Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/82/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: D.. V. R., bytom E. XXX, zastúpený JUDr. Máriou Uheľ Greňovou, advokátkou, Nitra, Piaristická 1379/2, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 10. 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 10. 2018 podľa , zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústrediu č. 591 114 6461 0 zo dňa 11. 07. 2018 a rozhodnutie potvrdil.

2. Prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím zo dňa 11. 07. 2018 zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 14. 11. 2016 podľa a o sociálnom poistení, podľa , a o sociálnom zabezpečení.

Podľa v znení , poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Inak je dôchodkový vek ustanovený v v znení , podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a do II. pracovnej kategórie sa zachovávajú jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, je možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa , občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h/, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h/, 60 rokov.

Podľa v znení neskorších predpisov, sa ako zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie po dobu pred 01. 01. 2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórii funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie podľa až h/.

Podľa rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 23. 03. 2015 bol žalobcovi od 01. 03. 2015 priznaný výsluhový dôchodok podľa , ,

Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 28. 06. 2018 žalobca

- od 01. 01. 1979 do 31. 12. 1979 - vykonával náhradnú službu vo vojenskej škole zaradenú do I. kategórie funkcií,

- od 01. 01. 1980 do 31. 12. 1985 - bol v služobnom pomere vojaka z povolania zaradenom do I. kategórie funkcií,

- od 01. 01. 1986 do 14. 07. 1990 - bol v služobnom pomere vojaka z povolania zaradenom do II. kategórie funkcií,

- od. 15. 07. 1990 do 30. 11. 1997 - bol v služobnom pomere vojaka z povolania zaradenom do I. kategórie funkcií.

Žalobca v zamestnaní do I. kategórie funkcií získal dobu poistenia v počte 5041 dní, t.j. 13 rokov a 296 dní a v zamestnaní zaradenom do II. kategórie funkcií získal dobu v počte 1656 dní, t.j. 4 roky a 196 dní. Pretože v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií nezískal najmenej 20 rokov nárok na znížený dôchodkový vek mu podľa nevznikol.

Keďže v zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórie funkcií nezískal najmenej 20 rokov, ale získal úhrnom 18 rokov a 127 dní, nesplnil podmienku nároku na znížený dôchodkový vek ani podľa

Podľa § 174 ods. 1 písm. b/, občan, ktorý vykonával pred 01. 01. 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu v I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. 12. 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v§ 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe v I. kategórii funkcii.

Podľa v znení neskorších predpisov, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je podľa ods. 1, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. 12. 1999.

Pretože zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo do 31. 12. 1999, žalobca vykonával službu do 31. 11. 1997 sa predmetné ustanovenie § 174 na žalobcu nevzťahuje. Keďže k 14. 11. 2016 nedosiahol potrebný vek na nárok na starobný dôchodok, žiadosť o priznanie starobného dôchodku mu bola zamietnutá.

3. Žalobca podal voči prvostupňovému správnemu orgánu odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, považuje ho za nejasné nezrozumiteľné, nepreskúmateľné. Poukázal na to, že sa prvostupňový správny orgán nezaoberal a neodôvodnil prečo neakceptoval potvrdenie Vojenského úradu Martin zo dňa 30. 11. 1997, ktoré je v rozpore s potvrdením Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia zo dňa 28. 06. 2018, pretože od 01. 08. 1979 do 30. 11. 1997 bol zaradený do I. kategórie funkcií. Ďalej namietal nezhodnotenie doby štúdia na Vojenskom gymnáziu od 01. 09. 1975 do 30. 06. 1979 v I. resp. II. kategórie funkcií, ktorú je podľa žalobcu potrebné považovať za vojenskú službu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne a preukázateľne splnil dobu 20 rokov služby v I. kategórii funkcií.

4. Žalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil

5. Žalovaný z pripojeného dávkového spisu zistil, že bol žalobca žiadosťou zo dňa 05. 02. 2018 žiadal priznať starobný dôchodok od 14. 11. 2016.

