Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/210/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v právnej veci žalobcu: OKY-HYDRAULIC, s.r.o., so sídlom Veľká okružná 1039/17, 010 01 Žilina, IČO: 51 040 646, právne zastúpený: Advokátska kancelária GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101623904/2022 zo dňa 31.05.2022, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101623904/2022 zo dňa 31. mája 2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu ako u daňového subjektu kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2019. Žalobca bol predvolaný na ústne pojednávanie na deň 04.11.2020 o 10:00 hod. na Daňový úrad Žilina, pobočku Čadca, na ktorom správca dane vypočul konateľa žalobcu v súvislosti s preverovanými obchodmi pre daňovú kontrolu za mesiac november 2019. Správca dane postupom podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vykonal úkony pre zabezpečenie priebehu a účelu správy daní, a to z dôvodu preverenia reálnosti uskutočnenia predmetných zdaniteľných plnení a splnenia podmienok ustanovených v až v o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pre odpočítanie DPH. Následne rozhodnutím č. 100721616/2021 zo dňa 29.04.2021 správca dane prerušil daňovú kontrolu dňom 04.05.2021 za účelom preverenia obchodných vzťahov medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Lux light, s. r. o., so sídlom Agátova 3406/7A, 841 02 Bratislava, IČO: 51 012 979, DIČ: 2120559302, IČ DPH: SK2120559320 (od 15.02.2020 Lux light, s. r. o. v likvidácii), (ďalej len „Lux light, s. r. o.“) a požiadal o vypočutie svedka p. A. B., občana Českej republiky, ktorý bol v tom čase konateľom deklarovaného dodávateľa. Rozhodnutím č. 100721616/2021 zo dňa 29.04.2021 správca dane oznámil žalobcovi prerušenie konania, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.05.2021. K prerušeniu konania správca dane pristúpil z dôvodu preverenia obchodných vzťahov, a preto požiadal o vypočutie A. B., ako svedka v Českej republike z dôvodu efektivity a hospodárnosti. Oznámením zo dňa 04.06.2021 správca dane oznámil právnej zástupkyni žalobcu, že dňom 01.06.2021

pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Uvedené oznámenie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 28.06.2021. Správca dane dňa 26.07.2021 oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly pre DPH za zdaňovacie obdobie november 2019, a to podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a s pochybnosťami správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Uvedené bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené dňa 07.08.2021, pričom naň žalobca nijak nereagoval. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101572517/2021 zo dňa 25.08.2021 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol doručený právnej zástupkyni žalobcu dňa 13.09.2021 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Správcovi dane bolo dňa 26.10.2021 doručené vyjadrenie žalobcu k zisteným skutočnostiam, pričom termín ústneho pojednávania ohľadom prerokovania pripomienok a dôkazov na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly dohodli na deň 17.12.2021, na ktorý sa však žalobca ani jeho právny zástupca nedostavil.

Prvostupňové rozhodnutie

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100164657/2022 zo dňa 25.01.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 17 760,- eur za zdaňovacie obdobie november 2019. Správca dane z predložených dokladov k daňovej kontrole neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty v mesiaci november 2019. Správca dane z predložených dokladov k daňovej kontrole neuznal odpočet DPH v mesiaci november 2019 z vystavených faktúr od spoločnosti Lux light, s. r. o., a to: faktúra č. 19110401 (DFA 19/243) dátum dodania 04.11.2019 v sume 14 640,- eur, cena bez DPH 12 200,- eur, DPH 20 % v sume 2 440,- eur za tovar: opravárenská sada hydraulického kladiva NPKE 215, súčasťou faktúry je dodací list zo dňa 04.11.2019, objednávka č. OBJ/19026 zo dňa 25.10.2019, faktúra č. 19111501 (DFA 19/252), dátum dodania 15.11.2019 v sume 41 841,60 eur, cena bez DPH 34 868,- eur, DPH 20 % v sume 6 973,60 eur za tovar: podstavec pod hydraulickú ruku, chemické kotvy vrátane matíc, sada dielov pre opravu drapáka s rotátorom vrátane hydraulických valcov, obal valca ramena, kabína použitá DH, motor el., čerpadlo piestové, nádrž olejová, filter tlakový, hadica hydraulická, chladič oleja, hadica hydraulická tlaková, skriňa rozvodná použitá, sklo kabíny, súčasťou faktúry je dodací list zo dňa 15.11.2019, objednávka č. OBJ/19027 zo dňa 07.11.2019, faktúra č. 19112001 (DF 19/259), dátum dodania 20.11.2019 v sume 36 648,- eur, cena bez DPH 30 540,- eur, DPH 20 % v sume 6 108,- eur za tovar: opravárenská sada prevodovky A25D, vrátane presuvníka riadenia, sada dielov rozvodne prevodovky vrátane vstupného hriadeľa a tesnení, kotúč brzdový s obloženiami sada, menič použitý k náhonu prevodovky, vrátane unášača a poistných skrutiek, súčasťou faktúry je dodací list zo dňa 20.11.2019, objednávka č. OBJ/19028 zo dňa 15.11.2019, faktúra č. 19112603 (DF 19/266), dátum dodania 26.11.2019 v sume 13 430,40 eur, cena bez DPH 11 192,- eur, cena DPH 20 % v sume 2 238,40 eur za tovar: opravárenská sada motora DEUTY, vrátane kľukového hriadeľa a ložísk, vrtuľa chladenia, chladič vodný, súčasťou faktúry je dodací list zo dňa 26.11.2019, objednávka č. OBJ/19029 zo dňa 19.11.2019. Odpočet DPH z dodávateľských faktúr bol spolu v sume 17 760,- eur. Podľa správcu dane daňový subjekt nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi a dôkazmi, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované a zároveň nebolo preukázané dodanie služieb platiteľom dane uvedeným na faktúrach. Správca dane však nespochybnil, že žalobca – platiteľ dane nenadobudol tovar (materiál, jeho skladovanie, prepravu, evidovanie v zásobách aj následný predaj predmetného tovaru), ale dodanie tovaru nebolo uskutočnené osobou uvedenou na predmetných faktúrach.

Druhostupňové rozhodnutie

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101623904/2022 zo dňa 31.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Lux light, s. r. o.. Žalovaný uviedol, že odberatelia žalobcu, ako odberatelia obstaraného tovaru, potvrdili a preukázali dodanie tovaru a služby žalobcom, no skutočný dodávateľ tovaru nebol identifikovaný. Nebolo tak preukázané, že išlo o zdaniteľnú osobu, ktorá tovar žalobcovi skutočne dodala. U žalobcu tak nebola splnená hmotnoprávna podmienka zakladajúca právo na odpočítanie dane. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že deklarovaný dodávateľ spoločnosť Lux light, s. r. o. bol skutočným dodávateľom tovaru, ktorému vznikla povinnosť podľa .

