Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/62/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne D.. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., M. B. XXXX/X, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Martin Buraj, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 532/2, IČO 50 538 209 proti žalovaným 1/ D.. P. A.,nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., V. XXXX/XX, 2/ F. A.,nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z. - K., L. XXX/X o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

rozhodol:

I. Konanie s a n e z a s t a v u j e .

II. Žaloba s a z a m i e t a .

III. Žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, parcelám registra "C" č. XXX o výmere 460 m2, č. XXX o výmere 424 m2, rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXX, zapísaných na LV č. XXXX, pre k.ú. K.. Žiadala prikázať tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného 2/ a priznať výplatu 18.633,- eur.

2. Žalovaný 1/ k žalobe uviedol, že uvažuje o prevode svojho podielu na predmetnej nehnuteľnosti na syna žalovaného 2/ F. A. mladšieho, v priebehu konania následne uviedol, že reálne svoj podiel previedol a na predmetnej nehnuteľnosti nevlastní žiadny podiel.

3. Žalobkyňa k tomu uviedla, že ak by k prevodu došlo, vzala by žalobu v celom rozsahu späť. Písomným podaním zo dňa 17.07.2019 žalobkyňa žalobu vzala späť v celom rozsahu, následne na to uznesením zo dňa 18.07.2019 č.k. -42 súd konanie zastavil. Proti tomu rozhodnutiu žalovaný 1/ podal odvolanie, kde okrem popisu nie celkom priaznivej rodinnej situácie uviedol, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby.

4. Súd druhej inštancie uznesením zo dňa 31.10.2019 č.k. -54 rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania zrušil s poukazom na , , podľa ktorého súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Takýmto konaním je aj konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a teda súd mohol konanie zastaviť len so súhlasom strany žalovanej.

5. Na pojednávaní dňa 23.07.2020 žalobkyňa opätovne uviedla, že berie žalobu späť. Pripustila, že došlo k nezhodám s príbuznými, zmenila názor na vec a rozhodla sa, že svoj podiel na dome si ponechá. Žalovaný 1/ so späťvzatím žaloby súhlasil, ak v minulosti prezentoval iný názor, nesúhlasil so späťvzatím žaloby, bolo to tak preto, že žalobkyňa nedodržala to, na čom sa ako rodina dohodli. Žalovaný 2/ , ktorý sa k pôvodnému späťvzatiu žaloby nevyjadril, neprezentoval svoj nesúhlas, uviedol že so späťvzatím žaloby nesúhlasí, z toho dôvodu, že žalobkyňa nemá žiaden spoluvlastnícky podiel na dome, pretože to konštatovala notárka. Viac sa o predmete sporu odmietal baviť.

6. Vzhľadom k nesúhlasu žalovaného 2/ so späťvzatím žaloby súd v zmysle konanie nezastavil.

7. Procesný predpis striktne uvádza, že ak strana žalovaná v spore o vyporiadanie podielového spluvlastníctva nesúhlasí so späťvzatím žaloby, nie je možné konanie zastaviť. Môže ale nastať situácia ako v predmetnom spore, kedy je žalobca v situácii, že nechce ďalej viesť spor a svoj podiel si chce v každom prípade ponechať. Žalovaní 1/ a 2/ okrem nesúhlasu so späťvzatím nevzniesli žiadny protinávrh, na základe ktorého by bolo možné rozhodovať o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, navyše žalovaný 1/ už podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností nie je. Vzhľadom na stanovisko žalobkyne (nechce viesť spor) postavenie žalovaného 1/ (nie je podielovým spoluvlastníkom) a stanoviská žalovaného 2/ (nesúhlasí, neuvádza žiadne relevantné dôvody nesúhlasu, v prípadnom prednese svojich požiadaviek je nečinný) súdu nezostalo iné ako žalobu zamietnuť. V prípade žalovaného 1/ je podstatné, že t.č. už nie je pasívne legitimovanou stranou sporu, toto tvrdenie nebolo spochybnené, v prípade žalovaného 2/ ide o to, že nie je dosť dobre možné viesť spor proti vôli žalobcu za situácie, kedy strana žalovaná síce nesúhlasí so späťvzatím žaloby, ale žiadne nároky neprezentuje.

8. Podľa má nárok na náhradu trov konania strana, ktorá bola v spore úspešná. Z pohľadu zamietavého rozhodnutia boli teda úspešní žalovaní 1/ a 2/. s použitím , podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa, súd náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal. Zobral pritom do úvahy vyššie popísaný postu žalovaného 1/ a žalovaného 2/, kedy najskôr žalovaný 1/, neskôr žalovaný 2/ bez uvedenia akýchkoľvek relevantných dôvodov nesúhlasili so späťvzatím žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , , "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.