Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Ek-388-2026.pdf
PDF · 80.29 KB
Case nature
Subarea
7Ek/388/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. C., práv. zast.: Mgr. Mag. Monika Korbášová, advokátka so sídlom Nám. 1. mája 9, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti povinnému: E. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. B., korešpondenčná adresa: F. C. X, XXX XX G. H., o vymoženie 557,-Eur s príslušenstvom, v exekúcii vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Jana Virličová, exekútorský úrad so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 42256372, pod sp. zn. 368EX 72/26, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/388/2026 zo dňa 24. 06. 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/388/2026 zo dňa 24. 06. 2026 z a m i e t a.
II. Oprávnený m á voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/388/2026 zo dňa 24. 06. 2026 v sume 41,97 Eur.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/388/2026 zo dňa 24. 06. 2026 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno (dôkazná povinnosť) ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Súd má za preukázané, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 04. 03. 2026, pričom návrh na zastavenie exekúcie (adresovaný Okresnému súdu v Banskej Bystrici) bol podaný na poštu dňa 07. 04. 2026, doručený bol súdu dňa 09. 04. 2026, následne súd tento návrh postúpil súdnemu exekútorovi v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku podaním zo dňa 15. 04. 2026. Vyššia súdna úradníčka konštatovala, že ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný neskôr, po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. S poukazom na § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v oneskorených návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, pričom takýto oneskorený návrh na zastavenie exekúcie odkladný účinok nemá. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Ďalej poukázala na to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza okolnosti, na základe ktorých považuje predaj nehnuteľnosti za nezákonný, povinný bol podľa jeho vyjadrenia oklamaný, k tomu doručil prvú stranu zmluvy o budúcej zmluve, z ktorej ani nie je zrejmý dátum jej uzavretia, kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti s konkrétnym dátumom jej uzavretia nedoložil a ani nepreukázal ďalší zákonný postup, ktorý sa vyžaduje pre predaj nehnuteľnosti v zmysle osobitných právnych predpisov. Zo skutočností uvádzaných povinným ani nevyplýva konkrétne časové hľadisko, kedy nastali ním uvádzané okolnosti. Poukazuje na výpoveď kupujúceho A. B. na polícii dňa
29. 03. 2023. Tiež uvádza konanie č. IV/1 Gn 804/25/1000-3- trestný odbor, pravdepodobne vedené na I. E. J., k tomu uvádza jeho list zo dňa 19. 12. 2025, povinný v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko v rámci oneskoreného návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a ani nepreukázal okolnosti vzniknuté v čase po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (po 04. 03. 2026). Okolnosti, ktoré nastali predtým, prípadne také ktoré mohol povinný namietať už v základnom konaní v čase pred vydaním súdneho rozhodnutia, nemôžu byť v návrhu na zastavenie exekúcie namietané, a už vôbec nemôžu byť namietané v oneskorenom návrhu na zastavenie exekúcie. Z tohto dôvodu vyššia súdna úradníčka ani nepovažovala za potrebné zadovážiť povinným spomínanú kúpnu zmluvu. Povinný svoje dôkazné bremeno podaním oneskoreného návrhu na zastavenie exekúcie neuniesol, nakoľko neuviedol nové okolnosti vzniknuté po 15-tich dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, osobitne neuviedol nijaké okolnosti k vymáhaným trovám konania vo výške 557,04 Eur (na čo poukázal aj konajúci súd v konaní o sťažnosti povinného tak ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku tohto uznesenia). Povinný uvádza okolnosti ktoré mohol už skôr namietať v základnom konaní, resp. v základnom konaní „vec už je právoplatne skončená“, čo v danom prípade namietať nemôže.
2. V lehote na podanie sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky povinný súdu dňa 16. 07. 2026 a dňa 21. 07. 2026 doručil dve podania, ktoré súd podľa obsahu posúdil ako sťažnosť a doplnenie sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky. Týmito podaniami povinný opätovne žiadal zastaviť (zrušiť) exekúciu, pričom namietal platnosť kúpnej a predkupnej zmluvy, uvádzal okolnosti najmä ohľadom znalca A. D. K., procesu uzatvárania kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, poukazoval na nezrovnalosti ohľadom dojednanej kúpnej ceny, atď.