Správna žaloba – žalobné body

4. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia, keďže podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, predovšetkým však závery vyslovené žalovaným nemajú oporu v samotnom zistenom skutkovom stave na základe vykonaných dôkazov.

5. Žalobca v úvode žaloby zhrnul skutkový stav, kde uviedol, že predmetom výkonu daňovej kontroly bolo preverenie oprávnenosti odpočtu dane za dodanie tovaru, a to z dokladov vystavených dodávateľom, ktorým bola spoločnosť Lux light, s. r. o. Predmetom dodania boli náhradné diely pre účely opráv vykonávaných pre odberateľov žalobcu, ktorými bola spoločnosť SAKER s. r. o., so sídlom Horný Hričov 298, 013 42 Horný Hričov, IČO: 36 391 361, DIČ: 2020104493, IČ DPH: SK2020104493, (ďalej len „SAKER, s. r. o.“) a spoločnosť Rettenmeier Tatra Timber, s. r. o., so sídlom Pod Lipami 1435/7, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 36 387 592, DIČ: 2020126724, IČ DPH: SK2020126724 (ďalej len „Rettenmeier Tatra Timber, s. r. o.“), ktoré spoločnosti dodanie na základe výzvy správcu dane potvrdili a tieto tvrdenia doložili dôkazmi, čo bolo potvrdené aj žalovaným. Žalobca uviedol, že napriek preukázaniu dodania tovaru a jeho následného použitia správca dane neuznal odpočet dane z dodávateľských faktúr a vydal rozhodnutie č. 100164657/2022 zo dňa 25.01.2022, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 17 760,- eur. Dôvodom neuznania odpočtu dane bol záver, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, nakoľko zo zistení správcu dane vo vzťahu k dodávateľovi bola vyvrátená vierohodnosť a preukázateľnosť dokladov znejúcich na meno dodávateľa, v dôsledku čoho došlo k porušeniu zákonných ustanovení, a to a v spojení s . Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný súčasne tvrdil, že dodávateľ, ktorým bola spoločnosť Lux light, s. r. o., nepreukázala dodanie fakturovaného tovaru, nakoľko zo zistení, a to až v čase výkonu daňovej kontroly, t.j. so značným časovým odstupom vyplýva, že spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza, nepreberá poštové zásielky, je nekontaktná, nepodala kontrolné výkazy a ku dňu 30.04.2021 jej bola zrušená registrácia na DPH z úradnej moci.

6. Žalobca tvrdil, že závery žalovaného ako aj správcu dane sú nesprávne, predovšetkým v rozpore so zákonom, avšak najmä s rozhodovacou praxou Európskeho súdneho dvora. Je nesprávne tvrdenie žalovaného, že v prípade nepreukázania, že tovar dodala osoba uvedená na faktúre, ktorá má súčasne postavenie zdaniteľnej osoby, nie je povinnosťou správcu dane skúmať objektívne skutočnosti zakladajúce daňový podvod, resp. zneužitie práva, a to cez test Kittel. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, že nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od dodávateľa, a to napriek zisteniam žalovaného, ktoré vykonal sám správca dane, bolo preukázané použitie dodaného tovaru pre účely následných zdaniteľných plnení žalobcu. Táto skutočnosť bola na základe preverovania správcom dane potvrdená priamo odberateľom, ktorým bola spoločnosť Saker, s. r. o. a spoločnosť Rettenmeier Tatra Timber, s. r. o.

7. Žalobca ďalej v správnej žalobe tvrdil, že žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí nereagoval ani len na jednu námietku nezákonnosti, ktorú žalobca vzniesol v podanom odvolaní. Uviedol, že celé zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane spočíva v opise úkonov vykonaných v rámci daňovej kontroly, najmä vykonaním dôkazov z informačného systému finančného riaditeľstva, ktoré boli vykonané v rámci výkonu daňovej kontroly u žalobcu v inom zdaňovacom období, avšak dodávateľom bola taktiež spoločnosť Lux light, s. r. o., a to Daňovým úradom Trnava, pobočka Senica.

8. Ďalej poukázal, že v rámci výkonu daňovej kontroly, následne aj v podanom odvolaní, bola žalobcom vznesená aj námietka vo vzťahu k Protokolu z výkonu daňovej kontroly a to, že kontrola presiahla zákonnú lehotu 1 roka, čím Protokol nadobudol povahu nezákonného dôkazu a to i napriek skutočnosti, že správca dane výkon daňovej kontroly prerušil, ako aj námietka týkajúca sa porušenia procesných práv žalobcu, ktorý o vypočutí svedka nebol upovedomený. Dôvodom prerušenia bola žiadosť správcu dane na českého správcu dane o vypočutie osoby – konateľa p. B. v postavení svedka, nakoľko táto osoba je občanom Českej republiky, pričom slovenskému správcovi dane sa ju nepodarilo predvolať. Ďalej v správnej žalobe odcitoval, ako sa s námietkou nezákonnosti Protokolu a porušenia procesného práva žalobcu vysporiadal žalovaný.

9. Žalobca uviedol, že v rámci výkonu daňovej kontroly správca dane predovšetkým vychádzal z preverovania spoločnosti Lux light, s. r. o., ktorá bola dodávateľom tovaru – náhradných dielov, a to

zabezpečením dôkazov z informačného systému Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, nakoľko u žalobcu bola vykonávaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty, predmetom ktorej bolo taktiež preverovanie oprávnenosti odpočtu dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Lux light, s. r. o. Kontrola bola vykonávaná Daňovým úradom Trnava, pobočka Senica.

10. Ďalej žalobca namietal závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa súčasnej konateľky a likvidátorky spoločnosti Lux Light, s.r.o. C. D. a nesúhlasil so zisteniami vo vzťahu k A. B., ako bývalému konateľovi spoločnosti Lux Light, s.r.o..

11. V správnej žalobe poukázal na vyjadrenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že vo vzťahu k dôkazom získaným z IS FR správca dane, s poukazom na § 24 ods. 3 Daňového poriadku uviedol, že upustil od vykonania úkonov smerujúcich k opätovnému získaniu tých istých dôkazov, nakoľko využil relevantné informácie získané z iných daňových kontrol vykonávaných u daňového subjektu, predmetom ktorých bolo taktiež preverenie odpočtu dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Lux light, s. r. o.. I napriek vyššie uvedenému tvrdeniu, a to až v apríli 2021, správca dane zaslal žiadosť o MVI pod č. VAT SK 130000041067/2021 zo dňa 23.04.2021 do ČR, v ktorej žiadal vypočuť svedka A. B., nakoľko v rámci výkonu daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu Daňovým úradom Trnava, pobočka Senica, sa ho nepodarilo vypočuť. Za týmto účelom prerušil výkon daňovej kontroly. Výsledkom bola identická odpoveď, ako odpoveď v IS FS, ktoré vypočutie realizoval Daňový úrad Trnava, pobočka Senica v súčinnosti s českým správcom dane.

