Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4C-92-2019.pdf
PDF · 85.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/92/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, o spore žalobcu: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, so sídlom v Žiline, Námestie obetí komunizmu 1, právne zast. advokátom JUDr. Lukášom Bútorom, so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 12, proti žalovaným: 1/ I. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, Ž., štátny občan SR, 2/ V. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, Ž., o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í vypratať a odovzdať žalobcovi 2-izbový byt č. X vo vchode č. XX, na I. poschodí, nachádzajúci sa na O.. H. D. Ž., v bytovom dome so súp. č. XXX, ktorý je postavený na parcele KNC č. XXXX a zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Ž., obec Ž., okres Ž., vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.12.2019 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ uloženia povinnosti vypratať byt č. X vo vchode č. XX, na I. poschodí nachádzajúci sa na ul. H. D. Ž., v dome so súp. č. XXX, ktorý je postavený na parcele KNC č. XXXX a zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Ž., obec Ž., okres Ž. a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že uzatvoril s matkou žalovaných 1/ a 2/ J. H., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX Nájomnú zmluvu zo dňa 18.05.1994, ktorej predmetom bol prenájom 2-izbového bytu č. X, nachádzajúceho sa vo vchode č. XX, na V.. poschodí v dome na O.. H., Ž., súp. č. XXX, zapísanom na LV XXXX, v k. ú. Ž., kategória bytu II., vo vlastníctve žalobcu, na dobu neurčitú. Keďže si matka žalovaných neplnila svoje záväzky, nájomná zmluva jej bola vypovedaná a výpovedná doba uplynula 31.01.2007. Od tohto dátumu matka žalovaných užívala byt bez právneho dôvodu, pričom dňa 04.01.2019 zomrela, a to počas konania o vypratanie predmetného bytu, ktoré bolo voči nej vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 27C/91/2017. Predmetné konanie voči matke žalovaných bolo právoplatne zastavené vzhľadom na jej úmrtie. Po smrti pani H. v byte zostali bývať jej dvaja synovia, teda žalovaný 1/ a 2/. Tento byt užívajú bez právneho dôvodu a dosiaľ byt žalobcovi dobrovoľne neodovzdali.
3. Na výzvu súdu zo dňa 01.03.2021, aby žalobca správne uviedol dátum narodenia žalovaného 1/ I. H., nakoľko lustráciou v Registri obyvateľov SR nebola nájdená osoba s uvedeným dátumom narodenia (XX.XX.XXXX), žalobca opravil dátum narodenia žalovaného 1/ I. H. na dátum XX.XX.XXXX. Doplnil, že žalovaný 1/ má v registri obyvateľov trvalý pobyt stále vedený na ul. G. XX, avšak z uvedeného bytu, ktorý je tiež vo vlastníctve žalobcu, bol už vyprataný na základe osobitného konania vedeného na tunajšom súde. Reálne sa žalovaný 1/ zdržuje v byte, ktorý je predmetom vypratania v tomto konaní, t. j. v byte na O. H. XX. Žalobca zároveň podnikol kroky na zrušenie trvalého pobytu žalovaného 1/ na G. ulici.
4. Žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe nevyjadrili.
5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 14.06.2021, na ktorom vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. Predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom uvedené vyplýva z potvrdení o doručovaní na č. l. 92 spisu. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to Nájomnou zmluvou zo dňa 18.05.1994 (č. l. 6 - 7 spisu), LV č. XXXX zo dňa 02.12.2019 (č. l. 8 - 45 spisu), Výpoveďou nájmu bytu zo dňa 11.10.2006 (č. l. 46 spisu), celým spisovým materiálom a vyvodil nasledujúce skutkové zistenia:
7. Z Listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Ž., obec Ž., okres Ž. zo dňa 02.12.2019, zároveň overenom súdom ku dňu vyhlásenia rozsudku, mal súd preukázané, že výlučným vlastníkom bytového domu súp. č. XXX je žalobca.
8. Dňa 18.05.1994 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ s matkou žalovaných p. J. H. ako nájomcom Nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal žalobca J. H. do užívania 2 -izbový byt č. X na X. Pochodí bytového domu súp. č. XXX/XX na ulici H. D. Ž.. Nájom bytu bol dohodnutý v zmysle čl. V zmluvy na dobu neurčitú.