3. Oprávnený vo vyjadrení k podaniam povinného uviedol, že povinný neuvádza žiadne dôvody na zastavenie exekúcie predpokladané exekučným poriadkom, vo svojej argumentácii sa sústredí výlučne na skutkový stav, ktorý bol predmetom základného konania. Predmetom sťažností povinného nie je pohľadávka exekvovaná na základne riadneho titulu, na podklade ktorého sa vedie predmetná exekúcia. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť a ktorý nebol doposiaľ zrušený, ani zmenený a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie nároku oprávneného a postupu, ktorý viedol k vydaniu exekučnému titulu, nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná. Povinný vo svojom návrhu neuviedol a nepreukázal existenciu okolností, ktoré mali po vzniku exekučného titulu spôsobiť jeho zrušenie, zánik vymáhaného nároku alebo iné skutočnosti brániace jeho vymáhateľnosti. Sťažnosti voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie sú nedôvodné.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
10. Po preskúmaní podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu súd prvej inštancie musí konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je vecne správne. Aj sťažnostný súd je toho názoru, že povinný podal zjavne nedôvodný návrh na zastavenie exekúcie, keď neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu a odôvodňovali by právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani nejde o skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. keď sťažnostný súd rovnako nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie. Rovnako ako vyššia súdna úradníčka tak aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná exekúcia sa začala dôvodne, pričom jej vedeniu nebránia žiadne zákonom predvídané okolnosti. To, že sa povinný nestotožňuje s uznesením vyššej súdnej úradníčky a namieta vedenie exekúcie proti jeho osobe, samo o sebe nepostačuje na prijatie záveru o nesprávnosti (nezákonnosti) napadnutého uznesenia.
11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie dopĺňa, že v prípade návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 07. 04. 2026, sa jednalo o návrh na zastavenie exekúcie podaný jednoznačne po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedené tak jednoznačne determinovalo posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie z pohľadu skutočností, ktorými sa povinný v rámci tohto návrhu mohol relevantne brániť voči prebiehajúcej exekúcii, na čo povinný v rámci podanej sťažnosti nijako nereflektoval. V dôsledku uplatnenia koncentračnej zásady exekučného konania vyjadrenej v § 61k ods. 2 a 3 Exekučného konania sa tak vyššia súdna úradníčka správne nebola povinná vecne zaoberať námietkami povinného, keďže povinný neuviedol také skutočnosti, ktoré by nastali po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku) a návrh na zastavenie exekúcie správne bez ďalšieho zamietla.
12. Keďže sa na skutkových a právnych záveroch, ktoré prijala vyššia súdna úradníčka, nič nezmenilo ani v rámci sťažnostného konania, keď podania povinného neobsahujú konkrétne, vecné a relevantné argumenty, ktorými by sa exekučný súd mohol zaoberať a vyjadriť sa k nim, súd prvej inštancie nemohol inak než sťažnosť povinného zamietnuť. Povinný sa aj v rámci podanej sťažnosti vracia do obdobia pred vydaním exekučného titulu a namieta okolnosti, ktoré v konečnom dôsledku nemajú väzbu na exekučný titul, ktorým je rozhodnutie o trovách základného konania. Je potrebné zopakovať, že exekučný súd je súdom vykonávacím a nemá právomoc rušiť ani meniť právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, k uvedenému nemá kompetenciu.
13. Za skutkového stavu, keď teda oprávnený disponuje exekučným titulom, ktorý nebol zrušený ani inak zmenený a je naďalej právoplatný a vykonateľný, tak exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva, pričom je na rozhodnutí oprávneného či toto právo bude aj realizovať. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom. Povinný sa tak musí podriadiť nútenému výkonu exekučného titulu.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak treba konštatovať, že povinný podal zjavne nedôvodný návrh na zastavenie exekúcie, a preto súd prvej inštancie nemohol inak ako sťažnosť povinného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/388/2026 zo dňa 24. 06. 2026 ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.
15. O trovách konania o sťažnosti povinného súd rozhodoval s poukazom na § 199d a nasl. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti sťažnostný súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému ako úspešnej strane, ktorý si nárok na náhradu trov uplatnil vo vyjadrení k podanej sťažnosti zo dňa 04. 08. 2026. Pokiaľ ide o ich výšku, súd oprávnenému priznal náhradu účelných, preukázaných a odôvodnených trov v sume 41,97 Eur spočívajúcu v odmene za jeden úkon právnej služby, a to za vyjadrenie k sťažnosti v sume 18,26 Eur (1x polovičný úkon právnej služby vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny počítanej zo sumy 557,04 Eur); režijný paušál za rok 2026 v sume 15,86 Eur; DPH v sadzbe 23 %; to všetko s poukazom na § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a
ods. 2 písm. c) a ods. 5, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Uvedené trovy exekúcie budú v prospech oprávneného vymáhané po právoplatnosti tohto rozhodnutia na základe vydaného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučný poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).