12. Žalobca namietal, že vo vzťahu k dani na výstupe správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly preveril aj vystavené faktúry samotným žalobcom pre spoločnosť SAKER, s. r. o. a spoločnosť Rettenmeier Tatra Timber, s. r. o., a to v rozsahu objednania a vykonania prác, dodania nadobudnutého tovaru tzn. priamu súvislosť medzi daňou na vstupe a výstupe – použitie prijatého zdaniteľného plnenia pre účely následných zdaniteľných plnení. Výsledkom bolo potvrdenie danej skutočnosti.

13. Poukázal, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že spoločnosť Lux light, s. r. o. dodala tovar, a preto nie je možné považovať za dodanie tovaru také plnenie, v ktorom absentuje dôkazný prostriedok o vykonaní platiteľom, tzn. osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Súčasne však podľa žalobcu žalovaný tvrdí, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Následnému konštatovaniu žalovaného, v ktorom poukázal na skutočný obsah právneho úkonu, chýba podstatná časť, a to zdôvodnenie takéhoto tvrdenia a jeho význam k samotnému dodaniu zdaniteľného plnenia. V tejto súvislosti považoval žalobca za potrebné uviesť, že tvrdenia žalovaného, ako aj správcu dane, ktoré majú zakladať odopretie nároku na odpočet dane, sú zmätočné.

14. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca zhrnul, že žalovaný teda tvrdí, že nebolo preukázané dodanie tovaru zdaniteľnou osobou, ktoré však preukázané bolo. Ak chcel žalovaný tvrdiť, čo aj v niektorých častiach rozhodnutia uviedol, že nebolo preukázané, že dodanie tovaru uskutočnila práve spoločnosť Lux light, s. r. o., tak takéto kritérium nie je uvedené medzi hmotnoprávnymi podmienkami práva na odpočet dane a ani nemôže byť. Kritérium, na ktoré poukazoval žalovaný a aj správca dane, že tovar nedodal konkrétny dodávateľ a tento nemohol vystaviť faktúru (od čoho odvíja neexistenciu daňovej povinnosti dodávateľa) nemôže ísť proti samotným požiadavkám vyplývajúcim z pojmu zdaniteľnej osoby na strane dodávateľa, ktorý vykonáva nezávisle akúkoľvek hospodársku činnosť, a to bez ohľadu na účel, výsledky alebo čas tejto činnosti. Pokiaľ ide o dodávateľa tovaru v rozhodných časových obdobiach, takáto jeho hospodárska činnosť nebola vylúčená, pričom samotné nepodanie daňového priznania alebo kontrolného výkazu ide na ťarchu správcu dane. Žalobca uzavrel, že povinnosťou správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly, ktorou je preverovaná existencia zdaniteľného plnenia, je povinnosť skúmania, prečo dodávateľ uvedený na faktúre nemohol byť dodávateľom, a to pri zohľadnení objektívnych kritérií, ktoré ako jediné môžu byť dôvodom pre prijatie záveru neuznania odpočtu dane, nakoľko iba pri vyslovení a preukázaní skutkových okolností zakladajúcich znaky podvodu, alebo znaky zneužitia práva, môže byť nárok odopretý. Ďalej žalobca poukázal na povinnosť aplikácie právnych predpisov práva EÚ a citoval časti z viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ v obdobných veciach.

15. Žalobca namietal, že v rámci výkonu daňovej kontroly predložil okrem iných účtovných dokladov aj faktúry o dodaní tovaru, vrátane príloh, ktorými boli objednávky, dodacie listy od spoločnosti

Lux light, s. r. o., pričom tieto dôkazy neboli v protokole, rozhodnutiach správcu dane a ani v rozhodnutiach žalovaného, hodnotené. Z uvedených dôkazov považoval za nesporné, že dodanie tovaru vyfakturovaného faktúrami bolo potvrdené aj samotným bývalým konateľom spoločnosti Lux Light, s. r. o. pánom B.. Žalobca poukázal, že v rámci výkonu daňovej kontroly správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle žalobcu, o čom spísal záznam, pričom bolo zistené, že na adrese má žalobca sídlo, ale aj výrobné a opravárenské dielne, pre účely výkonu svojej ekonomickej činnosti, technické ako aj personálne vybavenie. O tomto dôkaze absentuje taktiež akákoľvek zmienka.

16. Žalobca opakovane namietal, že v rámci výkonu daňovej kontroly došlo v rámci MVI do ČR k zaslaniu žiadosti o vypočutie konateľa spoločnosti Lux light, s. r. o. pána B., ktorý úkon sa nepodarilo vykonať. Následne správca dane uviedol, že pán B. telefonicky kontaktoval správcu dane s tým, že sa dohodol na termíne vypočutia, pričom následne telefonicky opätovne kontaktoval správcu dane so žiadosťou o ospravedlnenie neúčasti na vypočutí vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu, pričom došlo k dohodnutiu nového termínu na 4.8.2020. O uvedených úkonoch spísal správca dane Úradný záznam č. 101178094/2020 a č. 101218814/2020. Je potom nesprávne tvrdenie, že označená osoba je nekontaktná, pričom správca dane nepreveril, aká prekážka vznikla na strane pána B., ktorá mu zabránila účasti na výsluchu v dojednanom termíne.

17. Ďalej žalobca namietal, že v rámci odvolacieho konania, nadväzujúceho na výkon daňovej kontroly Daňovým úradom Trnava, pobočka Senica za zdaňovacie obdobie február až september 2022, boli k otázke týkajúcej sa dodania tovaru spoločnosťou Lux light, s. r. o. vypočutí aj zamestnanci žalobcu, ktorí rozhodné skutočnosti potvrdili. Tieto dôkazy ponechal správca dane bez povšimnutia. Opätovne uviedol, že samotná existencia dodávky (zdaniteľné plnenie) nebola v konaní de facto popretá, a to práve tvrdením, že žalobca nepreukázal, že tovar mu dodala osoba v postavení zdaniteľnej osoby, resp. osoba uvedená na faktúre. Z rozhodnutia, ani z protokolu, nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali porušenie jednak formálnych, ako aj materiálnych podmienok zdaniteľného plnenia. Taktiež z rozhodnutia nevyplývajú žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by vytvorili právny základ pre vyvodenie záveru o daňovom podvode, resp. zneužití práva.

18. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly podaním č. 101315343/2021 zo dňa 26.07.2021 oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly, kde opätovne okrem opisu úkonov, vyslovil pochybnosti vo vzťahu k dodaniu tovaru a súčasne vyzval žalobcu na to, aby pravdivosť údajov riadne preukázal. S oboznámenia však podľa žalobcu nevyplýva, ktoré údaje deklarované žalobcom sú nepravdivé, resp. či má odstraňovať aj skutočnosti vo vzťahu k subdodávateľovi. Následne žalobca poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky týkajúce sa otázky dokazovania v daňovom konaní, dôkaznej povinnosti daňového subjektu a správcu dane a zhrnul, že zákonné podmienky prechodu dôkazného bremena, kde rozhodnou skutočnosťou je zákonné a jasné vyjadrenie o pochybnostiach v tvrdení daňového subjektu, ktoré musí byť taktiež doložené dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) jednoznačne vyvracajú, tzn. musia mať rovnakú výpovednú schopnosť. Uvedená podmienka podľa žalobcu pre danú vec absentuje.

