sa preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému smeruje odvolanie podané účastníkom konania. Predmet konania je teda vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého odvolaním. Trval na tom, že účastníkovi konania bolo v sume starobného dôchodku zhodnotené celé preukázané obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy sú správne zhodnotené podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia.

16. Podľa suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

17. Podľa suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

18. Ako bolo uvedené vyššie, predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok. Žalobca predovšetkým namietal, že neboli v administratívnom konaní zohľadnené právne záväzné názory tunajšieho súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v rozhodnutiach, ktoré boli vydané v inej veci žalobcu, ktorá sa týkala jeho nároku na invalidný dôchodok.

19. Správny súd musí v prvom rade zdôrazniť, že žalobcom označené rozhodnutia súdov vydaných vo veci jeho nároku na invalidný dôchodok, priamo nezaväzujú žalovaného, resp. ústredie poisťovne v

konaní o priznanie starobného dôchodku. Nedopadajú priamo na jeho rozhodovaciu činnosť, nakoľko boli vydané vo veci iného nároku, ktorý bol riešený v inom administratívnom konaní, resp. vo veci inej dávky. Uvedené treba odlišovať od toho, že tieto konania spolu určitým spôsobom súvisia, a to v tom ohľade, že výpočet osobného mzdového bodu v konaní o invalidný dôchodok môže byť za určitých okolností relevantný aj pre určenie výšky starobného dôchodku. Záväznosť súdnych rozhodnutí z iného administratívneho konania a určitá korelácia medzi týmito dvoma konaniami, sú dve odlišné veci, ktoré nie je možné stotožňovať alebo si ich zamieňať.

20. Je potrebné uviesť, že administratívne konanie vedené vo veci žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku je samostatné konanie, ktoré bolo zavŕšené rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX zo dňa 23.04.2020. Správny súd v tomto súdnom konaní nie je oprávnený skúmať zákonnosť tohto rozhodnutia a ani to, akým spôsobom bol rešpektovaný právne záväzný názor tunajšieho súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V čase rozhodovania žalovaného vo veci nároku žalobcu na starobný dôchodok bolo vyššie uvedené rozhodnutie vo veci invalidného dôchodku právoplatné a teda pre účastníkov právne záväzné. Žalovaný potom z tohto právoplatného rozhodnutia resp. konania prevzal určenú hodnotu osobného mzdového bodu žalobcu a použil ju pre účely určenia výšky starobného dôchodku, nakoľko táto bola pre žalobcu priaznivejšia.

21. Pokiaľ ide o samotný výpočet sumy starobného dôchodku žalobcu vo výške 653,50 eur mesačne, tak ten vychádzal zo zistenia, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok žalobca získal 17075 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 46,7809 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.06.2020 bola 13,361 eur a bola určená ako súčin dôchodkovej hodnoty za rok 2019 a indexu 1,07661290 zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Suma starobného dôchodku potom bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu x 46,7809 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota. Suma starobného dôchodku sa zvýšila odo dňa priznania dôchodku o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov o 19 eur mesačne na sumu 672,50 eur mesačne. Následne došlo k zvýšeniu podľa a Ako bolo uvedené vyššie osobný mzdový bod bol prevzatý z konania o invalidnej dávke s tým, že jeho hodnota bola vyššia ako osobný mzdový bod určený v konaní o starobnom dôchodku. Takto bola použitá hodnota osobného mzdového bodu 1,0243.

22. Správny súd konštatuje, že právoplatnosť, vo svojej podstate znamená, že obsah rozhodnutia je právne záväzný pre adresátov rozhodnutia ako aj pre správny orgán. Inými slovami, ak bol v právoplatne skončenom konaní určený a použitý osobný mzdový bod v určitej výške a iný predpis potom odkazuje na jeho použitie pri výpočte inej dôchodkovej dávky, tak nie je možné tento mzdový bod “prepočítavať”, resp. nanovo určovať. Otázka výšky tohto bodu bola totiž už určená v právoplatne skončenom administratívnom konaní a následne z nej správny organ v konaní o starobný dôchodok za zákonom stanovených podmienok vychádza, bez toho, aby mal možnosť ju meniť. V právnom štáte, pri zachovaní právnej istoty, nie je možné nanovo riešiť niečo, čo už bolo de facto v inom administratívnom konaní právoplatne vyriešené. Nie je teda možné za situácie, keď zákon počíta s tým, že sa pri stanovení výšky starobného dôchodku za určitých podmienok použije osobný mzdový bod použitý pri určení invalidného dôchodku, tento mzdový bod určovať nanovo. Taký postup je podľa názoru správneho súdu vylúčený. S poukazom na uvedené potom námietky žalobcu smerujúce k určeniu vzniku jeho invalidity a na to nadväzujúci osobný mzdový bod nie sú relevantné.

23. Ak teda bolo v čase rozhodovania správneho orgánu o starobnom dôchodku právoplatne rozhodnuté vo veci invalidného dôchodku, kde bol určený osobný mzdový bod 1,0243 a súčasne v zmysle ust. bolo potrebné použiť takto určený mzdový bod, tak tomuto postupu nie je čo vyčítať.

24. Správny súd konštatuje, že žalovaný ako aj prvostupňový správny organ zistili skutkový stav v rozsahu, ktorý im umožnil vo veci rozhodnúť, vec správne právne posúdili a svoje rozhodnutie aj riadne a dostatočne zdôvodnili. V preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaný dostatočne zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu a jeho argumentácii a postupu nie je čo vytknúť. Za tejto situácie správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a správna žaloba nebola podaná dôvodne. Uvedené viedlo k zamietnutiu správnej žaloby podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

25. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na uloženie pokuty z dôvodu nerešpektovania právne záväzného názoru správneho súdu, tak správny súd poukazuje na svoju argumentáciu obsiahnutú v odstavci 19. a 22. tohto rozhodnutia. Žalovaný a ani provstupňový správny orgán nemali povinnosť konať podľa právnych názorov súdov obsiahnutých v rozhodnutiach, ktoré boli vydané v konaní o priznanie invalidného dôchodku, nakoľko ide o dve rôzne, samostatné konania. Na tomto nič nemení ani použitie osobného mzdového bodu určeného v právoplatne skončenom konaní vo veci invalidného dôchodku. Z uvedeného dôvodu bol tento návrh žalobcu zamietnutý.

26. Pokiaľ ide náhradu trov konania, tak v konaní úspešnému žalovanému správny súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. . Žalovaný náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).