6. Žalobcovi bol priznaný od 01. 03. 2015 rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR v Banskej Bystrici zo dňa 23. 03. 2015 výsluhový dôchodok vo výške 807,52 eura.

Podľa oznámenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. -65506024310600 zo dňa 28. 06. 2018 žalobca od

- od 01. 01. 1979 do 31. 12. 1979 - vykonával náhradnú službu vo vojenskej škole zaradenú do I. kategórie funkcií,

- od 01. 01. 1980 do 31. 12. 1985 - bol v služobnom pomere vojaka z povolania zaradenom do I. kategórie funkcií,

- od 01. 01. 1986 do 14. 07. 1990 - bol v služobnom pomere vojaka z povolania zaradenom do II. kategórie funkcií,

- od. 15. 07. 1990 do 30. 11. 1997 - bol v služobnom pomere vojaka z povolania zaradenom do I. kategórie funkcií.

Služobný pomer žalobcu od 01. 01. 1986 do 14. 07. 1990 bol hodnotený v II. pracovnej kategórii na základe potvrdenia zo dňa 28. 01. 1998 vyhotoveného Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, a táto skutočnosť bola opätovne potvrdená aj listom predmetného úradu zo dňa 24. 09. 2018.

Žalobca v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcii získal 13 rokov a 296 dní a v zamestnaní zaradenom do II. kategórie funkcií získal dobu zamestnania 4 roky a 196 dní. Keďže žalobca nezískal v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií najmenej 20 rokov k 14. 11. 2016, mu nárok na znížený dôchodkový vek podľa nevznikol.

Žalobca taktiež nesplnil podmienky ustanovenia § 174 ods. 1 a 2, ktoré musia byť splnené kumulatívne, pretože služba žalobcu v I. resp. II. pracovnej kategórie netrvala k 31. 12. 1999 ale žalobca vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií do 30. 11. 1997.

Žalobca teda nesplnil podmienky nároku na znížený dôchodkový vek podľa a v znení neskorších predpisov.

K námietke žalobcu, že nebola hodnotená doba štúdia na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici od 01. 01. 1975 do 30. 06. 1979 a obdobie služby vojaka z povolania od 01. 01. 1986 do 14. 07. 1990 ako službu v I. kategórie funkcií žalovaný uviedol, že túto dobu nie je možné hodnotiť ako I. kategóriu funkcii, pretože štúdium na vojenskej škole bolo zaradené do III. kategórie funkcií. Žiaci vojenských gymnázií vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v I. a II. ročníku tohto štúdia. Štúdium na vojenskom gymnáziu nie je možné považovať ani za ostatnú vojenskú službu podľa v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby.

7. Žalovaný správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom a nezistil dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a preto ho ako vecne správne potvrdil.

II.

8. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal žalobu, prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorej žiadal preskúmať rozhodnutie, zrušiť ho a vec vrátiť na nové konanie, pretože správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne vec právne posúdil. Žalobca v žalobe namietal, že ani žalovaný ani prvostupňový správny orgán neodôvodnil a nevysporiadal sa z akého dôvodu neakceptoval potvrdenie Vojenského úradu v Martine z 30. 11. 1997, z ktorého vyplýva, že ku dňu prepustenia zo služobného pomeru sa žalobcovi započítalo 20 rokov a 17 dní. Vojenský útvar sociálneho zabezpečenia svojvoľne zmenil služobný pomer žalobcu v období od 01. 01. 1986 do 14. 07. 1990 z I. do II. kategórie, a taktiež zmenil dobu poistenia k 30.11. 1997 z 20 rokov a 17 dní, na 18 rokov a 127 dní.