19. V závere správnej žaloby žalobca namietal nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly, keďže správca dane daňovú kontrolu zahájil dňom 12.08.2020 (správne 27.08.2020 – pozn. správneho súdu). Protokol z výkonu dňovej kontroly bol doručený dňa 23.08.2021 (správne 13.09.2021 – pozn. správneho súdu). Rozhodnutím č. 100721616/2021 zo dňa 29.04.2021 správca dane prerušil výkon daňovej kontroly, pričom dôvodom bolo vypočutie pána B. v postavení svedka, a to českým správcom dane. Deň prerušenia daňovej kontroly správca dane určil dňom 04.05.2021. Následne Oznámením č. 100978164/2021 zo dňa 04.06.2021 správca dane oznámil žalobcovi, že dňom 01.06.2021 pominuli dôvody prerušenia výkonu daňovej kontroly. Vykonaniu daného procesného úkonu podľa žalobcu chýba akýkoľvek logický základ, nakoľko správca dane sám uviedol, že od akýchkoľvek procesných úkonov z dôvodu nadbytočnosti upustil, nakoľko tieto všetky sú súčasťou IS FS, pričom výlučne vychádzal z týchto dôkazov, avšak selektívne. Podľa žalobcu prerušenie daňovej kontroly nemalo žiadny právny význam vo vzťahu k plynutiu lehoty na výkon daňovej kontroly, nakoľko nešlo o administratívnu výmenu MI, ale výslovne o procesný úkon, čo podľa žalobcu sám správca dane uviedol v rozhodnutí o prerušení kontroly.

20. V samom závere správnej žaloby žalobca opakovane zhrnul všetky ním uvedené tvrdenia, z ktorých mal za to, že dodávateľom žalobcu nebola fiktívna spoločnosť, zhoda tovaru, platba za dodanie tovaru tzn. odvedenie dane na vstupe žalobcom, odvedenie dane dodávateľom tovaru, následné použitie tovaru

žalobcom pre účely jeho zdaniteľných plnení, takže aj pri aplikácii testu, na ktorý poukázal, je záver nesporný, že v uvedenom prípade nedošlo k úniku dane.

Vyjadrenie žalovaného

21. K podanej žalobe žalobcu, žalovaný uviedol, že nespochybnil materiálnu existenciu tovaru a jeho použitie, ale tvrdí, že zistené skutočnosti opísané v žalobou napadnutom rozhodnutí vzbudzujú pochybnosti o dodávateľovi Lux light, s.r.o. ako o dodávateľovi, ktorý fakturovaný tovar žalobcovi dodal. Tieto pochybnosti, o ktorých mal žalobca vedomosť, žalobca počas výkonu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní neodstránil, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

22. Žalovaný uviedol, že žalobca má nárok na odpočítanie dane za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich zo a tiež zo smernice DPH. Z vykonaného šetrenia a zistených skutočností však vyplynulo, že údaje deklarované na daňových dokladoch, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, sú v rozpore so skutočnosťou. Správca dane podľa žalovaného preukázal, že o tvrdeniach žalobcu existujú natoľko závažné pochybnosti, ktoré ich činia nedôveryhodnými, nesprávnymi alebo neúplnými a tieto pochybnosti správcu dane disponovali požadovanou intenzitou na to, aby dôkazné bremeno opätovne prešlo na stranu žalobcu. Žalovaný tvrdil, že žalobca o dôvodných pochybnostiach správcom dane oboznámený bol, pričom vytýkané pochybnosti neustal a svoje tvrdenia a realizáciu deklarovaných plnení deklarovaným dodávateľom Lux light, s.r.o. nepreukázal.

23. V tretej časti žaloby, ako aj v ďalších častiach žaloby, žalobca namieta nezákonnosť daňovej kontroly (ročnú lehotu daňovej kontroly) s poukazom na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií vo veci vypočutia A. B., bývalého konateľa spoločnosti Lux light, s.r.o., ktorého Daňový úrad Trnava, pobočka Senica predvolával na výsluch v júli 2020 a už v tom čase bolo zrejmé, že táto osoba je nekontaktná. Žalovaný uviedol, že sa s predmetnou žalobnou námietkou vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom opakovane uviedol, že k porušeniu zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly nedošlo. Prerušenie daňovej kontroly, z dôvodu vypočutia bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa Lux light, s.r.o. bolo dôvodné, napriek skutočnosti, že o vypočutie tejto osoby sa už v júli 2020, t.j. pred cca rokom, pokúšal iný správca dane. Realizovanie medzinárodnej výmeny informácií a na to nadväzujúce prerušenie daňovej kontroly je možné hodnotiť ako účelné, a to vzhľadom na potrebu zadováženia a objasnenia všetkých okolností deklarovaného obchodu, navyše ak samotný bývalý konateľ žalobcu A. E. označil pri tomto deklarovanom dodávateľovi len osobu A. B..

24. Žalovaný ďalej uviedol, že daňová kontrola u žalobcu bola vykonávaná v období od 27.08.2020 do 13.09.2021. Prerušenie daňovej kontroly, z dôvodu medzinárodnej výmeny daňových informácií vo veci vypočutia pána A. B. bývalého konateľa dodávateľa Lux light, s.r.o. bolo realizované v období od 04.05.2021 do 01.06.2021. Lehota na výkon daňovej kontroly bola dodržaná v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

25. Žalobca v žalobe namietal, že prevzatím informácií z dokumentov z výkonu daňovej kontroly u iného daňového subjektu, konkrétne daňového subjektu OKY-HYDRAULIKA PLUS, s.r.o. došlo k porušeniu daňového tajomstva. K žalobnej námietke žalovaný uviedol, že k porušeniu daňového tajomstva nedošlo, nakoľko konateľom žalobcu, ako aj konateľom daňového subjektu OKY-HYDRAULIKA PLUS, s.r.o. v rozhodnom čase bola osoba A. E.. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo znamená informácie získané v daňovom konaní a tieto poskytnuté inému pracovníkovi toho istého alebo iného správcu dane nie je porušením daňového tajomstva (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 17.04.2008, č. j. -60). Sprístupnením týchto informácií nedochádza k porušeniu daňového tajomstva, ak iný zamestnanec správcu dane potrebuje uvedené informácie výhradne na plnenie svojich úloh.