9. Listom označeným ako „Výpoveď nájmu bytu“ zo dňa 11.10.2006 žalobca pristúpil k výpovedi z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka z dôvodu, že p. J. H. hrubo porušila svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatila nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Výpoveď bola p. H. doručená dňa 18.10.2006, pričom nájomná zmluva zanikla 31.01.2007, teda uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Vo výpovedi bola p. H. žalobcom poučená o tom, že ak preukáže, že bola ku dňu podania výpovede v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu a trvá 6 mesiacov s tým, že ak pred uplynutím ochrannej lehoty zaplatí dlžné nájomné, dôvod výpovede nájmu bytu zanikne. Zároveň bola poučená o práve uplatniť do 3 mesiacov od doručenia výpovede na súde neplatnosť výpovede.
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa § 711 ods.1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
11. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že v danom prípade došlo v dôsledku výpovede nájmu bytu k zániku nájmu bytu, ktorý vznikol na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 18.05.1994 matke žalovaných 1/ a 2/ J. H.. Keďže nebola spochybnená platnosť výpovede z nájomnej zmluvy na súde, ani to, že by došlo k predĺženiu nájomnej zmluvy o ochrannú lehotu, v ktorej nájomca zaplatil dlžné nájomné, súd konštatuje, že po uplynutí výpovednej doby dňa 31.01.2007 bol byt užívaný p. H. a členmi jej rodiny bez právneho dôvodu. Pani J. H. dňa 04.01.2019 zomrela a nakoľko v tom čase prebiehalo konanie o vypratanie predmetného bytu pod sp. zn. 27C/91/2017, konanie bolo uznesením zo dňa 07.07.2019 zastavené. Žalovaní ani po smrti matky byt nevypratali. V konaní nebolo preukázané uzavretie novej nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ na predmetný byt. Zároveň v danom prípade nešlo o spoločný nájom bytu, ale iba o odvodený nájom bytu v prospech žalovaných 1/ a 2/ z titulu bývania. V danej veci nemožno aplikovať ani § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Podmienkou prechodu nájmu bytu je však trvanie nájomného vzťahu ku dňu smrti nájomcu. V danom prípade nedošlo k prechodu práva nájmu po smrti p. H. na jej deti, keďže ku dňu jej smrti už nemala právo nájmu bytu, vzhľadom na to, že jej nájomný pomer platne skončil už 31.01.2007. V danej veci teda súd nezistil, že by žalovaným 1/ a 2/ prislúchalo nejaké právo predstavujúce pretrvávajúci právny dôvod užívania sporného bytu majúceho sa podľa žaloby vypratať a ktoré by zakladalo prekážku vypratania.
12. Žalovaní 1/ a 2/ po doručení žaloby žalobcom tvrdené skutočnosti nenamietali, nijakým spôsobom nerozporovali a tak ich súd považuje za nesporné. Súd mal z nesporných skutkových tvrdení žalobcu zároveň preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ byt obývajú. Žalovaný 1/ má síce trvalý pobyt na adrese G. XX D. Ž., avšak v konaní pod sp. zn. 25C/11/2018 bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti žalovaného 1/ vypratať byt na G. O. a podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu sa žalovaný 1/ zdržiava v byte, ktorého vypratanie je predmetom tohto sporu. Žalovaný 2/ podľa zistení ORPZ v Žiline pri doručovaní žaloby žalovanému 2/ (č. l. 77 spisu) síce pracuje na území Českej republiky, kde sa aj zdržiava, na Slovensko však chodí sporadicky a aj trvalý pobyt má stále vedený v predmetnom byte.
13. Žalobou o vydanie veci, tzv. vindikačnou žalobou, sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje a jej predpokladom je, že vlastník nemá vec vo svojej moci a vec sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba o vydanie veci môže byť úspešná len za splnenia dvoch predpokladov, a to, že žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej vydania sa domáha, a ak preukáže, že žalovaný mu vec zadržuje neprávom. Keďže v konaní žalobcom bolo preukázané splnenie podmienok vindikačnej žaloby v zmysle ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka, súd považoval jeho nárok za právne dôvodný a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť predmetný byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi.
14. Podľa § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak (ods. 2). Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu (ods. 3).
15. Súd s poukazom na cit. ustanovenia žalovaným 1/ a 2/ určil 15-dňovú lehotu na plnenie, teda na splnenie si povinnosti vypratať predmetný byt, čiže dlhšiu ako trojdňovú lehotu, a to z dôvodu povahy uloženej povinnosti, keď vypratanie bytu, nie je tak z časového, ako aj z technického hľadiska jednoduchým úkonom.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobe v celom rozsahu vyhovel, priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP: Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP: Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení sa žalobca a žalovaný vzdali odvolania, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia jeho písomného vyhotovenia poslednému z nich.