9. Okrem týchto skutočností žalovaný nevzal do úvahy absolvovanie štvorročného štúdia žalobcu na Vojenskom gymnáziu SNP v Banskej Bystrici. Táto doba vojenskej strednej školy vojenského gymnázia z toho minimálne dva ročníky musí byť zohľadnená ako I. alebo II. kategória na účely dôchodkového zabezpečenia nároku na starobný dôchodok, čím sa žalovaná ani prvostupňový správny orgán vôbec nezaoberali. Žalobca minimálne v štvrtom ročníku vojenského gymnázia už ani odvedenec vykonával základnú službu, pričom v zmysle vykonanie základnej služby bolo zákonnou podmienkou preto, aby mohol vykonáva vojenskú službu ako svoje povolanie vojaka z povolania v zmysle výkon vojenskej základnej služby považuje za dobu trvania služobného pomeru. Žalobcovi sociálna poisťovňa nezhodnotila dobu štúdia na vojenskom gymnáziu, a to aj s poukazom na ustanovenie o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého dobou zamestnania je aj doba štúdia potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka žalobcu trvala 9 rokov a ukončil ju 30. 06. 1975, preto doba štúdia na vojenskej škole s ohľadom nároku na dôchodok mala byť zhodnotená od 01. 09. 1975, v rámci všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia za predpokladu splnenia podmienok v , pričom zaradenie do pracovnej kategórie nemôže byť horšie ako to, ktoré žalobcovi prináležalo po dosiahnutí vzdelania.

10. Podľa názoru žalobcu štúdium na vojenskom gymnáziu je potrebné považovať za činnú vojenskú službu, nakoľko základné vojenské poriadky Ministerstva národnej obrany sa povinne vzťahovali aj na všetkých vojakov z povolania, vojakov ZVS ako aj žiakov vojenských gymnázií. Vojenské gymnázium v Banskej Bystrici ako regulárna vojenská škola bola zriadená rozkazom Ministra obrany ČSSR generál plukovníkom Ing. Dzúrom, pričom žiaci vojenského gymnázia boli podrobení vojenskému výcviku a drilu. Jej úlohou bolo od začiatku pripravovať študentov pre vysoké vojenské školy, budúcich dôstojníkov - veliteľov Československej ľudovej armády. Štyri roky štúdia podľa názoru žalobcu majú byť posudzované ako I. (II.) kategória funkcií, a to už od 15 roku veku účastníka. Okrem toho už každý žiak vojenskej strednej školy od veku 16 rokov a jeden deň podliehal brannému zákonu. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevykonali dostatočné zisťovanie ohľadom štúdia žalobcu na Vojenskom gymnáziu SNP v období od 01. 09. 1975 do 30. 06. 1979 a tiež ohľadom zaradenia žalobcu v období od 01. 01. 1986 do 14. 07. 1990 do II. pracovnej kategórii.

III.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 02. 2019 podrobne rozviedol zákonné ustanovenia týkajúce sa výsluhových dôchodkov podľa príslušných zákonov, teda , , , a Pridržiaval sa v ostatnom skutkových zistení a právnych záverov napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového správneho orgánu.

Žalovaný správny orgán uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú plne súladné s platným právom Slovenskej republiky a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

12. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 28. 02. 2019, kde zopakoval vlastne doterajšie tvrdenia a námietky rovnaké ako v žalobe. Poukázal na nariadenie náčelníka Generálneho štábu Československej ľudovej armády č. 11 zo dňa 02. 08. 1985, ktorý jednoznačne zaraďuje absolventov vojenskej školy do I. kategórie funkcií a citoval, že „ostatní vojenská služba dílčích rubrikách součtu dob se uvede veškerá doba strávená ve vojenských školách při přípravě na službu vojáka z povolání před přijatím do služebního poměru vojáka z povolání anebo před přijatím do další služby. Veškerá služba ve vojenských školách před přijatím do služebního poměru se vykáže v celkovém součtu dob“. Žiadala žalobe vyhovieť a zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu.

V.

13. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe bez pojednávania podľa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol podľa .

14. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. -121 zo dňa 13. 05. 2019 podal žalobca kasačnú sťažnosť v zákonnej lehote. V kasačnej sťažnosti uviedol, že podaním zo dňa 22. 01. 2019, ktoré predkladal krajskému súdu požiadal o nariadenie pojednávania na prejednanie veci samej podľa , avšak krajský súd dňa 13. 05. 2019 rozhodol bez nariadenia pojednávania. V odôvodnení rozhodnutia sa následne nevysporiadal, z akého dôvodu nevytýčil pojednávanie, keď o to písomne požiadal žalobca. Žalobca mal za to, že podľa nedáva súdu možnosť ale povinnosť nariadiť pojednávanie vo veci ak o to niektorých z účastníkov požiada, čo sa stalo v danom prípade. Žalobca mal za to, že krajský súd vydal rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, aj napriek nim predkladanými dôkazmi v súvislosti so vznesenými námietkami týkajúcimi sa zamestnania od 01. 01. 1986 do 14. 07. 1990, a tiež v období od 01. 09. 1975 do 30. 06. 1979 do I. pracovnej kategórie a žalovaná sa uspokojila iba s tvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava, ktoré žalobca považoval za nesprávne a nedôvodné. Žalovaná si neoverila z akých údajov vychádzal vojenský úrad pri vydaní pozmeneného potvrdenia, ktorým disponoval. Žalobca predložil žalovanej podklady pri priznaní starobného dôchodku, že základnú vojenský službu vykonával od 01. 08. 1979 do 31. 12. 1979 v trvaní 5 mesiacov, službu vojaka z povolania od 01. 01. 1980 do 30. 11. 1997 v trvaní 17 rokov a 11 mesiacov, spolu 18 rokov a 4 mesiace v I. pracovnej kategórii a zároveň z potvrdenia vyplýva, že ku dňu prepustenia služobného pomeru sa mu započítalo 20 rokov a 17 dní do doby trvania pracovného pomeru. Z vysvedčenia o maturitnej skúške zo dňa 21. 06. 1979 vyplýva, že žalobca absolvoval Vojenské gymnázium SNP v Banskej Bystrici od 01. 09. 1975 do 30. 10. 1979. Podkladom pre žalovaný bolo rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. -65506024310600 zo dňa 28. 06. 1918 a opakovane zo dňa 24. 09. 2018, z ktorého vyplýva, že žalobca bol od 01. 01. 1986 do 14. 07. 1990 s služobnom pomere vojaka z povolania preradená do II. kategórie funkcií, teda bez oprávneného odôvodnenia došlo k zmene zaradenia žalobcu z I. kategórie funkcií do II. kategórie funkcií, oproti potvrdeniu Vojenského útvaru Martin zo dňa 30. 11. 1997, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca bol v období od 01. 01. 1980 do 30. 11. 1997 v služobnom pomere vojaka z povolania zaradenom do I. kategórie funkcií. 15. Pre zhodnotenie doby zamestnania poistenca vo zvýhodnenej pracovnej kategórie je potrebné vychádzať z evidenčných podkladov jeho zamestnávateľa ohľadom zaradenia tej ktorej pracovnej činnosti do zvýhodnenej pracovnej kategórie podľa rezortných zoznamov v zamestnaní vydávaných príslušnými rezortmi štátnej správy, do ktorých pôsobnosti, tá ktorá pracovná činnosť patrila. Pre zaradenie zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie je rozhodujúce aké bolo zamestnanie zaradené podľa právneho predpisu platného v dobe vzniku nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia pokiaľ nebolo pre neho výhodnejšie zaradenie podľa predpisu platného v dobe výkonu zamestnania. Zo všetkých okolností je zrejmé, že pre žalobcu bolo výhodnejšie zaradenie podľa predpisov platných v dobe výkonu zamestnania. 16. Žalobca podaním zo dňa 22. 01. 2019 predložil súdu oznámenie Ministerstva obrany Vojenského archívu - centrálnej registratúry Trnava zo dňa 11. 01. 2019, podľa ktorého sa v archíve nenachádza osobný spis žalobcu, a teda nie je možné poskytnúť výkaz dôb a kategórii funkcií. Teda v danej veci nie je zrejmé, z akých údajov vychádzala žalovaná ako aj Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia pri hodnotení doby štúdia a doby zamestnania žalobcu na účely dôchodkového zabezpečenia, pričom žalobca mal za to, že oprávneným a kompetentným na vydanie predmetného potvrdenia bol práve Vojenský útvar Martin. 17. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd sa vôbec nezaoberal dôkazom, a to vojenskou knižkou, ktorá je úradným dokladom a je povinný sa ním správny súd zaoberať dôkazom ako takým. Žalobcovi nebolo zrejmé na základe čoho dospel správny súd k záveru, že na základe čoho mu vznikla branná povinná povinnosť v r. 1976 a odvodová v r. 1977. Žalobcovi vznikla branná a odvodová povinnosť 01. 01. 1976, t.j. v čase keď mal reálne 16 rokov. 18. Žalobca namietal i tú skutočnosť, že podľa jeho názoru celé obdobie štúdia na Vojenskom gymnáziu má byť hodnotené do I. kategórie funkcií, minimálne však ročník III. a IV. gymnázia, nakoľko ak by pripustil, že zaradenie vojenskej služby do preferovanej I. kategórie funkcií zákon výlučne viazal na status vojaka z povolania, pričom ak vojak nastúpil a vykonával základnú vojenskú službu a po jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej službe, táto doba výkonu základnej vojenskej služby by sa mu započítala do I. kategórie funkcií ak bol ako vojak z povolania po prvý raz ustanovený do služby zaradený do I. kategórii funkcií ( vyhlášky Federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, resp. vyhlášky Federálneho

ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov).

VI.

19. Najvyšší súd SR ako súd kasačný dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je opodstatnená a rozsudkom č. -178 zo dňa 30. 09. 2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. -121 zo dňa 13. 05. 2019 a vec mu vrátil na nové konanie. Poukázal na to, že v náležitostiach správnej žaloby v sociálnych veciach nevyžaduje od žalobcu - fyzickej osoby, uviesť vyjadrenie, či žiada nariadiť vo veci ústne pojednávanie, tak ako to je v prípade všeobecnej správnej žaloby v zmysle . 20. Za stavu, že žalobca požiadal o nariadenie ústneho pojednávania bolo povinnosťou krajského súdu podľa jeho žiadosti vyhovieť a ústne pojednávanie na prejednanie veci nariadiť. V opačnom prípade ide o nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa žalobcovi odňala možnosť, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v ďalej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Úprava ustanovenia rešpektuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Súdneho dvora Európskej únie, keďže zachovanie princípu úspešnosti konania bezpodmienečne neznamená výlučne nariadenie ústneho pojednávania ale na jeho dodržanie postačujú aj vyjadrenia v písomne forme. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd nenariadil ústne pojednávanie, jedná sa o vážny procesný nedostatok, ktorý má za následok zrušenie rozsudku krajského súdu.

VII.

21. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe na pojednávaní podľa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol podľa . 22. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe ako aj na písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného ako aj skutočnosti uvádzaných v kasačnej sťažnosti. Poukázala na tú skutočnosť, že štúdium žalobcu na Vojenskom gymnáziu zaradila žalovaná do II. kategórie funkcií aj napriek tomu, že zákon jasne uvádza, že má byť zaradený v tej skupine, do ktorej bol zaradený pri nástupe na výkon povolania ako vojaka. Z potvrdenia Vojenského útvaru v Martine jednoznačne vyplýva, že žalobca odpracoval 20 rokov a 17 dní, z čoho bol 18 rokov a 4 mesiace zaradený do I. kategórie funkcií. Žalobcom z neznámych dôvodov bol následne Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia zaradený do II. kategórie funkcií bez náležitého odôvodnenia. Takéto preradenie poškodzuje žalobcu. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že vo vojenskej knižke má uvedené údaje, na ktoré je potrebné prihliadať ako na dôkaz. Taktiež nie je žalobcovi zrejmé, z akého dôvodu nebral žalovaný do povahy potvrdenie Kriminálneho úradu finančnej správy zo dňa 16. 02. 2015, podľa ktorého celková doba výkonu štátnej služby je uvedená 21 rokov a 5 dní, pričom je zrejmé, že za toto obdobie nie je zarátaná doba štúdia na Strednej vojenskej škole. Žalobca má za to, že žalovaná neposúdila jeho nárok podľa alebo d/ Žiadala aby súd žalobe vyhovel. 23. Zástupkyňa žalovanej sa pridržiavala písomného vyjadrenia zo dňa 07. 02. 2019. Poukázala na tú skutočnosť, že žalovanej listom zo dňa 24. 10. 2018 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia oznámil výkaz dôb a kategórie funkcií, podľa ktorého štúdium na Vojenskej škole v období od 01. 09. 1975j do 31. 07. 1979 je zaradené do III. kategórie funkcií. Žiaci vojenských gymnázií vojenskú základnú službu vykonávali aj odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách. Štúdium na vojenskom gymnáziu nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa o sociálnom zabezpečení. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu nebola výkonom vojenskej služby. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaná nie je oprávnená zaraďovať zamestnania do pracovných kategórií. Toto patrilo do pôsobnosti zamestnávateľovi na základe rezortných zoznamov a nie je oprávnená ani preverovať akýmkoľvek spôsobom údaje uvedené v potvrdení Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Podľa SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon ustanovuje formálne kritériá na posudzovanie doby štúdia na vojenských stredných školách a neobsahuje zákonné zmocnenie pre odchýlne posúdenie tejto doby u jednotlivca na základe jej obsahu, či podobnosti, so službou vykonávanou po dosiahnutí 18. roku veku

v I. a II. kategórii funkcií. Preto akékoľvek iné rozhodnutie žalovanej o započítaní tejto doby by bolo v rozpore so zákonom žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 24. Správny súd oboznámením sa pripojeným dôchodkovým spisom dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nároku žalobcu o starobný dôchodok od 14. novembra 2016. Vo veci nie je sporné, že žalobca bol vojakom z povolania od 01. 08. 1979, kedy vykonával náhradu službu vo vojenskej škole zaradenú do I. kategórie funkcií a ukončil služobný pomer na vlastnú žiadosť k 30. 11. 1997. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1010400/1/126850/2015-1 zo dňa 23. 03. 2015 priznalo výsluhový dôchodok od 01. 03. 2015 v sume 807,52 eura. Doba výkonu štátnej služby ku dňu skončenia služobného pomeru, ktorá je podľa rozhodujúca na vznik nároku na výsluhový dôchodok pre výšku tejto dávky je doba 21 rokov a 5 dní. Dobu výkonu štátnej služby potvrdil Kriminálny úrad finančnej správy pod č. 1010601/1/64783/2015, ktorým ku dňu 28. 02. 2015 potvrdil dobu trvania dobu trvania služobného pomeru žalobcu, a to: 1./ Podľa zákona, doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu - od 01. 08. 1979 do 31. 12. 1979, t.j. 0 rokov a 153 dní, 2./ Podľa doba trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej republiky pred 1. januárom 1993 - od 01. 01. 1980 do 31. 12. 1992, t.j. 13 rokov 0 dní, 3./ Podľa doba pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa a o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov - od 01. 01. 1993 do 30. 11. 1997, t.j. 4 roky a 339 dní, 4./ Doba trvania služobného pomeru colníka vo finančnej správe - od 03. 10. 2001 do 02. 01. 2002, t.j. 0 rokov 92 dní, od 01. 10. 2012 do 28. 02. 2015, t.j. 2 roky a 151 dní. Celková doba výkonu štátnej služby pre nárok na výsluhové zabezpečenie podľa až 5 zákona je 21 rokov a 5 dní. Žiadosťou zo dňa 05. 02. 2018 žalobca žiadal priznať starobný dôchodok od 14. 11. 2016. Podľa poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov.