26. Námietku žalobcu, že žalovaný nehodnotil dôkazy komplexne, považoval žalovaný za nepravdivú. Správca dane akceptoval všetky predložené doklady žalobcu, vyjadrenie konateľa žalobcu A. E., ako aj všetky ďalšie zistené skutočnosti. Žalovaný hodnotil všetky zistené skutočnosti a uviedol, že predloženie

faktúry, objednávky, dodacích listov, na ktoré poukazuje žalobca ako dôkaz preukazujúci dodanie tovaru dodávateľom Lux light, s.r.o., však nepreukazuje splnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok zakladajúcich právo pre priznanie odpočítania dane a to, že tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre, t.j. v sporom prípade spoločnosť Lux light, s.r.o. ako zdaniteľná osoba.

27. Žalobca ďalej namietal prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií zistenú nekontaktnosť osoby A. B., bývalého konateľa dodávateľa Lux light, s.r.o., pričom poukazoval na Úradný záznam č. 101178094/2020 a Úradný záznam č. 101218814/2020 spísaný v rámci výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu OKY-HYDRAULIKA PLUS, s.r.o. vo veci dohovoru termínu pojednávania a nedostavenia sa na pojednávanie dňa 23.07.2020. Podľa žalovaného predmetná žalobná námietka sama o sebe nasvedčuje tomu, že medzinárodná výmena daňových informácií, na ktorú opakovane poukazuje žalobca, bola zaslaná oprávnene, pretože správca dane mal snahu o čo najlepšie zistenie a preverenie skutkového stavu.

28. K ďalším žalobným námietkam, žalovaný uviedol, že počas výkonu daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní, mal žalobca dostatočný časový priestor na preukázanie svojich tvrdení, a teda preukázanie obchodov s deklarovaným dodávateľom Lux light, s.r.o.. Žalovaný uviedol, že skutočnosti zistené počas daňovej kontroly boli dostatočne intenzívne a dôkazná povinnosť spočívala na žalobcovi, ktorý však zistené nezrovnalosti neobjasnil a ním deklarované skutočnosti nepreukázal. Žalovaný ako odvolací orgán nemal povinnosť vykonávať v rámci odvolacieho konania ďalšie dokazovanie a ani to nebolo potrebné. V podanej žalobe žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR a ČR, ktoré žalovaný akceptuje, pričom má za to, že žalobca bol o pochybnostiach dostatočne oboznámený a sám žalobca hmotnoprávne podmienky zakladajúce nárok na odpočítanie dane nepreukázal. Úlohou správcu dane nebolo preukazovať, že údaje deklarované na daňových dokladoch sú v rozpore so skutočnosťou, ale bolo povinnosťou preukázať, že o tvrdeniach žalobcu existujú natoľko závažné pochybnosti, ktoré ich činia nedôveryhodnými.

29. Žalovaný mal za to, že správca dane uniesol dôkazné bremeno v tomto smere, preto bolo na žalobcovi, aby vytýkané pochybnosti ustál a podporil svoje pôvodné tvrdenia, alebo aby ich pod ťarchou týchto pochybností korigoval. Pre uplatnenie práva na odpočítanie dane nie je postačujúce, aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo len ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky. Preukazovanie hmotnoprávnych podmienok má teda prednosť pred povinnosťou daňových orgánov preukazovať, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie tovarov alebo služieb súvisí s podvodom v oblasti DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku leží predovšetkým na daňovom subjekte/žalobcovi, pričom cieľom uznaným a podporovaným Smernicou 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (napr. GMNT Leusden a Holin groep, C-487/01 a C-7/2). Žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom závere, ktorý prijal v žalobou napadnutom rozhodnutí a má za to, že rozhodnutia správnych orgánov sú riadne odôvodnené a obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

30. Žalobca vo vyjadrení vo väčšine zopakoval svoje tvrdenia uvedené v správnej žalobe. Uviedol, že tvrdenie žalovaného o nepreukázaní vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa nemá oporu v zákone pri posudzovaní oprávnenosti odpočtu dane u žalobcu. K otázke vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa sa žalobca vyjadril v správnej žalobe, nakoľko rozhodnou skutočnosťou vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa je vždy prijatá protihodnota za dodaný tovar, tzn. u každého dodávateľa tovaru alebo služby, každá prijatá protihodnota vstupuje do základu dane, od ktorého sa odvíja vznik daňovej povinnosti. Pokiaľ však žalovaný tvrdí, že materiálna stránka plnenia nebola spochybnená, nakoľko bolo preukázané použitie tovaru na účely ekonomickej činnosti žalobcu, potom existencia zákonnej podmienky podľa bola splnená.

31. Zopakoval žalobné námietky uvedené v správnej žalobe v tom, že ak nedošlo k spochybneniu materiálnej stránky plnenia, t. j. bola vyslovená existencia tovaru, je nevyhnutné konštatovať aj splnenie zákonnej podmienky pre účely odpočtu dane, a to , t. j. samotné nadobudnutie tovaru za protihodnotu. Pokiaľ bolo preukázané, že žalobca vyplatil protihodnotu za dodaný tovar, t.

j. vyplatenie dane na vstupe, táto vyplatená protihodnota je významná z pohľadu odpočítania dane u žalobcu, a to od prijatej protihodnoty za dodávky tovarov alebo služieb, ktorá u neho tvorí základ dane pre vznik jeho daňovej povinnosti.

32. Žalobca zopakoval tvrdenie, že je nelogický záver správcu dane, ktorý odôvodnil tvrdením, že i napriek existencii tovaru a jeho použitiu na účely ekonomickej činnosti žalobcu, neuznal odpočet dane, a to výlučne z dôvodu nepreukázania deklarovaného dodávateľa. V predmetnom prípade preto platí, teda za situácie, kedy existenciu samotného plnenia, t. j. existenciu tovaru správca dane nespochybnil, že žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k dodávateľovi zdaniteľného plnenia, teda nie deklarovaného dodávateľa ako tvrdí žalovaný.

33. Ďalej poukázal na podrobne zdôvodnené tvrdenia v správnej žalobe týkajúce sa akýchsi pochybností správcu dane, pričom v závere poukázal na navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedkov – zamestnancov žalobcu, ktorých žalobca v priebehu daňovej kontroly navrhoval vypočuť. Nakoľko v rámci odvolacieho konania, nadväzujúceho na výkon daňovej kontroly Daňovým úradom Trnava, pobočka Senica za ZO február až september 2019, boli k otázke týkajúcej sa dodania tovaru spoločnosťou Lux light, s. r. o. vypočutí aj zamestnanci žalobcu, ktorí rozhodné skutočnosti potvrdili. Tieto dôkazy ponechal správca dane podľa žalobcu bez povšimnutia.

34. V závere opakovane poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a zhrnul, že všetky tvrdenia žalovaného uvedené v rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení, nemôžu obstáť jednotlivo a ani v súhrne, nakoľko sú jednak spojením rôznych skutočností s rôznymi následkami, predovšetkým však nemajú oporu v zákone, smernici o DPH, judikatúre ESD, ale ani v dôkazoch. Vo vzťahu k nezákonnosti protokolu z výkonu daňovej kontroly, ako aj rozloženia dôkazného bremena, zotrval žalobca na správnosti tvrdení, ktoré sú vyjadrené v podanej žalobe.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

35. Žalovaný s argumentáciou žalobcu uvedenou v podanom vyjadrení, tzv. replike vyjadril nesúhlas a v celom rozsahu zotrval na svojom stanovisku opísanom v žalobou napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že vykonaným dokazovaním a zistenými skutočnosťami došlo u žalobcu k porušeniu hmotnoprávnych podmienok zakladajúcich právo na odpočítanie dane. Správca dane nemusel preukazovať podvodné konanie a účasť žalobcu na podvode, nakoľko sám žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a obchodný vzťah s deklarovaným dodávateľom Lux light, s. r. o. nepreukázal. Správca dane preukázateľne spochybnil reálne vykonávanie ekonomickej činnosti deklarovaného dodávateľa Lux light, s. r. o. a deklarovaný vzťah na kontrolovanom stupni obchodu. Deklarovanému dodávateľovi Lux light, s. r. o. z takto nasimulovaného dodania nevznikla daňová povinnosť podľa a žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa a . Tým, že správca dane preukázal, že deklarovaný dodávateľ Lux light, s. r. o. nemohol žalobcovi dodať tovar tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, spochybnil jednu z hmotnoprávnych podmienok, a to postavenie skutočného dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby - platiteľa dane.

36. Žalovaný mal za to, že skutkový stav veci bol správcom dane dostatočne zistený, pri daňovej kontrole zachovával práva žalobcu a ostatných zúčastnených v daňovom konaní a rovnako na základe vykonaného dokazovania mal k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho rozhodnutia. Na základe uvedeného žalovaný zotrval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného i v rozhodnutí správcu dane.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

37. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

38. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na deň 24.04.2024, na ktorom oboznámil obsah podania žalovaného zo dňa 23.04.2024, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a oznámil, že súhlasí s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na podanej správnej žalobe a poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je zmätočné, pretože v rozhodnutí sa uvádza, že dodanie tovaru nebolo uskutočnené osobou uvedenou na faktúre, pričom ale v tomto smere bolo v správnej žalobe poukázané na súvisiacu judikatúru s tým, že toto nemôže byť podmienkou pre neuznanie odpočtu DPH. Ďalej žalobca poukázal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tovar nedodala zdaniteľná osoba, ale dodávateľ bol zdaniteľnou osobou a má status zdaniteľnej osoby a tiež, že materiálne plnenie existovalo a aj to, že tovar bol použitý na výstupe žalobcom pri realizácii jeho zdaniteľných plnení. Žalobca uviedol, že žalovaný poukazoval na skutočný obsah právneho úkonu ale toto je úplne iná skutková podstata zneužitia práva, v súvislosti s čím taktiež bolo poukázané na judikatúru Súdneho dvora EÚ s tým, že závery o podvode a zneužití práva musia byť postavené na objektívne zistených skutočnostiach. Ďalej žalobca uviedol, že na tomto správnom súde bola už rozhodovaná identická vec žalobcu a správnej žalobe bolo vyhovené, rozdiel bol len v tom, že v tej inej veci išlo o iného dodávateľa ako v tejto veci Lux Light, s.r.o.. Ďalej poukázal, že vo vzťahu k nedodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom je už ustálená judikatúra v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ, a to vo vzťahu k záverom o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH. Ďalej žalobca poukázal na to, že pokiaľ bola prerušená daňová kontrola kvôli zaslanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zaslanej českému správcovi dane, tak tu bola zaslaná žiadosť o vypočutie svedka, nie o poskytnutie nejakých informácií, a teda tu nedošlo k prerušeniu daňovej kontroly pre podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ale išlo o podanie žiadosti o vykonanie procesného úkonu – o výsluch svedka, preto tu nebol daný legitímny dôvod na prerušenie daňovej kontroly. Ďalej ešte uviedol, že pokiaľ je daňová kontrola prerušená, tak sa nemôžu vykonávať procesné úkony, a teda by nemal byť vykonávaný ani výsluch svedka. Podľa žalobcu bolo prerušenie daňovej kontroly nezákonné, nebola v dôsledku toho dodržaná lehota na výkon daňovej kontroly jedného roka a protokol z daňovej kontroly je nezákonný. Na doplnenie ešte právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pri výmene informácií ide o administratívny úkon, teda len sa poskytnú informácie a v tomto prípade išlo o procesný úkon o vykonanie výsluchu svedka. Na otázku súdu či žalobca navrhoval vypočutie svojich zamestnancov v tejto daňovej kontrole právna zástupkyňa žalobcu uvádza, že na objasnenie je potrebné uviesť, že u žalobcu boli vykonávané daňové kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia a niektoré daňové kontroly boli vykonané Daňovým úradom Trnava a táto daňová kontrola Daňovým úradom Žilina. Ďalej žalobca poukázal na to, že v tomto konaní a daňovej kontrole správca dane nevypočul zamestnancov žalobcu, ale títo boli vypočutí v rámci kontrol vykonávaných Daňovým úradom Trnava a aj tieto výpovede mal k dispozícii správca dane v informačnom systéme finančnej správy.

39. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

40. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa a , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho

predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

43. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

44. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

45. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

46. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

47. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

48. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

49. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

50. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

51. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

52. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

53. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

54. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

55. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

56. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

57. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

58. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

59. V danom prípade žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní, nakoľko nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu DPH spočívajúcej v dodaní predmetného tovaru deklarovaným dodávateľom – spoločnosťou Lux light, s.r.o. tak, ako bolo deklarované na predložených faktúrach. Podľa žalovaného teda nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu DPH spočívajúcej v preukázaní, že deklarovaný tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, hoci nebolo sporné, že žalobca predmetný tovar nadobudol, nakoľko odberatelia obstaraného tovaru potvrdili a preukázali dodanie tovaru žalobcom, avšak skutočný dodávateľ tovaru nebol identifikovaný.