Podľa § 174 ods. 1 písm. b/, občan, ktorý vykonával pred 01. 01. 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu v I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. 12. 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v§ 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods., 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe v I. kategórii funkcii.

Podľa v znení neskorších predpisov, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je podľa ods. 1, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. 12. 1999. 25. Ustanovenie upravuje nároky poistencov vykonávajúcich zamestnanie v I. pracovnej kategórii, prípadne služby v I. alebo II. kat. funkcií na priznanie starobného dôchodku v nižšom veku. Poukazujúc na uvedené sa žalobca domáhal zníženia dôchodkového veku, pričom mal za to, že v I. kategórii funkcií získal dobu služby v rozsahu 20 rokov a 17 dní. Naopak, žalovaný aj prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach argumentovali tým, že žalobca získal v I. kategórii funkcií 5041 dní, t.j. 13 rokov a 296 dní služby a v zamestnaní zaradenom do II. kategórii funkcií dobu zamestnania 1656 dní, t.j. 4 roky a 196 dní. 26. Ustanovenie vyplýva, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok zo zníženého dôchodkového veku (menej ako 62 rokov veku) je skutočnosť, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba v I. a II. kategórii funkcií trvali k 31. 12. 1999, čo žalobca nesplnil, pretože jeho služobný pomer skončil 30. 11. 1997 na vlastnú žiadosť. Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórii funkcií kumulatívne musí byť splnená aj podmienka upravená v ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených

podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku. Preto už z toho dôvodu žalobca nesplnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku v nižšom veku. 27. Z dávkového spisu žalovaného mal správny súd za preukázané, že štúdium na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici v dobe od 01. 09. 1975 do 30. 06. 1979 bolo hodnotené správne v III. pracovnej kategórii. Podľa potvrdenia Vojenského útvaru v Martine o dĺžke výkonu vojenskej činnej služby žalobca vykonal základnú (náhradnú) vojenskú službu od 01. 08. 1979 do 31. 12. 1979 v dĺžke 5 mesiacov a službu vojaka z povolania od 01. 01. 1980 do 30. 11. 1997 - 17 rokov a 11 mesiacov, spolu v I. pracovnej kategórii 18 rokov a 4 mesiace.