60. Žalovaný uzavrel, že deklarovaný dodávateľ Lux light, s.r.o. nepreukázal dodanie fakturovaného tovaru žalobcovi, na adrese sídla sa nenachádza, nemá zamestnancov, nepreberá poštové zásielky, je nekontaktný, posledné DPPO podal za zdaňovacie obdobie 2017, za obdobie január 2019 až september 2019 nepodal kontrolné výkazy k DPH a k 30.04.2021 mu bola z úradnej moci zrušená registrácia na DPH. V podanom kontrolnom výkaze k DPH za november 2019 dodávateľ Lux light, s.r.o. nedeklaroval žiadne dodávateľské faktúry od iných dodávateľov a zároveň žiaden iný dodávateľ neuviedol Lux light, s.r.o. do svojich kontrolných výkazov. Bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa A. B. nepotvrdil dodanie fakturovaného tovaru, ide o nekontaktnú osobu, ktorej adresa pobytu nie je známa. V Českej republike bola tejto osobe podnikajúcej podľa živnostenského zákona ku dňu 25.02.2019 zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty z úradnej moci, od 26.02.2019 bol zverejnený ako nespoľahlivá osoba. Nová konateľka a likvidátorka deklarovaného dodávateľa - C. D. nevedela uviesť, čo bolo hlavným predmetom činnosti Lux light, s.r.o., nevedela, že je konateľkou a likvidátorkou spoločnosti, nevie kde sa nachádzajú účtovné doklady, momentálne nikde nepracuje, žije na ulici. Spoločnosť Zalivo, s.r.o., ako postupník pohľadávok z neuhradených faktúr, nie je vlastníkom účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uvedenom na Oznámení o postúpení pohľadávky. Spoločnosť Zalivo, s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, poštové zásielky nepreberá, nereaguje na výzvy, je nekontaktná. Spoločnosť Zalivo, s.r.o. nikdy nebola registrovaná ako platiteľ DPH, posledné podané priznanie na dani z príjmov právnických osôb bolo podané za rok 2016, v kontrolných výkazoch k DPH spoločnosť Zalivo, s.r.o. neuviedol žiadny cudzí dodávateľ. Jediný konateľ spoločnosti Zalivo, s.r.o. G. H., je nekontaktný. Majiteľom účtu č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, uvedeného na Oznámení o postúpení pohľadávky je spoločnosť RockCraft, s.r.o., s účtom mohla disponovať osoba I. D. a účet bol zrušený 30.11.2020. Spoločnosť RockCraft, s.r.o. nie je registrovaná ako platiteľ DPH, od 26.08.2020 sa stal konateľom tejto spoločnosti občan Poľskej republiky.

61. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 J.). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

62. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

63. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

64. Dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Dokazovanie, ktoré vykonáva správca dane následne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom. Správca dane sa však musí vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení pokiaľ ide o reálnosť uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry. Správca dane musí teda dôvodne spochybniť tvrdenia a dôkazy predostreté daňovým subjektom za účelom odpočítania DPH. V opačnom prípade by bola narušená zásada daňovej neutrality a právnej istoty.

65. Správny súd dospel k záveru, že žalobca v žalobe dôvodne namietal, že pokiaľ tak ako uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že odberatelia žalobcu potvrdili a preukázali dodanie tovaru žalobcom a teda, že žalobca ako platiteľ dane ich ďalej fakturoval svojim odberateľom, bola splnená podmienka práva na odpočítanie dane - reálne plnenie a existencia priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými plneniami. Dôkazné bremeno zo strany platiteľa dane bolo týmto vyčerpané, nakoľko toto nie je absolútne. Pochybnosti správcu dane, resp. žalovaného boli založené na tom, že deklarovaný dodávateľ Lux light, s.r.o. nepredložil doklady správcovi dane v procese výkonu daňovej kontroly (bol nekontaktný). Žalovaným konštatovaná nekontaktnosť v súčasnosti neumožňuje automaticky dospieť k záveru správcu dane o neplnení hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH z dôvodu, že tovar nebol dodaný osobou so statusom osoby deklarovaného dodávateľa, resp. z dôvodu, že nebol identifikovaný skutočný dodávateľ.

66. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu však vedú závery správcu dane aj žalovaného v súdenej veci. K uvedenému správny súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé

osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

67. Zo záverov vykonaného dokazovania obsiahnutom v napadnutom rozhodnutí žalovaného podľa správneho súdu možno konštatovať, že správca dane, resp. žalovaný uvádzali objektívne skutočnosti, ktoré sú typické a vedúce k záveru, že právo uplatňované žalobcom je nárokované podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, pričom na túto možnosť nijak nepoukazovali. Správny súd poukazuje na tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu, keď správca dane musí v rámci svojho dôkazného bremena (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-436/04 C. K. proti Belgickému kráľovstvu): 1. preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca) 2. následne preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na prechádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, teda minimálne nevedomú nedbalosť (vedomostný test konkrétneho subjektu) 3. posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence).

68. Treba uviesť, že materiálna existencia plnenia a preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby je najpodstatnejšou hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje. Možnosť odopretia nároku na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH alebo daňového podvodu alebo zneužitia práva, sú zásadne odlišné prípady, pri ktorých je rozličný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane, uvedené prípady sa nesmú miešať. Žalobca správne poukazoval na závery žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „spoločnosti Saker, s.r.o., Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o., ako odberatelia obstaraného tovaru potvrdili a preukázali dodanie tovaru a služby odvolávajúcim sa“. Zároveň však ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že: „správca dane získal počas výkonu daňovej kontroly odôvodnenú pochybnosť o dodávke tovaru, a to, že obchod neprebehol tak, ako bol deklarovaný medzi osobami uvedenými na faktúrach.“

69. Správny súd uvádza, že nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa a nepredloženie dokladov od deklarovaného dodávateľa, resp. nekontaktnosť bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa, sama o sebe na spochybnenie dodania tovarov nestačí. V prípade, že je nesporná existencia tovarov, v zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ, potom žalovaný môže zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu podvodného konania len za predpokladu, že preukáže, že sa daňový subjekt vedome podieľal na podvodnom konaní, resp. že z dôvodu zanedbania jeho povinností - primeranej ostražitosti (due diligence) mohol, resp. mal vedieť, že sa na podvodnom konaní podieľa. V správnej žalobe žalobca rozporuje viaceré tvrdenia správcu dane, resp. žalovaného, ktorými poukazovali na nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa žalobcu – spoločnosti Lux light, s.r.o. v čase výkonu daňovej kontroly. Treba však prihliadnuť na aktuálnu judikatúru, v zmysle ktorej je podstatná tá skutočnosť, že daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň z pridanej hodnoty len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry (ako je napríklad nekontaktnosť dodávateľa). V danom prípade aj skutočnosti svedčiace tomu, že deklarovaný dodávateľ zrejme nemal materiálne a ľudské zdroje na plnenie, pričom z dostupných údajov nevyplýva, že by deklarovaný dodávateľ mal, resp. mohol mať subdodávateľov, nie sú podstatné pre odopretie žalobcovho práva na odpočet DPH, nakoľko nebola spochybnená samotná existencia materiálneho plnenia žalovaným, ani správcom dane. Správny súd dospel k záveru, že konštatovanie žalovaného o nekontaktnosti subjektu – deklarovaného dodávateľa žalobcu, ktorého žalobca označil za svojho dodávateľa, nie je bez akýchkoľvek ďalších skutočností postačujúce z hľadiska opodstatneného spochybnenia reálnosti deklarovaných obchodov. Správca dane, resp. žalovaný sa v rámci daňového konania obmedzili iba na konštatovanie, že bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa - pán A. B. nebol v čase preverovania zdaniteľných obchodov kontaktný. Argumentačná línia, o ktorú oprel svoje rozhodnutie žalovaný, tzv. koncept deklarovaného

dodávateľa, je po prijatí dvoch zásadných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ - uznesenia vo veci C-610/19 Vikingo Fővállalkozó Kft. proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága a rozsudku vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o. proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, už neudržateľná (za tých skutkových zistení, ktoré boli zistené daňovými orgánmi v tejto veci) a daňové orgány musia pristúpiť k odôvodneniu rozhodnutí, ktoré bude rešpektovať nazeranie Súdneho dvora EÚ k otázke práva na odpočítanie DPH. Správny súd má za to, že v prejednávanej veci boli zistené také skutočnosti, ktoré môžu byť významné z hľadiska možného podvodného konania.

70. V ďalšom konaní musí žalovaný uviesť jednoznačný záver, či došlo k porušeniu , alebo došlo k daňovému podvodu, alebo zneužitiu práva a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodniť. Ak žalobca splnil všetky podmienky v zmysle a preukázal reálnu existenciu plnenia, avšak správca dane preukázateľne zistil, že dodanie tovaru uvedeného na faktúrach je spojené s daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, potom dôvodom pre neuznanie práva žalobcu na odpočítanie DPH nie je porušenie , ale účasť na daňovom podvode.

71. Čo sa týka ostatných námietok žalobcu uvedených v správnej žalobe, tieto správny súd považoval za nedôvodné. Žalobca namietal prerušenie daňovej kontroly za účelom preverenia obchodných vzťahov medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom Lux light, s.r.o., spočívajúcu v žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, pričom žalobca namietal nemožnosť prerušiť daňovú kontrolu za týmto účelom. Podľa žalobcu pri výmene informácií ide o administratívny úkon, teda len sa poskytnú informácie, avšak v tomto prípade išlo o procesný úkon - o vykonanie výsluchu svedka. Správny súd sa s uvedeným výkladom nestotožnil. Správca dane v súlade s ustanovením § 24 ods. 3 a 4 Daňového poriadku vykonáva dokazovanie, resp. vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je síce procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, avšak treba uviesť, že správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale je povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné daňové orgány povinné postupovať, pričom za „dôkaz“ je potrebné v daňovom konaní považovať všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutkového stavu veci, ktorá je predmetom správneho procesu.

72. Ak správca dane prerušil výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynula, a ani plynúť nemohla. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného dodávateľa, resp. jeho konateľa – A. B., správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overoval podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o deklarovanom dodávateľovi žalobcu. Navyše ide o výmenu informácií uskutočnenom podľa článku 1 a nasl. Nariadenia rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 prepracované znenie o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Nariadenia“), v zmysle ktorého je účelné pre správne určenie dane získať akékoľvek informácie, ktoré nie sú z hľadiska hospodárnosti vo sfére správcu dane povereného výkonom daňovej kontroly. V administratívnom spise sa nachádza oficiálna žiadosť správcu dane zo dňa 23.04.2021 v zmysle článkov 7, 15, 16 a 25 až 27 Nariadenia o medzinárodnú výmenu informácií, na ktorú správca dane dostal oficiálnu odpoveď dňa 01.06.2021. V zmysle vyššie citovaného ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane môže prerušiť daňové konanie ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, pričom osobitným predpisom je práve uvedené Nariadenie upravujúce postup pri medzinárodnej výmene informácií. Za získanie informácie možno v zmysle Nariadenia považovať aj výsluch svedka, pričom počas prerušenia daňovej kontroly za účelom efektívneho a hospodárneho výsluchu svedka dožiadaným orgánom lehoty v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynú.

73. Pokiaľ žalobca namietal, že medzinárodná výmena informácií na základe žiadosti správcu dane dopadla s identickým výsledkom, ako skôr vykonaná medzinárodná výmena informácií Daňovým úradom Trnava, pobočka Senica, a teda nebola účelná, mal správny súd za to, že žalobcovi bol poskytnutý ďalší priestor na preukázanie ním tvrdených skutočností, pričom z výsluchu svedka A. B. mohli pre žalobcu vyplynúť skutočnosti v prospech preverovaného obchodného vzťahu, pričom v čase prerušenia daňovej kontroly nebol známy výsledok. Navyše daňová kontrola bola prerušená od 04.05.2021 do 01.06.2021, čo nepredstavuje v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ neprimeranú lehotu prerušenia daňovej kontroly (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 HYDINA SK s.r.o.).

74. Ďalej žalobca namietal podanie - Oboznámenie žalobcu so skutočnosťami zistenými počas daňovej kontroly č. 101315343/2021 zo dňa 26.07.2021 (ďalej len „Oboznámenie“), z ktorého podľa žalobcu nevyplýva, ktoré údaje deklarované žalobcom sú nepravdivé, resp. či má odstraňovať aj skutočnosti vo vzťahu k subdodávateľom. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že uvedené podanie bolo žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 07.08.2021, pričom naň nijak nereagoval. Z formy a obsahu Oboznámenia mal správny súd za to, že správca dane postupoval podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, zhrnul priebeh celej daňovej kontroly, uviedol žalobcovi svoje zistenia a závery, prečo hodnota odpočítanej dane z dodávateľských faktúr spoločnosti Lux Light, s.r.o. v sume 17.760,- eur v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2019 bola podľa neho uplatnená neoprávnene. Správca dane zároveň umožnil žalobcovi k uvedeným zisteniam sa vyjadriť, čo však žalobca nevyužil. Zároveň však správny súd uvádza, že v rámci ďalšieho konania môže byť význam prenosu dôkazného bremena modifikovaný, pretože ak žalovaný neuzná žalobcovi právo na odpočet DPH pre podvod alebo zneužitie práva, tak tu zaťažuje dôkazné bremeno správcu dane a nebu potrebné, aby došlo k prenosu pochybností na daňový subjekt.

75. Za nedôvodnú správny súd považoval i námietku uvedenú v správnej žalobe ohľadom návrhu žalobcu na výsluch svedkov, ktoré však nijak nekonkretizoval, a to uvedením mien a adries fyzických osôb, a ani skutočností, ktoré by prípadným výsluchom mohli byť získané a podstatné pre výkon daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2019. Na pojednávaní dňa 24.04.2024 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že z dôvodu podávania viacerých správnych žalôb mohlo dôjsť ku kumulácii žalobných námietok súvisiacich s inými konaniami, ktoré však neboli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného v danej veci.

76. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa a vec mu vrátil podľa na ďalšie konanie a opätovného rozhodnutie vo veci. V ďalšom konaní sa žalovaný opätovne vysporiada s odvolaním žalobcu a zohľadní správnym súdom vyslovený právny názor v zmysle ust. SPP a v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ bude postupovať tomu zodpovedajúcim procesným postupom, vrátane vykonávaného dokazovania.

77. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

78. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). 78. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( v znení do 30.06.2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.