28. Správny súd poukazuje na to, že aj v zmysle nariadenia Náčelníka Generálneho štábu Československej ľudovej armády č. 11 zo dňa 02. 08. 1985, ktorými boli vydané „Směrnice náčelníka kádrové správy Ministerstva obrany pro spracování výkazu dob a kategórii funkcií rozhodných pro realizaci kádrových opatření, zabezpečení peňěžitými dávkami podľa zákona o některých služebních poměrech vojáků a pro sociální zabezpečení“ sa ako doba služby I. resp. II. kategórie funkcii mohla hodnotiť len základná vojenská služba, náhradná služba, prípadne ďalšia služba poslucháčov vojenských škôl (po vykonaní základnej služby). 29. Podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí č. 128/1975, ktorou sa vykonával o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sa doba vojenskej činnej služby konanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania započítavala v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvýkrát ustanovený. 30. Podľa prílohy č. 1 k Smernici, ktorá v tabuľke na str. 16 a nasledujúce definuje občianske zamestnania a niektoré druhy služieb považované za občianske zamestnania je pod č. 4 uvedené, že ako doba občianskeho zamestnania sa vykazuje aj doba štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky, teda doba štúdia na vojenských školách pred povolaním k výkonu základnej (náhradnej) služby (vojenské gymnáziá, VSOŠ, JMK, VOŠ). 31. Tabuľka uvedená na str. 33 a 34 prílohy č. 3 k Smernici sa vzťahovala aj na sporné obdobie v rokoch 1973 a 1979, pričom podľa poradového čísla 23 týkajúceho sa vojenských gymnázií sa základná služba vykonávala až odo dňa nástupu k štúdiu na vojenskej vysokej škole (v 1. a 2. ročníku) a zápočet sa vykonával až odo dňa nástupu k štúdiu na vojenskej vysokej škole. 32. Brannú povinnosť upravoval zákon č. 92/1949 Sb., tzv. branný zákon, podľa tohto zákona, branná povinnosť vzniká prvým januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne, dňom prevzatia. Podľa branného zákona, vojenská činná služba zahrňuje: a/ základnú službu, b/ náhradnú službu, c/ ďalšiu službu, d/ službu vojakov z povolania, e/ službu vojakov vo výslužbe, povolaných prechodne na činnú službu, f/ vojenské cvičenia, g/ mimoriadnu službu. 33. Vojenské školy, ktoré poskytovali stredné vzdelanie, sa primerane vzťahovala príslušná právna úprava, okrem iných aj o gymnáziách, o opatreniach v sústave základných a stredných škôl, školský zákon. Žiaci 1. až 4. ročníka vojenských gymnázií sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas štúdia žiaci vojenských gymnázií neboli vojakmi v činnej službe, t.j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. V dobe štúdia boli žiaci na náklady štátu zabezpečovaní naturálnymi náležitosťami, t.j. výstrojom, proviantnými a prepravnými náležitosťami a ubytovaním. Prijatím žiaka na štúdium na vojenské gymnázium po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku branná povinnosť vznikla na základe branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Túto vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. 34. Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov. Preto žalobcovi narodenému 14. 11. 1959 nemohlo byť štúdium na vojenskom gymnáziu do 14. 11. 1977 hodnotené ako obdobie vojenskej činnej služby. Branná povinnosť žalobcovi vznikla v roku, kedy dovŕšil 17 rokov veku, teda v r. 1976. Pravidelná odvodová povinnosť vznikla v 18. roku veku, teda u žalobcu od r. 1977. Vojenská činná služba v prípade žalobcu začala plynúť až jeho nástupom na základnú službu, t.j. 01. 08. 1979.

35. Na uvedenom nemôže nič meniť ani tá skutočnosť, že žalobca má vo vojenskej knižke dobu štúdia na vojenskom gymnáziu vyznačenú v záznamoch o vojenskej činnej službe. Vo vojenskej knižke žalobcu série AB č. 109742 je uvedené obdobie od 01. 09. 1975 do 30. 06. 1976 žiak Vojenského gymnázia Banská Bystrica a náhradnú vojenskú službu má uvedenú od 01. 08. 1979 do 31. 11. 1979 v čase štúdia na Vysokej vojenskej škole vo Vyškove. Nejednalo sa o výkon vojenskej činnej služby, ale len o prípravu na vojenskú činnú službu. Vzhľadom na uvedené nie je možné hodnotiť štúdium na vojenskom gymnáziu ako vojenskú činnú službu žalobcu. Podľa SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Podľa ods. 2 , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon stanovuje formálne kritériá pre posudzovanie doby štúdia na vojenských stredných školách, vojenských gymnáziách a neobsahuje zákonné zmocnenie pre odchýlne posúdenie tejto doby u jednotlivca na základe jej obsahu, či podobnosti so službou vykonávanou po dosiahnutí 18. roku veku v I. alebo II. kategórii funkcii, preto akékoľvek iné rozhodnutie správneho orgánu o započítaní tejto doby by bolo v rozpore so spôsobom, ktorý stanovuje zákon. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán žalovaného, ktorý zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku podľa a je vecne správne, a tak isto i rozhodnutie žalovaného, ktorý toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 36. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

37. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2, písm. c/).